Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/31/2018

Identifikačné číslo spisu: 7211220789 Dátum vydania rozhodnutia: 21.02.2019 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7211220789.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ing. Y. X., trvale bytom v S., zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Kissom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej Slovenskej legálnej metrológii, n.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Hviezdoslavova 31, zastúpenej splnomocnenkyňou Soukeník - Štrpka s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, o určenie neplatnosti výpovede, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 17. mája 2017 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z 2. septembra 2014 č. k. -219 v znení opravného uznesenia z 8. októbra 2014 č. k. -231 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede, danej mu žalovanou listom z 30. marca 2011 a náhrady mzdy. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že boli splnené formálno-právne náležitosti pre platnosť výpovede podľa a nasl. ( v znení neskorších zmien a doplnení) a teda, že výpoveď je platná. Žalobca pracoval u žalovanej na základe prechodu pracovného pomeru z pôvodnej organizácie Teplárne Košice a.s. na základe uzatvorenej zmluvy s účinnosťou od 1. októbra 2008. U pôvodného zamestnávateľa pracoval vo funkcii vedúceho oddelenia. Dňa 25. septembra 2008 žalobca uzatvoril so žalovanou dohodu o zmene pracovnej zmluvy podľa s účinnosťou od 1. októbra 2008 s tým, že ako druh práce bol dohodnutý technický zamestnanec a podrobná charakteristika práce mala byť uvedená v pracovnej náplni, kde bol uvedený názov funkcie: „vedúci oddelenia zabezpečujúceho činnosť komplexnej starostlivosti o meradlá“ s tým, že je priamo podriadený riaditeľovi metrologického pracoviska v Košiciach. Výpoveď z pracovného pomeru podľa , z dôvodu, že došlo k zrušeniu pracovného miesta technického zamestnanca, bola doručená žalobcovi 30.

marca 2011. Spornou bola otázka, či žalobca vykonával práce technického zamestnanca alebo funkciu vedúceho oddelenia. Súd prvej inštancie sa po vykonanom dokazovaní stotožnil s tvrdením žalovanej, že ak by bol žalobca vedúcim zamestnancom, muselo by sa tak stať v súlade s organizačným poriadkom žalovanej, musel by disponovať menovacím dekrétom, ktorým je kreovaná funkcia vedúceho pracovníka a bola by s ním uzatvorená dohoda o ročnej odmene vedúceho oddelenia. Nakoľko žalobca nebol menovaný ako vedúci zamestnanec a podľa organizačného poriadku žalovanej bol jediným vedúcim zamestnancom Y. V., súd prijal záver o pracovnom pôsobení žalobcu ako technického zamestnanca. Rozhodol tiež o trovách konania účastníkov podľa (ďalej len „“) a podľa i o náhrade trov konania štátu.

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 18. novembra 2015 sp.zn. napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku potvrdil podľa a a vo výrokoch o trovách konania a o trovách konania štátu rozsudok zrušil. Tento rozsudok na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 23. júna 2016 sp.zn. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, pričom sa nestotožnil s námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku, za postup odnímajúci účastníkom konania možnosť konať pred súdom však považoval (v duchu záverov z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková proti Slovenskej republike) nedoručenie vyjadrenia žalovanej z novembra 2014 žalobcovi.

3. Odvolací súd v poradí druhým rozsudkom zo 17. mája 2017 sp.zn. napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku potvrdil podľa a a rozsudok vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách konania štátu zrušil. I tentoraz sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý správne zistil skutkový stav veci a dospel k záveru, že žalobca nebol vedúcim zamestnancom, a teda výpoveď nie je neplatná.

4. Žalobca podal 10. októbra 2017 aj proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z v znení (a dnes už i , ďalej tiež len „“). Podľa presvedčenia dovolateľa sa oba súdy nevysporiadali s tvrdeniami, ktoré v priebehu celého konania uvádzal a zdôrazňoval. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Za dôležitú otázku, ktorú treba vyriešiť a ktorou sa súdy nedostatočne zaoberali, označil otázkou „či zamestnanec (žalobca) po prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa ostal vedúcim zamestnancom, alebo technickým zamestnancom.“ Z týchto dôvodov navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobca nie je zastúpený advokátom, a teda nespĺňa podmienku podľa , preto navrhuje jeho dovolanie odmietnuť. Ďalej uviedla, že žalobca podal dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia a dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v Z týchto dôvodov žalovaná navrhla dovolanie zamietnuť (?).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala za účinnosti v stanovenej lehote ( ) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), skúmal bez nariadenia pojednávania (, časť vety pred bodkočiarkou ), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. Dospel pritom k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie preto bol namieste takýto postup ( veta prvá ), dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Aj za účinnosti treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia sp.zn. , , , , , a ).

8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421

9. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

12. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

14. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ súdom vytýka nepreskúmateľnosť rozhodnutia, (jeho nedostatočné odôvodnenie) a nevysporiadanie sa s jeho tvrdeniami, čiastočne potom i nesprávne právne posúdenie veci.

15. Pokiaľ ide o tú časť dovolacej argumentácie žalobcu, ktorá sa týka nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, dovolací súd pripomína, že časť judikatúry najvyššieho súdu zastávajúcej názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania a nepreskúmateľnosť je len vlastnosť rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (tu pozri najmä R 111/1998) bola prevzatá i za základ zjednocujúceho stanoviska (R 2/2016) občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015.

16. Právna veta stanoviska zmieneného pod 15. zhora znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “ Zmeny

v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.

17. V danom prípade obsah spisu nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) alebo napokon, ak sú tu výkladom neodstrániteľné rozpory odôvodnenia..

18. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (). 19. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle a V súvislosti s dovolacou námietkou týkajúcou sa nepreskúmateľnosti treba pripomenúť, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu, v dôsledku čoho ich treba chápať ako celok. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, čo navrhovala žalovaná, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd; odvolací súd zaujal aj závery k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil. Obsah spisu preto nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil a že pri rozhodovaní nezohľadnil odvolaciu argumentáciu žalobcu.

20. Pokiaľ dovolateľ súdom vytýka nesprávnosť hodnotenia výsledkov dokazovania, je potrebné uviesť, že už skoršia procesná úprava nepovažovala za znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania (zakladajúce prípustnosť dovolania) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov, ale ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov (R 42/1993 a , , , ). Nová právna úprava - - na podstate toho nič nezmenila (, , , , ). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu sú naďalej aktuálnymi skoršie závery najvyššieho súdu, v zmysle ktorých postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, neznemožňuje procesnej strane realizáciu jej procesných oprávnení (viď primerane R 37/1993 a R 125/1999). Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nemožno považovať za vadu konania v zmysle ; pokiaľ súd nenáležite vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď primerane a ).

21. Žalobca v dovolaní uviedol aj to, že dovolanie je prípustné podľa , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

22. Právna otázka relevantná podľa musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Žalobca ale v dovolaní nešpecifikoval právnu otázku, o ktorej tvrdí, že ešte nebola dovolacím súdom vyriešená. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd rozhodol, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v Dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú právnu otázku mal dovolateľ na mysli, zvlášť ak (tak ako v tejto konkrétnej veci) sa dovolaním v skutočnosti žiada

vyriešenie otázky skutkovej (nie právnej).

23. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v , ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením (porovnaj analogicky , , , , , ).

24. Z týchto dôvodov najvyšší súd uzatvára, že dovolanie žalobcu nevymedzuje právnu otázku relevantnú z hľadiska Najvyšší súd preto jeho dovolanie podľa odmietol.

25. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.