Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Cpr-1-2018.pdf
PDF · 91.37 KB
Case nature
Subarea
61Cpr/1/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobkyne: K. K., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXX, právne zastúpená: JUDr. Norbert Horváth, advokát, so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, proti žalovanému: M.R. MODRÝ DOM BRATISLAVA spol. s r.o., IČO: 35 757 761, so sídlom Orchideová 14605/34, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Beáta Jankovičová, advokátka, so sídlom Robotnícka 58/21, Senica, o zaplatenie 3.283,20 eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd vec p o s t u p u j e Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava.
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.02.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.283,20 eur titulom bolestného. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy žalobkyňa žiadala priznať z dôvodu, že dňa 01.09.2017 utrpela úraz pádom zo schodov v Reštaurácii Modrý dom. Poukázala na to, že aktívna vecná legitimácia žalobkyne vyplýva zo skutočnosti, že ide o zamestnanca a pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva zo skutočnosti, že ide o jej zamestnávateľa. Žalovaná suma je súčinom počtu bodov a výšky náhrady za bolesť. Uviedla, že predmetný úraz má povahu pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá žalovaný ako zamestnávateľ. Žalobkyňa žiadala, aby súd posúdil to, že jej úraz je pracovným úrazom ako prejudiciálnu otázku.
2. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 3. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 4. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 5. Podľa Čl. 1 CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. 6. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
7. Podľa Čl. 7 ods. 1 CSP súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. 8. Podľa Čl. 7 ods. 2 CSP základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. 9. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 10. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 11. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 12. Podľa § 10 ods. 1 CSP ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. 13. Podľa § 185 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. 14. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 15. Podľa § 316 ods. 1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. 16. Podľa § 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 17. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania. 18. Podľa § 13 ods. 3 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. 19. Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, 38) v štátnozamestnaneckom pomere, 39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, 39a) v služobnom pomere 39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. 39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu 39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené aj pre fyzickú osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.39e) 20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 22. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.60a) zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. 23. Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky posudok") a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
24. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2. 25. Podľa § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. 26. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. 27. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. 28. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. 29. Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. 30. Podľa § 172 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). 31. Podľa § 172 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. 32. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále. 33. Podľa § 177 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. 34. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty. 35. Podľa § 178 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí vykonávať lekársku posudkovú činnosť. 36. Podľa § 180 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje a) miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, b) sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky, c) miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 198 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. (2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu. 38. Podľa § 198 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za a) zrušené od 1.1.2004, b) zrušené od 1.1.2004, c) zrušené od 1.1.2004, d) vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
39. Súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobkyňa aj jej právny zástupca v rámci vyjadrení v konaní uviedli, že mali záujem predmetnú právnu vec riešiť mimosúdnou cestou. Rovnako sa vyjadril žalovaný a jeho právny zástupca, ktorý navrhol vyriešenie sporu mimosúdne prostredníctvom komerčného poistenia. Vzhľadom na uvedené postoje oboch strán sporu sa súd snažil viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu veci, čo je v zmysle zákona základnou povinnosťou súdu. Za týmto účelom súd predvolal strany na pojednávanie, a to aj s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o spor s ochranou slabšej strany sporu a s poukazom na charakter žalovaného nároku a aj s poukazom na zistenie, či sú splnené procesné podmienky konania. Žalobkyňa však zotrvala na podanej žalobe na zaplatenie peňažného nároku titulom bolestného so žiadosťou o posúdenie, či išlo o pracovný úraz ako prejudiciálnej otázky. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 06.11.2018 uviedol, že výber ochrany práv žalobkyne je na žalobkyni a trval na podanej žalobe na plnenie, a to napriek tomu, že samotný právny zástupca žalobkyne uviedol, že ide o poistné plnenie ako aj napriek tomu, že žalovaný navrhol riešiť vec prostredníctvom jeho komerčnej poisťovne.
40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať (podmienky konania). Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie tejto právnej veci. Na základe zistených skutočností a na základe toho, že žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, predmetom ktorej je peňažné plnenie uplatnené titulom bolestného, súd nemá inú možnosť, ako zastaviť konanie pre nedostatok jeho právomoci a postúpiť vec inému orgánu, do ktorého právomoci predmetná právna vec patrí, a to Sociálnej poisťovni, miestne a vecne príslušnej pobočke v Bratislave. Sociálna poisťovňa je orgán, ktorý vykonáva sociálne poistenie, do právomoci ktorého patrí aj výkon lekárskej posudkovej činnosti. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že predmet sporu určuje žalobca a súd je v zásade viazaný jeho žalobným návrhom. Preto súd nemá právomoc na rozhodnutie tejto veci, keďže nemá právomoc rozhodnúť o úrazovej dávke zo sociálneho (úrazového) poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, medzi ktoré patrí aj náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní vo veciach sociálneho poistenia v rozsahu upravenom zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa, ktorá si môže sama v konaní o nároku na úrazovú dávku aj urobiť úsudok o predbežnej otázke, ktorou v tomto konaní nepochybne môže byť aj otázka, či ide o pracovný úraz (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/65/2006). Právomoc rozhodovať okrem iných aj o nároku na náhradu za bolesť v základnej výške, keďže ide o úrazovú dávku z úrazového poistenia ako poistenia pre prípad poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu tvoriaceho súčasť systému sociálneho poistenia, má Sociálna poisťovňa (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/157/2008).
41. Pre úplnosť súd prvej inštancie odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/120/2017. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v obdobnej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky síce zrušil uznesenie okresného súdu ako aj odvolacieho súdu, ktoré zastavili konanie pre nedostatok právomoci vo veci rozhodovania o dávkach vyplývajúcich zo sociálneho (úrazového) poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a rozhodli o postúpení veci Ústrediu Sociálnej poisťovne. Najvyšší súd Slovenskej republiky však v uvedenej veci sp. zn. 5Cdo/120/2017 poukázal na predčasnosť rozhodnutia súdov nižšej inštancie z dôvodu, že bol názoru, že zo žaloby nie je možné ustáliť predmet sporu, preto považoval záver súdov nižšej inštancie o nedostatku právomoci súdu predčasný. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 61Cpr/1/2018 je však predmet sporu zrejmý. Žalobkyňa sa domáhala peňažného plnenia titulom bolestného, ktoré spadá do výkonu sociálneho poistenia a teda do rozhodovacej činnosti Sociálnej poisťovne na základe zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
42. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. výrokovej časti tohto uznesenia a konanie v tejto právnej veci zastavil, keďže dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu prejednať a rozhodnúť túto právnu vec, ktorú zákon zveril inému orgánu a nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, pre ktorý je súd povinný konanie zastaviť.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 45. Podľa Čl. 4 CSP (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a s prihliadnutím na Čl. 4 CSP. K zastaveniu konania došlo z dôvodu nedostatku právomoci súdu. Preto súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov rozhodol tak, že žadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v potrebnom počte rovnopisov /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) a písm. m) CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.