Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/192/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne P., bývajúca

v K.J.K., zastúpená JUDr. Jánom Spišákom, advokátom v K., Idanská č. 17, proti ţalovanému

M., bývajúci v K.J.K., zastúpený JUDr. Rudolfom Ţiklom, advokátom v K., Tichá č. 18,

o zaplatenie 4 012,73 €, vedenej na Okresnom súde K. I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v K. z 9. júla 2014 sp. zn. 1 Co

246/2013

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd K. I rozsudkom z 10. decembra 2012 č. k. -171 zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobkyni sumu 4 012,73 € ako aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 2 351,36 € od 22.1.2011 do 18.7.2011, vo výške 9% ročne zo sumy 1 212,03 € od

22.1.2011 aţ do zaplatenia a vo výške 9,5% ročne zo sumy 2 800,70 eur od 7.11.2012 aţ do

zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie

2 351,36 € zastavil. Návrh v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

Priznal ţalobkyni právo na náhradu trov konania proti ţalovanému spolu vo výške 1 371,90 €

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 990,40 € a z iných trov vo výške 381,50 €

(súdny poplatok), ktorú uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobkyni k rukám jej právneho zástupcu

JUDr. Jána Spišáka v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa sa podaným návrhom

domáhala zaplatenia nákladov, ktoré v období od októbra 2008 aţ do decembra 2011

2

vynaloţila v súvislosti s vlastníctvom bytu č. X. nachádzajúceho sa na štvrtom poschodí

vo vchode č. X. obytného domu súp. č. X. na J. ulici č. X. v K. a to napriek tomu, ţe tento byt

neuţívala; byt uţíval ţalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, ţeby za uţívanie

bytu platil ţalobkyni akúkoľvek úhradu.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, ţe ţalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti bytu č. X. na štvrtom poschodí vo vchode č. X. obytného domu súp. č. X.

na ulici J. č. X. v K., ktorý nadobudla na základe zmluvy o prevode vlastníctva druţstevného

bytu zo dňa 26.1.2005. Vklad vlastníckeho práva v prospech ţalobkyne bol povolený Správou

katastra K. dňa 18.3.2006 pod č. V.. Uvedenú skutočnosť mal súd nesporne za preukázanú

z listu vlastníctva č. X..

V konaní bolo nepochybne preukázané, ţe ţalobkyňa zaplatila náklady spojené s uţívaním

predmetného bytu za obdobie od októbra 2008 do decembra 2011, vrátane nedoplatkov

za sluţby spojené s uţívaním bytu v zmysle vyúčtovaní za roky 2008 aţ 2011 spolu vo výške

6 364,09 €. Uvedené skutočnosti mal súd nesporne za preukázané zo zálohových predpisov

vystavených správcom bytu, z jeho vyúčtovaní, ako aj z vyúčtovaní dodávateľských

spoločností za spotrebu elektriny a plynu, vrátane rozpisu preddavkových platieb za uvedené

roky, ako aj z výpisu z účtu ţalobkyne. Súd mal taktieţ za preukázané, ţe ţalovaný zaplatil

na účet Stavebného bytového druţstva III. K. sumu 2 351,36 €, pričom z poštového poukazu

súd zistil, ţe Stavebné bytové druţstvo III. uvedenú sumu poukázalo na účet ţalobkyne dňa

15.7.2011; z poštovej pečiatky súd zistil, ţe túto sumu ţalobkyňa obdrţala dňa 18.7.2011.

Ţalobkyňa prijatú sumu započítala na úhradu svojej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní,

čo ţalovanému oznámila listom zo dňa 22.8.2011 formou doporučenej zásielky. V uvedenej

časti vzala návrh späť a od ţalovaného sa domáhala uţ len zaplatenia prevyšujúcej sumy vo

výške 4 012,73 € s príslušenstvom.

