Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)III. ÚS 74/2010
PDF · 211.47 KB
No categories available
III. ÚS 74/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2010 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť K. V., K., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 499/02 v období po nadobudnutí právoplatnosti
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 41/08 z 10. apríla 2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo K. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 499/02 v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 41/08 z 10. apríla 2008 p o r u š e n é b o l o .
2. K. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 700 € (slovom
tisícsedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť K. V. trovy konania v sume
254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právnej
zástupkyne JUDr. Ľ. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 74/2010-09 z 18. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť K. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 C 499/02 v období od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 41/08 z
10. apríla 2008 .
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.
Spr 209/2010 doručeným ústavnému súdu 18. marca 2010, v ktorom okrem iného uviedol:
«Ústavný súd už vo svojom náleze zo dňa 10. 4. 2008 č. k. II.ÚS 41/08-29 konštatuje,
že vzhľadom na opakované zmeny v okruhu účastníkov v priebehu konania i nutnosť
nariadenia znaleckého posudku, konanie treba považovať za fakticky zložitejšie. Dodávam,
že aj po náleze ústavného súdu zo dňa 10. 4. 2008 došlo k zmene čo do okruhu účastníkov,
ktorá bola pripustená uznesením zo dňa 27. 4. 2009.
Úkony vykonané po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 41/08 z 10. apríla 2008 (15. 5. 2008) až doposiaľ
6. 5. 2008 - nariadenie termínu pojednávania na deň 30. 7. 2008
10. 6. 2008 - výzva súdu adresovaná práv. zást. žalobcu
20. 6. 2008 - písomné podanie práv. zást. žalobcu, ktorým žalobca okrem iného žiada
pripustiť upresnenie označenia žalovaného v 1. rade
23. 7. 2008 - písomné podanie žalovaného O., spol. s r. o., B., ktorým ospravedlňuje
z neúčasti na pojednávaní a zároveň sa vyjadruje k veci 29. 7. 2008 - písomné podanie
žalovaného J. akciová spoločnosť B., B., ktorým ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní dňa
30. 7. 2008 a zároveň sa vyjadruje k veci
30. 7. 2008 - pojednávanie, ktoré po prednese práv. zást. žalobcu bolo odročené na
neurčito za účelom umožniť žalobcovi predložiť súdu listiny, ktoré vo svojom prednese
označila jeho právna zástupkyňa a tiež za účelom predvolania a výsluchu znalca (žalovaný
v 1. rade vo svojom vyjadrení k veci v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 29. 7. 2008
namietal znalcom vypracovaný znalecký posudok)
31. 7. 2008 - úprava sudcu, ktorou sa nariaďuje termín pojednávania na deň 26. 9.
2008
1. 8. 2008 - písomné podanie pr. zástupkyne žalobcu, ktorého prílohu tvoria listiny
označené v jej prednese na pojednávaní dňa 30. 7. 2008
24. 9. 2008 - písomné podanie žalovaného J. akciová spoločnosť B. v likvidácii, B.,
ktorým ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 26. 9. 2008 a zároveň predkladá
vyjadrenie k veci
26. 9. 2008 - pojednávanie odročené na deň 2. 10. 2008 bez prejednania veci. pre
neprítomnosť účastníkov konania
30. 9. 2008 - písomné podanie práv. zást. žalobcu spojené so žiadosťou adresovanou
súdu zabezpečiť listinu od katastra nehnuteľnosti
2. 10. 2008 - list súdu adresovaný Správe katastra B., ktorým sa žiada listina podľa
žiadosti žalobcu
3. 10. 2008 - úprava sudcu, ktorou ruší termín pojednávania nariadený na deň
22. 10. 2008 a to z dôvodu vyčkať na listinu žiadanú od Správy katastra nehnuteľnosti B.
30. 10. 2008 - odpoveď Správy katastra B. na list súdu zo dňa 2. 10. 2008
10. 12. 2008 - opatrenie predsedu súdu, ktorým podľa § 51 ods. 4 písm. d zák. č.
757/2004 Z. z. i rozvrhu práce súdu a z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne JUDr. V. Z.
na výkon funkcie sudkyne na Krajský súd v Prešove sa vec prideľuje sudkyni JUDr. E. W.
3. 2. 2009 - súd účastníkom konania doručuje odpoveď Správy katastra B. zo dňa 30.
10. 2008 na list súdu zo dňa 2. 10. 2008
6. 2. 2009 - písomné podanie práv. zást. žalobkyne, ktorým žiada o vytýčenie termínu
pojednávania
27. 3. 2009 - úprava, ktorou sa nariaďuje termín pojednávania na deň 15. 5. 2009
23. 4. 2009 - písomne podanie práv. zást. žalobcu, ktorým žalobca podáva návrh na
zámenu účastníkov konania na strane žalovaných
27. 4. 2009 - uznesenie súdu, ktorým pripúšťa žalobcom žiadanú zámenu účastníkov
konania na strane žalovaných
5. 5. 2009 - úradný záznam o tom, že znalec telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní, ktorého termín bol nariadený na deň 15. 5. 2009
14. 5. 2009 - ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní žalovaným E., s. r. o. B.
14. 5. 2009 - písomné podanie, ktorým žalovaný O., spol. s r. o., B. ospravedlňuje
svoju neúčasť na pojednávaní dňa 15. 5. 2009 a zároveň sa vyjadruje k veci
15. 5. 2009 - pojednávanie odročené na žiadosť pr. zástupkyne žalobcu na neurčito
za účelom vyžiadania ňou označenej listiny od Správy katastra B.
15. 5. 2009 - list súdu adresovaný znalcovi Ing. R. súdu oznámiť, kedy by sa mohol
dostaviť k súdu za účelom jeho výsluchu a adresovaný Správe Katastra B., ktorým sa žiada
listina podľa návrhu žalobcu
21. 5. 2009 - písomné podanie práv. zást. žalobcu, ktorým žalobca berie svoju žalobu
späť voči žalovaným S. K. a L. H.
10. 6. 2009 - Správa katastra B. predkladá súdom žiadanú listinu
18. 6. 2009 — opatrenie predsedu súdu, ktorým podľa § 51 ods. 4 písm. d zák.
č. 757/2004 Z. z. a rozvrhu práce súdu sa vec prideľuje na prejednanie a rozhodnutie
sudcovi JUDr. S. I., ktorý bol vymenovaný za sudcu Okresného súdu Bardejov namiesto
sudkyne JUDr. V. Z., ktorá bola pôvodnou zákonnou sudkyňou v tejto právnej veci a ktorá
rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej republiky bola dňom 1. 12. 2008 preložená na výkon
funkcie sudkyne na Krajský súd v Prešove
6.7. 2009 - písomné podanie znalca Ing. R., ktorým oznamuje možné termíny jeho
účasti na pojednávaní
29. 7. 2009 - listy súdu, ktorými vyzýva žalovaných vo vzťahu ku ktorým žalobca vzal
svoju žalobu späť, vyjadriť sa či súhlasia so späťvzatím žaloby.
Prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku
Prekážky postupu súdu v konaní v zmysle citovaných zákonných ustanovení zistené
neboli.
Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ
Sťažovateľ (žalobca) síce aj naďalej sa zúčastňoval súdom nariadených pojednávaní
(až na pojednávanie nariadené na deň 26. 9. 2008, na ktoré sa síce nedostavil, ale ako
vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, súd už pred pojednávaním mu avizoval, že
pojednávanie sa bude odročovať), ale aj po právoplatnosti už označeného nálezu ústavného
súdu opätovne podal návrh na zámenu účastníkov konania na strane žalovaných (písomné
podanie zo dňa 23. 4. 2009) čím, ako to konštatuje ústavný súd už v náleze zo dňa 10. 4.
2008 č. k. II. ÚS 41/08-29 „sám sa na dĺžke konania podieľal“, ale oveľa významnejší
podiel na dĺžke konania i možnosti súdu meritórne vo veci rozhodnúť mali opakované
žiadosti žalobcu adresované súdu zabezpečiť na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy,
napríklad podanie zo dňa 30. 9. 2008 a ktoré v dvoch prípadoch naviac vyvolali potrebu
odročiť pojednávanie (pojednávanie dňa 30. 7. 2008 i dňa 15. 5. 2009). V tejto súvislosti je
nutné poukázať najmä na ustanovenie § 101 ods. 1 O. s. p. a to aj s prihliadnutím akým
dielom na rýchlosť konania a jeho celkovú dĺžku prispel samotný sťažovateľ.
Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom
Konanie vo veci od 15. 5. 2008 t. j. nadobudnutia právoplatnosti nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 4. 2008 bolo plynulé a bez prieťahov až do 29. 7.
2009. K prieťahom v konaní došlo v období od 29. 7. 2009 do 12. 3. 2010.
Záver, či zistené prieťahy považujete za zbytočné prieťahy
Prieťah v konaní v období od 29. 7. 2009 do 12. 3. 2010 nemožno považovať za
prieťah zbytočný, lebo uvedené obdobie bolo novým zákonným sudcom potrebné na
naštudovanie pomerne rozsiahleho spisového materiálu pričom jeho dĺžke je primeraná
rozsahu spisového materiálu a faktickej zložitosti veci.
Vzhľadom na uvedené navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťažnosť
sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.»
Rovnaké skutočnosti, čo sa týka procesných úkonov účastníkov konania, zistil
ústavný súd aj z obsahu spisu okresného súdu, ktorý mu bol predložený na previerku
18. marca 2010.
Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním
doručeným ústavnému súdu 26. marca 2010, v ktorom uvádza:
„Čo sa týka vyjadrenia Okresného súdu Bardejov, ktorý vo svojom vyjadrení k
otázkam prieťahov uvádza, že podľa jeho názoru sa sťažovateľ podieľa na dĺžke konania a
možnosti súdu meritórneho rozhodnutia, ktoré súd vidí v tom, že žalobca žiada aby súd
zabezpečil listinné dôkazy, pričom poukazuje na ust. § 101 OSP, je treba povedať, že
listinné dôkazy, ktoré požadoval žalobca nemohol sám zabezpečiť, nakoľko Katastrálny
úrad mu tieto odmietol vydať a podľa nášho názoru požadované listiny sú dôležité pre
posúdenie veci, či žalovaní mohli a mali vedomosť o tom, že sporná nehnuteľnosť je
predmetom súdneho sporu a na základe akých právnych skutočností došlo k výmazu
poznámky o priebehu súdneho konania v Katastri nehnuteľností.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť
zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“
(II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
1. Pri hodnotení kritéria právna a faktická zložitosť veci ústavný súd už
v predchádzajúcom náleze sp. zn. II. ÚS 41/08 z 10. apríla 2008 konštatoval, že
„v namietanom konaní ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom
žalovaným bol správca konkurznej podstaty akciovej spoločnosti v konkurze. Okruh
účastníkov na strane žalovaného sa v priebehu konania viackrát menil. V súvislosti
s uvedeným, ale i nutnosťou nariadenia znaleckého dokazovania možno konanie považovať
za fakticky zložitejšie“, čo mohlo mať čiastočný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania.
2. Ďalším kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov
v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania vo
veci vedenej pod sp. zn. 4 C 499/02 po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 41/08.
Ústavný súd po podrobnom preštudovaní daného spisu konštatuje, že nezistil také
okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovateľ sa podstatným
spôsobom podieľal na predĺžení konania v predmetnej veci od vydania nálezu. Sťažovateľ
na jednej strane bol aktívny a súčinnostný a podal aj sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní, na druhej strane je tu však potrebné uviesť, že niektoré úkony jeho právnej
zástupkyne (napr. späťvzatie žaloby z 12. februára 2008 proti žalovanému v prvom rade), na
ktoré okresný súd musel reagovať a ktoré sa ukázali neskôr ako neopodstatnené
(na pojednávaní 30. júla 2008 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala už okresný súd, aby sa
už jej podaním nezaoberal), čiastočne prispeli k predĺženiu konania. K tomuto stavu
čiastočne prispeli aj „žiadosti žalobcu adresované súdu zabezpečiť na vec sa vzťahujúce
listinné dôkazy, napríklad podanie zo dňa 30. 9. 2008..., ktoré v dvoch prípadoch naviac
vyvolali potrebu odročiť pojednávanie (pojednávanie dňa 30. 7. 2008 i dňa 15. 5. 2009)“, i
jeho návrh na zámenu žalovaných z apríla 2009. Na tieto skutočnosti poukázal i okresný súd
vo svojom vyjadrení k sťažnosti.
Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa (jeho právnej zástupkyne) bral však
do úvahy i to, že ako účastník konania nesporne má právo na procesné úkony, ktoré urobil.
V dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za
predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať
ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto
judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných
právach ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
bol postup okresného súdu v období od vydania nálezu ústavného súdu 10. apríla 2008.
Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa po náleze vyskytli aj
zbytočné prieťahy, ale v určitom období bolo jeho konanie málo efektívne a minulo sa
svojmu účinku. Okresný súd síce nariaďoval pojednávania (prvé sa konalo 30. júla 2008 bez
účasti žalovaných, druhé 26. septembra 2009 sa nekonalo z dôvodu, že žalovaný v prvom
rade sa ospravedlnil a vzniesol námietky proti znaleckému posudku, tretie 22. októbra 2008
bolo zrušené a štvrté odročené 15. mája 2009 z dôvodu zabezpečenia dôkazu navrhnutého
právnou zástupkyňou sťažovateľa), pritom však nerešpektoval zásadu hospodárnosti
konania. Z neúčasti viacerých žalovaných na prvom a poslednom pojednávaní, ktorí sa
neospravedlnili, nevyvodil žiadne opatrenia a závery, na ktoré bol oprávnený a povinný
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Procesné úkony okresného
súdu boli nekoncentrované, nesústredené a málo efektívne. Dôkazom toho je to, že už prvé
pojednávanie odročil pre účely predvolania znalca, ale tohto znalca a ani žalovaného v
prvom rade, ktorý sa zúčastnil pojednávania 15. mája 2009, dosiaľ nevypočul, ani ostatných
žalovaných k znaleckému posudku, prípadne k iným predloženým dôkazom.
Od pojednávania konaného 30. júla 2008 dosiaľ úkony okresného súdu podľa názoru
ústavného súdu teda nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Okresný súd
vykonal len jednoduché úkony (pripustil 27. apríla 2009 do konania na strane žalovaných
ďalších dvoch účastníkov, vyzval po pojednávaní 15. mája 2009 Správu katastra v B.
o zaslanie listinných dôkazov a 29. júla 2009 vyzval žalovaných, či súhlasia so späťvzatím
žaloby). Dokonca o späťvzatí žaloby právnej zástupkyne sťažovateľa z 20. mája 2009 proti
žalovaným vo štvrtom a siedmom rade, ktoré bolo doručené okresnému súdu ešte 21. mája
2009, rozhodol okresný súd až 12. marca 2010, teda takmer po 10 mesiacoch.
Toto obdobie od 30. júla 2008 do prerokúvania sťažnosti ústavným súdom (marec
2010) považuje ústavný súd za obdobie nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu
bez akejkoľvek zákonnej prekážky (20 mesiacov), ktoré nemožno ospravedlniť. Okresný
súd aj napriek nálezu ústavného súdu nezabezpečil plynulý a efektívny priebeh konania
vo veci a v tomto období urobil iba spomínané jednoduché úkony.
Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu prihliadol najmä na skutočnosť,
že napriek tomu, že ústavný súd už raz vyslovil, že základné právo sťažovateľa bolo
v predmetnom konaní porušené, a súčasne prikázal okresnému súdu vo veci konať,
všeobecný súd neorganizoval svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prerokovaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila o rozhodnutie (napr. I. ÚS 145/03).
Vec je stále na okresnom súde bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Doterajšia
dĺžka konania okresného súdu (takmer 9 rokov) preto nemôže byť v žiadnom prípade
akceptovaná a ospravedlnená. Všeobecný súd mal venovať postupu v tejto veci zvýšenú
pozornosť.
Ústavný súd preto rozhodol, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
4 C 499/02 od vydania nálezu ústavného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Aj napriek tomuto zisteniu však ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby vo veci
konal, pretože táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. II. ÚS 41/08 z 10. apríla
2008.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319 €, ktoré
odôvodnil dôvodmi uvedenými v sťažnosti.
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého cieľom je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných
Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl.
41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Sťažovateľ podľa názoru ústavného súdu musí za daných okolností pociťovať určitú
beznádej vo svojej veci, ak okresný súd napriek tomu, že o zbytočných prieťahoch v konaní
pred ním už rozhodol ústavný súd, vo veci nekonal, resp. konal bez viditeľného pokroku.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v
tejto veci, nerešpektovali a porušovali základné práva účastníka konania vedeného
všeobecným súdom. Takýto prístup všeobecných súdov k nálezom ústavného súdu
a k odstraňovaniu príčin vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov
ohrozuje dôveru občanov k princípom právneho štátu. Vzhľadom na to považoval ústavný
súd za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 700 €. Ústavný
súd pri rozhodovaní čiastočne prihliadal aj na to, že sťažovateľovi už bolo priznané v jeho
veci finančné zadosťučinenie ústavným súdom v sume 20 000 Sk v apríli 2008.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ľ. V.
Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá
bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) v sume 120,23 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál
(§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada trov konania predstavuje celkovú sumu 254,88 €, tak ako to
je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2010