Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 690/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka vo veci sťažnosti , , a

, , zastúpených advokátom Mgr. Tomášom Bašticom,

Advokátska kancelária, Miletičova 1, Bratislava, pre namietané porušenie ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Mgr. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každej v sume 8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré j e im Okresný súd

Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy právneho zastúpenia v sume 432,30 € (slovom

štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), na účet ich právneho zástupcu Mgr. Tomáša Bašticu,

Advokátska kancelária, Miletičova 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 26 z 25. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, , a ,

(ďalej len „sťažovateľky“), v ktorej namietali porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľky sú navrhovateľkami v konaní o vydanie nehnuteľnosti, ktoré začalo ich

návrhom doručeným okresnému súdu 23. marca 1992 a už takmer 23 rokov je vedené

pod sp. zn. . Sťažovateľky prostredníctvom sťažnosti v zmysle § 62 ods. 1

. Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) doručenej súdu 7. augusta 2007

a následne aj podaním na ústavnom súde namietali neprimeranú dĺžku konania. Ústavný súd

uznesením sp. zn. z 18. septembra 2008 odmietol sťažnosť sťažovateliek, keďže

v danom období nemohol okresný súd pre obligatórne prerušenie konania vo veci konať,

a tiež z dôvodu oneskoreného podania sťažnosti.

Vecou sp. zn. sa ústavný súd zaoberal aj na základe podania sťažnosti

niektorých odporcov, resp. právnych nástupcov odporcov v konaní. Nálezom

sp. zn. zo 4. októbra 2011 a tiež nálezom sp. zn.

zo 14. februára 2013 vyslovil, že v uvedenom konaní dochádza k porušovaniu práv

sťažovateľov podľa a dohovoru. Okresnému súdu bolo

nálezom sp. zn. uložené konať vo veci sp. zn. bez

zbytočných prieťahov.

Napriek uvedeným nálezom ústavného súdu vec nie je právoplatne ukončená, pričom

od posledného nálezu ústavného súdu uplynul v čase podania ústavnej sťažnosti viac ako 1

rok a osem mesiacov. K stavu konania okresného súdu v tomto období sťažovateľky

uvádzajú:

„Ústavný súd SR ďalším nálezom sp. zn. zo dňa 14.2.2013 rozhodol

tak, že: základné právo niektorých odporcov I. S., JUDr. J. S., Ľ. V. a V. S. na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Našim podaním zo dňa 20.6.2013 sme na výzvu Okresného súdu zo dňa 3.6.2013

zaujali stanovisko k znaleckému posudku č. 2013 038 zo dňa 15.5.2013. ktorý bol

vypracovaný súdom ustanoveným znalcom .

Ďalší termín pojednávania určený na deň 17.10.2013 bol zrušený z dôvodu úmrtia

odporcu v rade 8a/.

Podaním zo dňa 11.11.2013 sme sa obrátili na predsedu Okresného súdu

so sťažnosťou na postup súdu v konaní podľa , ktorou sme

namietali porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

Ostatné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 11.3.2014. Na tomto pojednávaní boli

vykonané úkony podľa a , bolo oboznámené, ktoré skutočnosti

ostávajú v konaní sporné, tiež boli oboznámené výsledky prípravy samosudcu

na pojednávanie, priebeh doterajšieho konania a právni zástupcovia účastníkov konania,

ako aj odporkyňa v rade 1/ predniesli svoje prednesy. Pojednávanie bolo opäť odročené

na neurčito za účelom pokračovania v konaní v zmysle návrhov na dokazovanie s tým, že

súd zvažuje výsluch súdom ustanoveného znalca a tiež výsluch súdom

ustanoveného znalca Okresnému súdu však nič nebránilo, aby znalcov

predvolal a ich výsluch uskutočnil už na tomto pojednávaní. Uvedeným postupom súdu opäť

vznikli ďalšie prieťahy v konaní zo subjektívnych dôvodov, a to pre zlú organizáciu práce

sudcu...

Našim podaním zo dňa 16.5.2014 sme na základe výzvy Okresného súdu zo dňa

5.5.2014, nám doručenej dňa 13.5.2014, formulovali otázky, o ktoré je ešte potrebné doplniť

znalecké dokazovanie na zodpovedanie otázky protiprávneho zvýhodnenia osoby

nadobúdateľa v zmysle V tomto smere zdôrazňujeme, že my už

od začiatku označeného súdneho konania navrhujeme, aby bolo za uvedeným účelom

nariadené znalecké dokazovanie.

Uznesením č. k. zo dňa 11.9.2014 Okresný súd rozhodol

o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým : Stavebná fakulta

Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Pritom Okresný súd rozhodol o nariadení

kontrolného znaleckého dokazovania bez toho, aby najskôr na pojednávaní vypočul súdom

ustanoveného znalca a odstránil tak prípadné pochybnosti o správnosti už vypracovaného

znaleckého posudku. Uvedeným postupom Okresného súdu opäť vznikli ďalšie prieťahy

v konaní zo subjektívnych dôvodov, a to pre zlú organizáciu práce sudcu...

Sme presvedčené o tom, že dvadsaťdvaročná dĺžka konania sa už dotkla samotnej

podstaty súdnej ochrany, keďže zbytočnými prieťahmi sa popiera jeho vlastná spravodlivosť

(denegafio iustiliae), nakoľko pretrvávanie stavu právnej neistoty účastníka civilného

konania sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti,

ktorej garantmi sú práve súdy ().“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd vo veci

ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

20.000, EUR (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

20.000, EUR (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Žilina je povinný sťažovateľkám uhradiť trovy konania, tak ako budú

vyčíslené, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr doručeným ústavnému súdu 10. februára 2015. Podpredsedníčka

okresného súdu v ňom žiadala zohľadniť najmä nedostatočné personálne obsadenie súdu,

ako aj zložitosť veci a počet účastníkov konania. Zároveň uviedla, že spis sa toho času

nenachádza na okresnom súde, keďže bol zaslaný znaleckému ústavu na kontrolné znalecké

posúdenie. K vyjadreniu bolo pripojené aj stanovisko sudcu, v ktorom sudkyňa konajúca

vo veci k súčasnému stavu konania uviedla:

„Po návrate spisu z ÚS SR v mesiaci október bolo na deň 17.10.2013 nariadené

ďalšie pojednávanie, avšak zomrel odporca v rade 8a/. Po zistení okruhu dedičov bolo

na deň 11.03.2014 nariadené pojednávanie a na základe jeho výsledkov je vec v štádiu

nariadenia dvoch kontrolných znaleckých dokazovaní. Skorší termín nebolo možné určiť,

nakoľko už boli všetky obsadené, je potrebné si uvedomiť, že pojednávania sa musia

nariaďovať s dostatočným časovým predstihom, minimálne mesiac pred určeným termínom

z dôvodu, aby sa bolo doručenie predvolania riadne vykázané a zachovaná lehota

na prípravu pre účastníkov konania a PZ.

Právni zástupcovia procesných strán na pojednávaní dňa 11.03.2014 žiadali súd,

aby mohli formulovať otázky na znalecké dokazovanie, žiadali lehotu 20 dní. V poskytnutej

lehote ani jeden z právnych zástupcov otázky na znalca súdu nepredložil, preto boli právni

zástupcovia ( ),urgovaní súdom výzvou zo dňa

05.05.2014. Následne odporcovia doručili súdu expertízny posudok

, ktorého závery značne spochybnili závery súdom ustanoveného znalca

v meritórnej otázke a síce v otázke rozostavanosti predmetnej stavby, teda

v otázke či sa predmetná stavba môže považovať za vec v právnom zmysle so zameraním sa

na všetky prvky dlhodobej životnosti, realizované ku dňu 01.01.1948.

Na základe tohto expertízneho posudku, súd teda musel posúdiť, či je potrebné

opätovne vykonať znalecké dokazovanie na uvedenú otázku, resp. či má nariadiť kontrolné

znalecké dokazovanie za účelom preukázania nadobudnutia sporných nehnuteľností

v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi, resp. protiprávneho zvýhodnenia

nadobúdateľa v zmysle ust. § 4 ods.2 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách alebo je nutné

nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie na otázku stupňa rozostavanosti predmetnej stavby

ku dňu 01.01.1948.

Táto otázka si vyžadovala ďalšie náročné štúdium, zabezpečenie literatúry,

konzultácie a podobne, nakoľko sa nejedná o znalecké dokazovanie napr. na otázku pravosti

podpisu osoby, kde súd formuluje jedinú jednu jednoduchú až primitívnu otázku.

Po náročnom štúdiu som rozhodla, že základnú otázku, od ktorej v plnom rozsahu

závisí rozhodnutie súdu vo veci samej, a síce otázku či sa predmetná stavba môže považovať

za vec v právnom zmysle so zameraním sa na všetky prvky dlhodobej životnosti, realizované

ku dňu 01.01.1948, súdom opakovane ustanovovaní znalci nevyriešili bezpečne resp.

nevyriešili vôbec tak, aby ich závery mohli byť podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci

samej. Preto súd uznesením č. k. zo dňa 11.09.2014 nariadil kontrolné

znalecké dokazovanie na danú otázku, za znalca ustanovil znalecký ústav : Stavebná fakulta

Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Následne po PPL označeného uznesenia bol

súdny spis zaslaný ustanovenému znaleckému ústavu, kde sa nachádza aj v súčasnosti.

Od znaleckého záveru sa bude odvíjať ďalší procesný postup súdu, nakoľko dokazovanie

v civilnom procese sa chápe ako ucelený postup súdu a ďalších subjektov, v ktorom

jednotlivé štádia na seba nadväzujú alebo sa aj prelínajú, avšak vždy v logicky

usporiadanom poradí.“

Sťažovateľky sa k vyjadreniu okresného súdu, ako aj k uzneseniu o prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie vyjadrili v podaní doručenom ústavnému súdu 3. marca 2015, v ktorom

namietali najmä skutočnosť, že ústavný súd obmedzil obdobie, ktorým sa pri posudzovaní

opodstatnenosti ich sťažnosti zaoberal. Zdôraznili, že v ich prípade nejde o opakovanú

sťažnosť tých istých účastníkov. Vo svojom vyjadrení okrem iného uviedli:

„Z našej sťažnosti jednoznačne vyplýva, že porušenie nášho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a práva

na prejednanie našej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

odôvodňujeme 1. celkovou dĺžkou označeného konania, ktoré trvá už viac ako 22 rokov,

2. nečinnosťou súdu v konaní, a 3. nesústredenou a neefektívnou činnosťou súdu v konaní od

počiatku konania, ktorú považujeme za pravú príčinu vzniknutých prieťahov v konaní.

Naopak, z obsahu našej sťažnosti nemožno vyvodiť, že namietame porušenie našich

základných práv postupom Okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. len

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného SR sp. zn. zo 14. februára

2013.“

Podpredsedníčka okresného súdu, ako aj sťažovateľky vyjadrili súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti. Ústavný súd preto so súhlasom

účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich

veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa , skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd (, ).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť a povahu veci, ústavný súd poukazuje

na svoje rozhodnutia sp. zn. zo 4. októbra 2011 a sp. zn.

zo 14. februára 2013, v ktorých konštatoval právnu aj faktickú zložitosť konania.

Opakovane však uvádza, že tieto skutočnosti nemôžu ospravedlniť takmer 23 ročnú dĺžku

napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateliek ako účastníčok konania je druhým kritériom, podľa

ktorého ústavný súd posudzuje, či v konaní vedenom okresným súdom došlo k zbytočným

prieťahom. Ústavný súd z predchádzajúcich nálezov a vyjadrenia okresného súdu, ako ani

z podania sťažovateliek nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť zohľadnené na ťarchu

sťažovateliek.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Keďže v predchádzajúcich nálezoch ústavného súdu sa nachádza

analýza postupu okresného súdu s konštatovaním jednotlivých období nečinnosti, ako aj

s poukázaním na nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu v uvedenom konaní,

obmedzil sa ústavný súd už len na postup okresného súdu v období po právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. zo 14. februára 2013. Ústavný súd

konštatuje, že i napriek tomu, že v predmetnej veci boli vydané už dva nálezy ústavného

súdu a okresný súd mal prikázané vo veci konať bez zbytočných prieťahov, vykonával

jednotlivé úkony so značným časovým odstupom a pojednávanie vo veci sa uskutočnilo

až 11. marca 2014, viac ako po jednom roku od nálezu ústavného súdu

sp. zn. zo 14. februára 2013, napriek tomu, že okresný súd mal

k predmetnej veci pristúpiť so zvýšenou starostlivosťou a mal jej venovať väčšiu pozornosť.

V súčasnom období je vec v štádiu kontrolného znaleckého dokazovania, t. j. skutkový stav

veci nie ustálený ani po viac ako dvadsiatich dvoch rokoch od začatia konania.

Ústavný súd nemohol akceptovať obranu okresného súdu, ktorá spočívala

v poukázaní na nedostatočné personálne obsadenie súdu. Podľa podpredsedníčky okresného

súdu táto situácia nespôsobuje ujmu len účastníkom konania, ale je aj na úkor samotných

sudcov, „ktorí na úkor svojho zdravia a voľného času sa snažia konať tak, aby

nedochádzalo k prieťahom v konaní, resp. ich minimalizovať, pričom na túto situáciu už

opakovane poukazujeme na príslušných orgánoch“. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že

ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateliek na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo

porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú

vec. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že

Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov

alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd preto vzhľadom na povahu veci rozhodol, že v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateliek podľa a dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Napriek tomuto zisteniu ústavný súd v zhode so svojou judikatúrou (,

) neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, pretože táto povinnosť mu

už bola uložená nálezom sp. zn. zo 4. októbra 2011.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Sťažovateľky výšku požadovanej sumy odôvodnili, že ju požadujú

ako ,,... satisfakciu za to, že súd, ktorý by mal dbať o to, aby ochrana všetkých účastníkov

v konaní bola rýchla a účinná takto nekoná, čím u nás pretrváva pocit právnej neistoty.

Intenzita porušenia namietaného práva spôsobená tak dlhodobými prieťahmi v konaní sa

podľa nášho názoru rovná odmietaniu spravodlivosti.“. Porušenie práva je podľa nich

zvýraznené aj tým, že sa koná o ich reštitučnom návrhu a zdĺhavý spor takto vnímajú ako

„novú osobnú a rodinnú krivdu, z ktorej oprávnene viníme štát“.

Sťažovateľky žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každej z nich

po 20 000 €. Keďže vo vzťahu k sťažovateľkám ústavný súd konštatoval prvýkrát porušenie

ich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zohľadnil ich takmer 23

rokov trvajúci stav právnej neistoty, ako aj ďalšie okolnosti prípadu a priznal im primerané

finančné zadosťučinenie v sume každej po 8 000 € (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateliek si uplatnil nárok na náhradu

trov v sume 432,30 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (za prevzatie

a prípravu zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť v sume 134 € za jeden úkon právnej

služby a režijný paušál 2 x 8,04 €) a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015

(za vyjadrenie z 3. marca 2015 v sume 139, 83 € a režijný paušál 8,39 €).

Ústavný súd priznal sťažovateľkám trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

podľa ktorého je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu. Za dva úkony vykonané v roku 2014

a režijný paušál prináleží v zmysle uvedenej vyhlášky sťažovateľkám suma 284,08 €

a za jeden právny úkon vykonaný v roku 2015 a režijný paušál suma 148,22 €, celkom

432,30 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateliek ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015