Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/9/2016

Identifikačné číslo spisu: 1712216609 Dátum vydania rozhodnutia: 13.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Helena Haukvitzová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1712216609.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore žalobcu S. Z. N., bývajúceho v X., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia a náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2015 sp.zn. , takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uznesením z 11. decembra 2014, č.k. -158 zamietol návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že neboli splnené podmienky dané ustanovením , nakoľko u žalobcu existujú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ustanovenia Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná.

2. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2015 sp.zn. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ). Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov žalobcu, ktoré vyplývajú z verejne dostupných zdrojov a neskúmal tak jeho celkové majetkové pomery komplexne. Zároveň sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s druhou podmienkou pre oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j. či zo strany žalobcu nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak bolo založené na predčasnom a nesprávnom závere o nesplnení podmienok pre uloženie

povinnosti žalobcovi na zloženie preddavku na trovy konania stanovených v ustanovení

3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“). Prípustnosť dovolania výslovne odôvodnil ustanovením v spojení s (účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), ako dovolací dôvod uviedol aj ustanovenie a (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Rozhodnutie odvolacieho súdu označil za svojvoľné a arbitrárne, ktorého odôvodnenie nezodpovedalo ustanoveniu Za inú vadu konania označil nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom a tiež konanie odvolacieho súdu, ktorý nerešpektoval vlastnú odlišnú judikatúru (, ), ani judikatúru najvyššieho súdu (R 140/2014) a v odôvodnení neuviedol, prečo sa odklonil od doterajšej judikatúry, podľa ktorej aplikácia ustanovenia v danej veci nie je možná, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Návrh žalovanej na zloženie preddavku považoval za chaotický a nejasný, keď žalovaná v ňom iba žiadala, aby súd vyzval žalobcu na zloženie preddavku na trovy konania. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [( (ďalej len „“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), s vysokoškolským právnickým vzdelaním ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení , a

7. Žalobca dovolaním napadol zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v a , voči ktorým bolo dovolanie prípustné. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa už dávnejšie ustálila na názore, podľa ktorého zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu bolo možné napadnúť iba z dôvodov relevantných v zmysle (viď R 34/1995).

8. Žalobca procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázaná bola tiež vada konania namietaná žalobcom ( ).

9. O procesnú vadu v zmysle išlo najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jej procesné práva priznané [napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

10. Žalobca v dovolaní výslovne tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatky v jeho odôvodnení. K tejto námietke dovolací súd odkazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa ktorého

nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .

11. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch mohla nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle , a to napríklad, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009). Po preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci bol dôvod pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016. 12. Zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňalo kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle z hľadiska formálnej štruktúry, obsahovalo zrozumiteľné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené, ustanovenia, ktoré súd na vec aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i záväzný pokyn na ďalší postup súdu prvej inštancie po zrušení veci. Námietky dovolateľa v tomto smere predstavovali skôr vyjadrenie jeho nespokojnosti s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré ale bez ďalšieho nepostačujú na založenie existencie vady konania v zmysle Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ). Za procesnú vadu konania v zmysle nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

13. Dovolateľ tiež namietal, že odvolací súd porušil právo na spravodlivý súdny proces, keď nerešpektoval vlastné odlišné rozhodnutia vydané v obdobnej veci (sp.zn. , ), ani judikatúru najvyššieho súdu (R 140/2014) a v odôvodnení neuviedol, prečo sa odklonil od doterajšej judikatúry, podľa ktorej aplikácia ustanovenia v danej veci nie je možná.

14. Uvedená námietka žalobcu by z hľadiska vyvolania dôsledku meritórneho prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu v prejednávanej veci bola relevantná iba za predpokladu, že by nerešpektovanie záväznej judikatúry najvyššieho súdu odvolacím súdom malo za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom a umožnilo tak v procesne prípustnom dovolaní prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska právnych záverov ním zaujatých, čo ale nie je prípad tejto veci. Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia možnosti konať pred súdom považovala medziiným aj taký závadný postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , , , , ). Rozhodnutie najvyššieho súdu (R 140/2014), na ktoré žalobca v dovolaní poukázal, tiež riešilo otázku odňatia možnosti žalobcu konať pred súdom z dôvodu, že neboli splnené podmienky ustanovenia pre zastavenie konania. V takomto prípade dovolací súd môže v nevyhnutnom rozsahu preskúmať aj vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia za účelom zistenia splnenia zákonných podmienok pre zastavenie konania prípadne odmietnutie podania. O túto situáciu ale v prejednávanej veci nešlo, keď súdy nerozhodovali o zastavení konania, ale len o návrhu žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania podľa , pričom odvolací súd svojím zrušujúcim rozhodnutím vrátil vec opätovne do štádia konania pred súdom prvej inštancie, v ktorom žalobca môže realizovať všetky svoje

procesné oprávnenia, a preto už v tejto okolnosti bolo potrebné vidieť argument, že v skutočnosti k odňatiu žalobcovi konať pred súdom nedošlo. Samotným rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zloženie preddavku na trovy konania, totiž aj v prípade jeho vecnej nesprávnosti nedošlo k odňatiu žiadnych procesných oprávnení žalobcu, nejde totiž o rozhodnutie vo veci konečné s nezvratnými dôsledkami. Napokon treba dodať, že ustanovenie stratilo svoju účinnosť od 14. júna 2016 v dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. .

15. Pokiaľ žalobca vyvodzuje procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení z toho dôvodu, že aplikácia ustanovenia v prejednávanej veci nie je možná, lebo žalovaná je subjektom, ktorý nemohol byť vyzvaný na zloženie preddavku v zmysle citovaného ustanovenia, ide o námietku z obsahového hľadiska namietajúcu vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Prípustnosť dovolania podľa stabilnej judikatúry najvyššieho súdu ale nikdy nezakladalo (a účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , , , , , a ).

16. Pokiaľ sa v dovolaní namieta, že konanie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle , dovolací súd uvádza, že právna úprava účinná do 30. júna 2016 považovala vadu tejto povahy za relevantný dovolací dôvod, ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (pozri viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. , , , , , , a ).

17. V danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia , preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa ako procesne neprípustné.

18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.