Pretoţe ţalobkyňa nevedela preukázať, ţeby ţalovaného vyzvala kvalifikovane na úhradu

bezdôvodného obohatenia ešte pred podaním ţaloby a ţalovaný túto skutočnosť nepotvrdil,

súd ţalobkyni nemohol priznať úroky z omeškania v takej výške, v akej si ich uplatnila

v návrhu. Splatnosť dlhu ţalovaného v časti o zaplatenie pôvodne uplatňovanej sumy

3 563,39 € nastala aţ po doručení ţaloby ţalovanému a v časti o zaplatenie ďalšej sumy

aţ po právoplatnosti uznesenia, ktorým bola pripustená zmena návrhu v časti o zaplatenie

sumy 2 800,70 €. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţaloba bola ţalovanému doručená dňa

20.1.2011. Za deň zročnosti pohľadávky uplatnenej v ţalobe vo výške 3 563,39 €

je teda potrebné povaţovať nasledujúci deň, t. j. X.. a za prvý deň omeškania deň 22.1.2011.

Vzhľadom k tomu, ţe v priebehu konania ţalobkyňa vzala späť návrh v časti o zaplatenie

sumy 2 351,36 € z dôvodu, ţe ku dňu 18.7.2011 uvedenú sumu obdrţala od SBD III. K.,

konštatoval, ţe ţalovaný bol v omeškaní so sumou 2 351,36 € od 22.1.2011 do 18.7.2011

a zaviazal ţalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z uvedenej sumy za toto obdobie vo

výške 9% ročne v súlade s Nariadenia vlády SR č. Základná sadzba

ECB platná k prvému dňu omeškania bola ku dňu 22.1.2011 vo výške 1%, po zvýšení o 8

percentuálnych bodov predstavuje 9% ročne. S ostávajúcou sumou vo výške 1 212,03 € je

ţalovaný v omeškaní od 22.1.2011 aţ doposiaľ preto ho zaviazal na zaplatenie úrokov

z omeškania z uvedenej sumy od 22.1.2011 aţ do zaplatenia taktieţ vo výške 9% ročne.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 2 800,70 € bol ţalobkyňou uplatnený aţ podaním doručeným

súdu dňa 31.10.2012, ktoré boli ţalovanému doručené na pojednávaní konanom dňa

5.11.2012, kedy súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu. Dňom zročnosti tejto časti istiny

je teda nasledujúci deň, t. j. 6.11.2012 a dňom prvého omeškania deň 7.11.2012. Súd

preto zaviazal ţalovaného na zaplatenie sumy 2 800,70 € počnúc od 7.11.2012

aţ do zaplatenia a to vo výške 9,5% ročne v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR

č. Základná sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania bola ku dňu 7.11.2012

vo výške 1,5%, po zvýšení 8 percentuálnych bodov predstavuje 9,5% ročne. V prevyšujúcej

časti návrh o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol z dôvodu, ţe v uplatnenom období

ţalovaný ešte v omeškaní so splnením dlhu nebol.

Ţalobkyňa vzala návrh späť v časti o zaplatenie 2 351,36 € a to v priebehu konania, po začatí

pojednávania, podaním zo dňa 22.10.2012. Ţalovaný so späťvzatím návrhu a zastavením

konania v tejto časti súhlasil, preto súd v súlade s ustanovením , , konanie

v tejto časti zastavil.

Krajský súd v K. na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 9. júla 2014 č. k.

-226 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku a výroku

o trovách konania. Vyslovil, ţe nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie

v súlade s úpravou uvedenou v ustanovení , keď vykonal dôkazy označené

účastníkmi, tieto aj vyhodnotil postupom podľa , vec správne právne posúdil

aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo ţiadne

také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie neţ ako rozhodol súd prvého

stupňa. Za vecne správne a výstiţné povaţuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového

rozsudku na ktoré odkazuje v súlade s ustanovením

Nepovaţoval za dôvodnú odvolaciu námietku ţalovaného, v ktorej spochybňuje závery súdu

prvého stupňa ohľadne vlastníckeho práva ţalobkyne k spornému bytu ako aj ohľadne

záverov o tom, ţe on tento byt uţíval bez právneho dôvodu. Právny vzťah ţalovaného

k spornému bytu bol predmetom iných súdnych konaní v ktorých bola táto otázka

právoplatne vyriešená a výsledkami týchto konaní nebolo spochybnené vlastnícke právo

ţalobkyne k spornému bytu v období za ktoré uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ teda tieto sporné otázky boli predmetom osobitného konania, nebol súd prvého stupňa

oprávnený v rámci posudzovania predbeţných otázok vyhodnocovať uvedené okolnosti inak.

Nedôvodnou je aj odvolacia námietka ţalovaného pokiaľ tento mal za to, ţe bolo

jeho povinnosťou uhrádzať náklady na byt správcovi bytu a nie ţalobkyni ako jeho vlastníčke.

Takýto názor nemá oporu v ţiadnom právnom predpise. Ţalobkyňa je vlastníčkou sporného

bytu a ako účastníčka zmluvy o výkone správy so správcom bytového domu SBD III. v K. má

povinnosť voči tomuto správcovi na úhradu nákladov vyplývajúcich zo správy uvedeného

bytu ako aj i z titulu úhrady za preddavkované sluţby spojené s jeho uţívaním. Za

nepreukázané povaţuje odvolací súd aj tvrdenia ţalovaného o tom, ţe nárok ţalobkyne tejto

mohol vzniknúť iba v súvislosti s prípadným nedoplatkom vyplývajúcim z ročného

vyúčtovania a nie z titulu mesačných zálohových platieb. Súd prvého stupňa nárok ţalobkyne

priznal iba vo výške, v ktorej táto preukázala za celé označené obdobie skutočne realizované

úhrady správcovi bytu a to tak titulom mesačných zálohových platieb ako aj z titulu úhrad

nedoplatkov z ročných vyúčtovaní..

Súd prvého stupňa síce v rámci dokazovania nevykonal osobitné dokazovanie ohľadne sumy,

ktorá by predstavovala primeranú výšku úhrady za uţívanie obdobného bytu, keď vychádzal

z ním tvrdenej všeobecne známej skutočnosti, ţe trhová výška nájomného za obdobný byt

nesporne presahuje výšku samotných nákladov na takýto byt. Odvolací súd v tomto smere

poukazuje na tú skutočnosť, ţe ţalovaný túto otázku počas konania pred súdom prvého stupňa

nespochybňoval a v súlade so záverom súdu prvého stupňa je aj obsah jeho odvolania

v ktorom sám uviedol, ţe výška nájomného za obdobný byt podľa neho predstavuje sumu 250

aţ 300 € a to bez započítania médií, čo v značnej miere prevyšuje ţalobkyňou uplatňované

úhrady, ktoré za sporné obdobie boli v rozsahu od 90,45 € do 132,18 € mesačne.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Namietal,

ţe previedol svoje členské práva v tom čase k druţstevnému bytu č. X. na štvrtom poschodí

vo vchode č. X. bytového domu č. X., na ul. J. č. X.-23 v K., stojaceho na parc. č. X k. ú.

K.K. na svojho syna V., ktorý mu tvrdil, ţe sa hodlá oţeniť a v byte chce zostať bývať so

svojou manţelkou. Následne ale sporný byt bol jeho synom bez jeho vedomia a súhlasu

odpredaný ţalobkyni a to za stavu, keď syn veľmi dobre vedel, ţe ich vzťahy so ţalobkyňou

sú značne vyhrotené a doslova nenormálne. Za daného stavu je teda vlastnícke právo

ţalobkyne k spornému bytu nanajvyš sporné a problematické. Súdy sa z vyššie naznačovanou

otázkou v napádaných v rozhodnutiach vôbec nezaoberali a ani nevysporiadali. V konaní

naviac nemal advokáta, keďţe na to nemá financie a v rozpore s ustanovením § 5 platného

súdom nebol poučený o svojich právach a právnych

moţnostiach a to na jeho škodu. Má tu na mysli na moţnosť podať určovaciu ţalobu o určenie

vlastníckeho práva k spornému bytu voči domnelej vlastníčke bytu. Taktieţ je zaráţajúce

a nespravodlivé, ţe súdy ho ešte zaviazali aj k náhrade trov sporného konania, pričom sa

vôbec nevysporiadali s jeho momentálnou sociálnou, zdravotnou a majetkovou situáciou.

Navrhol, aby dovolací súd rozsudky súdov niţších stupňov zrušil v celom rozsahu.

Ţalobkyňa sa písomne k podanému dovolaniu ţalovaného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade,

ale iba ak ho právna úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

je v dovolacom konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu,

v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom

vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je

viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2

písm. a/ aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania,

6

ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci

nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu;

aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,

preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel

NS SR k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je podľa aţ 3 (procesne)

prípustné.

Dovolanie ţalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou

z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal

sa tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou

zaloţenou na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v tom, ţe súdy

niţšieho stupňa sa náleţite nevyporiadali s otázkou vlastníckeho práva ţalobkyne

k predmetnému bytu a preto v konaní v konečnom dôsledku vec nesprávne právne posúdili.

Pokiaľ ţalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo

podľa ako aj právo podľa Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo

na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ();

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z a nasl. a Dohovoru. Jedným

z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu,

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

9

a m.m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd

by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať

tieţ na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené

v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu

právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade

aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej

ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov ( ; obdobne napr. , , ,

, ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán

(avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne

Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva

na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje

aj v odvolacom konaní ( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd

zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno

posudzovať izolovane (m.m. , , , ),

pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(). Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu

a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle ) spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (,

) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne

10

arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok prvého stupňa ( ),

ako aj pre rozsudok odvolacieho súdu ( ). Súslednosti jednotlivých častí

odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť

i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá)

otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobe

vyhoveli. Zhodli sa na tom, ţe ţalobkyňa je vlastníčkou sporného bytu ako aj ţe ţalovaný

tento byt uţíval bez právneho dôvodu. Právny vzťah ţalovaného k spornému bytu bol

predmetom iných súdnych konaní, v ktorých bola táto otázka právoplatne vyriešená

a výsledkami týchto konaní nebolo spochybnené vlastnícke právo ţalobkyne k spornému bytu

v období za ktoré uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ teda tieto sporné

otázky boli predmetom osobitného konania, nebol súd prvého stupňa oprávnený v rámci

posudzovania predbeţných otázok vyhodnocovať uvedené okolnosti inak. Vychádzali

z toho, ţe ţalobkyňa je vlastníčkou sporného bytu a ako účastníčka zmluvy o výkone správy

so správcom bytového domu SBD III. v K. má povinnosť voči tomuto správcovi na úhradu

nákladov vyplývajúcich zo správy uvedeného bytu ako aj z titulu úhrady za preddavkované

sluţby spojené s jeho uţívaním. Ţalobkyni bezdôvodné obohatenie voči ţalovanému vzniklo

tým, ţe ţalovaný predmetný byt uţíval, teda prijímal naturálne hodnoty vo výške

zodpovedajúcej primeranej úhrade za uţívanie takéhoto bytu, ktoré by bol inak povinný

platiť. Nevykonávali osobitné dokazovanie ohľadne sumy, ktorá by predstavovala primeranú

výšku úhrady za uţívanie obdobného bytu, keď vychádzali aj z tvrdenia ţalovaného, ţe výška

nájomného za obdobný byt by predstavovala sumu 250 aţ 300 € a to bez započítania médií,

čo v značnej miere prevyšuje ţalobkyňou uplatňované úhrady, ktoré za sporné obdobie boli

v rozsahu od 90,45 € do 132,18 € mesačne. Pokiaľ ţalovaný v odvolacom konaní zotrval na

svojej argumentácii, aj odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa

o dôvodnosti ţaloby z uvádzaných dôvodov, ponúkol dostatočné vysvetlenie toho, prečo

z právneho hľadiska nebolo moţné akceptovať argumentáciu odvolateľa (ţalovaného).

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

11

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

je relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

však nie je procesnou vadou konania v zmysle lebo (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţní realizáciu ţiadneho

jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaný neopodstatnene

namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalovaného nevyplýva z aţ 3 ani z Dovolanie preto odmietol

podľa v spojení s bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a V dovolacom konaní

ţalovaný nebol procesne úspešný a procesne úspešná ţalobkyňa nepodala návrh

na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s..p.).

12

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2016

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Suchá