Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/545/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu S.S., so sídlom v B.B.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou J.J., so sídlom v B.B., proti žalovanému S.S., so

sídlom v B.B., zastúpenému J.J., advokátom v B.B., o zaplatenie 1 847,07 eur s

príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o

dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. februára 2014 sp.zn. 9

Co 424/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 1. júna 2011 č.k. -268

zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 1 847,07 eur so 17,6 %-ným úrokom

z omeškania ročne z dlžnej sumy od 1. septembra 2001 do zaplatenia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi

trovy konania vo výške 1 369,36 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho

právneho zástupcu. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu a právny dôvod žalobcom požadovanej sumy. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

(ďalej len „“) a . Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil (ďalej len „“)

v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. o odmenách a náhradách

2

advokátov za poskytovanie právnych služieb a vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. februára 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa a

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením

napadnutého rozsudku.

3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním z dôvodu,

že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

a účastník konania nemal ani procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s a ), z dôvodu vyvodenia nesprávnych

skutkových záverov z vykonaného dokazovania ( ) a z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky navrhol zrušiť rozhodnutia súdov nižších inštancií a zastaviť konanie,

resp. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie považuje

za nedôvodné a procesne neprípustné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení

s rozhodnutím odvolacieho súdu za vecne správne, vychádzajúce zo správne zisteného

skutkového stavu veci a jeho správneho právneho posúdenia. Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky navrhol dovolanie odmietnuť a žalovaného zaviazať k náhrade trov dovolacieho

konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [(

(ďalej len „“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana

sporu (žalovaný, ďalej aj dovolateľ) zastúpený v súlade s , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie

je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné ( ).

3

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané 3. apríla 2014, t. j. pred 1. júlom 2016,

za účinnosti , dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia

a , na základe ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov,

ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované

a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O. s. p v znení účinnom

do 31. decembra 2014.

7. Dovolanie žalovaného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, boli uvedené v až 3 Dovolanie žalovaného nesmeruje proti

rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 238

ods. 1 až 3 nevyplýva.

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám,

ktoré boli uvedené v Žalovaný poukazoval vo svojom dovolaní, že konanie

je zaťažené vadami, ktoré boli uvedené v a , ich existencia však

nevyšla v dovolacom konaní najavo.

9. Dovolateľ mal za to, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania ( ) a že účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený ( ). Uviedol, že vlastníci bytov

a nebytových priestorov, ktorí ako žalobcovia žalobu podávali, nemali spôsobilosť

byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť a že súdy nesprávne konali so S. ako so

žalobcom. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie netrpí vadami podľa

a

10. Dovolací dôvod v zmysle dopadá na prípady, kedy

v konaní vystupoval ako účastník konania ten kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

teda ten, kto nemal spôsobilosť mať práva a povinnosti a dovolací dôvod v zmysle § 237

písm. c/ na prípady, kedy účastník konania nemal procesnú spôsobilosť (a súčasne

nebol riadne zastúpený), teda nemohol vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať

na seba povinnosti. Súd je povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník

konania, má spôsobilosť byť účastníkom konania a či účastník konania má procesnú

4

spôsobilosť. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a nedostatok procesnej

spôsobilosti musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu a kedykoľvek v každom štádiu

konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ). Spôsobilosť

byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti.

Ide o procesnú subjektivitu. Táto procesnoprávna subjektivita splýva so subjektivitou

hmotnoprávnou. Spôsobilosti byť účastníkom zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti

v zmysle a nasl. a a nasl. .

V sporovom konaní zákon za účastníkov konania označoval žalobcu a žalovaného (§ 90

); žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca v žalobe

za žalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či žalobca alebo žalovaný je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti (t. j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná aktívna alebo pasívna

legitimácia). Žalobca disponuje konaním a jeho predmetom, a teda za účastníka sa považuje

ten subjekt, ktorý podal žalobu. Žalobca ako účastník konania musí mať zároveň procesnú

spôsobilosť, aby mohol pred súdom samostatne konať. Podľa , každý môže

pred súdom samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť

vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Teda v tom rozsahu,

v akom má spôsobilosť na právne úkony podľa hmotného práva.

11. V preskúmavanej veci S.S. ako správca bytového domu v B.B. (podľa zákona č.

) splnomocnilo na vymáhanie žalovanej sumy 1 847,07 eur (55 644,80 Sk)

s príslušenstvom J.J., advokátku (plná moc na č.l. 3), ktorá 2. septembra 2003 podala na súd

prvej inštancie žalobu, v ktorej žalobcu označila ako vlastníci bytov a nebytových priestorov,

ktorých zoznam bol uvedený v prílohe žaloby, liste vlastníctva č. X., katastrálneho územia K.

(neoddeliteľnej súčasti žaloby na č.l. 10 spisu), zastúpení Správcovským bratislavským

družstvo v zmysle a zmluvy o výkone správy (na č. l. 4 spisu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že keď žalobu v predmetnej veci podalo S.S.

prostredníctvom právnej zástupkyne, je potrebné mať za to, že táto osoba bola žalobcom.

Žalobcom ako už bolo vyššie uvedené je totiž ten, kto podal žalobu. Keď súdy konali so S.

ako žalobcom (čo žalobcom v konaní namietané nebolo), ktoré je nepochybne právnickou

osobou, ktorá má právnu subjektivitu ( v spojení s

a vety prvej , podľa ktorého družstvo je právnickou

osobou), konali so subjektom, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom konania. S.S. ako

právnická osoba s právnou subjektivitou má zároveň aj procesnú spôsobilosť (

v spojení s ). Vady konania podľa a

namietané dovolateľom tak neboli dané.

12. Dovolací súd zároveň poznamenáva, že pri preskúmavaní vady podľa § 237

písm. b/ sa môže zaoberať len otázkou, či subjekt, s ktorým súd konal,

mal spôsobilosť byť účastníkom konania, nie, či tento subjekt aj je aktívne alebo pasívne

vecne legitimovaný, ktorá otázka je otázkou právneho posúdenia veci. K dovolateľom

namietanej vade podľa dovolací súd poukazuje na doterajšiu ustálenú

súdnu prax (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 4. mája 2010), ktorá vychádza z toho, že otázka vecnej legitimácie účastníka konania

(aktívnej alebo pasívnej) nemá žiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. b/

Ak súd nesprávne posúdi túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala

tzv. zmätočnosť konania. Nedostatok hmotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej alebo

pasívnej) môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho

rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Ani prípadné

nesprávne právne posúdenie otázky aktívnej a pasívnej legitimácie nie je spôsobilé založiť

vadu konania podľa Od aktívnej alebo pasívnej legitimácie účastníka konania

treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania ( ) a procesnú spôsobilosť

( ).

13. Dovolateľ namietal aj vyvodenie nesprávnych skutkových záverov z vykonaného

dokazovania. Táto dovolateľom namietaná vada však nie je vadou, ktorá by zakladala

prípustnosť dovolania. Nejde totiž o vadu konania v zmysle Rozhodnutie

odvolacieho súdu môže byť z tohto dôvodu síce vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte

sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle V dovolaní namietaná

„iná vada“, bola do 30. júna 2016 považovaná za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

, , , a ).

14. Dovolateľ odôvodňoval svoj mimoriadny opravný prostriedok aj tým, že napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, namietajúc jeho právny záver.

15. V dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania

taktiež nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad

sp. zn. , , , , ,

, a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú

v Dovolací súd sa preto daným dovolacím dôvodom nemohol zaoberať.

16. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie podľa ako procesne neprípustné

odmietol.

17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd

neodôvodňuje ( veta druhá ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. septembra 2016

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

členka senátu

JUDr. Alena S v e t l o v s k á, v.r.

členka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Adriána Güntherová