Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/81/2018

Identifikačné číslo spisu: 1314207031 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1314207031.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. F., bývajúceho v Q., adresa na doručovanie R., proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, š.p., so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpenému Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palárikova 14, IČO: 35 960 728 a JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Hečkova 18, o uloženie povinnosti požiadať o posúdenie vplyvov výrubu na integritu chráneného biotopu a zdržať sa zásahov do neho bez schválenia z dôvodov podľa práva EU, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením z 31. júla 2014 č. k. -73 konanie o návrhu žalobcu zastavil a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, na ďalšie konanie. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi priznal vrátenie súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur, do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Po právnej stránke aplikoval , , , , , , , , , , , , , , , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a skonštatoval, že v predmetnom prípade sa nejedná o občianskoprávnu vec v zmysle , a pre nedostatok právomoci konanie v zmysle zastavil a vec postúpil Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že neexistuje hmotnoprávny predpis (tak ako to ustanovuje ), na základe ktorého by súd mal právomoc (t. j. neexistuje osobitné zákonné splnomocnenie) uložiť žalovanému žalobcom žiadanú povinnosť (dať si posúdiť vplyv výrubu stromov na integritu osobitne chráneného územia európskeho významu). Takúto právomoc má

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ktorému dáva oprávnenie rozhodnúť na základe podnetu žalobcu (t. j. podaného návrhu, ktorým sa obrátil na súd), či činnosť, ktorú uskutočňuje žalovaný v predmetnom chránenom území európskeho významu bude podliehať posudzovaniu podľa citovaného zákona a následne toto posúdenie vykonať. V tejto súvislosti tiež dodal, ž e v rámc i správneho konania bude potrebné rozhodnúť aj o druhom návrhu žalobcu (zdržania sa výrubu stromov plánovaného do konca platnosti plánu starostlivosti o lesy pre ÚEV Devínska Kobyla schváleného 12. júla 2006 na obdobie 2006 až 2015 až do konečného schválenia výrubu plánovaného do konca platnosti tohto plánu starostlivosti o les v procese posúdenia vplyvov výrubu stromov na integritu osobitne chráneného územia európskeho významu). Súd prvej inštancie uzavrel, že pri posudzovaní vplyvu výrubu stromov na integritu osobitne chráneného územia európskeho významu nejde o vzťah občianskoprávny, ale ide o vzťah verejnoprávny (t. j. postavenie subjektov tohto právneho vzťahu nie je rovnocenné), keď charakteristickým znakom občianskoprávnych vzťahov je predovšetkým rovnocenné postavenie. Oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie je v kompetencii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré je orgánom kompetentným rozhodnúť o podnete žalobcu. O náhrade trov rozhodol podľa veta prvá

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 31. marca 2015 sp. zn. uznesenie okresného súdu podľa ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd dospel k totožnému názoru ako súd prvej inštancie, že vzhľadom na obsah podaného návrhu na začatie konania sa v prejednávanej veci nejedná o občianskoprávnu vec, preto súd prvej inštancie predmetný prípad správne právne posúdil. Konštatoval, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa okresný súd vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné, prič om odvolací s ú d s a s je h o závermi stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukázal. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poznamenal, že ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa domáhala ochrany svojich práv n a správnom súde. Vyplýva t o z historicky daného a v SR ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou. Rovnako odvolací súd dodal, že zastavenie konania z dôvodu chýbajúcej právomoci súdu podľa a za situácie, keď pre tento procesný postup súdu bol zákonný dôvod, nie je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom napadnutým uznesením o zastavení konania pre nedostatok procesnej podmienky (právomoci súdu) v predmetnej veci nedošlo, pretože záver súdu prvej inštancie o tejto otázke je správny. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že argumentácia žalobc u uplatnená v jeho odvolaní j e právne irelevantná a nespôsobilá spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie podľa v nadväznosti na a Podľa neho je nesprávny právny záver súdov o nedostatku ich právomoci rozhodnúť v oblasti životného prostredia, pretože túto právomoc založilo právo EÚ (smernica Rady č. 92/42/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich rastlín) a takisto ju podporila rozhodovacia prax ESD, čo má nevyhnutne prednosť jednak pred právom SR a najmä pred doktrinálnym - orientačným výkladom druhov práva a právnych vzťahov ako ho použil súd. Tiež namietal, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, čím v rozpore s porušil aj procesnú povinnosť podložiť rozhodnutie zrozumiteľnými úvahami, a to presvedčivo a logicky, ktoré uvedené porušenie predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Žiadal uznesenie odvolacieho súdu zmeniť a vydať rozsudok v znení: „žalovaný je povinný požiadať o posúdenie vplyvov plánovaného výrubu na integritu chráneného biotopu kyslomilné bukové lesy v osobitne chránenom území európskeho významu Devínska Kobyla podľa smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich rastlín; žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek zasahovania do tohto biotopu bez schválenia zásahu z dôvodov predpokladaných podľa

smernice.“

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie zamietnuť, nakoľko nie sú dané dôvody dovolania. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

5. Podľa prechodného ustanovenia , (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu ( ), zastúpená v súlade so zákonom ( ), v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ). Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (5. júna 2015), t. j. za účinnosti č. v znení do 30. júna 2016 (ďalej aj „“), dovolací súd postupoval v zmysle citovaného prechodného ustanovenia a procesnú prípustnosť podaného dovolania posudzoval podľa , a 8. Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým bolo dovolanie prípustné, boli uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie nemá znaky uznesení, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach. 9. V danej vec i b y preto dovolanie bolo prípustné, len a k b y v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v až g/ (tzv. dôvody zmätočnosti rozhodnutia). Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a výslovne nenamietal a vady tejto povahy nevyšli ani v dovolacom konaní najavo; nepreukázané boli tiež vady konania žalovaným namietané ( ). 10. Žalobca namietal, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle , ktorá podľa jeho názoru spočívala v tom, že je nesprávny právny záver súdov nižšej inštancie o nedostatku ich právomoci rozhodnúť v oblasti životného prostredia, pretože túto právomoc založilo právo EÚ (smernica Rady č. 92/42/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich rastlín), čím mu odňali možnosť konať pred súdom a tým sa domáhať súdnej ochrany svojho práva. Taktiež namietal nevysporiadanie s a s jeho argumentáciou, nedostatočné odôvodnenie a rozpor s (nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu). 11. Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na námietky žalobcu, dovolací súd najskôr skúmal, či v danom prípade súdy nižšej inštancie dospeli k správnemu záveru, že vec nepatrí do právomoci súdu a teda, či odvolací súd potvrdením rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. 12. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Právomoc súdov vymedzovalo ustanovenie V zmysle platilo, že súdy v občianskom súdnom konaní prejednávali a rozhodovali spory a iné právne veci, ktoré vyplývali z občianskoprávnych, pracovných, rodinnýc h, obc hodnýc h a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávali a nerozhodovali o nich iné orgány. Podľa platilo, že súdy v občianskom súdnom konaní preskúmavali aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moc i a rozhodovali o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávali a nerozhodovali o nich iné orgány. Iné veci prejednávali a rozhodovali súdy v občianskom súdnom konaní, len ako to ustanovil zákon ( ods.

3 ).

13. Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Pre vyriešenie otázky, č i konkrétna vec patrí d o právomoci súdu, je vždy nevyhnutné zistenie, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, resp. nároky (predmet súdneho konania, pozri napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , ). Napokon zisťovanie danosti právomoci občianskoprávnych súdov sa spravuje zásadou, že to, či právny vzťah a jeho riešenie patrí do právomoci občianskoprávnych súdov alebo nie, závisí od obsahu daného právneho vzťahu (materiálnoprávny aspekt) nie od okolností, či predpis upravujúci vzťah je z legislatívneho hľadiska súčasťou toho či onoho súkromnoprávneho odvetvia (formálny aspekt), viď Zo súdnej praxe č. l/2005.

14. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému návrhom doručeným na súd 25. marca 2014 (ďalej aj „návrh žalobcu“) uloženia povinnosti žalovanému dať si posúdiť vplyv výrubu stromov na integritu osobitne chráneného územia európskeho významu, konkrétne v zmysle petitu žalobného návrhu (č. l. 3 a č. l. 42 spisu), pričom podľa jeho názoru právomoc súdov konať v tejto veci založilo právo EÚ (smernica Rady č. 92/42/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich rastlín).

15. Smernica Rady 92/43/EHS (pozn. dovolacieho súdu správne číslo smernice „92/43/EHS“) z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch

- Habitats Directive) bola implementovaná do nášho právneho poriadku do viacerých zákonov, nariadení a vyhlášok, konkrétne bola implementovaná do o ochrane prírody a krajiny (viď príloha 2 bod l. uvedeného zákona, smernice do uvedeného zákona, v ktorom ods. 4 posledná veta odkazuje na osobitný právny predpis, a to o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej aj „“).

16. Podľa a príslušný orgán začne konanie o podnete z vlastného podnetu alebo na základe odôvodneného písomného podnetu. Odôvodnený písomný podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak sa konanie o podnete začne na základe odôvodneného písomného podnetu, konanie o podnete sa začína dňom jeho doručenia príslušnému orgánu.

17. Podľa a ministerstvo je ústredný orgán štátnej správy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie rozhoduje na základe podnetu podľa o posudzovaní činností neuvedených v prílohe č. 8.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je tak zrejmé, ž e o návrhu žalobcu uložiť žalovanému žalobcom žiadanú povinnosť (dať si posúdiť vplyv výrubu stromov na integritu osobitne chráneného územia európskeho významu) má právomoc rozhodovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. februára 2006 v zmysle Vzhľadom na uvedené, pokiaľ je teda podľa daná právomoc iného orgánu (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky), nie je daná právomoc súdu na konanie o rozhodnutie o návrhu žalobcu v zmysle Je tak správny záver súdov nižšej inštancie, že neexistuje hmotnoprávny predpis (tak ako to ustanovuje ), na základe ktorého by mal súd právomoc (t. j. neexistuje osobitné zákonné splnomocnenie) uložiť žalovanému žalobcom žiadanú povinnosť (dať si posúdiť vplyv výrubu stromov na integritu osobitne chráneného územia európskeho významu), nakoľko túto právomoc má podľa Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Preto právne posúdenie otázky právomoci súdu podľa odvolacím súdom je správne, dovolací súd sa s ním stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, že je daná právomoc súdu rozhodnúť o jeho návrhu.

19. Dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať ( ods. l písm. f/ ). Odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumel nesprávny

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho procesných oprávnení [v zmysle mali účastníci rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )], čo sa v danom prípade nepotvrdilo.

20. Najvyšší s úd v o svojich viacerých rozhodnutiach u ž uviedol, ž e pre záver o existencii procesnej vady konania v zmysle ods. l (a teda aj vady uvedenej v písmene f/ tohto ustanovenia) nie j e významný subjektívny n ázo r úč astníka konania tvrdiaceho, že sa súd dopustil takej vady; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , , , , , , , ).

21. V súvislosti s námietkou dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorou dovolateľ odôvodnil prípustnosť svojho dovolania v zmysle ods. l písm. f/ , dovolací súd poukazuje na doterajšiu judikatúru najvyššieho súdu - R 111/1998, R 2/2016, ako aj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , a , v zmysle ktorých nedostatok odôvodnenia rozhodnutia (nepreskúmateľnosť) bol považovaný len za vlastnosť rozhodnutia súdu, ktorý zmätočnosť rozhodnutia nezakladá.

22. K nepreskúmateľnosti (nedostatku v odôvodnení rozhodnutia) súdu nižšej inštancie, dovolací súd ďalej poznamenáva, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a je aktuálne aj v danom prípade. 23. Najvyšší súd skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle Vzhľadom na obsah spisu a dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu dovolací súd konštatuje, že v danom prípade nejde o výnimočnosť, aby písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť by zakladala prípustnosť dovolania podľa Dovolaním napadnuté rozhodnutie spĺňa zákonom požadované náležitosti ( ods. l a 2 vo väzbe na a ods. l a ), keď treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie pre jeho vecnú správnosť vo výroku ( ods. l ), čo znamená komplexnú správnosť potvrdzujúceho rozhodnutia z hľadiska skutkových a právnych dôvodov, potom ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s údu prvej inštancie, m ôže ( ale nemusí) s a v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ). Uvedená právna úprava teda dovoľuje odvolaciemu súdu pri odôvodňovaní svojho potvrdzujúceho rozhodnutia, ak sú súčasne splnené dve podmienky - ak je výrok vecne správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že nemusí opakovať podstatnú č as ť z odôvodnenia s údu prvej inštancie, ale stačí, ak v odôvodnení rozhodnutia iba poukáže na správnosť skutkových zistení a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke a j odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu potom neobstojí námietka dovolateľa, že odvolací súd nezdôvodnil svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom z o všetkých relevantných skutkových a právnych hľadísk. Napokon treba

dodať, že za vadu konania v zmysle v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. 24. Pre úplnosť a tiež vzhľadom na nedôvodnú námietku dovolateľa o nevyrovnaní sa s jeho odvolacími námietkami odvolacím súdom dovolací súd uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa (ďalej aj „“) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. , či sp. zn. - www.concourt.sk). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

25. Napokon dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie ( ). Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viac eré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

26. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej nesprávnosti tvrdenej dovolateľom a nevyšli najavo ani iné nedostatky uvedené v ; prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol jeho procesne neprípustné dovolanie podľa .

27. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle veta druhá neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie ( ).

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.