Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/513/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : I. U.,

bývajúci v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského

č. 2, Bratislava, proti ţalovanej : Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou

Slovenska, Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o zaplatenie 4 204,36 € s prísl., vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2014 sp. zn. , 154/2014,

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 25. júna 2014

č. k. -203 zamietol návrh ţalobcu na zaplatenie sumy 4 204,36 € s prísl.

predstavujúcu náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ţalovanej pri

vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou Podielového druţstva Slovenské investície

(ďalej aj „druţstvo“) a obchodníka s cennými papiermi a ţalovanej náhradu trov konania

nepriznal podľa ods. l v spojení s ods. l

Súd prvého stupňa svoje zamietavé rozhodnutie posudzované titulom nesprávneho

úradného postupu v zmysle dôvodil skutočnosťou, ţe ţalobca bol

v konaní povinný preukázať súdu kumulatívne splnenie zákonných podmienok vzniku

zodpovednosti ţalovanej za vznik škody, ktorá škoda mala ţalobcovi vzniknúť v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci

(Národnej banky Slovenska, ďalej aj „NBS“) pri výkone dohľadu nad druţstvom, ktorého

2

ţalobca bol členom. Ak nie je splnená čo len jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu

za vznik škody, nemoţno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona

č. Ţalobca v konaní nepreukázal, ţe ţalovaná sa dopustila nesprávneho

úradného postupu. Poukazoval len na skutočnosť, ţe ţalovaná bola nečinná, spôsobovala

prieťahy, neskoro zistila nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi, nerobila

riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, neprijala opatrenia potrebné

na zabránenie vzniku škody, nekonala v súlade so , so zákonom

č. a so Preto zo strany NBS nejde o nesprávny

úradný postup (ale ide o postup konformný so zákonom). NBS nebola nečinná, ihneď

po oznámení druţstva začala vykonávať dohľad na mieste a prijala primerané opatrenia, ktoré

postupne vyústili aţ do odobratia povolenia s cennými papiermi na poskytovanie investičných

sluţieb. NBS aţ od účinnosti o cenných papieroch od 1. júna 2010

bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt – druţstvo

dodrţiava schválený prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad nad

celkovou činnosťou druţstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretoţe

by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií zverených jej zákonom

č. o cenných papieroch a investičných sluţbách a o zmene a doplnení

niektorých o dohľade nad finančným trhom a o zmene

a doplnení niektorých zákonov a konala by tak v rozpore s Slovenskej

republiky. Súd prvého stupňa prízvukoval diskrečnú právomoc NBS v správnom konaní

ukladať sankcie za porušenie právnych predpisov právnickými osobami, teda za spáchanie

iných správnych deliktov, pri ktorých sa uplatňujú zásady administratívneho trestania

a analogicky aj zásady trestného trestania. Aj NBS postupovala od miernejšej sankcie

(pokuta) k prísnejšej sankcii (odobratie povolenia na poskytovanie investičných sluţieb), jej

postup je v súlade s právomocou, ktorú jej zákon zveril. Súd prvého stupňa mal za to, ţe

nebola naplnená prvá a základná podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to

existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci (NBS) pri výkone verejnej

moci podľa

Škoda, ktorá ţalobcovi vznikla v podobe nevyplateného členského podielu je škodou,

ktorú nespôsobila ţalovaná. Ţalobca ako člen druţstva musel vedieť, ţe s jeho investíciou je

spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov; bol

povinný podieľať sa nielen na ziskoch, ale aj na stratách druţstva ( ). Priama príčinná

3

súvislosť medzi škodou, ktorá ţalobcovi vznikla, vyplýva z nedbanlivostného konania

druţstva a obchodníka s cennými papiermi, teda iného subjektu ako je ţalovaná.

Podľa názoru súdu prvého stupňa, druţstvo malo vedomosť o nehospodárnom konaní

obchodníka s cennými papiermi, pretoţe I. J. bol v tom istom čase členom predstavenstva

druţstva (23.3.2000 do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva druţstva (6.12.2000 –

15.1.2001) a predsedom predstavenstva druţstva (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň

predsedom predstavenstva obchodníka s cennými papiermi (9.1.2002 – 27.11.2003) a členom

dozornej rady (28.11.2003 – 13.5.2008). I. J. preto musel mať vzhľadom na svoje funkcie

v štatutárnych a kontrolných orgánoch oboch obchodných spoločností vedomosť o ich

činnosti, ziskoch a stratách, a bol o nich povinný informovať druţstvo z titulu funkcie

predsedu predstavenstva druţstva v súlade so zásadou konania s odbornou starostlivosťou

a v súlade so záujmami druţstva a všetkých jej členov ( ). Ak tak neurobil

a druţstvo neinformoval, nesie zodpovednosť za následky svojho konania.

Súd prvého stupňa konštatoval, ţe medzi konaním ţalovanej a škodou, ktorá ţalobcovi

vznikla, preto nemôţe existovať priama príčinná súvislosť, na základe čoho neboli splnené

zákonné podmienky vyplývajúce z ods. l písm. d/ a pre

vyvodenie zodpovednosti štátu.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 14. augusta 2014 č. k. -222

uloţil ţalobcovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia zaplatiť súdny poplatok za podané

odvolanie vo výške 20 € v zmysle poloţky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalobcu proti

rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj uzneseniu okresného súdu, rozsudkom z 18. novembra

2014, sp. zn. , 154/2014, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Taktieţ potvrdil

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo 14. augusta 2014 č. k. -222.

Vyslovil, ţe ţalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol,

ţe súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ods. l ) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti ţaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu

verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich

základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí

aj náleţite a veľmi podrobne odôvodnil ( ). S odôvodnením napadnutého

rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil ( ). V procesnom

postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil pochybenia alebo vady, ktoré by mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe súd

vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v rozpore s Mal za to, ţe nie je sporné,

ţe NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou druţstva ako vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať

do úvahy, ţe aţ od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona

č. (novela vykonaná ), teda

aţ od 1. júna 2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

rozšírené tak, ţe druţstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo

zákonom uloţenú povinnosť dodrţiavať schválený prospekt investície. Teda aţ od 1. júna

2010 mohla NBS dohliadať, či druţstvo dodrţiava schválený prospekt investície. Tieţ

povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4

bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená

aţ od 1. januára 2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona

č. (novela vykonaná ). Počas

celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom

za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt ( ). Pokiaľ

ide o rizikovosť portfólia, neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt, teda ani druţstvu, ţiadne povinnosti v oblasti rozloţenia rizík, na rozdiel

od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie).

Preto tieto neexistujúce povinnosti druţstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala

dohľad nad finančnými ukazovateľmi druţstva ako sa mylne domnieva ţalobca. NBS mohla

podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či druţstvo plní informačné povinnosti

v zmysle ustanovenia aţ Ţalobca si musel byť vedomý

toho, ţe s jej investíciou je spojené riziko, a ţe doterajší alebo propagovaný výnos nie je

zárukou budúcich výnosov (ustanovenie v znení

platnom do 21. júla 2013; aţ boli zo vypustené novelou

vykonanou účinným dňa 22. júla 2013). Ak si toho ţalobca

vedomý nebol, nemoţno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady,

podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu

ţalobcu, ţe o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou druţstva nemal vedomosť. Z uvedeného je

zrejmé, ţe v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle ,

ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Vo vzťahu k odvolacej námietke ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nevykonal riadne

dokazovanie spôsobom podľa ods. l odvolací súd uviedol, ţe z obsahu spisu

vyplýva, ţe návrh na začatie konania, následne podania ţalobcu a vyjadrenia ţalovanej boli

vzájomne účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným

na prejednanie veci samej. Zo zápisnice z pojednávania pred prvostupňovým súdom

konaného dňa 25. júna 2014 vyplýva, ţe konajúci súd po otvorení pojednávania oboznámil

priebeh prípravy pojednávania a obsah do spisu zaloţených listinných dokladov a vyjadrení

účastníkov konania. V jeho ďalšom priebehu oboznamoval a vzájomne predkladal listinné

doklady doloţené účastníkmi v priebehu daného pojednávania, čo znamená, ţe ţalobcom

vytýkané procesné pochybenie súdom prvého stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania

nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods. l

odvolacím súdom nebolo zistené.

