Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cpr-2-2021.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Cpr/2/2021
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. K. XX/X, T., občan SR, právne zast.: JUDr. Ingrid Nováková, advokátka, so sídlom ul. ČSA 12, T., proti žalovanému: TuCon, a. s., so sídlom K cintorínu 63, Žilina - Bánová, IČO: 44 802 030, právne zast.: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina, IČO: 36 855 278, o zaplatenie 5672,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd vec postupuje Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina, so sídlom Antona Bernoláka 53, 010 01 Žilina.
III. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.02.2021 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia 5672,80 eur a náhrady trov konania titulom bolestného za utrpenú bolesť súvisiacu s pracovným úrazom utrpeným pri výkone prác na stavbe tunela dňa 13.2.2018.
2. Žalobu žalobca po skutkovej stránke odôvodnil tým, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy s dňom vzniku jeho pracovného pomeru 1.9.2017. Jeho pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce ako: stavebný robotník - tunelár, betonár, s miestom výkonu práce: Žilina. V zmysle pracovnej zmluvy na základe Dodatku k pracovnej zmluve došlo k dohode o zmene pracovných podmienok a za miesto pravidelného pracoviska bolo žalobcovi určené „Tunnel Petersberg SRN“, na výkon práce do SRN na nemeckom projekte dňom 1.9.2017. Práce na tomto projekte boli ukončené ku dňu 9.9.2019, čím došlo k ukončeniu dohody o vyslaní. Žalobca pri výkone prác na stavbe tunela utrpel dňa 13.2.2018 vo večerných hodinách okolo 20.15 hod. pracovný úraz - otvorenú zlomeninu pravej nohy v predkolení. Žalobca bol prevezený a hospitalizovaný v Nemecku kde podstúpil operačný zákrok a hospitalizovaný bol do 20. 2. 2018. Následne sa pokračovalo v liečbe v mieste jeho trvalého bydliska v SR do septembra 2018. Pri úraze došlo u neho aj k poškodeniu chrbtice a bola zistená aj fraktúra stavca TH 12 RDG vyšetrením. Po ukončení práceneschopnosti začal žalobca opäť pracovať u žalovaného od mesiaca október 2018 na práce projekt „Tunnel Oberau, SRN“, avšak bolesti chrbtice mu pretrvávali naďalej. V súvislosti s vážnym zranením pravého predkolenia bol žalobca opäť práceneschopný nakoľko absolvoval v nemocnici v Nemecku dňa 24.4.2019 ďalšiu operáciu - odstránenie kovu vnútro dreňovej fixácie tíbie lýtka vpravo. Bolo u neho konštatované aj zahojenie tela hrudníkového stavca 12-fraktúra. Hospitalizácia v Nemecku bola ukončená 25.4.2019 s doporučením doliečenia s fyzioterapeutickým vedením pomocou francúzskych barlí. Žalobca bol doliečovaný v mieste bydliska ortopédom MUDr. C. a na fyziatricko rehabilitačnom oddelení v Handlovej. Práceneschopnosť mu bola ukončená 4.9.2019. Dohoda o vyslaní bola medzi žalobcom a žalovaným
ukončená dňom 9.9.2019. Po doliečení mu bol dňa 22.11.2019 vystavený lekárky posudok o bolestnom, vypracovaným MUDr. G. W., s počtom bodom 280 podľa príslušných položiek prílohy č.1 zákona č. 437/2004 Z. z. s hodnotou bodu za r. 2019 -20,26 eur , t.j. za 280 bodov bolestné vo výške 5 672,80 eur. Žalobca sa informoval na pobočke Sociálnej poisťovne v Prievidzi (nakoľko má trvalé bydlisko v okrese Prievidza) o možnosti odškodnenia, t.j. úhrady bolestného, kde mu bolo zamestnancom odboru úrazového poistenia uvedené, že pobočka v Prievidzi nie je príslušná mu odškodné poskytnúť, a preto sa obrátil so žiadosťou o stanovisko a o odškodnenie utrpenej bolesti na žalovaného, ktorý mu oznámil, že v čase od 1.9.2017 do 9.9.2017 bol poistení v SRN, a preto o odškodnení jeho úrazu má kompetenciu rozhodnúť nemecká inštitúcia, t.j. BG BAU, Region Nord, Hannover. Na základe listu žalovaného sa žalobca obrátil so žiadosťou o odškodnenie bolesti na príslušnú nemeckú inštitúciu - úrazovú poisťovňu BG BAU, ktorá mu listom zo dňa 7.10.2020 oznámila, že bolestné nie je dávka zákonného úrazového poistenia. Podľa nemeckej legislatívy mu bol poskytnutý invalidný dôchodok (renta). Žalobca s poukazom na vyjadrenie žalovaného zaslal žiadosť aj na Sociálnu poisťovňu, pobočka Žilina na odškodnenie bolestného, s príslušným vyplnením formuláru a s doložením potrebných príloh, do dňa podania tejto žaloby ešte Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina nezaslala žalobcovi rozhodnutie, ani stanovisko k veci. Žalobca bol toho názoru že na odškodnenie bolesti, ktorú utrpel pri pracovnom úraze v súvislosti s výkonom práce u žalovaného, vyslaný na pracovisko v Nemecku, na ktorom práce boli zabezpečované, organizované a riadené priamo zamestnancami žalovaného, má zákonný nárok vyplývajúci mu z prísl. ust. Zákonníka práce, s použitím z. č. 437/2004 Z. z. Za ním utrpený pracovný úraz jednoznačne zodpovedá zamestnávateľ, teda žalovaný.
3. Podaním doručeným súdu dňa 24.3.2021 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že je zrejmé, že sa jedná o žalobu o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca odcitoval v Žalobe všeobecné úvodné ustanovenie § 195 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v platnom znení (ďalej len „ZP“) o všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, avšak opomenul, že po novelizáciách ZP už zamestnávateľ zodpovedá podľa § 198 ods. 1 písm. d) ZP zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady len za vecnú škodu. Náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia si môže v slovenskom právnom poriadku uplatňovať poškodený podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov u Sociálnej poisťovne, ktorej každý zamestnávateľ uhrádza mesačne sociálne poistenie za každého svojho zamestnanca aj pre takéto prípady. Vzhľadom na obsah petitu žaloby poukazal na znenie § 3 a § 4 Civilného sporového poriadku. Je teda zrejmé, že príslušnou inštitúciou oprávnenou v danej veci rozhodnúť (rozhodnutie o priznaní úrazových dávok - t.j. náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia), je príslušná pobočka Sociálnej poisťovne a nie súd. Sociálna poisťovňa sa bude následne zaoberať aj skutočnosťou, že žalobca bol nepretržite poistený v Spolkovej republike Nemecko v čase od 01.09.2017 do 09.09.2019 - teda aj v momente jeho pracovného úrazu, ako aj faktom, že príslušná nemecká inštitúcia (úrazová poisťovňa: BG BAU, v zmysle platnej nemeckej legislatívy o nárokoch žalobcu už rozhodla a priznala mu príslušné odškodnenie - invalidný dôchodok (rentu). Podľa informácií uvedených žalobcom podal žiadosť o priznanie predmetných úrazových dávok na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne ešte len niekedy po 07/2020 tohto roku, preto samotné konanie podľa tretej časti zákona č. 461/2003 Z. z. ešte nebolo právoplatne ukončené. Na základe uvedeného navrhli, aby súd v tejto veci, na základe § 161 ods. 2 CSP, pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, spočívajúci v nedostatku jeho právomoci, toto konanie zastavil a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. V prípade ak by súd v konaní pokračoval, navrhli, aby žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.
4. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
5. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
6. Podľa § 10 ods. 1 CSP ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
7. Podľa § 10 ods. 2 CSP ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd").
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "o sociálnom poistení"), sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania,
11. Podľa § 13 ods. 3 písm. h) o sociálnom poistení z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
12. Podľa § 83 o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
13. Podľa § 99 o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 172 ods. 2 prvá veta o sociálnom poistení v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
15. Podľa § 180 ods. 1 o sociálnom poistení miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje a) miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, b) sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky, c) miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok vyslovene a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené nato, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 a § 4 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP). Ak súd indikuje iný orgán, do právomoci ktorého prejednanie a rozhodnutie takejto veci patrí, je povinný mu po zastavení konania vec postúpiť.
17. V posudzovanej veci je predmetom sporu nárok žalobcu na bolestné v dôsledku pracovného úrazu, teda ide nepochybne o nárok vyplývajúci z právneho vzťahu sociálneho poistenia, právna úprava ktorého je obsahom zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon okrem iného vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia a právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia. Náhradu za bolestné považuje za úrazovú dávku, ktorá sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje z úrazového poistenia. Právneho vzťahu z úrazového poistenia sa zúčastňuje poškodený, ktorý na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa a fyzická osoba, ak
utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Poškodený je teda osobou, ktorá túto dávku uplatňuje a má na ňu nárok podľa osobitného predpisu. Tohto právneho vzťahu sa na druhej strane zúčastňuje Sociálna poisťovňa, ktorá je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na výkon sociálneho poistenia, ktorá o dávkach rozhoduje a taktiež je orgánom, ktorý tieto (priznané) dávky aj poskytuje. „Na základe uvedeného plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody, ktoré vznikli po účinnosti zákona o sociálnom poistení, teda od 1.1.2004, sú dávkami úrazového poistenia (úrazovými dávkami), o ktorých na základe žiadosti poškodeného (ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak) rozhoduje Sociálna poisťovňa. Rozhodovanie o týchto plneniach preto nepatrí do právomoci súdu. Len nárok na náhradu vecnej škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zostal nárokom zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (nestal sa úrazovou dávkou), teda nárokom z pracovnoprávneho vzťahu, o ktorom v prípade sporu rozhoduje súd.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 157/2008 z 29.spetembra 2009)
18. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. výrokovej časti tohto uznesenia a konanie v tejto právnej veci podľa § 10 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil, keďže dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu prejednať a rozhodnúť túto právnu vec, ktorú zákon zveril inému orgánu a nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, pre ktorý je súd povinný konanie zastaviť. Súd zároveň rozhodol o postúpení veci Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina, ako orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Náhrada trov konania v prípade, že niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi citovaným ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán sporu zavinila jeho zastavenie, pričom zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca tým, že žalobu podal na súde, ktorý nemá právomoc v spore konať, a preto súd rozhodol tak, ako to vplýva z výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
22. O výške náhrady trov konania a vrátení časti súdneho poplatku rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.