Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c8d/435074.b3b14b.pdf
PDF · 118.25 KB
No categories available
4So/263/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Violy Takáčovej v právnej
veci navrhovateľa Mgr. M. K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, B., o výšku
invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 26. októbra 2007, č.k. 7Sd/58/2007-24, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 26. októbra 2007, č.k. 7Sd/58/2007-24, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. zo 6.
novembra 2006 v spojení s rozhodnutím číslo X. z 1. februára 2007, ktorými podľa § 29 ods.
1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č.
100/1988 Zb.) zamietla žiadosť navrhovateľa z 30. novembra 2005 o zvýšenie invalidného
dôchodku z dôvodu utrpeného pracovného úrazu s odôvodnením, že podľa posudku
posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne B., resp. stanoviska Kliniky pracovného
lekárstva zo 6. februára 2006 vznik invalidity nie je v súvislosti s pracovným úrazom.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd považoval posudky posudkových
lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne za odborné a náležite zdôvodnené a osvojil si
ich záver, že invalidita navrhovateľa nevznikla v dôsledku pracovného úrazu, utrpeného
19. júla 2002, ale je následkom postupných orgánových prejavov progredujúcej aterosklerózy
a choroby vysokého tlaku, keď taký záver posudkov sa opiera aj o stanovisko hlavného
odborníka Ministerstva zdravotníctva pre klinické pracovné lekárstvo.
Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol,
že jeho zamestnávateľ uznal náhlu cievnu mozgovú príhodu, utrpenú 19. júla 2002 za
pracovný úraz. V rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku však nebolo uvedené, že
invalidita je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a postupom posudkovej lekárky
v konaní o priznanie invalidného dôchodku bol hrubo porušený zákon č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení a bol tým značne finančne poškodený. Nikdy nebol posúdený lekárom
Kliniky pracovného lekárstva a posudok, vydaný 3,5 roka po uznaní náhlej cievnej mozgovej
príhody za pracovný úraz považuje za retroaktívny a odborné stanovisko za vykonštruované.
Krajský súd pritom neakceptoval súdnoznalecký posudok súdnej znalkyne – klinickej
psychologičky. Žiadal, aby odvolací súd vylúčil všetkých posudkových lekárov Sociálnej
poisťovne z ďalšieho konania a aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a doplnenie dokazovania.
Navrhovateľ k odvolaniu pripojil kópie lekárskych nálezov i znaleckého posudku
PhDr. O. V. č. 2/2007 z 5. mája 2007.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Nebolo sporné, že navrhovateľ bol v júli 2007 postihnutý náhlou cievnou mozgovou
príhodou.
Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ bol 27. júla 2003 posudkovou komisiou
sociálneho zabezpečenia č. 11 pri pobočke Sociálnej poisťovne B. od 3. júla 2003 uznaný
invalidným podľa § 29 ods.3 zákona č. 100/1988 Zb.. Právoplatným rozhodnutím odporkyne
číslo X. z 23. septembra 2003 v spojení s rozhodnutím toho istého čísla z 24. októbra 2003
mu bol podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zák.č.100/1988 Zb. od 1. augusta 2003 priznaný invalidný
dôchodok v sume 7 383 Sk mesačne s tým, že za invalidného bol uznaný podľa § 29 ods. 3
písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb.
Podľa § 29 ods.1 zák.č.100/1988 Zb. občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa
stal
a) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku
invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo
b) invalidným následkom pracovného úrazu.
Záver o tom, že invalidita je následkom pracovného úrazu (§ 29 ods. 1 písm. b/ zák.č.
100/1988 Zb.) je preto významná len z toho hľadiska, že v takom prípade nie je
pre vznik nároku na invalidný dôchodok potrebné splnenie podmienky potrebnej doby
zamestnania, uvedenej v § 29 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb. Ako je uvedené vyššie,
navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok vznikol a invalidný dôchodok mu priznaný bol.
Preskúmavanými rozhodnutiami odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie
invalidného dôchodku, ktorého sa domáhal s poukázaním na to, že jeho invalidita vznikla
v súvislosti s pracovným úrazom.
Spôsob výpočtu invalidného dôchodku je upravený v § 30 zák.č. 100/1988 Zb.
Podľa § 30 ods. 7 zák.č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31. mája 1992, invalidný
dôchodok občana, ktorý sa stal invalidným následkom pracovného úrazu, je o 10%
priemerného mesačného zárobku vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa odsekov 1
až 6. Toto zvýšenie nepatrí, ak príčinou úrazu bola opitosť občana alebo zneužitie omamných
prostriedkov.
Zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších
zmenách v sociálnom zabezpečení, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 1992, bol odsek 7 z §-u
30 zák.č. 100/1988 Zb. vypustený .
Počnúc 1. júnom 1992 preto pre výšku invalidného dôchodku nie je rozhodujúce, či
invalidita vznikla zo všeobecných príčin alebo v súvislosti s pracovným úrazom. Ani
prípadný záver o invalidite následkom pracovného úrazu by preto v prípade navrhovateľa
neodôvodňoval zvýšenie jeho invalidného dôchodku.
Túto okolnosť opomenula tak odporkyňa ako aj krajský súd. Vzhľadom na to, že
otázka príčinnej súvislosti invalidity s pracovným úrazom po 31. máji 1992 nemá pre výpočet
výšky invalidného dôchodku právny význam, dokazovanie takej skutočnosti v správnom
konaní o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie dôchodku z tohto titulu bolo nadbytočné. Z tých
istých dôvodov považoval odvolací súd námietky navrhovateľa v odvolaní proti rozsudku
krajského súdu za irelevantné.
Otázka príčinnej súvislosti invalidity s pracovným úrazom by mohla mať v prípade
sporu vplyv napríklad na posúdenie nároku navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku
počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti, resp. na posúdenie nároku na
úrazovú rentu, rozhodovanie o ktorých je však otázkou iných konaní, nie konania
o invalidnom dôchodku.
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa o zamietnutí
žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku rozhodla v súlade so zákonom a preto rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 221 ods. 1
v spojení s § 151 ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže účastníci náhradu
trov neuplatnili.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2008
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová