Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/17/2018

Identifikačné číslo spisu: 6414211939 Dátum vydania rozhodnutia: 23.01.2019 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6414211939.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu N. Q., trvale bytom v M., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Peter Rybár, proti žalovanej PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej JUDr. Jánom Havlátom, advokátom v Bratislave, Rudnayovo námestie 1, o 2.172,91 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. novembra 2016 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. januára 2015 č.k. -55 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.172,91 € s úrokom z omeškania 8,15% ročne od 10. októbra 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní; vo zvyšku žalobu (požadujúcu celkom 3.729,74 € s úrokom z omeškania počítaným z takejto sumy v rovnakej sadzbe i za obdobie uvedené vyššie) zamietol a žalovanej uložil povinnosť žalobcovi „nahradiť“ (správne „zaplatiť“ - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) „trovy právneho zastúpenia“ (správne len „náhradu trov konania“ - opäť pozn. najvyššieho súdu) vo výške 198,14 €, taktiež do 3 dní. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. o ochrane spotrebiteľa, , a a a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy žalobcu a žalovanej (ku ktorej platnému uzavretiu inak podľa názoru súdu prvej inštancie ani neprišlo) a , , , , a , a a a ( v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom tým, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere (pre neprijatie návrhu žalobcu na zmeny v obsahu zmluvy zo

strany žalovanej a následné nepreukázanie prijatia nového vo viacerom - o.i. aj čo do údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, ďalej tiež iba „RPMN“ - odlišného návrhu žalovanej žalobcom, pričom zmluva navyše obsahovala i celý rad neprehľadných zmluvných dojednaní) a ak žalobca napriek tomu žalovanej plnil, vzniklo mu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi ním zaplatenou sumou a súhrnnou sumou poskytnutých úverov (vo vzťahu ku ktorej požiadavke sa však žalovaná čiastočne účinne ubránila vznesením námietky premlčania).

2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie len „nižšie súdy“) rozsudkom z 10. novembra 2016 sp.zn. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej potvrdil ako vecne správny podľa (zákona č. 160/ 2015 Z.z., dnes už i v znení a č. , ďalej len „“); v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; v časti zamietajúcej žalobu vyslovil (inak nadbytočne - pozn. najvyššieho súdu), že v tomto výroku zostáva rozsudok nedotknutý a napokon rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku síce nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy strán sporu, resp. o jej platnom neuzavretí, zhodne s ním však mal za to, že pre absenciu jednej zo zákonných náležitostí zmluvy, podľa neho tej reprezentovanej údajmi o počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bolo treba úver považovať za bezúročný a nespoplatnený (s následkom v podobe dôvodnosti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v tej časti, v ktorej jej vyhovel i súd prvej inštancie).

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovení a aj c/ rovnakého zákona. V prípade namietanej tzv. zmätočnostnej vady nad rámec reprodukcie záverov z viacerých rozhodnutí najvyššieho súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ako i jedného z publikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky odvolaciemu súdu vytýkala predovšetkým nedostatočnosť odôvodnenia jeho rozsudku (v tomto prípade majúc za to, že toto nezodpovedá požiadavkám sformulovaným v rozsudku najvyššieho súdu z 27. apríla 2006 sp.zn. ). Pri dôvode prípustnosti dovolania podľa , resp. písm. c/ len všeobecne (bez odvolania sa na jediné rozhodnutie najvyššieho súdu) namietala, že odvolací súd sa dovolaním napádaným rozsudkom odchýlil od svojej ustálenej rozhodovacej praxe (?), resp. že rozhodovacia prax dovolacieho súdu je s poukazom na napadnuté rozhodnutia krajského i okresného súdu rozdielna (?), pričom v ďalšom argumentovala len odchýlením sa pri sadzbe RPMN uzavretou zmluvou z prejednávanej veci v prospech žalobcu ako spotrebiteľa (rozumej znížením sadzby) a nižším súdom vytkla nesprávnosť skutkových zistení o nedostatku zákonom predpísaných náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere i nerozlišovanie nimi medzi RPMN úveru a RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie (?) na ďalšie konanie.

4. Žalobca navrhol dovolanie odmietnuť pre názor o jeho oneskorenom podaní a pre prípad nestotožnenia sa dovolacieho súdu s takýmto jeho názorom dovolanie zamietnuť, majúc za to, že je jednak neprípustnou (pre závery z uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu - ďalej len „veľký senát“ - z 19. apríla 2017 sp.zn. ) kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania podľa a , okrem toho však podľa neho žalovaná nijako nekonkretizovala, čím malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, pri namietaní ňou odchýlenia sa odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu neuviedla žiadne rozhodnutie majúce reprezentovať takúto ustálenú rozhodovaciu prax a v prípade rozhodovacej praxe odvolacieho súdu (Krajského súdu v Banskej Bystrici) sú žalobcovi známe prinajmenšom tri rozhodnutia vyslovujúce názor totožný s tým z prejednávanej veci.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) bol predovšetkým v tejto konkrétnej veci povinný vyriešiť otázku dôvodnosti tej námietky žalobcu, podľa ktorej je dovolanie žalovanej oneskoreným (a z tohto dôvodu odsúdeným na naloženie s ním podľa ). S touto procesnou námietkou

súpera dovolateľky sa však stotožniť nešlo, keď k doručeniu rozsudku odvolacieho súdu advokátovi žalovanej v tejto veci došlo 22. mája 2017 (ktorým dňom pre doručenie v ňom i druhej strane sporu sa inak napádaný rozsudok odvolacieho súdu stal aj právoplatným, v tejto súv. por. č.l. 117 p. v. spisu), faktický koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania ( veta prvá ) pripadol na sobotu 22. júla 2017, právnym posledným dňom lehoty sa preto stal pondelok 24. júla 2017 (tu por. tiež a ) a k podaniu dovolania na poštovú prepravu súdu prvej inštancie došlo práve takýto posledný deň, hoc aj s fyzickým príchodom dovolania adresátovi až 26. deň rovnakého mesiaca i roka (č.l. 122 a 128 spisu).

6. Následne však po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bol vydaný dovolaním napádaný rozsudok odvolacieho súdu a tiež tomuto predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie ( ), a to pri splnení aj podmienky zastúpenia dovolateľky i spísania dovolania spôsobom predpokladaným zákonom ( ), bez nariadenia pojednávania (, časť vety pred bodkočiarkou ) dospel k záveru, že dovolanie napriek uvedenému v predošlom odseku treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia je potom uvedené v nasledovných bodoch.

7. Dovolanie je i za aktuálnej úpravy procesného práva (rozumej od 1. júla 2016) tak ako v podmienkach skoršej úpravy mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie“) a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (v tejto súv. por. napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , , , , ).

8. Vyššie naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421

9. Žalovaná v dovolaní uviedla, že prípustnosť jej dovolania vyplýva z a tiež z ustanovenia , resp. písm. c/

10. Pretože názor o neprípustnosti kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania, vyslovený v žalobcom zmieňovanom rozhodnutí veľkého senátu, bol prekonaný novším rozhodnutím veľkého senátu konštatujúcim presný opak (tu por. uznesenie veľkého senátu z 21. marca 2018 sp.zn. ), dovolaciemu súdu vznikla povinnosť zaoberať sa existenciou oboch žalovanou tvrdených dôvodov prípustnosti jej dovolania.

11. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( ).

13. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Pôvodne čiastočne rozdielna a až neskôr zjednotená rozhodovacia prax najvyššieho súdu (dielom reprezentovaná aj žalovanou uvádzaným rozsudkom najvyššieho súdu z jeho veci sp.zn. ) potom dospela k záveru, že diskutovaný pojem principiálne nemožno vykladať extenzívne - jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu (v tejto súv. por. najmä stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. zmätočnostnú vadu, skôr tvoriacu súčasť č. v znení neskorších zmien a doplnení len výnimočne).

14. V prejednávanej veci o prípad vyššie spomenutej výnimočnosti, a teda ani o prípad nutnosti uplatnenia druhej vety stanoviska R 2/2016 nejde. Výnimka sa má totiž týkať len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné i podľa judikatúry ESĽP, o aký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003), resp. ak odôvodnenie rozhodnutia obsahuje výkladom neodstrániteľné rozpory (protirečivosti).

15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ( ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania ( ).

16. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle Za takú vadu nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.

17. V dovolaní žalovaná namieta tiež nedostatky dokazovania, tvrdiac, že nižšie súdy niektoré z dôkazov (najmä listinu zachycujúcu obsah zmluvy o revolvingovom úvere strán sporu) nesprávne vyhodnotili a z výsledkov dokazovania vyvodili nesprávne skutkové zistenia.

18. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh (v sporovom konaní žaloba) týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (tu por. R 125/ 1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo v konečnom dôsledku môže viesť až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale na základe záverov už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu por. R 37/1993 a , , 4 Cdo

34/2011, , , , a ).

19. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, naznačované dovolaním, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Súdna prax sa ustálila na názore, že ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe prípustnosť dovolania nezakladá (tu por. R 42/1993, ale aj , , , , , a ).

20. Ani podľa novej právnej úpravy civilného procesu, účinnej od 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle , žiadneho z ďalších písmen rovnakého ustanovenia a ani v zmysle nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov, či nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (, , , ). Súlad tohto právneho názoru s posudzoval ústavný súd napríklad vo veci prejednávanej takýmto súdom pod sp.zn. , nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.

21. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania tiež z ustanovení a , podľa ktorých je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), resp. ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/).

22. Pominúc na tomto mieste neakceptovateľnosť odôvodnenia dovolania prípustného podľa súčasne tým, že na riešenie určitej právnej otázky už rozhodovacia prax dovolacieho súdu pozná ustálenú odpoveď (a odvolací súd sa mal riešením rovnakej otázky od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odchýliť) a tým, že tu pretrváva stav rozdielnosti prístupu dovolacieho súdu k riešeniu tej istej právnej otázky, ktoré odôvodnenie dovolania v skutočnosti vykazuje znaky jeho vnútornej rozpornosti a vo svojej podstate znamená odôvodnenie dovolania neprípustným dôvodom (v tejto súv. por. napr. uznesenie najvyššieho súdu z 31. júla 2017 sp.zn. ) i okolnosť zjavného nepochopenia dovolateľkou alebo môžbyť aj len jej omylu v tom, čím by mal byť naplnený tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, o ktorom je v tomto prípade reč (čím treba rozumieť evidentné nerozlišovanie dovolateľkou medzi rozhodovacou praxou odvolacieho a dovolacieho súdu, pričom dôvod prípustnosti dovolania podľa celého ustanovenia - nerozhodno ktorého písmena - sa viaže len k druhej z nich) platí, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z , by mal dovolateľ I. konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, II. vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a III. uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Prakticky to isté platí u dovolania, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z , kde jediným rozdielom je podoba povinnosti pod II. zhora, ktorá v tomto prípade tkvie v označení prinajmenšom dvoch protichodných rozhodnutí najvyššieho súdu, riešiacich dovolaním nastoľovanú otázku rozdielne (pričom ani jedno z označených rozhodnutí nejde považovať za výraz ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu). Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky však kritériu uvedenému v ani písm. c/ významovo nezodpovedajú.

23. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, ani rozhodnutia najvyššieho súdu reprezentujúce (vo vzťahu k vymedzenej právnej otázke) jeho rozdielnu (nejednotnú) rozhodovaciu prax, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil súd prvej inštancie a odvolací súd a v súvislosti s tým ani

vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania v , ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením zákona, o ktorom je tu reč (tu por. Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. BECK, str. 1382, ako aj uznesenie najvyššieho súdu zo 6. marca 2017 sp.zn. ).

24. V prejednávanej veci si žalovaná nesplnila povinnosť celkom jednoznačným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom sformulovať právnu otázku, od ktorej riešenia bolo podľa jej názoru závislým v jej neprospech vyznievajúce rozhodnutie odvolacieho súdu a rovnako si nesplnila ani povinnosť ňou zvolenému dôvodu prípustnosti dovolania prispôsobiť tiež argumentáciu, nasvedčujúcu buď stavu ustálenia judikatúry najvyššieho súdu a odchýlenia sa odvolacieho súdu od takejto judikatúry alebo stavu rozdielnosti judikatúry najvyššieho súdu a potreby jej zjednotenia (s možnosťou, že v konečnom dôsledku obrazne „navrch“ získa práve riešenie preferované dovolaním, odchylné však od toho, ktoré v konkrétnej veci ponúkol odvolací súd, opierajúci sa o časť dosiaľ nezjednotenej praxe súdu dovolacieho); hoci platí, že ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní vymedziť náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod (, resp. v spojení s , resp. ).

25. Najvyšší súd z uvedených dôvodov preto dovolanie žalovanej podľa (pokiaľ šlo o dôvod prípustnosti dovolania podľa zákona) aj písmena f/ rovnakého zákonného ustanovenia (to v prípade tvrdeného dôvodu prípustnosti dovolania podľa , resp. c/ ) odmietol.

26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ). 27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu vo veci samej pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania potom pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.