Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 299/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2005

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda

Báránya prerokoval sťažnosť , a

, zastúpených advokátkou Mgr. Zuzanou Neuschlovou,

Bratislava, Ul. 29. augusta 30, ktorou namietali porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Trnava v konaní sp. zn.

, a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

3. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e vo veci sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov.

4. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

45 000 Sk (slovom štyridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava

p o v i n n ý jej zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

45 000 Sk (slovom štyridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava

p o v i n n ý jej zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý nahradiť a

trovy právneho zastúpenia v sume 25 890 Sk (slovom

dvadsaťpäťtisícosemstodeväťdesiat slovenských korún) na bankový účet právnej

zástupkyne Mgr. Zuzany Neuschlovej vedený v peňažnom ústave

, do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Sťažnosti a vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 14. septembra

2004 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“) a

(ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), obe bytom (ďalej

aj „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou Mgr. Zuzanou Neuschlovou, Bratislava,

Ul. 29. augusta 30, ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej aj

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“) Okresným súdom

Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. .

Porušenie svojho základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru vidia sťažovateľky v nasledovnom skutkovom stave.

Sťažovateľka v 1. rade ako zákonná zástupkyňa sťažovateľky v 2. rade podala

okresnému súdu 19. februára 2002 odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 23. novembra

2001 vo veci určenia otcovstva, úpravy práv a povinností k maloletej a určenia vyživovacej

povinnosti voči maloletej sťažovateľke v 2. rade v konaní sp. zn. .

Sťažovateľka v 1. rade podala predsedovi krajského súdu 1. júla 2004 sťažnosť na

prieťahy v predmetnom konaní, pretože podľa jej tvrdenia nebola vec zatiaľ predložená

Krajskému súdu v Trnave ako odvolaciemu súdu. Predseda okresného súdu v odpovedi

z 23. augusta 2004 uviedol, že sťažnosť sťažovateľky v 1. rade nie je dôvodná, pretože

27. septembra 2002 bolo vyhotovené nové uznesenie o pribratí tlmočníka do konania.

Zároveň predseda okresného súdu vo svojej odpovedi uviedol, že súd v predmetnej veci

koná priebežne aj s prihliadnutím na veľký počet vecí v oddelení zákonnej sudkyne.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľky vo svojom návrhu výroku

rozhodnutia (petite) žiadajú, aby ústavný súd vyslovil porušenie ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní sp. zn.

a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov.

Zároveň sťažovateľky požadujú primerané finančné zadosťučinenie každá v sume

100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd uznesením č. k. -11 zo 7. októbra 2004 prijal sťažnosť

sťažovateliek na ďalšie konanie.

Právna zástupkyňa sťažovateliek vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

6. decembra 2004 oznámila, že sťažovateľky trvajú na ústnom pojednávaní pred ústavným

súdom.

Ústavný súd výzvou z 15. novembra 2004 požiadal predsedníčku okresného súdu,

aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) vyjadrila k sťažnosti sťažovateliek a oznámila, či trvá na ústnom pojednávaní pred

ústavným súdom.

Predsedníčka okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 13. decembra

2004 uviedla prehľad úkonov okresného súdu v predmetnej veci a poukázala na to, že

vo veci sa konalo priebežne, ale v dôsledku personálnych zmien na okresnom súde

„novourčení sudcovia potrebovali určitý čas na naštudovanie veci a vykonanie príslušných

úkonov, vo veci boli prieťahy v súvislosti s dožiadaním do Talianska, ktoré dožiadanie bolo

opakované, bolo vykonaných viacero dožiadaní, nakoniec vec bola ukončená rozsudkom

dňa 23. novembra 2001. Odvtedy súd vykonal úkony v súvislosti s prekladom písomností,

priznaním znalečného. Priebeh konania vo veci bol ovplyvnený aj veľkým počtom

nevybavených starých vecí v oddeleniach sudcov, ktorí vo veci konali.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň vo svojom vyjadrení uviedla, že okresný súd

netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

III.

Ústavný súd nariadil na 16. február 2005 verejné pojednávanie, na ktorom sa

zúčastnili sťažovateľka v 1. rade a advokát splnomocnený právnou zástupkyňou

sťažovateliek Mgr. Ing. Vladimír Neuschl.

Na ústnom pojednávaní sa sťažovateľka v 1. rade a jej právny zástupca pridržiavali

písomného znenia sťažnosti. Zdôraznila sa pritom skutočnosť, že celková dĺžka konania –

viac ako 13 rokov je v tomto prípade neprijateľná najmä s prihliadnutím na predmet

konania. Sťažovateľka v 1. rade a jej právny zástupca zároveň žiadali, aby ústavný súd

v náleze vyslovil, že k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní došlo.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 1677/04 doručenom

ústavnému súdu 15. februára 2005 uviedla, že „... sa tohto pojednávania nezúčastníme

s tým, že sa pridržiavame vyjadrenia vo veci sťažnosti v konaní tun. súdu sp. zn.

