Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 3/2015
PDF · 510.94 KB
No categories available
II. ÚS 3/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti
WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, právne zastúpenej
advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica,
advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 p o r u š i l
základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., aby sa jej
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Er 917/09 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., p r i z n á v a
finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
WM Consulting & Communication, s. r. o., trovy konania v sume 518,67 € (slovom
päťstoosemnásť eur a šesťdesiatsedem centov) na účet jej advokáta JUDr. Romana Kvasnicu,
Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24,
Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 3/2015 12 z 15. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting &
Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto skutočnosti:
«(...) Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.03.2001 (podaným pôvodným
veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom: Tomášikova 48,
2
832 37 Bratislava, , zap. v OR OS Bratislava I, odd: Sa, vložka č. 601/B),
sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky, judikovanej platobným rozkazom Okresného
súdu Trnava, sp. zn.: 6Ro/1143/92, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
12.02.1993 (ďalej aj „platobný rozkaz“), a to: zaplatenia istiny 8.410, Sk/279,16 Eur spolu
s príslušenstvom. Predmetná vec je vedená na Okresnom súde Piešťany pod spis. značkou:
5Er/917/2009, medzi účastníkmi konania, ktorými sú aktuálne na strane oprávneného
Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s. so sídlom: Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, , zap. v OR OS Bratislava I, odd: Sa, vložka č. 601/B (ďalej aj
„Slovenská sporiteľňa“) a na strane povinného v 1. rade , v 2. rade
, v 3. rade (ďalej aj „predmetný spor“).
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010, postúpil oprávnený Slovenská
sporiteľňa, sťažovateľovi spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. so sídlom:
Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, , zap. v OR OS Trnava, oddiel: Sro,
vložka č. 1507/T, pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania vedeného na
Okresnom súde Piešťany pod sp. značkou: 5Er/917/2009 (značka exekútora EX 92/2001).
Z uvedeného dôvodu zaslal sťažovateľ v pozícií nového veriteľa, Okresnému súdu dňa
30.05.2011 návrh na zmenu účastníka konania (ďalej aj „návrh na zmenu účastníka
konania“).
Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 08.03.2012, sp. zn. 5Er/917/2009 (ďalej
aj „uznesenie“), Okresný súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného,
pričom do konania vstúpil ako oprávnený WM Consulting & Communication, s.r.o.
Nakoľko Okresný súd po dobu dlhšiu ako 15 mesiacov nezabezpečil právoplatnosť
a vykonateľnosť uznesenia, zaslal sťažovateľ dňa 14.06.2013 Okresnému súdu žiadosť
o prijatie opatrení, umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným (ďalej aj
„žiadosť“).
Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Piešťany na túto žiadosť sťažovateľa nereagoval,
podal sťažovateľ dňa 06.11.2013 na Okresný súd Piešťany k rukám JUDr. Andrey
Kondllovej sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „sťažnosť“). Na túto sťažnosť dostal sťažovateľ
upovedomenie predsedu Okresného súdu Piešťany zo dňa 22.11.2013 o spôsobe vybavenia
sťažnosti (ďalej aj „upovedomenie“), v ktorom Okresný súd o. i uviedol: „Vašu sťažnosť na
nekonanie súdu dostatočne plynule pri doručovaní zásielky považujem za dôvodnú, keďže
medzi jednotlivými úkonmi súdnej tajomníčky pri opätovnom doručovaní uznesenia sú veľmi
dlhé časové obdobia, čo však je spôsobené zaťaženosťou exekučného oddelenia, čo
znemožňuje vo všetkých veciach konať plynulo“. (...)
Súčasný protiprávny stav spočíva v tom, že Okresný súd síce pripustil zmenu
účastníka konania na strane oprávneného, avšak nevykonal plynulé opatrenia na doručenie
rozhodnutia súdu povinným, čím predmetné uznesenie do dnešného dňa nenadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť. Sťažovateľ sa týmto postupom Okresného súdu dostal do
právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní spôsobenými prvostupňovým
Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor nemôže ďalej
vykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky v prospech skutočného veriteľa,
ktorým je aktuálne sťažovateľ. Konanie o rozhodovaní čiastkovej otázky právneho
nástupníctva na strane oprávneného, trvá od 30.05,2011, t. j. už vyše troch rokov.
Sťažovateľ má za to, že doterajšia dĺžka konania o tejto čiastkovej otázke je
ovplyvnená iba nečinnosťou Okresného súdu, ktorý adekvátne nereaguje na žiadne písomne
doručené podania sťažovateľa. Následky tejto skutočnosti, ktoré spôsobil svojou
nečinnosťou orgán, ktorého úlohou je práve ochrana zákonnosti, vyvoláva v sťažovateľovi
stratu dôvery k tomuto orgánu a najmä bráni uspokojeniu pohľadávky sťažovateľa, v pozícií
nového veriteľa, a to aj napriek tomu, že je držiteľom exekučného titulu. Jeho postavenie
oprávneného z exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/917/2009 (EX 92/2001), je vo vzťahu
k exekútorovi závislé od rozhodnutia Okresného súdu, na ktoré je naviazané aj reálne
uspokojenie jeho pohľadávky a tým aj vymožiteľnosť jeho súdom už raz priznaného práva.
Sťažovateľ považuje nečinnosť Okresného súdu za vážny zásah do svojich majetkových práv
a nevidí žiadnu inú možnosť ako sa domôcť nápravy, okrem podania sťažnosti na ústavný
súd.
Sťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal
všetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom
spore, majúc na mysli žiadosť zo dňa 14.06.2013, ako aj sťažnosť na prieťahy v konaní
zo dňa 06.11.2013. Do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd, t. j. do dňa 12.06.2014,
4
ubehlo už celkom 18 mesiacov od prvotného úkonu sťažovateľa, ktorým sa na Okresnom
súde Piešťany domáhal nápravy nečinnosti Okresného súdu. Hoci Okresný súd vydal
uznesenie, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, avšak
skutočnosť, že predmetné rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné a vykonateľné bráni
tomu, aby sťažovateľ mohol uplatňovať právo, vyplývajúce z exekučného titulu. V tejto
súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že Okresný súd spôsobuje sťažovateľovi stav právnej
neistoty a najmä nemožnosť domôcť sa uspokojenia svojich majetkových, a už skôr
judikovaných práv. Sťažovateľ je a aj bol v priebehu celého konania pripravený poskytnúť
akúkoľvek súčinnosť, ktorú by Okresný súd vyžadoval na rozhodnutie o podanom návrhu na
zmenu účastníka konania, no do dnešného dňa nebol k ničomu vyzvaný.
Sťažovateľ má za to, že postup Okresného súdu, nemožno v posudzovanej veci
v žiadnom prípade hodnotiť ako postup, ktorý by zodpovedal Ústavou priznanému právu na
prerokovanie a rozhodnutie veci (čo i len čiastkovej) bez zbytočných prieťahov a príslušným
ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku, ktorých aplikácia je nevyhnutným
predpokladom spoločensky efektívneho, t. j. rýchleho a účinného poskytnutia právnej
ochrany. Naopak, Okresný súd svojou nečinnosťou spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní,
v dôsledku ktorých dochádza k sústavnému porušovaniu základného práva sťažovateľa na
prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a k porušeniu
jeho práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)
Nakoľko prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.: 5Er/917/2009, zapríčinené
Okresným súdom spôsobujú sťažovateľovi trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu
vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania a tiež majetkovú ujmu spočívajúcu v nemožnosti
domôcť sa uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, nakoľko až do právoplatnosti
a vykonateľnosti rozhodnutia o návrhu na zmenu účastníka konania nemôže exekútor
považovať sťažovateľa za oprávneného z exekúcie EX 92/2001, uplatňuje si sťažovateľ aj
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,00 Eur. V tejto sume
sťažovateľ zohľadnil najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú
nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery
v efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci.
Nakoľko protiprávny stav spôsobený nečinnosťou Okresného súdu Piešťany stále
trvá, navrhujeme, aby Ústavný súd poskytol sťažovateľovi právnu ochranu a vydal
nasledovné rozhodnutie:
„Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/917/2009 porušil základné
právo spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/917/2009 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
Spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný súd
Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania
k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 340,89 € (...)»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 128/15 z 24. februára 2015
a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 10. apríla 2015.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«(...) Ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uvádzam, že ide o konanie o výkon
rozhodnutia realizovaný prostredníctvom súdneho exekútora, kde po rozhodnutí o žiadosti
o udelenie poverenia vo veci samostatne koná súdny exekútor.
K namietanej nečinnosti súdu po dobu 15 mesiacov, kedy súd nezabezpečil
právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia o pripustení zmeny oprávneného, si dovoľujem
uviesť, že súd s prihliadnutím na zaťaženosť exekučného oddelenia vykonával úkony
smerujúce k prešetreniu pobytu všetkých troch povinných, pričom medzi niektorými úkonmi
6
uplynuli dlhšie časové obdobia, čo je ovplyvnené práve množstvom vecí, ktoré vybavuje
exekučné oddelenie.
Už samotná skutočnosť, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek
podaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu, nie je
objektívne možné vo všetkých konaniach vykonávať tieto úkony v kratších časových
intervaloch.
Ako predsedníčka súdu som pre zefektívnenie a skvalitnenie práce súdnych
tajomníčok a asistentiek senátu exekučného oddelenia vykonala opatrenia smerujúce
k skráteniu období medzi jednotlivými úkonmi tak, aby spis bol čo najmenej presúvaný
medzi jednotlivými zamestnancami súdu a čo najrýchlejšie sa prešetril neznámy pobyt
účastníkov exekučného konania, čo najmä u povinných býva najčastejší problém.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti
výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu
väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,
ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.
Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,
kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu
Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej
dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace
k územnému obvodu okresu Hlohovec.
Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k.
16 Kss 9/2013 91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov
v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho
previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať aby sa
nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom
a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj
súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je
dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky
potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého
konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.
Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od
ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»
3.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujal toto stanovisko:
«(...) Okresný súd Piešťany vo svojom Vyjadrení uvádza, že pri vykonávaní úkonov,
ktoré smerovali k zisteniu pobytu všetkých troch povinných, došlo medzi niektorými úkonmi
k uplynutiu dlhšieho časového obdobia, čo bolo ovplyvnené množstvom vecí, ktoré vybavuje
exekučné oddelenie.
Ďalej Okresný súd vo vyjadrení uvádza, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko
desiatok až stoviek podaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce
k rozhodnutiu a nie je objektívne možné vo všetkých konaniach vykonávať tieto úkony
v kratších časových intervaloch.
Okrem toho Okresný súd uvádza, že boli prijaté opatrenia pre zefektívnenie
a skvalitnenie práce na exekučnom oddelení a poukazuje na dlhodobé nedostatočné
obsadenie Okresného súdu v Piešťanoch väčším počtom sudcov.
Sťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o čiastkovej otázke
právneho nástupníctva oprávneného trvalo od 30.05.2011, t. j. vyše 3 roky. Hoci Okresný
súd Piešťany dňa 08.03.2012 rozhodol o návrhu na zmenu oprávneného, nevykonal plynulé
opatrenia na doručenie rozhodnutia súdu povinným. Podľa prehľadu úkonov vykonaných
Okresným súdom Piešťany je zrejmé, že Okresný súd nepostupoval bez zbytočných
prieťahov.
Dňa 07.06.2015 (správne má byť 07.06.2012, pozn.) bola zaslaná žiadosť súdnej
tajomníčky na Register obyvateľov SR na oznámenie aktuálneho trvalého pobytu povinných
v 1. až 3. rade. Dňa 06.09.2012 boli súdu doručené odpovede z Registra obyvateľov SR, t.j.
až po 3 mesiacoch. Sťažovateľovi nie je zrejmé, prečo súd neurgoval Register obyvateľov SR
ohľadom zaslania odpovedí na ich žiadosť zo dňa 07.06.2015 (správne má byť 07.06.2012,
pozn.), ale čakal až 3 mesiace na odpoveď z Registra obyvateľov SR. Obdobie vyše 3
mesiacov odo dňa podania žiadosti do dňa doručenia odpovedí považujeme za zdĺhavé,
8
neprimerané a odporujúce litere zákona, vzhľadom na to že podľa § 128 Občianskeho
súdneho poriadku, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne
oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu
vecných nákladov. Podľa zákona mal teda Register obyvateľov SR poskytnúť súdu bez
zbytočného odkladu odpovede na jeho žiadosť, čo sa však nestalo (poskytnutie odpovedí
po dobe dlhšej ako 3 mesiace nemožno pokladať za konanie „bez zbytočného odkladu“)
a napriek tomu súd nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby urgoval Register obyvateľov SR
ohľadom podanej žiadosti.
I keď súd na základe odpovedí z Registra obyvateľov SR zistil dňa 06.09.2012 nové
adresy povinných, zásielky na tieto nové adresy boli zaslané súdom až 26.02.2013, t.j. po
vyše 5 mesiacoch. Je neprijateľné, aby jednoduchý úkon, akým je zaslanie zásielok na novú
adresu, trval súdu vyše 5 mesiacov. Takéto prieťahy v konaní nemožno ospravedlniť vysokou
zaťaženosťou súdu.
Súd aj napriek nedoručeniu zásielok a ich vráteniu s poznámkou „adresát neznámy“
v marci roku 2013 neurobil žiaden ďalší úkon smerujúci k tomu, aby rozhodnutie o zmene
účastníka konania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalšiu činnosť v predmetnej
veci súd vykonal až po 3 mesiacoch dňa 18.06.2013, t.j. po doručení žiadosti sťažovateľa
o prijatie opatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným, čím jednoznačne
vznikli zbytočné prieťahy v konaní. Konanie súdu až na základe doručenia žiadosti o prijatie
opatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným považuje sťažovateľ
za neprípustné a odporujúce ustanoveniu § 6 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby
ochrana práv bola rýchla a účinná. Postup Okresného súdu Piešťany v predmetnej veci
nemožno považovať za rýchly a účinný, keďže ďalší úkon Okresný súd Piešťany vykonal až
na základe žiadosti sťažovateľa.
Dňa 31.07.2013 bol zadaný vyššou súdnou úradníčkou pokyn na pokračovanie
v lustráciách povinných a v prípade negatívnych výsledkov na ustanovenie opatrovníka.
Dňa 27.11.2013 bola políciou oznámená posledná známa adresa povinného v 2. rade
a dňa 09.12.2013 posledná známa adresa povinného v 3. rade. Dňa 13.08.2014 bol
povinnému v 3. rade ustanovený opatrovník a dňa 12.09.2014 bol ustanovený opatrovník
povinným v 1. a 2. rade. Sťažovateľovi nie je zrejmé prečo súd až po vyše 8 mesiacoch odo
dňa oznámenia polície o posledných známych adresách povinných, ustanovil povinným
opatrovníka. Ustanovenie opatrovníka povinným považuje sťažovateľ za bežný úkon súdu,
ktorý nie je ničím špecifický a zložitý a preto doba vyše 8 mesiacov potrebná zo strany súdu
na uskutočnenie takéhoto úkonu je nadbytočná a neprimeraná.
I keď exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek podaní a spisov
denne, ako na to poukazuje Okresný súd Piešťany vo svojom Vyjadrení, nemôže mať takáto
vyťaženosť za následok zdĺhavý priebeh konania, spočívajúci v doručovaní rozhodnutia
súdu povinným a v ustanovovaní opatrovníka povinným, keďže úkony súdu potrebné na
vykonanie potrebných opatrení nie sú ničím špecifické a komplikované.
Sťažovateľ si zároveň dovoľuje oznámiť, že netrvá na ústnom pojednávaní.»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 Er 917/09:
Dňa 28. marca 2001 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 8 410 Sk
s prísl. v prospech oprávnenej – Slovenskej sporiteľne, a. s., proti povinným –
(ďalej len „povinný 1“), (ďalej len „povinná 2“) a
(ďalej len „povinný 3“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Er 917/09.
Dňa 5. apríla 2001 Okresný súd Trnava vydal poverenie súdnemu exekútorovi.
10
Dňa 1. januára 2008 podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva
z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava prešiel na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany.
Dňa 27. júna 2011 sťažovateľka podala návrh na pripustenie zámeny účastníkov
exekučného konania.
Dňa 10. januára 2012 okresný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
súvisiacej zmluvy o postúpení pohľadávky.
Dňa 6. februára 2012 bola okresnému súdu doručená zmluva o postúpení
pohľadávky.
Dňa 8. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09 34 pripustil, aby do
konania na strane oprávneného (na miesto dovtedajšieho oprávneného) vstúpila
sťažovateľka.
Dňa 30. mája 2012 boli okresnému súdu vrátené tri zásielky s uvedeným uznesením,
keďže tieto sa povinným nepodarilo doručiť.
Dňa 7. júna 2012 okresný súd požiadal register obyvateľov Slovenskej republiky
(ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie aktuálneho pobytu povinných.
Dňa 6. septembra 2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď registra obyvateľov,
kde u všetkých povinných boli uvedené nové adresy pobytu.
Dňa 26. februára 2013 okresný súd zaslal povinným uznesenie č. k. 5 Er 917/09 34.
Dňa 5. a 6. marca 2013 boli okresnému súdu znovu vrátené tri zásielky s uvedeným
uznesením s poznámkami „adresát neznámy“.
Dňa 17. júna 2013 sťažovateľka požiadala okresný súd o prijatie opatrení
umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným.
Dňa 18. a 19. júna 2013 okresný súd vykonal lustrácie všetkých povinných
v Sociálnej poisťovni prostredníctvom súdneho registra s negatívnym výsledkom.
Dňa 8. júla 2013 okresný súd vyzval Mestský úrad v Hlohovci (ďalej len „mestský
úrad“) o oznámenie trvalého pobytu povinných.
Dňa 12. júla 2013 mestský úrad oznámil okresnému súdu, že povinní nie sú
prihlásení ani na trvalý, ale ani na prechodný pobyt v Hlohovci.
Dňa 31. júla 2013 okresný súd e mailom požiadal príslušné úrady v Českej republike
o zistenie trvalého alebo prechodného pobytu povinného 1.
Dňa 11. novembra 2013 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru
v Hlohovci (ďalej len „polícia“) o doručenie súdnej zásielky povinnému 3. V rovnaký deň
okresný súd vykonal lustrácie všetkých povinných v Sociálnej poisťovni prostredníctvom
súdneho registra s negatívnym výsledkom. Okresný súd tiež požiadal oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru v Trnave (ďalej len „cudzinecká polícia“) o poskytnutie
informácie o povinnej 2.
Dňa 21. novembra 2013 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka
adresovaná povinnej 2.
Dňa 27. novembra 2013 cudzinecká polícia oznámila okresnému súdu, že povinná 2
je štátna príslušníčka Českej republiky, i keď trvalé bydlisko má v Hlohovci.
Dňa 9. decembra 2013 bola okresnému súdu doručená negatívna správa polície
vo vzťahu k povinnému 3.
Dňa 13. augusta 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09 84 ustanovil
povinnému 3 opatrovníčku.
Dňa 12. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09 88 ustanovil
povinnej 2 opatrovníčku a uznesením č. k. 5 Er 917/09 90 ustanovil povinnému 1
opatrovníčku.
Dňa 8. októbra 2014 sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na zmenu súdneho
exekútora.
Dňa 28. októbra 2014 okresný súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril
k návrhu na zmenu exekútora a aby predložil súdu exekučný spis.
Dňa 16. decembra 2014 súdny exekútor reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu.
III.
12
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 dochádza k porušovaniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.
ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť
nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej
konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor
ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosť
súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných
prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
14
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného exekučného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani
predsedníčka okresného súdu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali faktickej
alebo právnej zložitosti napadnutého konania.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov
nečinný od 6. septembra 2012 do 26. februára 2013 (päť mesiacov) a od 9. decembra 2013
do 13. augusta 2014 (deväť mesiacov). Okresný súd teda viac ako jeden rok vo veci
nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka
ako oprávnená počas napadnutého exekučného konania nachádza, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).
K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne
v dôsledku postupu okresného súdu. Na skutočnosť, že „medzi niektorými úkonmi uplynuli
dlhšie časové obdobia, čo je ovplyvnené práve množstvom vecí, ktoré vybavuje exekučné
oddelenie“, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka okresného súdu, nebolo možné
prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS
23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne
obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by
mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel
prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako
garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a
teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré predsedníčka okresného súdu poukazuje, sa
nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové
nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania
a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na
dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo
porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval
postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom
konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti
nebolo možné prihliadnuť ani na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
č. k. 16 Kss 9/2013 91 z 20. marca 2014, teda na skutočnosti súvisiace s prípadnou
disciplinárnou nezodpovednosťou zákonného sudcu, na ktoré poukázala predsedníčka
okresného súdu vo svojom vyjadrení (pozri bod I/3.1).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez
zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, pričom
v tejto sume zohľadnila „najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú
nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery
v efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.
16
Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv, najmä na výšku
uplatnenej pohľadávky považuje za primerané vo výške 300 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 30. mája 2014, spísanie ústavnej
sťažnosti z 12. júna 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 10. apríla
2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný
paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume
139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,23 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %
DPH, teda sumu 86,44 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove
sumu 518,67 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. apríla 2015
18