Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/157/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. Š., bývajúcej vo V.,

zastúpenej JUDr. V. K., advokátkou so sídlom v S., proti žalovaným 1/ J. I., bývajúcemu vo

S., zastúpenému JUDr. P. B., advokátom so sídlom v P., a 2/ Sociálnej poisťovni, so

sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, pobočka Poprad, so sídlom v Poprade, ul. 1. mája

č. 4053/24, o určenie pracovného úrazu a náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Poprad pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 5. mája 2008 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2008

sp. zn. v potvrdzujúcom výroku v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o určení zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu pri pracovnom úraze

žalobkyne v rozsahu 75 % a rozsudok Okresného súdu Poprad z 19. októbra 2007 č.k.

-204 vo výroku o určení zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu pri pracovnom

úraze žalobkyne v rozsahu 75 % z r u š u j e a konanie v časti o nároku na náhradu škody

z pracovného úrazu z a s t a v u j e .

Po právoplatnosti uznesenia vec v tejto časti postupuje Sociálnej poisťovni so sídlom

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8.

Vo zvyšku dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Poprad 16. septembra 2005 sa žalobkyňa

domáhala voči žalovaným určenia, že úraz, ktorý utrpela na pracovisku u žalovaného 1/ dňa

17.9.2003, je pracovným úrazom. Zároveň sa domáhala náhrady škody spôsobenej jej týmto

úrazom vo výške 357 376,-- Sk (11 862,71 EUR) s 9 % úrokmi z omeškania od 1.7.2004 až

do zaplatenia. V rámci náhrady škody si uplatnila nárok na náhradu za bolesť v sume

24 000,-- Sk (zodpovedajúcej 5-násobku sumy pripadajúcej na základný počet bodov určený

lekárskym posudkom), za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 322 000,-- Sk

(zodpovedajúcej 10-násobku sumy pripadajúcej na základný počet bodov určený lekárskym

posudkom), za stratu na zárobku počas práceneschopnosti (od 17.9.2003 do 30.6.2004)

v sume 9 476,-- Sk a za účelne vynaložené náklady spojené s liečením v sume 1 900,-- Sk.

Okresný súd Poprad čiastočným a súčasne medzitýmnym rozsudkom z 19. októbra

2007 č.k. -204 určil, že úraz žalobkyne utrpený 17.9.2003 na pracovisku

u žalovaného 1/ je pracovným úrazom, a že je daná zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu

spôsobenú pracovným úrazom v rozsahu 75 %.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie žalobkyne a žalovaného 1/

rozsudkom z 5. mája 2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo výroku o určení, že úraz žalobkyne je pracovným

úrazom (v tomto výroku išlo o čiastočný rozsudok), ako aj vo výroku o rozsahu

zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu spôsobenú pracovným úrazom (v tomto výroku išlo

o medzitýmny rozsudok), odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Vzhľadom na odvolacie

námietky žalovaného 1/ v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že rozhodovanie o určení, že

označený úraz je pracovným úrazom, ako i rozhodovanie o určení rozsahu zodpovednosti

za škodu vzniknutú z pracovného úrazu, patrí do právomoci súdu v zmysle § 14 Zákonníka

práce (), podľa ktorého spory medzi zamestnávateľom

a zamestnancom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 1/. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

Dovolanie odôvodnil vadou konania spočívajúcou v nedostatku právomoci súdov rozhodovať

o uplatnených nárokoch. Uviedol, že od 1.1.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon

č. o sociálnom poistení, konanie o nárokoch na náhradu škody vzniknutej

z pracovného úrazu je konaním v dávkových veciach sociálneho poistenia, na ktoré sú vecne

príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Poukazoval tiež na to, že v zmysle § 198

uvedeného zákona je Sociálna poisťovňa oprávnená riešiť predbežné otázky a teda aj otázku,

či úraz je pracovným úrazom. V predmetnej veci to napokon aj urobila, keďže o nárokoch

na náhradu za bolesť a za účelne vynaložené náklady spojené s liečením právoplatne

rozhodla, pričom právomoc súdov by bola daná len na základe žaloby podanej podľa piatej

časti (žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy).

Žalobkyňa i žalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný

prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť poukazujúc na to, že Sociálna poisťovňa nemá

oprávnenie riešiť ako predbežnú otázku určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa

za škodu vzniknutú z pracovného úrazu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je čiastočne dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci, v časti

konania o nároku na náhradu škody z pracovného úrazu, je daná existencia takejto vady a to

vada vyplývajúca z ustanovenia

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

).

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,

pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (

v znení do 14.10.2008).

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon ( ).

Citované ustanovenie až 3 určuje právomoc súdov v občianskom

súdnom konaní, t.j. právomoc občianskoprávnych súdov. V ods. 1 tohto ustanovenia sa

právomoc občianskoprávnych súdov určuje vymedzením právnych vzťahov, o ktorých konajú

a rozhodujú súdy. Sú to vzťahy občianskoprávne, pracovné, rodinné, obchodné

a hospodárske. Pri skúmaní takto určenej právomoci rozhoduje obsah právneho vzťahu, t.j.

práva a povinnosti, a nie iba jeho úprava konkrétnym právnym odvetvím hmotného práva.

Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej

povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni ( ). Jej nedostatok je

neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania ( ). Nemožno však vylúčiť

situáciu, keď skôr ako súd rozhodne o zastavení konania pre nedostatok právomoci, nastane

právna skutočnosť, ktorou sa založí právomoc súdu na konanie vo veci, či už výslovným

ustanovením zákona alebo takou zmenou obsahu právneho vzťahu, ktorou sa zmení jeho

charakter tak, že pôjde o niektorý z právnych vzťahov uvedených v Rovnako

tak môže byť zákonom zmenený obsah právneho vzťahu (dovtedy zakladajúci právomoc

súdu) takým spôsobom, že sa pretransformuje na iný právny vzťah a súd právomoc

na konanie vo veci stratí (právomoc súdu zanikne).

V prejednávanej veci bolo konanie začaté na základe žaloby, ktorá bola jednak

určovacou žalobou a to v časti o určenie, že úraz žalobkyne je pracovným úrazom, a jednak

žalobou o plnenie a to v časti o zaplatenie náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom,

ku ktorému došlo 17.9.2003. V časti žaloby o plnenie bol predmetom konania nárok

na náhradu škody z pracovného úrazu uplatnený vo forme náhrady za bolesť, za sťaženie

spoločenského uplatnenia, za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a za účelne

vynaložené náklady spojené s liečením. Podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2003 išlo

o nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu upraveného právnym odvetvím pracovného

práva – (nárok zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom

úraze). Obsahom právneho vzťahu vyplývajúceho zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu

vzniknutú pracovným úrazom bolo právo zamestnanca na poskytnutie plnení spočívajúcich

okrem iného aj v náhrade za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, za stratu

na zárobku počas práceneschopnosti a za účelne vynaložené náklady spojené s liečením

a povinnosť zamestnávateľa tieto plnenia poskytnúť. Na prejednanie a rozhodnutie sporu

o týchto (čiastkových) nárokoch bola v zmysle daná právomoc súdu.

Dňom 1. januára 2004 nadobudol účinnosť o sociálnom

poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý zrušil, okrem iných, aj dovtedy platné

ustanovenia § až c) a až 213 (zákona

č. účinného od 1.4.2002). V rámci pracovnoprávnej zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zostal

zamestnancovi zachovaný len nárok na náhradu vecnej škody. Zákonné poistenie

zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania bolo

týmto zákonom nahradené úrazovým poistením. Vyplýva to z ustanovenia § 294 bodu 16

tohto zákona, ktorým bol zrušený o Sociálnej poisťovni v znení

neskorších predpisov, ktorým bolo dovtedy upravené zákonné poistenie zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ako aj z jeho ďalších

ustanovení, napr. z § 280 ods. 2, podľa ktorého zostatok finančných prostriedkov základného

fondu zodpovednosti za škodu k 31. decembru 2003 je s účinnosťou od 1. januára 2004

príjmom základného fondu úrazového poistenia, alebo z § 280 ods. 4, podľa ktorého sumy

na dlžnom poistnom z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

a pri chorobe z povolania vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo

vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu úrazového poistenia. Úrazové

poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného

úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania bolo upravené ako súčasť systému sociálneho

poistenia. V zmysle § 16 zákona o sociálnom poistení povinne úrazovo poistený je

zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu podľa osobitného predpisu a zamestnávateľa

prokurátora podľa osobitného predpisu. Podľa § 17 ods. 1 tohto zákona nárok na úrazové

dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok

ustanovených týmto zákonom. Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ (§ 128 ods. 8

uvedeného zákona). Zároveň bol týmto zákonom nahradený dovtedajší systém odškodňovania

pracovných úrazov a chorôb z povolania (pri ktorom mal poškodený zamestnanec alebo iná

oprávnená osoba priamy nárok na náhradu škody proti zamestnávateľovi, pri ktorom

v prípade spornosti o tomto nároku rozhodovali súdy, a pri ktorom, ak nárok vznikol v čase

zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe

z povolania, mal zamestnávateľ právo, aby Sociálna poisťovňa za neho hradila preukázané

nároky alebo aby mu zaplatila ním uhradenú škodu) systémom úrazového poistenia

(pri ktorom v prípadoch zodpovednosti zamestnávateľa za poškodenie zdravia alebo úmrtie

v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania vzniká zamestnancovi alebo inej

oprávnenej osobe nárok na úrazové dávky pri splnení podmienok podľa tohto zákona).

Plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania, s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody, ktoré vznikli po účinnosti

zákona o sociálnom poistení, teda od 1.1.2004, sú dávkami úrazového poistenia (úrazovými

dávkami), o ktorých na základe žiadosti poškodeného (ak zákon o sociálnom poistení

neustanovuje inak) rozhoduje Sociálna poisťovňa. Rozhodovanie o týchto plneniach preto

nepatrí do právomoci súdu. Len nárok na náhradu vecnej škody spôsobenej pracovným

úrazom alebo chorobou z povolania zostal nárokom zo zodpovednosti zamestnávateľa

za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (nestal sa úrazovou

dávkou), teda nárokom z pracovnoprávneho vzťahu, o ktorom v prípade sporu rozhoduje súd.

Uspokojovanie nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, rieši zákon o sociálnom poistení

v prechodných ustanoveniach a to v §§ 251, 259, 260, 272 a 275. Treba pritom brať do úvahy,

že vznik týchto nárokov nemusí byť časovo totožný so vznikom pracovného úrazu alebo

choroby z povolania, a že k 1. januáru 2004 tu mohli byť rôzne situácie. Mohlo ísť o nároky,

o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté súdom, ale k uvedenému dňu neboli splnené alebo

neboli splnené v celom rozsahu, alebo mohlo ísť o prípady, keď plnenia z týchto nárokov boli

vyplácané, či už na základe súdneho rozhodnutia alebo na základe dohody alebo fakticky

a nárok na ich výplatu k tomuto dňu trval (najmä v prípade opakujúcich plnení), pričom mohli

byť vyplácané zamestnávateľmi, resp. ich právnymi nástupcami, alebo Sociálnou poisťovňou,

prípadne mohlo ísť o sporné nároky uplatnené v súdnom konaní, ktoré nebolo k uvedenému

dňu právoplatne skončené alebo nároky vôbec neuplatnené.

Tým, že zákon o sociálnom poistení v § 251 ods. 1 stanovil, že pracovný úraz

a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú

od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona, umožnil aj

uspokojovanie týchto nárokov (nárokov, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004) z úrazového

poistenia. Pokiaľ totiž v zmysle § 2 písm. c) uvedeného zákona je úrazovým poistením

poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby

z povolania a za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona sa považuje aj

pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom

2004, potom úrazové poistenie je poistením aj pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia

v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania uznaných podľa predpisov účinných pred

1. januárom 2004. Preto aj plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody,

ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, treba po 31. decembri 2003 považovať za dávky

úrazového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Za takéto dávky ich označuje aj

samotný nadpis týkajúci sa ustanovení §§ 259 až 272 a 275 tohto zákona. Plnenia vyplývajúce

z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 považuje po 31. decembri 2003

výslovne za dávky podľa zákona o sociálnom poistení aj § 260 ods. 1 tohto zákona, a to

v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003, pričom zároveň stanovuje, že ak nárok na ich

výplatu k tomuto dňu trval, vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených

predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak nie je ustanovené inak.

Ak sa za úrazové dávky výslovne označujú plnenia priznané podľa predpisov

účinných pred 1. januárom 2004, tým viac za takéto dávky treba považovať aj plnenia

vyplývajúce z uvedených nárokov, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo

do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa má

o nich rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej

uvedenými. Podľa týchto predpisov má byť podľa uvedeného ustanovenia rozhodnuté

o priznaní náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania

za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o náhrade škody už bolo právoplatne rozhodnuté.

I keď sa v tomto ustanovení výslovne neuvádza, kto má rozhodnúť, z predmetu právnej

úpravy sociálneho poistenia možno dospieť k záveru, že týmto subjektom môže byť, okrem

výnimky vyplývajúcej z ustanovenia § 272 ods. 11 zákona o sociálnom poistení, len

Sociálna poisťovňa, resp. jej organizačné zložky. Zákon o sociálnom poistení je totiž nielen

hmotnoprávnym predpisom upravujúcim rozsah sociálneho poistenia a v rámci neho aj

úrazového poistenia a právne vzťahy pri jeho vykonávaní, ale zároveň aj procesnoprávnym

predpisom upravujúcim konanie vo veciach úrazového poistenia. Ustanovenie § 172 ods. 2

tohto zákona určuje, že v konaní vo veciach úrazového poistenia rozhoduje o právach

a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov úrazového poistenia Sociálna poisťovňa. Aj

keď ustanovenie § 272 zákona o sociálnom poistení bolo novelou vykonanou zákonom

č. s účinnosťou od 1.1.2007 doplnené o odsek 11, podľa ktorého spory

o nárokoch podľa odsekov 9 a 10 (teda o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity,

na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu na výživu pozostalých, ak konanie o nich

nebolo právoplatne skončené do 31.12.2003, resp. do 31.7.2006) rozhodujú súdy, nič to

nemení na charaktere týchto plnení ako dávok úrazového poistenia. Ustanovenia §§ 259, 260,

272 a 275 určujú hmotnoprávnu úpravu, ktorú má Sociálna poisťovňa, resp. aj súd v prípade

nárokov podľa § 272 ods. 9 a 10, použiť pri rozhodovaní o priznaní nárokov na náhradu

škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktoré vznikli pred

1. januárom 2004, a to za obdobie do 31. decembra 2003 a po tomto dni, resp. ktoré má

použiť Sociálna poisťovňa pri vyplácaní plnení z týchto nárokov, pričom za rozhodnutie sa

v zmysle § 209 ods. 1 posledná veta zákona o sociálnom poistení považuje aj samotné

poskytnutie dávky. Určenie hmotnoprávnej úpravy, ktorá sa má použiť (i keď ňou má byť

pracovnoprávna úprava účinná do 31.12.2003), nič nemení na tom, že plnenia vyplývajúce

z týchto nárokov sa priznávajú a vyplácajú ako dávky úrazového poistenia. Z uvedeného

potom možno vyvodiť, že účinnosťou zákona o sociálnom poistení došlo k takej zmene

v obsahu právneho vzťahu vyplývajúceho zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu

spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (pri zachovaní všetkých nárokov,

ktoré vznikli do jeho účinnosti), s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody, ktorá mala

za následok zmenu jeho charakteru, resp. jeho nahradenie právnym vzťahom úrazového

poistenia. Dovtedy súkromnoprávny vzťah sa zmenil na vzťah verejnoprávny a nárok

na náhradu škody spôsobnej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, uplatnený napr.

vo forme náhrady za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, za stratu na zárobku počas

pracovnej neschopnosti a za účelne vynaložené náklady spojené s liečením, nadobudol

povahu nároku na úrazovú dávku. Do právomoci súdov preto v zmysle

nepatrí ani rozhodovanie o nárokoch na náhradu škody spôsobnej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, s výnimkou nároku na náhradu

vecnej škody a s výnimkou nárokov vyplývajúcich z § 272 ods. 11 zákona o sociálnom

poistení. Uvedené ustanovenie § 272 ods. 11 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 7

ods. 3 výslovne zakladá právomoc súdov rozhodovať vo veciach úrazového poistenia

len ak ide o nároky na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo

pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, na náhradu za stratu na dôchodku

a na náhradu na výživu pozostalých, pokiaľ konanie o nich nebolo právoplatne skončené

do 31.12.2003, resp. do 31.7.2006. S použitím logického výkladového pravidla argumentum

a contrario (dôkaz z opaku) možno dospieť k záveru, že na rozhodovanie v sporoch o iných

nárokoch, ako sú uvedené v tomto ustanovení, právomoc súdov daná nie je. Od 1. januára

2004 tak súdy nemajú právomoc rozhodovať o nárokoch na náhradu škody spôsobnej

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody

a s výnimkou nárokov uvedených v § 272 ods. 11 zákona o sociálnom poistení), ktoré vznikli

pred 1. januárom 2004, ani právomoc dokončiť začaté konania o týchto nárokoch, ak boli

začaté pred týmto dňom.

V prípade nárokov na zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia (ako foriem náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou

z povolania, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004), nemožno právomoc súdov vyvodiť ani

z ustanovenia vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

platnej v čase vzniku týchto nárokov. V zmysle právomoc súdov prejednávať

iné veci (teda aj veci vyplývajúce z právnych vzťahov úrazového poistenia) možno ustanoviť

len zákonom (nie vyhláškou). Okrem toho účelom ustanovenia § 7 ods. 3 uvedenej vyhlášky

bolo umožniť zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia i nad

maximálne sumy stanovené týmto predpisom na základe rozhodnutia súdu, teda nie

na základe dohody účastníkov zodpovednostného vzťahu, pričom rozhodovanie súdu mohlo

prichádzať do úvahy len pokiaľ bola inak daná jeho právomoc na rozhodovanie o právach

a povinnostiach vyplývajúcich z tohto vzťahu. V zmysle

( účinného do 31. marca 2002) boli príslušné orgány splnomocnené

vyhláškou určiť len výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia a upraviť určovanie výšky náhrady v jednotlivých prípadoch.

Uvedené ustanovenie vyhlášky teda nemožno vykladať tak, že by nárok na zvýšenie náhrady

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia ako jeden z nárokov na náhradu škody

spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, bol vylúčený z rozhodovacej

právomoci Sociálnej poisťovne vo veciach právnych vzťahov vyplývajúcich z úrazového

poistenia. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca od 1. januára 2004

úrazové poistenie je oprávnená rozhodovať nielen o priznaní a výplate úrazovej dávky, ktorou

je aj náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale i o zvýšení týchto náhrad

v zmysle vyhlášky č. Správnosť aplikácie uvedeného ustanovenia

Sociálnou poisťovňou môže byť preskúmavaná súdom len v konaní podľa piatej časti

, teda v správnom súdnictve.

So zreteľom na uvedené v preskúmavanej veci v časti žaloby o plnenie, t.j. o náhradu

škody z pracovného úrazu, ku ktorému došlo 17.9.2003, nebola daná právomoc súdov

na konanie a rozhodovanie o tomto uplatnenom nároku. Ak nebola v tejto časti daná

právomoc súdu rozhodovať v merite veci, nebola daná ani jeho právomoc rozhodovať

o základe tohto nároku, teda rozhodovať medzitýmnym rozsudkom o rozsahu zodpovednosti

žalovaného 1/ za pracovný úraz. Prejednanie veci súdmi v časti žaloby o plnenie bolo preto

postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia , t.j. nedostatkom

právomoci súdov na rozhodnutie vo veci. Dovolací súd preto z tohto dôvodu rozsudok

odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o určení rozsahu zodpovednosti žalovaného 1/ za pracovný úraz ako

i rovnakou vadou postihnutý rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenom výroku zrušil a podľa

konanie v tejto časti zastavil. Zároveň podľa

rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia vec postupuje Sociálnej poisťovni so sídlom

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, t.j. orgánu do právomoci ktorého patrí rozhodovanie

o uplatnenom nároku.

Nedostatkom právomoci súdov však nebolo postihnuté konanie v časti žaloby

o určenie, že označený úraz je pracovným úrazom. Určovacia žaloba je druhom žaloby, ktorú

výslovne predpokladá Podľa tohto ustanovenia návrhom na začatie

konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je

alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pretože na rozhodovanie o žalobe,

predmetom ktorej je určenie, že označený úraz je pracovným úrazom, nie je daná právomoc

žiadneho iného orgánu, patrí rozhodovanie o nej do právomoci súdu, aj keby inak neboli

splnené podmienky v zmysle uvedeného ustanovenia V súvislosti s tým

dovolací súd poznamenáva, že určenie, či úraz je pracovným úrazom, nie je určením práva ani

právneho vzťahu, ale určením právnej skutočnosti, a že na požadovanom určení nie je

spravidla daný naliehavý právny záujem tam, kde možno žalovať o plnenie, čo v prípade

poškodenia zdravia pracovným úrazom znamená možnosť požiadať o priznanie a výplatu

úrazovej dávky.

Keďže konanie v časti o určenie pracovného úrazu nebolo postihnuté ani inou vadou

vyplývajúcou z , ktorá by zakladala prípustnosť dovolania, a dovolanie proti

potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa o určení, že úraz žalobkyne je pracovným úrazom, nebolo prípustné ani

podľa , dovolací súd dovolanie žalovaného 1/ v tejto časti pre neprípustnosť

odmietol.

V dôsledku rozhodnutia o zastavení konania dovolací súd rozhodol o trovách celého

konania podľa v spojení s tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď rozhodovanie o trovách v zmysle § 146 ods. 2

(podľa zavinenia, resp. správania účastníkov) v predmetnej veci v časti zastavenia

konania neprichádzalo do úvahy. Rovnako neboli splnené podmienky pre možnosť priznania

náhrady trov dovolacieho konania s analogickým použitím uvedeného ustanovenia v časti

rozhodnutia o odmietnutí dovolania vo zvyšku, pretože trovy žalobkyne, ktoré jej vznikli

v súvislosti s vyjadrením jej zástupkyne k dovolaniu, neboli, vzhľadom na neprípustnosť

dovolania, potrebné na účelné bránenie práva.

Napokon dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní vo veciach úrazového

poistenia je Sociálna poisťovňa v zmysle § 198 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona

o sociálnom poistení oprávnená riešiť predbežné otázky, ktorých posúdenie je nevyhnutné pre

rozhodnutie o priznaní a výplate dávky. Ako predbežnú otázku môže teda riešiť aj otázku, či

poškodenie zdravia je pracovným úrazom a či sú splnené podmienky pre čiastočné alebo

úplné zbavenie sa zodpovednosti za poškodenie zdravia pracovným úrazom a aký je rozsah

prípadného čiastočného zbavenia sa tejto zodpovednosti. Riešenie týchto otázok priamo

predpokladajú ustanovenia §§ 8 ods. 1, 251 ods. 1, 110 ods. 1 a 111 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení. Tieto ustanovenia predstavujú hmotnoprávnu úpravu, ktorej aplikácia

a interpretácia v konaní vo veciach úrazového poistenia prináleží predovšetkým Sociálnej

poisťovni ako inštitúcii vykonávajúcej toto poistenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová