Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/135/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. M. K.,

bývajúceho v B., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, 29. augusta

č. 8, o určenie, že invalidita navrhovateľa je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom

a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2007, sp. zn. 5 Co

533/06, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

1. z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2007 sp. zn.

a/ v časti, ktorou zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 8. septembra 2006

č. k. - 85 v rozsahu zamietnutia návrhu na náhradu za stratu na zárobku od

1. augusta 2003 do 31. decembra 2003 s úrokom z omeškania týkajúcim sa tejto náhrady,

konanie o tejto časti návrhu /veci/ zastavil a postúpil na rozhodnutie Sociálnej poisťovni

v Bratislave,

b/ vo výroku o trovách konania;

2. vracia vec v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie;

3. odmieta dovolanie navrhovateľa, pokiaľ smeruje proti zvyšnej časti uznesenia Krajského

súdu v Bratislave z 13. novembra 2007 sp. zn. .

2

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom (po jeho zmene a doplnení) domáhal, aby súd vydal

jednak určovací výrok a jednak rozhodol o peňažnom plnení. Pokiaľ ide o určovací výrok,

žiadal súd o určenie, že invalidný dôchodok priznaný mu odporcom od 1. augusta 2003

(z následného spresnenia navrhovateľa vyplynulo, že mu ide o určenie, že jeho invalidita) je

v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel 19. júla 2002; určovací návrh

odôvodňoval tým, že invalidita mu nebola priznaná v súvislosti s jeho pracovným úrazom.

Pokiaľ ide o peňažné plnenie, žiadal o uloženie povinnosti odporcovi nahradiť mu stratu na

zárobku (rozdiel) za obdobie od 1. augusta 2003 do 31. decembra 2003 v celkovej sume

81 470 Sk a od 1. januára 2004 platiť mu úrazovú rentu v príslušnej výške; zároveň požadoval

aj o 17,6 % úrok z omeškania.

Okresný súd Bratislava I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 8. septembra 2006 č. k.

-85 celý návrh zamietol a o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia, pokiaľ ide o zamietajúci výrok,

zdôraznil, že nemá právomoc rozhodovať o tom, či invalidita navrhovateľa nastala následkom

pracovného úrazu, keď o tejto skutočnosti je oprávnený rozhodovať odporca a až po podaní

opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu o uznaní invalidity môže túto skutočnosť podľa

ustanovenia § 122 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení s poukazom na ustanovenie § 244

a nasl. preskúmať vecne a miestne príslušný súd, ktorým je Krajský súd v Bratislave.

Na základe takéhoto posúdenia považoval určovací návrh za nedôvodný. Zamietnutie návrhu

aj vo zvyšku založil na úvahe, že všetky vymáhané finančné požiadavky navrhovateľa voči

odporcovi sa odvíjajú od spomenutého určovacieho návrhu, ktorý je nedôvodný, preto je

nedôvodný návrh v celom rozsahu. Výrok o trovách konania oprel o aplikáciu

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie navrhovateľa uznesením z

13. novembra 2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil

s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená na rozhodnutie Sociálnej poisťovni

v Bratislave; žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd v

odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie ,

z ktorého vyvodil, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo

pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa považuje od 1. januára 2004 za úrazovú

rentu. Podľa odvolacieho súdu právomoc rozhodovať o úrazovej rente nie je daná

3

všeobecným súdom, pretože o úrazovej rente musí v prvom rade vydať rozhodnutie Sociálna

poisťovňa a o opravnom prostriedku proti jej rozhodnutiu majú právomoc konať súdy

v správnom konaní. Správcom objemu finančných prostriedkov určených na úrazovú rentu sa

od 1. januára 2004 stala Sociálna poisťovňa, ktorá ako správca týchto finančných

prostriedkov logicky od uvedeného dátumu je právomocná rozhodovať aj o priznaní či

nepriznaní jednotlivých dávok konkrétnym osobám. Po 31. decembri 2003 všeobecné súdy

nemajú právomoc rozhodovať na návrh zamestnanca o priznaní či nepriznaní úrazovej renty,

ale o jej priznaní rozhoduje v prvom stupni Sociálna poisťovňa. Z dôvodu absencie základnej

podmienky konania a to právomoci súdu vo veci rozhodovať zrušil napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa a konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená

na rozhodnutie Sociálnej poisťovni v Bratislave (, ). Výrok o trovách

konania odôvodnil ustanoveniami a

Proti uzneseniu odvolacieho súdu /v celom rozsahu/ podal navrhovateľ dovolanie.

Navrhol zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie o určení, že invalidita navrhovateľa je v príčinnej

súvislosti s pracovným úrazom z 19. júla 2002, poukážuc aj na ďalšiu časť žaloby -

ohľadom peňažného plnenia. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd nevykonal, resp. nechcel

vykonať základný právny rozbor problému a to, že žaloba je špecifikovaná na určenie, že

invalidita je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a nie na plnenie z titulu úrazovej

renty. Namietal, že v odvolacom konaní boli opakovane hrubo a bezdôvodne porušené jeho

zákonné práva na výsluch svedkov, nebol akceptovaný ani súdnoznalecký posudok a ani

judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádzané v odvolaní a týkajúce sa právomoci

súdu vo veciach náhrady za stratu na zárobku (konkrétne poukázal na uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2005 sp. zn. a z 25. júla 2006 sp. zn. 4Ndc

94/2006). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namieta odňatie možnosti konať pred

súdom podľa .

Odporca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

4

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podmienky prípustnosti

dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo nejde

o uznesenie uvedené v , ale ani o potvrdzujúce uznesenie (patriace do

niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/

). Dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

Dovolací súd - vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť - preskúmal

prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení až g/ , ktoré

pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne osadeným súdom). Vady konania vymenované v § 237

písm. a/ až e/ a g/ neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom

konaní. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdu

nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (navrhovateľa) pred súdom konať (§ 237 písm.

f/ ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký vadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež v prípade, keď súd

zastaví konanie pre nedostatok právomoci súdu, hoci právomoc súdu v prejednávanej veci

5

v skutočnosti daná je. Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. a/ a tvrdil, že v konaní došlo k uvedenej vade.

Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto

prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Právomoc súdov

vymedzuje ustanovenie . V zmysle súdy

v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7

ods. 2 súdy v občianskom súdnom konaní preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej

samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s

nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o

nich iné orgány. V zmysle iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok (§ 103

). Jej splnenie skúma súd ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni

rozhodovania. Podľa druhá veta pred bodkočiarkou , ak vec nespadá do

právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti

uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu.

Pre vyriešenie otázky, či konkrétna právna vec patrí do právomoci súdu, je vždy

nevyhnutné zistenie, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok, resp. nároky (predmet súdneho konania).

Nároky zamestnanca vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu

spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania prejednávali a rozhodovali súdy

ako spory vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu ( ). Išlo o nároky na

náhradu za stratu na zárobku alebo za stratu na dôchodku, za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu (§ 198 ods. 1 písm.

6

a/ - d/ – v znení účinnom do 31. decembra 2003,

ďalej len „“).

o sociálnom poistení (ďalej len „“) došlo k viacerým

zmenám, ktoré sa okrem iného týkali aj oblasti právomoci súdov v týchto veciach. Z

derogačného ustanovenia vyplýva, že (okrem iného) boli zrušené

ustanovenia - c/, ako aj ustanovenia až .

Jediným nárokom upraveným v z titulu pracovného úrazu alebo choroby

z povolania zostala vecná škoda; ostatné nároky sú upravené v , pričom nároku za

stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku zodpovedajú nároky na úrazový príplatok (§ 85 a

nasl. ), resp. nárok na úrazovú rentu ( a nasl. ), nároku na náhradu nákladov

na výživu pozostalých ( ) zase zodpovedá nárok na

pozostalostnú úrazovú rentu ( a nasl. ) a pod.

Od účinnosti novej právnej úpravy, t. j. od 1. januára 2004 o uvedených nárokoch (ako

aj o ďalších úrazových dávkach uvedených v štvrtej hlave prvej časti ) rozhoduje

Sociálna poisťovňa, ktorej právomoc na prejednanie a rozhodovanie v týchto veciach vyplýva

z ustanovenia § 177, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne

príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Ide o konanie v dávkových veciach

v zmysle ustanovenia .

Je treba však upozorniť, že právomoc súdu (nie Sociálnej poisťovne) je daná na

konanie a rozhodovanie vo veciach zvýšenia (v prípadoch hodných osobitného zreteľa)

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle o

náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení

o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o

zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v

znení neskorších predpisov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 11. decembra 2007, publikovaný v časopise Zo súdnej praxe v čísle

vydania /zväzku/ 1 ročník 2008 na strane 13 pod poradovým /publikačným/ číslom: 5/2008).

Právomoc Sociálnej poisťovne nie je daná ani na rozhodovanie o nárokoch na náhradu

za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo

7

čiastočnej invalidity, na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na výživu

pozostalých, o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

(, o sociálnom poistení); o týchto nárokoch rozhodoval vždy súd ako

o spore z pracovného vzťahu ( ). Tento záver je v zhode s obsahom

spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia a správneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky k niektorým otázkam právomoci súdu na rozhodovanie o odškodňovaní

pracovných úrazov a chorôb z povolania, ktoré je publikované pod č. 27 v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky – zošit 4/2006.

Judikatúra publikovaná po uverejnení tohto spoločného stanoviska uvedený záver

ďalej potvrdzovala. Možno poukázať napr. na uznesenie z 30. septembra 2005 sp. zn.

, ktoré bolo publikované pod č. 59 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - zošit 6/2006, kde Najvyšší súdu Slovenskej

republiky uviedol, že právomoc Sociálnej poisťovne nie je daná vo veciach nárokov na

náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo uznaní invalidity

alebo čiastočnej invalidity, na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na

výživu pozostalých, o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. decembra

2003 (, o sociálnom poistení), nakoľko o týchto nárokoch rozhodoval

vždy súd ako o spore z pracovného vzťahu ( ) a o týchto nárokoch sa

v zmysle novej právnej úpravy už nerozhoduje.

Treba dať osobitne do pozornosti, že výslovné uvedenie právomoci súdov pri

rozhodovaní o. i. o náhradách za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 272

ods. 9, 10 v znení ) zakotvil zákonodarca do

odseku 11 () práve z dôvodu, aby touto (už) jednoznačnou

zákonnou úpravou zamedzil vzniku pochybností o tom, ktorý štátny orgán je vecne príslušný

na rozhodovanie sporov o týchto nárokoch.

Od doteraz uvedených záverov nie je dôvod ustupovať ani vo veci náhrady za stratu na

zárobku navrhovateľa od 1. augusta 2003 do 31.decembra 2003; to znamená, že rozhodovanie

o takomto nároku nepatrí do právomoci Sociálnej poisťovne, ale je tu daná právomoc súdu.

Pokiaľ Krajský súd v Bratislave svojim uznesením z 13. novembra 2007 sp. zn.

zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 8. septembra 2006 č. k. - 85

v časti, ktorou súd prvého stupňa zamietol návrh na náhradu za stratu na zárobku od

8

1. augusta 2003 do 31.decembra 2003 s úrokom z omeškania týkajúcim sa tejto náhrady, a

konanie o tejto časti návrhu /o tomto nároku/ zastavil a v tomto rozsahu postúpil vec na

rozhodnutie Sociálnej poisťovni v Bratislave, odňal preto dovolateľovi možnosť konať pred

súdom v zmysle Názor odvolacieho súdu, že rozhodovať o tomto nároku

nepatrí do právomoci súdu, je v rozpore s citovanou právnou úpravou (a jej výkladom, ako už

bol v stručnosti podaný v predošlom texte tohto odôvodnenia s odkazom na doterajšiu súdnu

prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Nerešpektovanie danosti právomoci súdu pre

tento predmet konania odvolacím súdom zároveň znamená, že korekciu porušených

procesných práv navrhovateľa možno v dovolacom konaní docieliť len zrušením napadnutého

uznesenia v tejto časti ako rozhodnutia zaťaženého vadou podľa

Dovolací súd z týchto dôvodov zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z

13. novembra 2007 sp. zn. v časti, ktorou zrušil uznesenie Okresného súdu

Bratislava I z 8. septembra 2006 č. k. - 85 v rozsahu zamietnutia návrhu na

náhradu za stratu na zárobku od 1. augusta 2003 do 31. decembra 2003 s úrokom z omeškania

týkajúcim sa tejto náhrady, konanie o tejto časti návrhu /veci/ zastavil a postúpil na

rozhodnutie Sociálnej poisťovni v Bratislave. Súčasne dovolací súd zrušil uvedené uznesenie

odvolacieho súdu aj vo výroku o trovách konania, keďže v prípade tohto rozhodnutia /výroku

o trovách konania/, jedná sa o nadväzujúce rozhodnutie - závislý výrok na predošlom

rozhodnutí (porovnaj ). V rozsahu tohto zrušenia dovolací súd vec

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Pokiaľ ale rozhodoval odvolací súd napadnutým uznesením o ďalšom predmete

konania (vo vzťahu k návrhu požadujúcemu a/ určenie, že invalidita navrhovateľa je

v príčinnej súvislosti s jeho pracovným úrazom, ktorý utrpel 19. júla 2002, a b/ uloženie

povinnosti odporcovi od 1. januára 2004 platiť mu úrazovú rentu), neodňal dovolateľovi

možnosť konať pred súdom ( ). Tento ďalší predmet konania totiž do

právomoci súdu nepatrí. Rozhodovanie o invalidite navrhovateľa a o priznaní úrazovej renty

patrí do právomoci Sociálnej poisťovne; nepochybil preto odvolací súd, keď v tejto časti

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil, zastavil konanie a vec postúpil Sociálnej poisťovni.

Dovolací sud iba pripomína, že počnúc 1. júnom 1992 pre výšku invalidného

dôchodku nie je rozhodujúce, či invalidita vznikla zo všeobecných príčin alebo v súvislosti

s pracovným úrazom; ani prípadný záver o invalidite následkom pracovného úrazu by preto

9

v prípade navrhovateľa neodôvodňoval zvýšenie jeho invalidného dôchodku. V tomto smere

Najvyšší súd Slovenskej republiky podal dostatočne podrobné vysvetlenie už vo svojich

uzneseniach z 27. novembra 2008 sp. zn. a z 26. marca 2009 sp. zn.

.

V prípade rozhodovania o návrhu na náhradu za stratu na zárobku od 1. augusta 2003

do 31. decembra 2003 (pri posudzovaní dôvodnosti tohto nároku) nie je určujúce rozhodnutie

Sociálnej poisťovne; či zdravotné poškodenie navrhovateľa /cievna mozgová príhoda/ z

19. júla 2002 je pracovným úrazom, si ako predbežnú otázku vyrieši sám súd a svoj záver

vysvetlí v odôvodnení svojho rozhodnutia ( porovnaj m.m. R 26/1976, R 61/1965).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( tretia veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. decembra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta