Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Cpr-10-2019.pdf
PDF · 78.73 KB
Case nature
Area
Subarea
45Cpr/10/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobcu: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, R. E., zastúpený: JUDr. Marek Sahuľ, advokát, Hlavná 111, Prešov, proti žalovanému: Prysmian Kablo s.r.o., Trnavská cesta 50 B, Bratislava, IČO: 30841143, zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát, s.r.o., Jesenského 2, Bratislava, IČO: 50657861, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 -10, Bratislava, zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Námestie Biely Kríž 3, Bratislava, o určenie pracovného úrazu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Intervenientovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd postúpi vec Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 03.06.2019 domáhal určenia, že úraz žalobcu E. P., ktorý sa stal dňa 02.12.2018 vo výrobnej hale zamestnávateľa v prevádzke Záborské 517, spoločnosti Prysmian Kablo s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 50 B, Bratislava - Mestská časť Ružinov, IČO: 30841 143, je úrazom pracovným.
2. Písomným podaním zo dňa 25.06.2019 Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava oznámila vstup do konania ako intervenienta na strane žalovaného, namietala nedostatok kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Prešov na konanie v predmetnom spore, nakoľko na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch je kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava III.
3. Okresný súd Prešov postúpil spor tunajšiemu súdu z dôvodu miestnej príslušnosti podľa § 43 ods. 1 CSP v spojení s § 40, §23, § 13 a § 15 CSP.
4. Žalovaný v celom rozsahu poprel žalobcom uplatnený nárok, žalobu považoval za nedôvodnú, ktorú žiadal zamietnuť.
5. Intervenient na strane žalovaného sa stotožnil s tvrdením žalovaného a so závermi Inšpektorátu práce Prešov, že úraz žalobcu utrpený dňa 02.12.2018 v priestoroch prevádzky žalovaného nie je úrazom pracovným.
6. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
7. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
8. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
10. Podľa § 10 ods. 2 CSP, ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.
14. Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona, je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania.
15. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
16. Podľa § 8 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
17. Podľa § 8 ods. 5 písm. a) Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b).
18. Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť podľa 161 ods.1 CSP. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje vadu konania. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie
súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni. Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania. Rozhodnutie vo veci v ktorej nie je daná právomoc súdu konať, by malo za následok nulitný právny akt.
19.Právomoc súdu je teda zákonom stanovený okruh záležitostí, prevažne súkromnoprávneho charakteru, vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktoré súdy zákonom stanoveným postupom prejednávajú a rozhodujú. Civilná právomoc je procesnou podmienkou, ktorej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania. Právomoc je stanovená zákonom, pričom okrem súkromnoprávnych sporov súdy prejednávajú aj okruh iných právnych vecí, na ktoré však treba vždy osobitné zákonné splnomocnenie, ktoré súd oprávňuje, aby v tejto veci rozhodol. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takéto právne veci do právomoci civilného súdu.
20. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nadobudol účinnosť dňom 01.01.2004, ktorý zrušil , okrem iných , aj dovtedy platné ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) až c) a §§ 199 až 213 Zákonníka práce. V rámci pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zostal zamestnancovi zachovaný len nárok na náhradu vecnej škody. Zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania bolo týmto zákonom nahradené úrazovým poistením.
21. Podľa tretieho oddielu Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z § 13 ods. 3 z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to a) úrazový príplatok, b) úrazová renta, c) jednorazové vyrovnanie, d) pozostalostná úrazová renta, e) jednorazové odškodnenie, f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, g) rekvalifikácia a rekvalifikačné, h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, i) náhrada nákladov spojených s liečením, j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.
22. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že neexistuje hmotnoprávny predpis, tak ako to ustanovuje § 4 CSP, na základe ktorého by súd mal právomoc konať o nároku žalobcu na určenie pracovného úrazu. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že takúto právomoc má Sociálna poisťovňa - ústredie, ktorej citovaný zákon dáva oprávnenie rozhodnúť na základe podnetu žalobcu ( podanej žaloby, ktorou sa obrátil na súd ), o uplatnenom nároku na požadovanom určení, že ide o pracovný úraz.
23. Zákon o sociálnom poistení je nielen hmotnoprávnym predpisom upravujúcim rozsah sociálneho poistenia a v rámci neho aj úrazového poistenia a právne vzťahy pri jeho vykonávaní, ale zároveň aj procesnoprávnym predpisom upravujúcim konania vo veciach úrazového poistenia (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 157/2008 zo dňa 29.09.2009).
24. V konaní vo veciach úrazového poistenia je Sociálna poisťovňa v zmysle § 198 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení oprávnená riešiť predbežné otázky, ktorých posúdenie je nevyhnutné pre rozhodnutie o priznaní a výplate dávky. Ako predbežnú otázku môže teda riešiť aj otázku, či poškodenie zdravia je pracovným úrazom a či sú splnené podmienky pre čiastočné alebo úplné zbavenie sa zodpovednosti za poškodenie zdravia pracovným úrazom a aký je rozsah prípadného čiastočného zbavenia sa tejto zodpovednosti. Riešenie týchto otázok priamo predpokladajú ustanovenia §§ 8 ods. 1, 251 ods. 1, 110 ods. 1 a 111 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Tieto ustanovenia predstavujú hmotnoprávnu úpravu, ktorej aplikácia a interpretácia v konaní vo veciach úrazového poistenia prináleží predovšetkým Sociálnej poisťovni ako inštitúcii vykonávajúcej toto poistenie.
25. Z vyššie uvedených dôvodov súd pre nedostatok právomoci konanie zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP a vec podľa § 10 ods. 1 CSP postúpi Sociálnej poisťovni - ústredie, Bratislava na ďalšie konanie ako príslušnému orgánu, do ktorého právomoci vec patrí v zmysle Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Zavinenie zastavenia konania treba posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku a nie podľa úspechu vo veci v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto súd žalovanému a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
29. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.