17 C 263/91, ktoré sme Vám zaslali 7. 12. 2004“.

IV.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateliek, stanoviska predsedníčky okresného

súdu a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 17 C 263/91 zistil

nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľka podala okresnému súdu 13. decembra 1991 návrh na určenie otcovstva

a výšky výživného proti odporcovi – občanovi Talianskej republiky ako zákonná

zástupkyňa sťažovateľky v 2. rade prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu

a zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov v súvislosti s predmetným

konaním. K návrhu na začatie konania boli pripojené prílohy – potvrdenie o osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov a na

ustanovenie zástupcu v právnej veci a ďalšie písomnosti.

Okresný súd vydal 18. decembra 1991 pokyn na pripojenie spisu sp. zn.

15 k predmetnej veci a 9. januára 1992 nariadil termín pojednávania na

27. január 1992. Okresný súd uznesením č. k. -11 z 13. januára 1992 ustanovil

ako opatrovníka pre maloletú sťažovateľku v 2. rade v predmetnom konaní Ústredie pre

medzinárodnoprávnu ochranu mládeže Brno (ďalej len „opatrovník“).

Opatrovník doručil okresnému súdu 20. januára 1992 ospravedlnenie jeho neúčasti

na pojednávaní 27. januára 1992 a požiadal o zaslanie kópie z pojednávania.

Na pojednávaní 27. januára 1992 bola vypočutá sťažovateľka v 1. rade a pojednávanie bolo

uznesením odročené na 6. február 1992 za účelom ďalšieho dokazovania.

Na pojednávaní 6. februára 1992 boli vypočutí predvolaní svedkovia a pojednávanie

bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania. Okresný súd vydal 20. februára

1992 pokyn na doručenie dožiadania príslušnému súdu v Talianskej republike o vypočutie

odporcu v súvislosti s predmetom posudzovaného konania. Zároveň okresný súd uznesením

č. k. -23 z 20. februára 1992 pribral do konania tlmočníčku talianskeho jazyka

za účelom prekladu požadovaných písomností. Poverená tlmočníčka doručila okresnému

súdu 9. marca 1992 oznámenie o tom, že už nevykonáva tlmočnícku a prekladateľskú

činnosť.

Okresný súd uznesením č. k. -30 z 1. apríla 1992 poveril tlmočníka

talianskeho jazyka prekladom požadovaných písomností. Poverený tlmočník listom

zo 7. apríla 1992 oznámil okresnému súdu, že z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti

nemôže preklad uskutočniť. Okresný súd uznesením č. k. -33 zo 6. mája 1992

ustanovil ďalšieho tlmočníka talianskeho jazyka za účelom prekladu požadovaných

písomností. Ustanovený tlmočník oznámením doručeným okresnému súdu 20. mája 1992

vrátil písomnosti určené na preklad z dôvodu časovej zaneprázdnenosti. Okresný súd

uznesením č. k. -35 z 2. júna 1992 ustanovil ďalšieho tlmočníka talianskeho

jazyka za účelom prekladu požadovaných písomností. Poverený tlmočník požiadal

telegramom z 3. júla 1992 okresný súd o vylúčenie dvoch zápisníc z prekladu z dôvodu jeho

práceneschopnosti.

Okresný súd požiadal prípisom z 10. júla 1992 Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) o sprostredkovanie doručenia

písomností pre odporcu. Okresný súd uznesením č. k. -43 zo 14. júla 1992

priznal trovy poverenému tlmočníkovi v súvislosti s predmetom konania a 2. novembra

1992 nariadil termín pojednávania na 14. december 1992.

Na pojednávaní 14. decembra 1992 bolo oznámené, že okresnému súdu zatiaľ neboli

doručené písomnosti od odporcu, sprostredkovanie doručenia ktorých bolo predmetom

dožiadania adresovaného ministerstvu spravodlivosti, a pojednávanie bolo uznesením

odročené na 11. január 1993. Pojednávanie 11. januára 1993 bolo uznesením odročené na

22. február 1993. Uznesením okresného súdu č. k. -47 z 12. januára 1993 bol za

opatrovníka sťažovateľke v 2. rade v predmetnom konaní určený Obvodný úrad Trnava,

odbor starostlivosti o rodinu a deti, a odvolaný pôvodne ustanovený opatrovník.

Na pojednávaní 22. februára 1993 okresný súd uviedol, že jeho dožiadanie naďalej nebolo

vybavené, a z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie uznesením odročené na neurčito s tým,

že bude vyhotovené ďalšie predvolanie v uvedenej veci.

Ministerstvo spravodlivosti doručilo okresnému súdu 16. apríla 1993 oznámenie

o tom, že urgovalo vybavenie dožiadania okresného súdu v Talianskej republike a vec je

vedená v evidencii ministerstva. Okresný súd vydal 16. júna 1993 pokyn na zistenie stavu

vybavenia dožiadania na ministerstve spravodlivosti. Právny zástupca odporcu doručil

okresnému súdu 22. júna 1993 oznámenie o ukončení právneho zastupovania odporcu.

Ministerstvo spravodlivosti v liste doručenom okresnému súdu 2. augusta 1993

oznámilo, že odpoveď na dožiadanie okresného súdu mu zatiaľ z Talianskej republiky

nebola doručená a vec bude urgovať. Okresný súd vydal 4. augusta 1993 pokyn na

doručenie prípisu právnemu zástupcovi sťažovateľky v 1. rade, aby oznámil adresu odporcu.

Právny zástupca sťažovateľky v 1. rade doručil odpoveď na prípis okresnému súdu

18. augusta 1993. Okresný súd vydal 20. augusta 1993 a 17. septembra 1993 pokyn na

vykonanie úkonov v súvislosti s predmetným konaním s tým, že kolíznym opatrovníkom

sťažovateľky v 2. rade v predmetnom konaní je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu

deti a mládeže Bratislava (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Okresný súd uznesením č. k. -55 z 23. septembra 1993 ustanovil

tlmočníka talianskeho jazyka za účelom prekladu dožiadania okresného súdu. Okresný súd

uznesením č. k. -56 z 29. septembra 1993 ustanovil tlmočníčku talianskeho

jazyka pre preklad požadovaných písomností a zároveň odvolal tlmočníka ustanoveného

uznesením č. k. -55 z 23. septembra 1993.

Kolízny opatrovník v oznámení doručenom okresnému súdu 16. septembra 1993

požiadal okresný súd o poskytnutie údajov v súvislosti s predmetným konaním. Poverená

tlmočníčka doručila okresnému súdu 26. októbra 1993 preklady požadovaných písomností

s vyúčtovaním úkonov v tejto veci. Okresný súd uznesením č. k. -59

z 2. novembra 1993 rozhodol o priznaní tlmočného poverenej tlmočníčke a 4. novembra

1993 požiadal ministerstvo spravodlivosti o doručenie dožiadania príslušnému súdu

v Taliansku.

Ministerstvo spravodlivosti doručilo okresnému súdu 8. novembra 1993 vybavenie

dožiadania okresného súdu z 9. marca 1992. Okresný súd vydal 10. novembra 1993 pokyn

na doručenie písomností poverenej tlmočníčke z dôvodu ich prekladu do slovenského

jazyka. Poverená tlmočníčka doručila okresnému súdu 15. novembra 1993 žiadosť

o poskytnutie informácie v súvislosti s požadovaným prekladom a 24. novembra 1993

preklad predmetných písomností. Okresný súd vydal 24. novembra 1993 pokyn na

doručenie uvedeného prekladu písomností opatrovníkovi sťažovateľky v 2. rade a právnemu

zástupcovi sťažovateľky v 1. rade.

Okresný súd uznesením č. k. -71 z 30. novembra 1993 rozhodol

o priznaní tlmočného poverenej tlmočníčke a uznesením č. k. -72 zo 16. marca

1994 pribral do konania znalkyňu z odboru hematológie z dôvodu vykonania krvnej skúšky

sťažovateliek a odporcu. Poverená tlmočníčka doručila okresnému súdu 15. marca 1994

urgenciu z dôvodu neuhradenia znalečného. Okresný súd prípisom z 23. marca 1994

požiadal poverenú tlmočníčku o preklad písomností týkajúcich sa predmetu posudzovaného

konania. Poverená tlmočníčka doručila okresnému súdu 15. apríla 1994 preklad

požadovaných písomností.

Okresný súd prípisom z 20. apríla 1994 požiadal ministerstvo spravodlivosti

o doručenie dožiadania týkajúceho sa posudzovaného konania príslušnému súdu

v Taliansku. Okresný súd vydal 7. júna 1994 pokyn na zistenie skutočnosti, či poverenej

tlmočníčke bolo uhradené tlmočné, a 10. júna 1994 vydal pokyn na oznámenie dátumu

úhrady tlmočného poverenej tlmočníčke.

Okresný súd uznesením č. k. -78 zo 14. júna 1994 rozhodol o priznaní

tlmočného poverenej tlmočníčke. Ministerstvo spravodlivosti doručilo okresnému súdu

13. júna 1994 vybavenie dožiadania okresného súdu zo 4. novembra 1993 a okresný súd

vydal 16. júna 1994 pokyn na doručenie písomností poverenej tlmočníčke z dôvodu ich

preloženia do slovenského jazyka. Poverená tlmočníčka doručila okresnému súdu 19. júla

1994 preklady požadovaných písomností (č. l. 79 spisu) a okresný súd vydal 27. septembra

1994 pokyn na vyhotovenie kópií uvedených písomností.

Okresný súd uznesením č. k. -81 zo 16. novembra 1994 rozhodol

o tlmočnom pre poverenú tlmočníčku a prípisom z 18. januára 1995 požiadal poverenú

tlmočníčku o zaslanie prekladu požadovaných písomností. Okresný súd prípisom

z 3. februára 1996 opakovane požiadal ministerstvo spravodlivosti o vybavenie dožiadania.

Poverená znalkyňa doručila okresnému súdu 2. februára 1995 preklad požadovaných

písomností.

Okresný súd uznesením č. k. -88 zo 17. marca 1995 rozhodol o priznaní

tlmočného pre poverenú tlmočníčku. Kolízny opatrovník v liste z 31. marca 1995 požiadal

okresný súd o oznámenie stavu posudzovaného konania. Okresný súd vydal 12. apríla 1995

pokyn na doručenie oznámenia požadovaných skutočností.

Pojednávanie 5. júna 1995 bolo odročené na neurčito, účastníci konania a ich právni

zástupcovia sa pojednávania nezúčastnili. Ministerstvo spravodlivosti doručilo okresnému

súdu 1. augusta 1995 písomnosti týkajúce sa dožiadania okresného súdu zo 17. januára

1995. Okresný súd prípisom z 3. augusta 1995 požiadal poverenú tlmočníčku o preklad

písomností týkajúcich sa posudzovaného konania. Poverená tlmočníčka doručila okresnému

súdu 13. septembra 1995 preklad požadovaných písomností. Okresný súd vydal

14. septembra 1995 pokyn na vyhotovenie fotokópií uvedených písomností.

Okresný súd uznesením č. k. -115 z 21. septembra 1995 rozhodol

o priznaní tlmočného poverenej tlmočníčke. Poverená znalkyňa z odboru hematológie

doručila okresnému súdu 28. septembra 1995 znalecký posudok týkajúci sa predmetu

konania a okresný súd vydal v uvedený deň pokyn na doručenie predmetného posudku

právnemu zástupcovi sťažovateľky v 1. rade a kolíznemu opatrovníkovi sťažovateľky

v 2. rade.

Okresný súd vydal 5. októbra 1995 pokyn na zistenie informácie, či odporca uhradil

požadovaný preddavok. Okresný súd uznesením č. k. -123 z 31. novembra 1995

rozhodol o priznaní znalečného poverenej znalkyni z odboru hematológie. Okresný súd

vydal 7. novembra 1995 pokyn na doručenie predvolania odporcovi na určené termíny

pojednávania a dožiadania týkajúceho sa predmetu posudzovaného konania. Okresný súd

vydal 15. novembra 1995 pokyn na vykonanie úkonov v súvislosti s predmetným konaním

a 30. novembra 1995 pokyn na doručenie dožiadania poverenej tlmočníčke z dôvodu jeho

prekladu do talianskeho jazyka.

Poverená tlmočníčka doručila okresnému súdu 27. decembra 1995 žiadosť

o poskytnutie informácie v súvislosti s posudzovaným konaním. Okresný súd predĺžil

poverenej tlmočníčke lehotu na predloženie prekladu o 30 dní z dôvodu jej

práceneschopnosti. Ministerstvo spravodlivosti doručilo okresnému súdu 11. januára 1996

písomnosti týkajúce sa dožiadania okresného súdu zo 17. januára 1995. Poverená

tlmočníčka doručila 5. januára 1996 požadované písomnosti preložené do talianskeho

jazyka. Okresný súd uznesením č. k. -135 z 9. februára 1996 rozhodol

o priznaní tlmočného poverenej tlmočníčke a zároveň ju požiadal o preklad písomností

týkajúcich sa predmetu konania. Kolízny opatrovník listom zo 6. februára 1996 požiadal

okresný súd o oznámenie stavu posudzovaného konania.

Okresný súd vydal 9. februára 1996 pokyn na doručenie písomností týkajúcich sa

predmetu konania príslušnému ministerstvu v Talianskej republike. Poverená tlmočníčka

doručila okresnému súdu 28. februára 1996 písomnosti týkajúce sa predmetu

posudzovaného konania. Okresný súd vydal 15. marca 1996 pokyn na doručenie písomností

poverenej tlmočníčke z dôvodu prekladu do talianskeho jazyka.

Okresný súd uznesením č. k. -144 z 27. marca 1996 rozhodol o priznaní

tlmočného poverenej tlmočníčke a 15. mája 1996 nariadil termíny pojednávaní na

27. september 1996, 8. november 1996 a 27. december 1996. Okresný súd vydal 10. júna

1996 pokyn na doručenie prípisu poverenej tlmočníčke z dôvodu prekladu písomností do

talianskeho jazyka. Poverená tlmočníčka doručila okresnému súdu 25. júna 1996

požadované preklady písomností.

Okresný súd požiadal prípisom z 19. júla 1996 poverenú tlmočníčku o preklad

písomností týkajúcich sa posudzovanej veci a v uvedený deň potvrdil prevzatie spisu

a upovedomenia o termíne výsluchu odporcu pred príslušným štátnym orgánom

v Taliansku. Poverená tlmočníčka doručila okresnému súdu 5. augusta 1996 preklad

požadovaných písomností.

Kolízny opatrovník doručil okresnému súdu 28. septembra 1996 ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní 27. septembra 1996. Okresný súd vydal 2. septembra 1996 pokyn

na doručenie písomností týkajúcich sa predmetu konania príslušnému ministerstvu

v Talianskej republike.

Na pojednávaní 27. septembra 1996 okresný súd zistil, že dožiadania neboli

vybavené v rozsahu, v akom ich okresný súd požadoval, preto boli v predmetnej veci

zaslané do Talianskej republiky ďalšie dožiadania a určené nové termíny pojednávaní

v roku 1997. Zároveň bolo pojednávanie uznesením odročené na 8. november 1996.

Okresný súd uznesením č. k. -159 z 18. septembra 1996 rozhodol

o priznaní tlmočného poverenej tlmočníčke. Okresný úrad Trnava požiadal v liste

doručenom okresnému súdu 11. októbra 1996 o zaslanie rozsudku v uvedenej veci. Okresný

súd vydal 18. októbra 1996 pokyn na doručenie odpovede Okresnému úradu Trnava.

Okresnému súdu bolo 21. októbra 1996 doručené oznámenie Veľvyslanectva Talianskej

republiky týkajúce sa termínu výsluchu odporcu v predmetnej veci.

Kolízny opatrovník doručil okresnému súdu 23. októbra 1996 ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní 8. novembra 1996. Na pojednávaní 8. novembra 1996 okresný súd

uviedol termín výsluchu odporcu v predmetnej veci v Talianskej republike a pojednávanie

bolo uznesením odročené na 27. december 1996. Na pojednávaní 27. decembra 1996

okresný súd uviedol, že požadované dožiadanie nebolo dosiaľ zaslané a pojednávanie bolo

uznesením odročené na 12. február 1997. Kolízny opatrovník doručil okresnému súdu

7. januára 1997 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 12. februára 1997.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 5. februára 1997 bola predmetná vec

pridelená novému zákonnému sudcovi. Na pojednávaní 12. februára 1997 okresný súd

uviedol, že požadované dožiadanie nebolo zatiaľ zaslané a pojednávanie bolo uznesením

odročené na 16. apríl 1997. Kolízny opatrovník listom zo 7. apríla 1997 ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní 16. apríla 1997. Na pojednávaní 16. apríla 1997 bola konštatovaná

„... neprítomnosť zákonnej sudkyne“. Zároveň bola zistená skutočnosť, že písomnosti

týkajúce sa dožiadania boli z Talianskej republiky doručené okresnému súdu,

a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu ich prekladu do slovenského

jazyka.

Okresný súd nariadil 4. júna 1997 termín pojednávania na 11. jún 1997.

Pojednávanie 11. júna 1997 bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu prekladu

doručeného dožiadania. Kolízny opatrovník doručil okresnému súdu 13. júna 1997

ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 11. júna 1997. Okresný súd vydal 16. októbra 1997

pokyn na doručenie písomností týkajúcich sa predmetu konania z dôvodu ich prekladu do

slovenského jazyka poverenej tlmočníčke. Poverená tlmočníčka doručila okresnému súdu

10. novembra 1997 požadované preklady písomností.

Právny zástupca sťažovateľky v 1. rade doručil okresnému súdu 19. augusta 1998

žiadosť o nariadenie termínu pojednávania (č. l. 223 spisu). Okresný súd vykonal

27. augusta 1999 úkony týkajúce sa predmetu posudzovaného konania a uznesením č. k.

-224 z 2. marca 1999 rozhodol o priznaní tlmočného poverenej tlmočníčke

a uznesením č. k. -226 z 2. marca 1999 rozhodol o odvolaní poverenej

tlmočníčky a ustanovil nového tlmočníka.

Právny zástupca sťažovateľky v 1. rade doručil okresnému súdu 6. apríla 1999

požadované písomnosti. Opatrením predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 582/00

z 19. mája 2000 bola predmetná vec pridelená novej zákonnej sudkyni. Predsedníčka

okresného súdu v liste z 22. februára 2001 (č. l. 234 spisu) sťažovateľke v 1. rade uviedla,

že predmetné konanie bude priebežne sledovať, aby nedošlo k zbytočným prieťahom.

Predsedníčka okresného súdu v liste sťažovateľke v 1. rade z 20. septembra 2001 (č. l. 235

spisu) uviedla prehľad úkonov v predmetnej veci a z dôvodu čiastočne opodstatnenej

sťažnosti na prieťahy v konaní sa vyjadrila, že vec bude naďalej priebežne sledovať.

Okresný súd nariadil 6. septembra 2001 termín pojednávania na 2. október 2001.

Kolízny opatrovník doručil okresnému súdu 27. septembra 2001 ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaní 2. októbra 2001. Okresný súd vydal 27. septembra 2001 pokyn na predvolanie

účastníkov konania na stanovený termín pojednávania. Podľa úradného záznamu okresného

súdu z 1. októbra 2001 znalkyňa z odboru hematológie ospravedlnila telefonicky svoju

neúčasť na pojednávaní 2. októbra 2001 z dôvodu náhlych pracovných povinností.

Pojednávanie 2. októbra 2001 bolo z dôvodu ospravedlnenej neúčasti predvolaných

osôb odročené na 20. november 2001. Právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu

19. októbra 2001 oznámenie, že odporcu v predmetnom konaní nezastupuje.

Na pojednávaní 20. novembra 2001 bolo vykonané dokazovanie v predmetnej veci

a pojednávanie bolo uznesením odročené na 23. november 2001 za účelom vyhlásenia

rozhodnutia. Na pojednávaní 23. novembra 2001 okresný súd rozsudkom č. k. 17 C 263/91-

258 rozhodol, že odporca je otcom sťažovateľky v 2. rade, a okresný súd ho zaviazal

prispievať na jej výživu.

Sťažovateľka v 1. rade doručila okresnému súdu 19. februára 2002 odvolanie proti

predmetnému rozsudku. Okresný súd uznesením č. k. -266 z 20. februára 2002

rozhodol o odmene za účasť na pojednávaní 20. novembra 2001 pre znalkyňu z odboru

hematológie. Okresný súd uznesením č. k. -267 z 15. apríla 2002 rozhodol

o ustanovení tlmočníka talianskeho jazyka pre preklad písomností týkajúcich sa predmetu

konania.

Okresný súd vydal 7. júla 2002 pokyn na doručenie rozsudku č. k. -258

z 23. novembra 2001 odporcovi a pokyn na doručenie písomností poverenému tlmočníkovi

z dôvodu ich prekladu do talianskeho jazyka. Poverený tlmočník doručil okresnému súdu

22. augusta 2002 faxové podanie týkajúce sa prekladu písomností v predmetnom konaní

a v podaní doručenom okresnému súdu 9. septembra 2002 uviedol dôvody, pre ktoré

nemôže vykonať preklad písomností do talianskeho jazyka.

Okresný súd uznesením č. k. -273 z 27. septembra 2002 ustanovil

tlmočníčku pre preklad písomností týkajúcich sa predmetu konania a odvolal povereného

tlmočníka. Okresný súd vydal 6. februára 2004 pokyn na doručenie písomností poverenej

tlmočníčke z dôvodu ich prekladu do talianskeho jazyka. Podľa úradného záznamu

okresného súdu z 25. februára 2004 sťažovateľka v 1. rade nahliadla v uvedený deň do

posudzovaného spisu.

Okresný súd vydal 8. júna 2004 pokyn na doručenie výzvy poverenej tlmočníčke,

aby v lehote 10 dní doručila okresnému súdu preklad písomností, ktoré jej boli doručené

12. februára 2004. Sťažovateľka v 1. rade doručila okresnému súdu 30. júna 2004

splnomocnenie pre advokátku na zastupovanie v predmetnom konaní. Právna zástupkyňa

sťažovateľky v 1. rade doručila okresnému súdu 30. júna 2004 poverenie pre splnomocnenú

osobu na nahliadnutie do posudzovaného spisu, ktorá podľa úradného záznamu okresného

súdu z 30. júna 2004 nahliadla do spisu v uvedený deň. Poverená tlmočníčka podaním

zo 4. augusta 2004 predložila vyúčtovanie za preklad písomností týkajúcich sa predmetného

konania.

Okresný súd vydal 18. augusta 2004 pokyn na doručenie písomností týkajúcich sa

predmetného konania odporcovi prostredníctvom príslušného orgánu Talianskej republiky.

Podpredsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2098/04 z 23. augusta 2004 odpovedala

na sťažnosť právnej zástupkyne sťažovateľky v 1. rade na prieťahy v uvedenom konaní.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v 1. rade doručila okresnému súdu 24. septembra

2004 návrh na vydanie predbežného opatrenia v predmetnej veci. Okresnému súdu boli

25. októbra 2004 doručené písomnosti týkajúce sa predmetu konania od odporcu

v uvedenom konaní. Okresný súd uznesením č. k. -295 z 22. októbra 2004

rozhodol o nariadení predbežného opatrenia v predmetnom konaní v súvislosti s výživným

pre sťažovateľku v 2. rade.

Opatrením predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 1661/04 zo 4. novembra 2004

bola posudzovaná vec pridelená novej zákonnej sudkyni. Podľa úradného záznamu

okresného súdu z 29. novembra 2004 bol v uvedený deň vydaný pokyn na doručenie

písomností od odporcu poverenej tlmočníčke z dôvodu ich prekladu do slovenského jazyka.

Okresný súd vydal 29. novembra 2004 pokyn na predloženie predmetného spisu

odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní sťažovateľky v 1. rade. Okresný súd

prípisom z 22. septembra 2004 požiadal poverenú tlmočníčku o preklad písomností

týkajúcich sa posudzovaného konania do talianskeho jazyka.

Krajskému súdu v Trnave bol 8. decembra 2004 doručený posudzovaný spis za

účelom rozhodnutia o odvolaní. Uvedeným záznamom (č. l. 299) predmetný spis končí.

V.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného

práva upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia práva upraveného v čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni

a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech

alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva

zaručeného v nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol

ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , ).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutie sp. zn.

).

Ústavný súd zároveň v okolnostiach posudzovanej veci uvádza, že predmetné

konanie z hľadiska zbytočných prieťahov neposudzoval v období pred 17. marcom 1993

s prihliadnutím na nedostatok právomoci a ustálenú judikatúru ústavného súdu (napr.

rozhodnutia sp. zn. , ), pretože

nadobudla účinnosť 1. októbra 1992, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nadobudol pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku platnosť 18. marca

1992, Ústavný súd Slovenskej republiky vznikol 17. marca 1993. Ústavný súd poskytuje

ochranu iba pred porušeniami základných práv a slobôd, ku ktorým došlo na území

Slovenskej republiky po nadobudnutí účinnosti dokumentov, ktoré tieto práva zakotvujú,

a po jeho vzniku pokračujú, pričom nedostatok právomoci ústavného súdu v tejto veci nie je

možné odstrániť.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn.

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania

a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy

právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je návrh na určenie otcovstva a úpravu

práv a povinností k maloletej osobe. Posudzovaná vec patrí po právnej stránke k štandardnej

agende všeobecných súdov, pretože ide o vec týkajúcu sa rozhodovania v oblasti rodinného

práva, ktoré patrí do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov, navyše právna úprava

platná v dobe posudzovaného konania je obsiahnutá v o rodine

v znení neskorších predpisov.

Skutkovú stránku predmetnej veci možno zaradiť k štandardným v rámci agendy

patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej

rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutia sp. zn. , ) zastáva názor,

že konanie o určenie otcovstva vedené voči cudziemu štátnemu príslušníkovi s trvalým

pobytom v inej krajine nepatrí k skutkovo zložitým veciam. „Táto skutočnosť môže

spôsobiť iba zdĺhavosť konania – vykonávanie úkonov v súčinnosti s orgánmi cudzieho

štátu, preklady listín do cudzieho jazyka a potreba časovej rezervy pri vytyčovaní

pojednávaní.“

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto

súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateliek, ktorou by prispeli k prieťahom

v konaní. Právny zástupca sťažovateľky v 1. rade doručil okresnému súdu 19. augusta 1998

žiadosť o nariadenie pojednávania v uvedenej veci (č. l. 223 spisu), ako aj sťažnosti na

prieťahy v uvedenom konaní, ako to vyplýva z odpovede predsedníčky okresného súdu

sťažovateľke v 1. rade z 22. februára 2001 (č. l. 234 spisu), 20. septembra 2001 (č. l. 235

spisu), a sťažnosť na prieťahy podanú právnou zástupkyňou sťažovateliek a doručenú

okresnému súdu 9. júla 2004.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru,

bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu

okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedených práv, ústavný súd zistil, že tomu tak je,

a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Ústavný súd navyše v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ hodnotil predmetné

konanie z hľadiska zbytočných prieťahov, posudzoval v uvedenom konaní len obdobia

nečinnosti okresného súdu, keď neboli v určitých obdobiach vykonané žiadne úkony,

pričom zároveň prihliadol aj na celkovú dĺžku posudzovaného konania.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 10. novembra 1997 do 2. marca

1999 (15,5 mesiacov), od 27. augusta 1999 do 6. septembra 2001 (24 mesiacov)

a od 27. septembra 2002 do 6. februára 2004 (16 mesiacov) ako postup, v ktorom došlo

k zbytočným prieťahom, pretože v uvedenom období okresný súd nevykonal žiadne úkony

smerujúce k rozhodnutiu v posudzovanej veci.

Ústavný súd posúdil uvedené obdobia ako časové úseky, v ktorých došlo

k zbytočným prieťahom nečinnosťou okresného súdu v celkovej dĺžke 55,5 mesiacov.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu

13. decembra 2004 uviedla prehľad úkonov okresného súdu v predmetnej veci a poukázala

na to, že vo veci sa konalo priebežne, ale v dôsledku personálnych zmien na okresnom súde

„novourčení sudcovia potrebovali určitý čas na naštudovanie veci a vykonanie príslušných

úkonov, vo veci boli prieťahy v súvislosti s dožiadaním do Talianska, ktoré dožiadanie bolo

opakované, bolo vykonaných viacero dožiadaní, nakoniec vec bola ukončená rozsudkom

dňa 23. 11. 2001. Odvtedy súd vykonal úkony v súvislosti s prekladom písomností,

priznaním znalečného. Priebeh konania vo veci bol ovplyvnený aj veľkým počtom

nevybavených starých vecí v oddeleniach sudcov, ktorí vo veci konali.“

Právo zaručené sa realizuje takým konaním všeobecných súdov,

ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd

v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. ). Podľa právneho názoru

ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. „Otázky množstva vecí,

personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie

toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“.

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné

právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedených

obdobiach, tak ako im ho zaručuje , a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa v spojení s ustanovením zákona o ústavnom

súde ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

VI.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateliek, zaoberal sa aj ich

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do

úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľky svojím

správaním neprispeli k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd

v okolnostiach tejto veci považuje sumu 45 000 Sk pre každú zo sťažovateliek za primeranú

so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a preto žiadosti sťažovateliek, ktoré

požadovali primerané finančné zadosťučinenie každá v sume po 100 000 Sk, vo zvyšnej

časti nevyhovel.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného

na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal

sťažovateľkám náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že

základné právo sťažovateliek bolo porušené, a teda mali vo veci úspech.

Podľa ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “) účinnej od 1. januára 2005 patrí advokátovi za úkony právnych služieb

vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky odmena podľa doterajších

predpisov.

Pri výške celkovej náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd preto vychádzal aj

z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

(ďalej len „“), ktorý upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred

ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za

jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd,

ktorá nie je oceniteľná peniazmi. V zmysle vyhlášky č. základná

sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo

obhajobe dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2004,

ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej

republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Právna zástupkyňa vyčíslila vo vyjadrení z 10. februára 2005 trovy právneho

zastúpenia podľa vyhlášky č. za dva úkony právnej služby – jeden úkon

v sume 4 534 Sk (odmena za dva úkony 9 068 Sk) a náhrady výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového

základu za každý úkon právnej služby podľa vyhlášky č.

v spojení s vyhlášky č. , t. j. dvakrát 136 Sk, spolu 272 Sk.

Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa vyčíslila trovy tak, akoby zastupovala

jednu osobu, pričom podľa ustanovenia § 13 ods. 8 v spojení s § 16 ods. 1 písm. a) a c), §

17 ods. 2, a vyhlášky č. by bola celková suma trov 15 060

Sk, ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č.

v sume vyčíslenej právnou zástupkyňou sťažovateliek, t. j. v sume 9 340 Sk.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

V zmysle ustanovenia vyhlášky č. základná sadzba tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach

zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je

oceniteľná peniazmi. V zmysle vyhlášky č. základná sadzba

tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe

dvoch alebo viacerých osôb.

Ústavný súd preto vychádzal pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia za úkony

právnej služby vykonané v roku 2005 z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej

republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Právna zástupkyňa vo vyjadrení z 10. februára 2005 ďalej vyčíslila trovy právneho

zastúpenia podľa vyhlášky č. nasledovným spôsobom: účasť na verejnom

ústnom pojednávaní 16. februára 2005 podľa ustanovenia § 11 ods. 2 citovanej vyhlášky

(1 úkon – 2 501 Sk), náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné podľa ustanovenia § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky (150 Sk), náhrada za stratu

času na cestu do a z miesta pojednávania podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky

(6 000 Sk) a cestovné výdavky v sume 7 896 Sk, a to podľa ustanovenia § 7 ods. 2 a ods. 4

písm. b) o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

v spojení s ustanovením § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel

pri pracovných cestách.

Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa vyčíslila trovy tak, akoby

zastupovala jednu osobu, pričom podľa ustanovenia § 11 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 3, § 14

ods. 1 písm. a), c) a d), , a vyhlášky č. by bola celková

suma trov podľa citovanej vyhlášky viac ako 18 000 Sk, ústavný súd priznal náhradu trov

právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. v sume vyčíslenej právnou

zástupkyňou sťažovateliek, t. j. v sume 16 550 Sk.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť trovy právneho

zastúpenia vyčíslené právnou zástupkyňou sťažovateliek v požadovanej sume 25 890 Sk

(9 340 Sk + 16 550 Sk) na jej bankový účet.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2005