Odvolací súd uzavrel, ţe rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá ţaloba

o náhradu škody, je vecne a právne správny, a preto ho potvrdil. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s a

Ohľadne uznesenia zo 14. augusta 2014 č. k. -222, ktorým súd prvého

stupňa uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20 € v zmysle poloţky 7a

Sadzobníka súdnych poplatkov odvolací súd uviedol, ţe poloţka 7a Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu bola do Sadzobníka vloţená novelou

vykonanou , ktorý nadobudol účinnosť dňa

1. októbra 2012. Súčasne bol touto novelou do vloţený , podľa

ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú

poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými

po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa nebolo

do 30. septembra 2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov. Napriek tomu je ţalobca

povinný zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiţ podľa § 6 ods. 2 prvá veta zákona

č. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie

na jednom stupni. To znamená, ţe ţalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie

iba v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. V posudzovanej veci bolo

odvolacie konanie začaté po 1. októbri 2012, a preto ţalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť

poplatok za podané odvolanie podľa v znení účinnom v čase

podania odvolania. Konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je od 1. októbra 2012

oslobodené od súdnych poplatkov ( bolo zo

vypustené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/). Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté

uznesenie potvrdil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorého prípustnosť

odôvodňoval ustanovením v spojení s , ,

Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu (rovnako rozhodnutie prvostupňového súdu) je

vecne aj právne nesprávne, a konanie (prvostupňové aj odvolacie) je postihnuté inou vadou

( ), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(R 11/1998). Podľa jeho názoru odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní ţalobcu

svojvoľne, arbitrárne a formalisticky. Neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou

judikatúrou, keď judikatúru, ktorú povaţoval za vhodnú citoval, ale ostatnú a rovnako

dôleţitú zamlčal, lebo ju ani nespomenul. Skutočnosť, ţe bez vysvetlenia opomenul pre

účastníka konania priaznivú judikatúru, sama osebe významne oslabuje presvedčivosť

písomného vyhotovenia jeho rozsudku, taktieţ ide o jav, ktorý oslabuje predvídateľnosť

súdneho rozhodnutia, a preto ju v rozhodovacej praxi krajského súdu nemoţno tolerovať.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia

rozhodujúcich skutočností a je zaloţené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach,

nakoľko tieto zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ktoré je

neúplné. Rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo k porušeniu

práva ţalobcu na spravodlivý súdny proces, a teda k odňatiu ţalobcovi moţnosť konať pred

súdom podľa V zmysle uvedeného má za to, ţe dovolanie je prípustné

a dôvodné. Tým, ţe súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd vec nesprávne právne posúdil,

umoţnili, aby aj v budúcnosti dochádzalo k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako

vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovanie

v rámci subjektov dohliadaných ţalovanou. Odvolací súd, rovnako aj súd prvého stupňa pri

svojom rozhodovaní nezohľadnili, resp. nevyhodnotili správne ţalobcom navrhnuté dôkazy,

a to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI o stave konkurzu a jeho výpoveď

v konaní sp. zn. , z ktorých jednoznačne vyplýva, ţe aktuálny stav konkurzu je

taký, ţe objektívne vylučuje moţnosť ţalobcu ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu vedeného

pod sp. zn. . Vo vzťahu k uzneseniu zo 14. augusta 2014 č. k. 11 C 150/2012-

222, ktorým okresný súd uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané

odvolanie vo výške 20 € v zmysle poloţky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

dovolateľ uviedol, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu a tieţ rozhodnutie odvolacieho súdu

sú vecne a aj právne nesprávne, uvedené rozhodnutia majú vady, v dôsledku čoho ţalobcovi

bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe ţalobca o. i. legitímne očakával, ţe súdne

konanie, ktoré inicioval, nebude spoplatnené. Poukázal na to, ţe konanie vo veci náhrady

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom, ktoré začalo do 30. septembra 2012 je podľa § 4 ods. 4 zákona o súdnych

poplatkoch oslobodené aj v odvolacom konaní. Z uvedeného potom vyplýva, ţe ţalobcovi

v týchto veciach podaním odvolania po 1. októbri 2012 poplatková povinnosť z odvolania

nevzniká. Má za to, ţe vecné oslobodenie tohto konania od poplatkovej povinnosti sa

s poukazom na v spojení s vzťahuje na celé

konanie, teda aj na podanie odvolania. Ţalobca navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne sa stotoţnila s dôvodmi

rozhodnutí súdov niţších stupňov, ako aj ich právnym posúdením a navrhla alternatívne

dovolanie ţalobkyne zamietnuť alebo odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení aţ d/ Ak

nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením

veci nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa aţ 3

(procesne) prípustné.

Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v ods. l Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou

z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tieţ

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ods. l

(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska ods. l sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne

právne posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne

aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle

ods. l ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo

k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je

skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 ods. l písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ods. l písm. f/ ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných

práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu

v zmysle ods. l písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou

zaloţenou na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho

súdu ( ), čo súčasne zakladá porušenie jeho práv na súdnu ochranu (

) a právo na spravodlivé súdne konanie ( Dohovoru) v tom, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, neurčitosť, nezrozumiteľnosť

a nevyporiadanie sa so všetkými jeho odvolacími námietkami a námietkami uvádzanými

v konaní, a preto v konaní v konečnom dôsledku vec nesprávne právne posúdil.

Pokiaľ ţalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako

aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo

podľa ako aj právo podľa Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo

na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ();

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

11

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z a nasl. a

ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý

proces ( , Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní

je aj povinnosť súdu, presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite

odôvodniť ( a m. m. ), pritom starostlivo prihliadať

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia

súdneho rozhodnutia ( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia

dbať tieţ na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené

v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu

právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj

spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej

ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov ( ; obdobne napr. , , ,

, ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán

(avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne

Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva

na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj

v odvolacom konaní ( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd

zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno

posudzovať izolovane (m. m. , , , ),

pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(). Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu

a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

12

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle ) spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (,

), a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne

arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok prvého stupňa ( ), ako

aj pre rozsudok odvolacieho súdu ( ). Súslednosti jednotlivých častí

odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť

i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá)

otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobu

zamietli. Zhodli sa na tom, ţe v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany

Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou druţstva. Nie je sporné, ţe

Národná banka Slovenska bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou druţstva ako

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto

dohľadu. Aţ účinnosťou novelizovaného ustanovenia

(novela vykonaná ), teda aţ od 1. júna

2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, ţe

druţstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloţenú

povinnosť dodrţiavať schválený prospekt investície. Teda aţ od 1. júna 2010 mohla Národná

banka Slovenska dohliadať, či druţstvo dodrţiava schválený prospekt investície. Tieţ

povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4

bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená

aţ od 1. januára 2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona

č. (novela vykonaná ). Počas

celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedá investorom

za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt ( ). Pokiaľ ide

o rizikovosť portfólia, neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt, a teda ani druţstvu ţiadne povinnosti v oblasti rozloţenia rizík,

13

na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne

investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti druţstva nemohla NBS kontrolovať. NBS

nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi druţstva ako sa mylne domnieva

ţalobca. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či druţstvo plní

informačné povinnosti v zmysle ustanovenia § aţ 130 Ţalobca

si musel byť vedomý toho, ţe s jeho investíciou je spojené riziko a ţe doterajší alebo

propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b/

v znení platnom do 21. júla 2013, aţ boli zo zákona

č. vypustené novelou vykonanou účinným dňa

22. júla 2013). Ak si toho ţalobca vedomý nebol, nemoţno to pričítať na ťarchu Národnej

banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté

platí aj pokiaľ ide o argumentáciu ţalobcu, ţe o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou

druţstva nemal vedomosť. V konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákona

č. , ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou

Slovenska. Pokiaľ ţalobca v odvolacom konaní zotrval na svojej argumentácii, aj odvolací

súd sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti ţaloby

z uvádzaných dôvodov, ponúkol dostatočné vysvetlenie toho, prečo z právneho hľadiska

nebolo moţné akceptovať argumentáciu odvolateľa (ţalobcu).

K námietke nesprávneho hodnotenia dôkazov je potrebné uviesť, ţe v zmysle § 132

dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania

v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe

byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe

nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie

procesne prípustné – viď aţ c/ ).

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu

14

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle ods. l písm. f/ (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

však nie je procesnou vadou konania v zmysle ods. l písm. f/ lebo (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţní realizáciu ţiadneho

jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobca neopodstatnene

namieta, ţe v konaní mu bola postupom súdu odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

ods. l písm. f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalobcu nevyplýva z aţ 3 ani z Dovolanie preto odmietol

(potvrdzujúci výrok odvolacieho súdu, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil) podľa

v spojení s bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

K časti dovolania, ktorou je napadnutý potvrdzujúci výrok rozhodnutia odvolacieho

súdu o uloţení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie súdom prvého stupňa, je

potrebné uviesť, ţe táto časť dovolania smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou

rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď

15

rozhodnutie o uloţení poplatkovej povinnosti s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí (§ 167

ods. 1 ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas ţalobca zastúpený v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď ) na zaujatie

stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa ( ). Dovolanie je tieţ prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie

o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky (viď

).

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol ţalobca dovolaním, nemá znaky

rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Jeho prípustnosť preto z ustanovení § 239

ods. 1 a 2 nevyplýva.

Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania ţalobcu zakladalo,

ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v ods. l Toto ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

16

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Ţalobca procesné vady konania v zmysle ods. l písm. a/ aţ e/ a g/ netvrdil

a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Ţalobca tvrdí, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 ods. l

písm. f/ ). O odňatie moţnosti pred súdom konať ide v prípade procesne nesprávneho

postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných oprávnení.

Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, ţe o odňatie moţnosti pred súdom

konať ide tieţ vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď

pre taký postup neboli dané procesné predpoklady (viď R 50/1997). O tento prípad ale

v preskúmavanej veci nejde – v danom prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým

uznesením bolo potvrdené uznesenie o vyrubení súdneho poplatku. Samotným vyrubením

súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma ţiadne procesné oprávnenie a nedochádza

k odňatiu jeho moţnosti pred súdom konať ( ).

Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe so zreteľom na ním opisované okolnosti mu bol vyrubený

súdny poplatok v situácii, v ktorej mu nemal byť vyrubený, a konkretizuje, ţe súdy

postupovali podľa poloţky č. 7a, podľa ktorej postupovať nemohli a pri tom nezohľadnili, ţe

predmetné konanie je aj po 1. októbri 2012 vecne oslobodené od súdnych poplatkov,

z rozhodujúceho – obsahového – hľadiska namieta, ţe napadnuté rozhodnutia súdov niţších

stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav

aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom

zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

17

, , , ,

a ). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Vzhľadom na to, ţe v konaní o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu o súdnom poplatku

za odvolanie sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej ţalobcom, nevyšli

najavo ani iné vady uvedené v ods. l a prípustnosť podaného dovolania

nevyplýva z ustanovenia , najvyšší súd odmietol jeho procesne neprípustné

dovolanie podľa v spojení s

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s ustanoveniami a , keď ţalovanej (ktorej vzniklo

právo na náhradu trov konania) v dovolacom konaní náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo ţalovaná nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2016

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová