Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 74/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť K. V., K., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. v období po nadobudnutí právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10. apríla 2008 a takto

rozhodol:

1. Základné právo K. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom

pod sp. zn. v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 10. apríla 2008 p o r u š e n é b o l o .

2. K. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 700 € (slovom

tisícsedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť K. V. trovy konania v sume

254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Ľ. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-09 z 18. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť K. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. v období od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. z

10. apríla 2008 .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.

Spr 209/2010 doručeným ústavnému súdu 18. marca 2010, v ktorom okrem iného uviedol:

«Ústavný súd už vo svojom náleze zo dňa 10. 4. 2008 č. k. -29 konštatuje,

že vzhľadom na opakované zmeny v okruhu účastníkov v priebehu konania i nutnosť

nariadenia znaleckého posudku, konanie treba považovať za fakticky zložitejšie. Dodávam,

že aj po náleze ústavného súdu zo dňa 10. 4. 2008 došlo k zmene čo do okruhu účastníkov,

ktorá bola pripustená uznesením zo dňa 27. 4. 2009.

Úkony vykonané po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 10. apríla 2008 (15. 5. 2008) až doposiaľ

6. 5. 2008 - nariadenie termínu pojednávania na deň 30. 7. 2008

10. 6. 2008 - výzva súdu adresovaná práv. zást. žalobcu

20. 6. 2008 - písomné podanie práv. zást. žalobcu, ktorým žalobca okrem iného žiada

pripustiť upresnenie označenia žalovaného v 1. rade

23. 7. 2008 - písomné podanie žalovaného O., spol. s r. o., B., ktorým ospravedlňuje

z neúčasti na pojednávaní a zároveň sa vyjadruje k veci 29. 7. 2008 - písomné podanie

žalovaného J. akciová spoločnosť B., B., ktorým ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní dňa

30. 7. 2008 a zároveň sa vyjadruje k veci

30. 7. 2008 - pojednávanie, ktoré po prednese práv. zást. žalobcu bolo odročené na

neurčito za účelom umožniť žalobcovi predložiť súdu listiny, ktoré vo svojom prednese

označila jeho právna zástupkyňa a tiež za účelom predvolania a výsluchu znalca (žalovaný

v 1. rade vo svojom vyjadrení k veci v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 29. 7. 2008

namietal znalcom vypracovaný znalecký posudok)

31. 7. 2008 - úprava sudcu, ktorou sa nariaďuje termín pojednávania na deň 26. 9.

2008

1. 8. 2008 - písomné podanie pr. zástupkyne žalobcu, ktorého prílohu tvoria listiny

označené v jej prednese na pojednávaní dňa 30. 7. 2008

24. 9. 2008 - písomné podanie žalovaného J. akciová spoločnosť B. v likvidácii, B.,

ktorým ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 26. 9. 2008 a zároveň predkladá

vyjadrenie k veci

26. 9. 2008 - pojednávanie odročené na deň 2. 10. 2008 bez prejednania veci. pre

neprítomnosť účastníkov konania

30. 9. 2008 - písomné podanie práv. zást. žalobcu spojené so žiadosťou adresovanou

súdu zabezpečiť listinu od katastra nehnuteľnosti

2. 10. 2008 - list súdu adresovaný Správe katastra B., ktorým sa žiada listina podľa

žiadosti žalobcu

3. 10. 2008 - úprava sudcu, ktorou ruší termín pojednávania nariadený na deň

22. 10. 2008 a to z dôvodu vyčkať na listinu žiadanú od Správy katastra nehnuteľnosti B.

30. 10. 2008 - odpoveď Správy katastra B. na list súdu zo dňa 2. 10. 2008

10. 12. 2008 - opatrenie predsedu súdu, ktorým podľa § 51 ods. 4 písm. d zák. č.

i rozvrhu práce súdu a z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne JUDr. V. Z.

na výkon funkcie sudkyne na Krajský súd v Prešove sa vec prideľuje sudkyni JUDr. E. W.

3. 2. 2009 - súd účastníkom konania doručuje odpoveď Správy katastra B. zo dňa 30.

10. 2008 na list súdu zo dňa 2. 10. 2008

6. 2. 2009 - písomné podanie práv. zást. žalobkyne, ktorým žiada o vytýčenie termínu

pojednávania

27. 3. 2009 - úprava, ktorou sa nariaďuje termín pojednávania na deň 15. 5. 2009

23. 4. 2009 - písomne podanie práv. zást. žalobcu, ktorým žalobca podáva návrh na

zámenu účastníkov konania na strane žalovaných

27. 4. 2009 - uznesenie súdu, ktorým pripúšťa žalobcom žiadanú zámenu účastníkov

konania na strane žalovaných

5. 5. 2009 - úradný záznam o tom, že znalec telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní, ktorého termín bol nariadený na deň 15. 5. 2009

14. 5. 2009 - ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní žalovaným E., s. r. o. B.

14. 5. 2009 - písomné podanie, ktorým žalovaný O., spol. s r. o., B. ospravedlňuje

svoju neúčasť na pojednávaní dňa 15. 5. 2009 a zároveň sa vyjadruje k veci

15. 5. 2009 - pojednávanie odročené na žiadosť pr. zástupkyne žalobcu na neurčito

za účelom vyžiadania ňou označenej listiny od Správy katastra B.

15. 5. 2009 - list súdu adresovaný znalcovi Ing. R. súdu oznámiť, kedy by sa mohol

dostaviť k súdu za účelom jeho výsluchu a adresovaný Správe Katastra B., ktorým sa žiada

listina podľa návrhu žalobcu

21. 5. 2009 - písomné podanie práv. zást. žalobcu, ktorým žalobca berie svoju žalobu

späť voči žalovaným S. K. a L. H.

10. 6. 2009 - Správa katastra B. predkladá súdom žiadanú listinu

18. 6. 2009 — opatrenie predsedu súdu, ktorým podľa § 51 ods. 4 písm. d zák.

č. a rozvrhu práce súdu sa vec prideľuje na prejednanie a rozhodnutie

sudcovi JUDr. S. I., ktorý bol vymenovaný za sudcu Okresného súdu Bardejov namiesto

sudkyne JUDr. V. Z., ktorá bola pôvodnou zákonnou sudkyňou v tejto právnej veci a ktorá

rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej republiky bola dňom 1. 12. 2008 preložená na výkon

funkcie sudkyne na Krajský súd v Prešove

6.7. 2009 - písomné podanie znalca Ing. R., ktorým oznamuje možné termíny jeho

účasti na pojednávaní

29. 7. 2009 - listy súdu, ktorými vyzýva žalovaných vo vzťahu ku ktorým žalobca vzal

svoju žalobu späť, vyjadriť sa či súhlasia so späťvzatím žaloby.

Prekážky postupu súdu podľa a nasl.

Prekážky postupu súdu v konaní v zmysle citovaných zákonných ustanovení zistené

neboli.

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ

Sťažovateľ (žalobca) síce aj naďalej sa zúčastňoval súdom nariadených pojednávaní

(až na pojednávanie nariadené na deň 26. 9. 2008, na ktoré sa síce nedostavil, ale ako

vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, súd už pred pojednávaním mu avizoval, že

pojednávanie sa bude odročovať), ale aj po právoplatnosti už označeného nálezu ústavného

súdu opätovne podal návrh na zámenu účastníkov konania na strane žalovaných (písomné

podanie zo dňa 23. 4. 2009) čím, ako to konštatuje ústavný súd už v náleze zo dňa 10. 4.

2008 č. k. -29 „sám sa na dĺžke konania podieľal“, ale oveľa významnejší

podiel na dĺžke konania i možnosti súdu meritórne vo veci rozhodnúť mali opakované

žiadosti žalobcu adresované súdu zabezpečiť na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy,

napríklad podanie zo dňa 30. 9. 2008 a ktoré v dvoch prípadoch naviac vyvolali potrebu

odročiť pojednávanie (pojednávanie dňa 30. 7. 2008 i dňa 15. 5. 2009). V tejto súvislosti je

nutné poukázať najmä na ustanovenie a to aj s prihliadnutím akým

dielom na rýchlosť konania a jeho celkovú dĺžku prispel samotný sťažovateľ.

Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom

Konanie vo veci od 15. 5. 2008 t. j. nadobudnutia právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 4. 2008 bolo plynulé a bez prieťahov až do 29. 7.

2009. K prieťahom v konaní došlo v období od 29. 7. 2009 do 12. 3. 2010.

Záver, či zistené prieťahy považujete za zbytočné prieťahy

Prieťah v konaní v období od 29. 7. 2009 do 12. 3. 2010 nemožno považovať za

prieťah zbytočný, lebo uvedené obdobie bolo novým zákonným sudcom potrebné na

naštudovanie pomerne rozsiahleho spisového materiálu pričom jeho dĺžke je primeraná

rozsahu spisového materiálu a faktickej zložitosti veci.

Vzhľadom na uvedené navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťažnosť

sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.»

Rovnaké skutočnosti, čo sa týka procesných úkonov účastníkov konania, zistil

ústavný súd aj z obsahu spisu okresného súdu, ktorý mu bol predložený na previerku

18. marca 2010.

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním

doručeným ústavnému súdu 26. marca 2010, v ktorom uvádza:

„Čo sa týka vyjadrenia Okresného súdu Bardejov, ktorý vo svojom vyjadrení k

otázkam prieťahov uvádza, že podľa jeho názoru sa sťažovateľ podieľa na dĺžke konania a

možnosti súdu meritórneho rozhodnutia, ktoré súd vidí v tom, že žalobca žiada aby súd

zabezpečil listinné dôkazy, pričom poukazuje na ust. , je treba povedať, že

listinné dôkazy, ktoré požadoval žalobca nemohol sám zabezpečiť, nakoľko Katastrálny

úrad mu tieto odmietol vydať a podľa nášho názoru požadované listiny sú dôležité pre

posúdenie veci, či žalovaní mohli a mali vedomosť o tom, že sporná nehnuteľnosť je

predmetom súdneho sporu a na základe akých právnych skutočností došlo k výmazu

poznámky o priebehu súdneho konania v Katastri nehnuteľností.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. ), pričom „tento účel možno dosiahnuť

zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(, ). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.

1. Pri hodnotení kritéria právna a faktická zložitosť veci ústavný súd už

v predchádzajúcom náleze sp. zn. z 10. apríla 2008 konštatoval, že

„v namietanom konaní ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom

žalovaným bol správca konkurznej podstaty akciovej spoločnosti v konkurze. Okruh

účastníkov na strane žalovaného sa v priebehu konania viackrát menil. V súvislosti

s uvedeným, ale i nutnosťou nariadenia znaleckého dokazovania možno konanie považovať

za fakticky zložitejšie“, čo mohlo mať čiastočný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania.

2. Ďalším kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov

v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania vo

veci vedenej pod sp. zn. po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. .

Ústavný súd po podrobnom preštudovaní daného spisu konštatuje, že nezistil také

okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovateľ sa podstatným

spôsobom podieľal na predĺžení konania v predmetnej veci od vydania nálezu. Sťažovateľ

na jednej strane bol aktívny a súčinnostný a podal aj sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní, na druhej strane je tu však potrebné uviesť, že niektoré úkony jeho právnej

zástupkyne (napr. späťvzatie žaloby z 12. februára 2008 proti žalovanému v prvom rade), na

ktoré okresný súd musel reagovať a ktoré sa ukázali neskôr ako neopodstatnené

(na pojednávaní 30. júla 2008 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala už okresný súd, aby sa

už jej podaním nezaoberal), čiastočne prispeli k predĺženiu konania. K tomuto stavu

čiastočne prispeli aj „žiadosti žalobcu adresované súdu zabezpečiť na vec sa vzťahujúce

listinné dôkazy, napríklad podanie zo dňa 30. 9. 2008..., ktoré v dvoch prípadoch naviac

vyvolali potrebu odročiť pojednávanie (pojednávanie dňa 30. 7. 2008 i dňa 15. 5. 2009)“, i

jeho návrh na zámenu žalovaných z apríla 2009. Na tieto skutočnosti poukázal i okresný súd

vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa (jeho právnej zástupkyne) bral však

do úvahy i to, že ako účastník konania nesporne má právo na procesné úkony, ktoré urobil.

V dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za

predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať

ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, ). V súlade s touto

judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných

právach ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

bol postup okresného súdu v období od vydania nálezu ústavného súdu 10. apríla 2008.

Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa po náleze vyskytli aj

zbytočné prieťahy, ale v určitom období bolo jeho konanie málo efektívne a minulo sa

svojmu účinku. Okresný súd síce nariaďoval pojednávania (prvé sa konalo 30. júla 2008 bez

účasti žalovaných, druhé 26. septembra 2009 sa nekonalo z dôvodu, že žalovaný v prvom

rade sa ospravedlnil a vzniesol námietky proti znaleckému posudku, tretie 22. októbra 2008

bolo zrušené a štvrté odročené 15. mája 2009 z dôvodu zabezpečenia dôkazu navrhnutého

právnou zástupkyňou sťažovateľa), pritom však nerešpektoval zásadu hospodárnosti

konania. Z neúčasti viacerých žalovaných na prvom a poslednom pojednávaní, ktorí sa

neospravedlnili, nevyvodil žiadne opatrenia a závery, na ktoré bol oprávnený a povinný

podľa príslušných ustanovení . Procesné úkony okresného

súdu boli nekoncentrované, nesústredené a málo efektívne. Dôkazom toho je to, že už prvé

pojednávanie odročil pre účely predvolania znalca, ale tohto znalca a ani žalovaného v

prvom rade, ktorý sa zúčastnil pojednávania 15. mája 2009, dosiaľ nevypočul, ani ostatných

žalovaných k znaleckému posudku, prípadne k iným predloženým dôkazom.

Od pojednávania konaného 30. júla 2008 dosiaľ úkony okresného súdu podľa názoru

ústavného súdu teda nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Okresný súd

vykonal len jednoduché úkony (pripustil 27. apríla 2009 do konania na strane žalovaných

ďalších dvoch účastníkov, vyzval po pojednávaní 15. mája 2009 Správu katastra v B.

o zaslanie listinných dôkazov a 29. júla 2009 vyzval žalovaných, či súhlasia so späťvzatím

žaloby). Dokonca o späťvzatí žaloby právnej zástupkyne sťažovateľa z 20. mája 2009 proti

žalovaným vo štvrtom a siedmom rade, ktoré bolo doručené okresnému súdu ešte 21. mája

2009, rozhodol okresný súd až 12. marca 2010, teda takmer po 10 mesiacoch.

Toto obdobie od 30. júla 2008 do prerokúvania sťažnosti ústavným súdom (marec

2010) považuje ústavný súd za obdobie nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu

bez akejkoľvek zákonnej prekážky (20 mesiacov), ktoré nemožno ospravedlniť. Okresný

súd aj napriek nálezu ústavného súdu nezabezpečil plynulý a efektívny priebeh konania

vo veci a v tomto období urobil iba spomínané jednoduché úkony.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu prihliadol najmä na skutočnosť,

že napriek tomu, že ústavný súd už raz vyslovil, že základné právo sťažovateľa bolo

v predmetnom konaní porušené, a súčasne prikázal okresnému súdu vo veci konať,

všeobecný súd neorganizoval svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prerokovaná a skončená ( ) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila o rozhodnutie (napr. ).

Vec je stále na okresnom súde bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Doterajšia

dĺžka konania okresného súdu (takmer 9 rokov) preto nemôže byť v žiadnom prípade

akceptovaná a ospravedlnená. Všeobecný súd mal venovať postupu v tejto veci zvýšenú

pozornosť.

Ústavný súd preto rozhodol, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

od vydania nálezu ústavného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

Aj napriek tomuto zisteniu však ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby vo veci

konal, pretože táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. z 10. apríla

2008.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319 €, ktoré

odôvodnil dôvodmi uvedenými v sťažnosti.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého cieľom je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl.

41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľ podľa názoru ústavného súdu musí za daných okolností pociťovať určitú

beznádej vo svojej veci, ak okresný súd napriek tomu, že o zbytočných prieťahoch v konaní

pred ním už rozhodol ústavný súd, vo veci nekonal, resp. konal bez viditeľného pokroku.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v

tejto veci, nerešpektovali a porušovali základné práva účastníka konania vedeného

všeobecným súdom. Takýto prístup všeobecných súdov k nálezom ústavného súdu

a k odstraňovaniu príčin vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov

ohrozuje dôveru občanov k princípom právneho štátu. Vzhľadom na to považoval ústavný

súd za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 700 €. Ústavný

súd pri rozhodovaní čiastočne prihliadal aj na to, že sťažovateľovi už bolo priznané v jeho

veci finančné zadosťučinenie ústavným súdom v sume 20 000 Sk v apríli 2008.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ľ. V.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) v sume 120,23 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál

(§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada trov konania predstavuje celkovú sumu 254,88 €, tak ako to

je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010