Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/130/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Š. D., bývajúci v P., proti

ţalovanému: CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35787783, Bratislava, Panenská 7,

v dovolacom konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o., Bratislava,

Ruţinovská 42, za ktorú koná JUDr. Viktória Nagyová Tenkač, advokát a konateľ, za účasti

vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu Zdruţenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, Prešov,

Námestie legionárov 1, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá právna vec bola

vedená na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. novembra 2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom zo 7. novembra 2012 č.k.13C/124/2010-243 určil, ţe

„úverová zmluva medzi ţalobcom a ţalovaným v časti týkajúcej sa úverovej karty v bode

,C´ a v bode IV. všeobecných podmienok Cetelem Slovensko a.s. pre poskytnutie

spotrebiteľského úveru je neplatná.“ Ţalobu v prevyšujúcej časti zamietol a o trovách konania

rozhodol tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 14. novembra 2013 sp.zn. potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odvolaním ţalovaného napadnutej časti, „t.j. okrem

výroku o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti“ a „ţalovanému“ nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Vo veci samej tak rozhodol majúc za to, ţe odvolaním napadnutá časť

rozhodnutia je správna, spočívajúca na správne zistenom skutkovom stave a na jeho správnom

právnom posúdení, na čom sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.

2

Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalovaný podal dovolanie. Jeho prípustnosť

vyvodzuje z vady konania spočívajúcej v tom, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom ( ; dovolací súd v ďalšom texte pri citácii ustanovení

má na mysli jeho znenie do 31. decembra 2014). Taký postup

súdu vidí ţalovaný v tom, ţe súd prvého stupňa, ani odvolací súd neodôvodnili, prečo

nevykonali ním niekoľkokrát navrhnutý dôkaz vypočutím nahrávok telefonických rozhovorov

ţalobcu a zamestnancov ţalovaného; súdy v odôvodneniach svojich rozhodnutí dokonca

neuviedli ani to, ţe takýto dôkaz bol navrhnutý. Nebolo mu tak ako účastníkovi konania

poskytnuté jasné, výstiţné, zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia

ţalovaný vidí aj „v samotnom nevykonaní dôkazu“. Dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie

súdov je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a tieţ tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Tzv. inú

vadu (majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) vidí ţalovaný v tom, ţe súdmi

prijaté závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, vychádzajú len z tvrdení ţalobcu,

na vyvrátenie ktorých mu nebola daná moţnosť. Súdy v odôvodneniach svojich rozhodnutí

„pouţívajú predpoklady, domnienky a hypotézy, ktoré nemajú svoju oporu vo vykonanom

dokazovaní, resp. bol neúplne zistený skutkový stav veci, v dôsledku čoho bola ţalovanému

ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom a teda porušené jeho právo

na súdnu ochranu [...]“. V poslednej časti svojho dovolania ţalovaný vytýka súdom nesprávny

výklad nimi pouţitých právnych predpisov. Navrhol z uvedených dôvodov dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, a pre rovnaké vady aj rozsudok súdu prvého stupňa

v časti, ktorou bolo ţalobe vyhovené, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Ţalobca ani vedľajší účastník na jeho strane sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods.1 ), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade s , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom. Vychádzal pritom z týchto záverov:

3

Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Európsky

súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach opakovane poukazuje na potrebu

rešpektovania tohto princípu, a to osobitne vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam, ktoré

uţ nadobudli právoplatnosť. Princíp právnej istoty nachádza svoje miesto aj v ustanoveniach

, ktorými sú upravené podmienky prípustnosti dovolania.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno – v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktoré uţ nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť

dovolania často vysvetľuje, okrem iných, aj konštatovaním, ţe dovolanie nie je „ďalším

odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať

akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. ,

, , , ,

a ).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého

je nepochybne tieţ právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdu niţšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak

sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať

a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom,

vrátane dovolacieho konania ().

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak

ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním ţalovaného napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v a Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte

nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a

Najvyšší súd so zreteľom na uvedené ustanovenia konštatuje, ţe ţalovaným podané

dovolanie nie je podľa prípustné. Neprípustnosť dovolania v takom prípade

znamená, ţe sa v podstatnej miere zuţuje právna moţnosť vyuţitia zákonom prezumovaných

dovolacích dôvodov, a teda moţnosť dovolateľa domáhať sa reparácie prípadných

nesprávností v súdnom konaní, ktoré sú spojené s tzv. inou vadou v konaní, ktorá má za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnym právnym posúdením veci (k týmto

dovolacím dôvodom sa dovolací súd vyjadruje niţšie).

Prípustnosť dovolania ţalovaného by prichádzala v úvahu len, ak by v konaní,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v

Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237

, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď

napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka

konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim

je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Ţalovaný procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých

sa mal dopustiť odvolací súd, dovolací sa súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo

formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (

), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ),

byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený

do vlastných rúk ( )].

Ţalovaný v dovolaní netvrdí, ţe by mu postupom súdu bolo znemoţnené uplatnenie

vyššie uvedených procesných práv. Tvrdí, ţe k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom

došlo tým, ţe súdy niţšieho stupňa neodôvodnili, prečo nevykonali ním niekoľkokrát

navrhnutý dôkaz vypočutím nahrávok telefonických rozhovorov ţalobcu a zamestnancov

ţalovaného; v dôvodoch svojich rozhodnutí dokonca neuviedli ani to, ţe takýto dôkaz

bol vôbec navrhnutý. Nebol mu tak ako účastníkovi konania poskytnuté jasné, výstiţné,

zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odňatie

moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia ţalovaný vidí

aj „v samotnom nevykonaní dôkazu“.

K tejto dovolacej námietke dovolací súd poznamenáva, ţe

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov

na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie

návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vţdy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Najvyšší

súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom

vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť

skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

v zmysle ; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd v priebehu

konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

nie je prípustné, lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.

V súvislosti s predmetnou dovolacou námietkou ţalovaného povaţuje dovolací súd

za potrebné pripomenúť rozhodujúce dôvody, na ktorých súdy niţších stupňov zaloţili svoje

rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zo 7. novembra 2012 č.k.

-243 (str. 7 a 8) vyplýva, ţe súd prvého stupňa (súc viazaný právnym názorov

vysloveným odvolacím súdom v jeho uznesení z 20. marca 2012 sp.zn. ,

ktorým zrušil prvší ţalobu zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa z 11. mája 2011 č.k.

-177) zaloţil svoje rozhodnutie o neplatnosti časti úverovej zmluvy týkajúcej

sa úverovej karty na tom, ţe nebola dodrţaná písomná forma tejto zmluvy. K tomu uviedol,

ţe: “Ak uvedená časť ,C´ zmluvy neobsahovala všetky podstatné náleţitosti návrhu zmluvy,

nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy ani doručením listu ţalovaného, ktorým oznámil

ţalobcovi obdrţanie úverovej karty a kde boli uvedené niektoré náleţitosti úverovej zmluvy

(úverový rámec, úroková miera ...). Na všetkých podstatných náleţitostiach zmluvy musí

existovať zhoda v návrhu a v jeho prijatí, pričom v návrhu ţalobcu (zrejme správne

ţalovaného, poznámka dovolacieho súdu) všetky náleţitosti chýbali.“ Odvolací súd

v rozsudku zo 14. novembra 2013 sp.zn. sa plne stotoţnil s odôvodnením súdu

prvého stupňa a na potvrdenie jeho správnosti uviedol aj ďalšie dôvody, v ktorých (o.i.)

uviedol, ţe: „Náleţitosti pre platný právny úkon museli byť uzavreté písomne. Ďalšie

prípadné ústne dojednania nemôţu neplatný právny úkon zmeniť na platný. Pri písomnom

právnom úkone chýbala vôľa ţalobcu uzavrieť aj iný úver, ako úver na notebook“.

Z uvedených záverov súdov niţších stupňov o nedostatku písomnej formy právneho úkonu

nepochybne vyplýva, ţe aj prípadné vykonanie dôkazu vypočutím nahrávok telefonických

rozhovorov ţalobcu a zamestnancov ţalovaného nemohlo mať význam pre rozhodnutie súdov

vo veci samej. Súd prvého stupňa preto na pojednávaní konanom 7. novembra 2012

uznesením pojatým do zápisnice dôvodne zamietol návrh zástupcu ţalovaného na prehratie

zvukových nahrávok z telefonických hovorov ţalobcu s pracovníkmi ţalovaného.

Je síce pravda, ţe súdy niţších stupňov v odôvodneniach svojich rozsudkov výslovne

neuviedli dôvody nevykonania ţalovaným navrhnutého vyššie uvedeného dôkazu (tie podľa

dovolacieho súdu nepochybne vyplývajú z toho, čo súdy povaţovali za nosný dôvod svojich

rozhodnutí), tým však ţalovanému neodňali moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ Vytýkanie tohto ţalovaným tvrdeného nedostatku odôvodnenia rozhodnutí

súdov niţšieho stupňa, a nebodaj prípadné ich zrušenie z tohto dôvodu dovolacím súdom, by

bolo samoúčelné.

Podľa dovolacieho súdu nemoţno prisvedčiť ani ostatným dovolacím dôvodom

ţalovaného.

Pokiaľ ide o námietku ţalovaného spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či správnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiţ, ako uţ bolo uvedené vyššie, nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným

prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/

a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno

úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani

prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací

súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie

je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu

druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti

s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe – na rozdiel od súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu – nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní

o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania

v dovolacom konaní podľa ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však

nevykonáva“).

Ţalovaný v dovolaní tieţ namieta, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľmi 1/, 2/ tvrdenej existencie tzv. inej

vady konania v zmysle treba uviesť, ţe dovolací súd môţe

pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď

je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci

nejde).

Pokiaľ ţalovaný namieta, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), treba poukázať na to, ţe právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe

ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , a ). Nejde totiţ

o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by

bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Dovolací súd majúc na zreteli vyššie uvedené dospel k záveru, ţe dovolaním

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu zo 14. novembra 2013 sp.zn.

a jeho postupom, ktorý vydaniu predchádzal, nebola ţalovanému odňatá

moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovaného odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi

na jeho strane vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý

úspech nemal ( v spojení s a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

pretoţe v súvislosti s dovolacím konaním im ţiadne trovy nevnikli .

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2015

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová