Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Cpr-7-2021.pdf
PDF · 81.13 KB
Case nature
Subarea
10Cpr/7/2021
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v spore žalobcu: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XXX, XXX XX S. K. Y., zast.: JUDr. Stanislav Rešutík, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno, proti žalovanému: KAM Rent, s. r. o., IČO: 43 828 841 so sídlom Fiľakovská 286, 984 01 Lučenec, zast.: Advokátska kancelária UHAĽ, s.r.o. so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, o zaplatenie 10.140,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec p o s t ú p e n á Sociálnej poisťovni, pobočke Lučenec, Dr. Vodu 6, 984 01 Lučenec.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 24.09.2021 doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 27.09.2021 domáha zaplatenia sumy 10.140,00 Eur za obdobie od 27.09.2019 do 27.09.2021 do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a taktiež platenia sumy 100,00 Eur mesačne od 28.09.2021 vopred do 15 dňa príslušného kalendárneho mesiaca do ukončenia pracovnej neschopnosti. Zároveň žiada nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodňuje tým, že bol zamestnancom žalovaného podľa pracovnej zmluvy zo dňa 06.09.2019, s dňom nástupu do práce v deň 09.09.2019 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 08.09.2020. Dňa 27.09.2019 žalobca utrpel pracovný úraz na pracovisku žalovaného pri obsluhe hranolovej linky privalením pravej nohy doskami. Odo dňa 27.09.2021, kedy došlo k pracovnému úrazu, žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu ako zamestnanca nekontaktoval. Žalobca je odo dňa 27.09.2019 práceneschopný, jeho práceneschopnosť nebola doposiaľ ukončená. Čakajú ho ešte dve operácie, ktoré boli stále odkladané z dôvodu epidémie COVID-19. Najbližšiu chirurgickú operáciu má naplánovanú na deň 12.10.2021. Keďže zodpovednosť zamestnávateľa je objektívna a u zamestnanca došlo k strate na zárobku ešte stále počas trvania a stále trvajúcej pracovnej neschopnosti, žalovaný ako zamestnávateľ je povinný túto škodu nahradiť, keďže u žalovaného sú dané všetky predpoklady vzniku tejto zodpovednosti podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa žalobcom predložených potvrdení zo Sociálnej poisťovne mu boli za obdobie od 01.09.2019 do 28.02.2021 vyplatené nemocenské dávky spolu v sume 5.086,10 Eur a úrazové dávky v sume 2.773,50 Eur, t. j. spolu v sume 7.859,60 Eur. Touto žalobou sa žalobca domáha od žalovaného doplatku na strate na zárobku spôsobenú pracovným úrazom, pričom vychádza z priemerného mesačného zárobku v sume 750 Eur.
3. Dňa 26.10.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k doručenej žalobe po tom, ako ho súd vyzval na vyjadrenie uznesením č. k. 10Cpr/7/2021-18 zo dňa 01.10.2021. Žalovaný vo vyjadrení okrem iného uviedol, že vzhľadom k tomu, že naša spoločnosť so žalobcom nepredĺžila
pracovný pomer, pracovnoprávny vzťah medzi našou spoločnosťou a žalobcom bol skončený na základe uplynutia doby, na ktorý bol dohodnutý, t. j. 08.09.2020. Zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz zamestnanca, za ktorý mu poskytuje náhradu v rozsahu spôsobenej vecnej škody (podľa § 198 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce), teda poskytuje mu náhradu za škodu na oblečení a osobných veciach, ktoré mal zamestnanec v čase pracovného úrazu na sebe alebo pri sebe, zodpovedá za ujmu, ktorá môže spočívať v inom zmenšení majetku poškodeného (v prípade, ak to je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou), avšak do tejto vecnej škody nemožno zahrnúť stratu na zárobku. Žalobou sa žalobca domáha náhrady straty príjmu, avšak tieto náhrady nie je povinný poskytovať zamestnávateľ, ktorý už v súčasnosti ani nie je zamestnávateľom žalobou, ale tieto náhrady za stratu zárobku sa žalobcovi poskytujú v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca má k dispozícií inštitúty, ktorými vie vyriešiť situáciu, v ktorej sa ocitol, potom ako mu po 52. týždňoch vyplácania nemocenskej a úrazovej dávky od sociálnej poisťovne zanikol nárok na ich vyplácanie. Z inštitútov úrazovej renty a jednorázového vyrovnania je zrejmé, že na tieto má poškodený nárok len v prípade poklesu zdravotnej pracovnej schopnosti o uvedené %. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu po vykonanom dokazovaní zamietol ako nedôvodnú alebo alternatívne konanie zastavil a postúpil vec sociálnej poisťovni. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR pod č. R 28/1980 (k vecnej škode) a na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 61 Cpr/1/2018 zo dňa 20.02.2020 (k právomoci rozhodovať o náhrade straty z príjmu).
4. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
5. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
6. Podľa § 10 ods. 1, CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
7. Podľa § 10 ods. 2 CSP, ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd").
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení (ďalej len "o sociálnom poistení"), sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania.
11. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) a c) o sociálnom poistení, z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta a jednorázové vyrovnanie.
12. Podľa § 83 o sociálnom poistení, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
13. Podľa § 172 ods. 2 prvá veta o sociálnom poistení, v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
14. Podľa § 177 o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.
15. Podľa § 180 ods. 1 o sociálnom poistení, miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje a) miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, b) sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky, c) miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok vyslovene a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené nato, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 a § 4 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP). Ak súd indikuje iný orgán, do právomoci ktorého prejednanie a rozhodnutie takejto veci patrí, je povinný mu po zastavení konania vec postúpiť.
17. V posudzovanej veci je predmetom sporu nárok na náhradu straty na zárobku z dôvodu pracovného úrazu, teda ide nepochybne o nárok vyplývajúci z právneho vzťahu sociálneho poistenia, právna úprava ktorého je obsahom zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon okrem iného vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia a právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia. Náhrada za stratu na zárobku sa považuje za úrazovú dávku, ktorá sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje z úrazového poistenia. Právneho vzťahu z úrazového poistenia sa zúčastňuje poškodený, ktorý na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa a fyzická osoba, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Poškodený je teda osobou, ktorá túto dávku uplatňuje a má na ňu nárok podľa osobitného predpisu. Tohto právneho vzťahu sa na druhej strane zúčastňuje Sociálna poisťovňa, ktorá je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na výkon sociálneho poistenia, ktorá o dávkach rozhoduje a taktiež je orgánom, ktorý tieto (priznané) dávky aj poskytuje. „Na základe uvedeného plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody, ktoré vznikli po účinnosti zákona o sociálnom poistení, teda od 1.1.2004, sú dávkami úrazového poistenia (úrazovými dávkami), o ktorých na základe žiadosti poškodeného (ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak) rozhoduje Sociálna poisťovňa. Rozhodovanie o týchto plneniach preto nepatrí do právomoci súdu. Len nárok na náhradu vecnej škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zostal nárokom zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (nestal sa úrazovou dávkou), teda nárokom z pracovnoprávneho vzťahu, o ktorom v prípade sporu rozhoduje súd.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 157/2008 z 29.spetembra 2009). Tunajší súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal nedostatkom právomoci súdu vo veci nárok na úrazovú rentu, ktorá vznikla pretransformovaním z náhrady na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 01. januára 2004 (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 So 187/2015, 1 Rks 16/2009, 2 Cdo 253/2004, 4 Cdo 183/2005, 4 Cdo 218/2006, 3 Cdo 81/2007, 4 Cdo 157/2008, 1 Cdo 135/2009, 3 Cdo 66/2017). K danej veci súd odkazuje aj na dané stanovisko občiansko právneho a správneho kolégia NS SR týkajúce sa niektorých otázok právomoci súdu na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania č. Cpj 9/06 (R 27/2006).
18. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. výrokovej časti tohto uznesenia a konanie v tejto právnej veci podľa § 10 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil, keďže dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu prejednať a rozhodnúť túto právnu vec, ktorú zákon zveril inému orgánu a nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, pre ktorý je súd povinný konanie zastaviť. Súd zároveň
rozhodol o postúpení veci Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec, ako orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Náhradu trov konania súd žiadnej zo strán sporu nepriznal, nakoľko s ohľadom na dôvod zastavenia konania (podmienky konania) nie sú dané podmienky pre posudzovanie úspechu vo veci, resp. procesného zavinenia na zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.