Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/14/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnených 1/ PhDr. J. D.,

bývajúceho v T., 2/ PharmDr. M. J., bývajúcej v T., proti povinnému M. P., bývajúcemu

v B., zastúpenému Centrom právnej pomoci, so sídlom v Bratislave Námestie slobody 12,

o vymoženie 1 194,98 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp.zn. , o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. apríla 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Oprávneným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 31. mája 2006 č.k. -18 námietky

povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie zamietol a povinnému uložil zaplatiť

na účet Okresného súdu Bratislava I titulom náhrady súdneho poplatku za konanie súdu

o námietkach proti exekúcii poplatok v sume 2 160,- Sk, a to do troch dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný

odvolanie v časti uloženia mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach

proti exekúcii.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2007 sp.zn.

odvolanie povinného odmietol ako oneskorene podané ( )

a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal

na (v znení účinnom do 15. októbra 2008 poznámka dovolacieho súdu).

Uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že sa adresát v mieste

2

doručovania v čase doručenia nezdržiaval, spočíva na adresátovi, t.j. povinný musí

spochybniť hodnovernosť údajov uvedených na doručenke. Doručenka je verejnou listinou,

ktorá pokiaľ nie je preukázaný opak, preukazuje pravdivosť toho, čo je na nej osvedčené a súd

z údajov na nej uvedených vychádza. Mal za preukázané, že napadnuté uznesenie bolo

povinnému po neúspešnom doručovaní dňa 8. júna 2006, opakovane doručované 9. júna

2006, keď zároveň bola splnená podmienka upovedomenia o uložení zásielky. Keďže vo veci

nebolo zrejmé, či boli splnené podmienky v zmysle , odvolací súd

povinného vyzval, aby súdu oznámil, či sa v čase doručovania uznesenia zdržiaval v mieste

doručovania, a v prípade, že sa na danom mieste nezdržiaval, aby uvedenú skutočnosť

hodnoverným spôsobom preukázal. Povinný v odpovedi uviedol, že sa v dňoch doručovania

napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa v mieste doručovania nezdržiaval. Ako dôkaz

predložil čestné prehlásenie M. Z. o tom, že sa v dňoch 8. júna a 9. júna 2006 stretol

s povinným v Ostrave, keď sa na neho povinný obrátil ohľadom sprostredkovania

zamestnania s ubytovaním. Uvedené čestné prehlásenie odvolací súd nepovažoval

za dostatočný a hodnoverný dôkaz preukazujúci tvrdenie povinného, že sa v čase doručovania

predmetného uznesenia v mieste doručenia nezdržiaval. Za deň doručenia uznesenia preto

považoval tretí deň od uloženia zásielky na pošte, t.j. 13. júna 2006, keď zákonom stanovená

lehota na podanie odvolania tak začala povinnému plynúť 14. júna 2006 a posledný deň 15

dňovej odvolacej lehoty pripadol na 28. júna 2006. Povinný podal odvolanie osobne

v podateľni súdu, ako to vyplýva z podacej pečiatky súdu prvého stupňa, 7. júla 2006, t.j.

po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol povinný dovolaním. Uviedol, že

v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ), keď mu bolo

odňaté právo brániť sa pred súdom. Poukázal, že v prípade doručovanej písomnosti mal 18-

dňovú a nie 3 dňovú odbernú lehotu. Vadu tejto povahy videl aj v nedostatočnom zistení

skutkového stavu veci a v nesprávnom závere súdu pri posudzovaní dostatočnosti

a hodnovernosti predložených dôkazov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

3

( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo

ako oneskorene odmietnuté odvolanie smerujúce proti uzneseniu súdu prvého stupňa.

Opravný prostriedok dovolateľa smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky uznesení

uvedených v ustanoveniach a ; prípustnosť proti nemu smerujúceho

dovolania z týchto ustanovení preto nemožno vyvodiť.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v v znení účinnom

do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “). Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie

je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie

(záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľ v dovolaní

nenamietal a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Povinný v dovolaní sa namietal, že súdy mu odňali možnosť konať pred súdom

v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p, keď mu bolo odňaté právo brániť sa v konaní pred súdom.

V dovolaní bližšie nešpecifikoval, čím mu súd odňal možnosť konať, keď skutočnosti

uvádzané v dovolaní sa vzťahujú k základnému konaniu. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať)

procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O procesnú vadu v zmysle ide

najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva. O odňatie možnosti konať pred súdom ide i v prípade, keď odvolací súd odmietne ako

neprípustné odvolanie účastníka konania bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky

na takéto rozhodnutie.

Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté touto

vadou. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie, vychádzajúc zo zistenia, že

povinný odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal až po uplynutí lehoty na jeho

podanie. Tento záver odvolacieho súdu je správny.

Podľa (v znení účinnom do 15. októbra 2008) ak nebol adresát

písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia

zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu

v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,

uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným

spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje

sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie ako riadny opravný prostriedok je určený (slúži) účastníkovi k tomu, aby

ním napadol zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa (až na stanovené výnimky), ktoré

považuje za nesprávne, a tak tu možno hovoriť o univerzálnom procesnom úkone, ktorým sa

účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania súdu prvého stupňa.

Podľa citovaného ustanovenia pre splnenie včasnosti podania

odvolania je potrebné, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej zákonom. Lehota

na podanie odvolania je pätnásťdňová a jej plynutie sa počíta od doručenia rozhodnutia.

Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy došlo k doručeniu rozhodnutia

súdu prvého stupňa účastníkovi konania ( ). Lehota na podanie odvolania je

lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani skrátiť. Ide zároveň o lehotu procesnú, čo

znamená, že stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde alebo sa

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ). V prípade náhradného

doručenia v zmysle citovaného ustanovenia ide o zákonnú konštrukciu

právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej lehoty (v trvaní

troch dní) zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je

posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom, je výnimočným

nástrojom. Aby mohla právna fikcia splniť svoj účel (dosiahnutie právnej istoty), musí

rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti

splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.

6

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo

povinnému prvýkrát neúspešne doručované 8. júna 2006, kedy mu bolo zanechané oznámenie

pošty o opakovanom doručovaní zásielky. Opakované doručenie zásielky bolo vykonané dňa

9. júna 2006, keď v ten istý deň bola zásielka uložená na pošte.

Odvolací súd po zistení údajov o doručení odvolania povinného a údajov z doručenky

od zásielky s uznesením súdu prvého stupňa určenej povinnému, neuspokojil sa iba s týmto

zisteniami, ale pred svojim rozhodnutím vykonal šetrenie, t.j. zisťoval dotazom na samotného

povinného /a to aj s príslušným vysvetlením a poučením/, či v dňoch 8.-9. júna 2006 zdržiaval

sa v mieste doručovania zásielky (č.l. 23-24 spisu). Keďže odpoveď povinného doložená aj

čestným vyhlásením hodnoverným spôsobom nepreukázali, že by sa povinný v deň doručenia

nezdržiaval v mieste doručenia, umožňovali odvolaciemu súdu uzavrieť, že predpoklady

náhradného doručovania predmetnej zásielky určenej pre povinného boli splnené. V zmysle

záveru odvolacieho súdu fikcia doručenia písomnosti potom nastala 13. júna 2006. Povinný

ani v dovolaní nespochybnil, že sa v čase doručovania nezdržiaval v mieste doručovania,

nepodal v tomto smere žiadne tvrdenie (a teda ani dôkaz).

Ak boli splnené predpoklady ustanovenia

pre náhradné doručenie, následné fyzické doručenie rozhodnutia neovplyvňuje začiatok

plynutia odvolacej lehoty.

S poukazom na uvedené skutočnosti to potom znamená, že lehota na včasné podanie

odvolania podľa začala povinnému plynúť v závislosti od náhradného

doručenia, ako to správne posúdil odvolací súd vrátane nadväzujúceho záveru o oneskorenosti

odvolania. Keďže odvolanie bolo povinným podané po uplynutí odvolacej lehoty, v dôsledku

čoho odvolací súd správne uznesením odmietol odvolanie ako oneskorené (§ 218 ods. 1 písm.

a/ ), týmto uznesením povinnému možnosť konať pred súdom nebola odňatá.

Dovolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že zásielka nebola doručovaná súdnym

doručovateľom, ale poštou, ktorá oznámila adresátovi (povinnému) nielen to, že si na pošte

zásielku môže prevziať, ale aj dobu, dokedy tak môže učiniť /dokedy bude zásielka

k dispozícii na pošte/, nemá vplyv na splnenie predpokladov náhradného doručenie zásielky

s uznesením súdu prvého stupňa v zmysle (v znení účinnom do 15. októbra

2008). Námietka dovolateľa o zavádzajúcej informácii o 18-dňovej lehote (po uplynutí ktorej

bude zásielka vrátená odosielateľovi) v oznámení je irelevantná. Uvedené upozornenie pošty

totiž poskytuje adresátovi iba informáciu o dĺžke odbernej lehoty pre vyzdvihnutie zásielky

na pošte a nemá vplyv na posúdenie otázky fikcie doručenia písomnosti podľa citovaného

zákonného ustanovenia.

Z obsahu dovolania povinného je ďalej zrejmé, že povinný namietal aj správnosť

skutkových zistení súdov a vyhodnocovania vykonaných dôkazov. Povinný zároveň namietal

nesprávny právny záver odvolacieho súdu o nedostatočnosti a nedôveryhodnosti predložených

dôkazov.

Neúplnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť skutkových záverov sa

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu nepovažuje za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad

sp. zn. , , , a ).

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu

(viď ), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom

konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp.zn.

a ). Pri skutkovom vyhodnocovaní svojich zistení zohľadňuje súd výsledky

vykonaného dokazovania, ktoré hodnotí podľa zásad uvedených v ; pokiaľ

sa pri tom prípadne dopustí hodnotiacej nesprávnosti, nejde o spôsobilý dovolací dôvod

v zmysle (porovnaj R 42/1993 a viď tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho

súdu, napríklad sp.zn. ). Jeho neprípustnosť je daná charakterom dovolacieho

konania, v ktorom sa dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha

dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi nižších stupňov. Pre úplnosť

dovolací súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov ().

Pokiaľ dovolateľ namietal, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , ,

, , , a ). Nejde totiž

o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol

uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania povinného nevyplýva z

a v dovolacom konaní nevyšli najavo vady vymenované v , odmietol najvyšší súd

dovolanie povinného ako procesne neprípustné ( v spojení s

písm. c/ ).

V dovolacom konaní úspešným oprávneným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s , a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však

žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že im žiadne nevznikli a ani si ich

neuplatňovali.

9

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2016

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová