Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/231/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci zložiteľky F., a.s. v likvidácii, so sídlom v B., zastúpenej Mgr. I., advokátkou

so sídlom v B., o prijatie 962 Sk do úschovy súdu, vedenej na Okresnom súde Galanta pod

sp. zn. , na dovolanie zložiteľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 31. januára 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave

z 31. januára 2008 sp. zn. ako i uznesenie Okresného súdu Galanta

z 30. mája 2007 č.k. -12 a vec vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom z 26. septembra 2006 sa zložiteľka domáhala, aby súd prijal do úschovy

sumu 962 Sk, ktorú chcela zložiť za účelom splnenia jej dlhu voči príjemkyni A., bývajúcej

vo V.. Uviedla, že jej akcie vyhlásila za neplatné, predala ich a výťažok chce zložiť do

úschovy súdu ( a ), lebo po tom, ako jej výťažok zaslala

poštou, nebol adresátkou prevzatý. Podľa jej právneho názoru ide tu o prípad, v ktorom ako

zložiteľka (dlžníčka) nemôže splniť záväzok z dôvodu, že príjemca (veriteľ) je v omeškaní,

lebo neprijal ňou riadne ponúknuté plnenie (výťažok).

Okresný súd Galanta uznesením z 30. mája 2007 č.k. -12 konanie zastavil

s poukazom na skutkové zistenie, že príjemkyňa zomrela 7. decembra 1999, teda ešte pred

podaním návrhu na súd. Súčasne poukázal na ustanovenie ods. l

Na odvolanie zložiteľky Krajský súd v Trnave uznesením z 31. januára 2008 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Zhodne so záverom súdu

prvého stupňa mal za to, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania na strane označeného

príjemcu, než začalo konanie o úschove vytvára neodstraniteľnú prekážku konania (§ 103

a ), pre ktorú treba konanie zastaviť.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie zložiteľka. Namietala, že

postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle Na

odôvodnenie opodstatnenosti dovolania uviedla, že až do prijatia peňazí do úschovy súdu je

účastníkom konania len zložiteľ ( ), preto nemali byť zohľadňované okolnosti na

strane príjemcu. Jej návrh obsahoval všetky predpísané náležitosti a vyplývalo z neho

dostatočne, že plnenie nie je viazané výlučne na osobu A.. Na prijatie peňazí do úschovy bolo

postačujúce jej vyhlásenie o existencii niektorého z dôvodov uvedených v § 185a ods. 2

, predmetný záväzok smrťou A. nezanikol a jediným spôsobom splnenia záväzku bolo

uloženie peňazí do úschovy súdu. Z týchto dôvodov žiadala, aby uznesenie odvolacieho súdu

bolo zrušené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou, bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl.

).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

Ak dovolanie smeruje proti uzneseniu, je prípustné predovšetkým vtedy, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ). Dovolanie je prípustné aj proti

potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd vyslovil, že dovolanie je

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a/ ). Dovolanie je prípustné tiež proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho

súdu, v ktorom ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky ( ). Dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení; prípustnosť dovolania

smerujúceho proti tomuto uzneseniu nemožno vyvodiť z a

Aj vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád

ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania nie je významné samotné subjektívne

tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné,

všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté vadou

vymenovanou v

Vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka nenamietala

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. O takúto vadu ide aj vtedy, ak odvolací súd potvrdí uznesenie súdu

prvého stupňa o zastavení konania, hoci podmienky pre tento postup neboli splnené.

Dovolateľka v dovolaní uplatnila dovolací dôvod v zmysle

a tvrdila, že v konaní došlo k uvedenej vade.

V zmysle účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten, pre

koho sú peniaze, cenné papiere alebo iné veci určené. Po právoplatnosti uznesenia o prijatí do

úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet úschovy.

Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že účastníkom konania pri

rozhodovaní o návrhu na prijatie do úschovy je len zložiteľ. V tomto štádiu konania je pre súd

významný iba obsah návrhu, preto nemôže vziať na zreteľ skutkové okolnosti, ktoré neboli

uvedené v návrhu a ani neprichádza do úvahy, aby ohľadom splnenia podmienok pre prijatie

úschovy prihliadal na niečo iné, než obsahujú tvrdenia navrhovateľa. Súd v tomto štádiu

neskúma otázku spôsobilosti byť účastníkom konania osoby, v prospech ktorej má prijať

plnenie do úschovy za účelom splnenia záväzku podľa a nasl. Nedostatok tejto

spôsobilosti nezakladá dôvod na zastavenie konania o návrhu na prijatie do úschovy (viď aj

stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté na

zasadnutí konanom 24. apríla 2008).

Za tejto vyššie uvedenej situácie, keď odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa, ktorým bolo konanie o návrhu na prijatie do úschovy zastavené, je zrejmé, že

zložiteľke bola znemožnená realizácia jej procesného práva na to, aby súd konal o jej návrhu

a že teda v predmetnom konaní došlo k procesnej vade podľa ustanovenia § 237 písm. f/

, zakladajúcej prípustnosť dovolania. Táto vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý

dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť totiž považované za správne.

So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté potvrdzujúce

uznesenie Krajského súdu v Trnave zrušil podľa ; pre rovnakú vadu zrušil

tiež uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento konanie o návrhu na prijatie do úschovy

zastavil, a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková