Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 266/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Glovniakom,

D. Dlabača 2748/28, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Čadca, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jej právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. Ivana Glovniaka, D. Dlabača 2748/28, Žilina, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Glovniakom, D. Dlabača 2748/28,

Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení oprávnenej účastníčkou exekučného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. a povereným súdnym

exekútorom (pôvodne JUDr. Viktorom Šajgalíkom so sídlom exekútorského úradu

v Banskej Bystrici a neskôr jeho nástupcom JUDr. Romanom Fogtom so sídlom

exekútorského úradu v Kynceľovej, pozn.) pod sp. zn. Ex 12/2014. Predmetom označenej

exekúcie je vymáhanie sumy 1 124,56 € s príslušenstvom od povinného

.

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s jej návrhom na zmenu

súdneho exekútora, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného takto:

„Po začatí exekúcie sťažovateľke oznámil súdny exekútor JUDr. Viktor Šajgalík, že

tento ukončí svoju činnosť. Vzhľadom k tomu, ešte pred skončením výkonu funkcie súdneho

exekútora JUDr. Viktorom Šajgalíkom, sťažovateľka navrhla podaním odoslaným na

Okresný súd Čadca dňa 05. 12. 2014 zmenu exekútora z pôvodne zvoleného JUDr. Viktora

Šajgalíka na súdneho exekútora Mgr. Marcela Zummerová.

Od roku 2014 však Okresný súd Čadca o návrhu sťažovateľky na zmenu exekútora

nerozhodol, a tak už necelé 3 roky nie je povinný pod dohľadom zvoleného súdneho

exekútora a je takýmto spôsobom ohrozený, možno už aj zmarený, samotný úspech

sťažovateľky v exekučnom konaní.

Vyššie uvedený postup Okresného súdu Čadca podľa môjho názoru nemožno

odôvodniť právnou alebo faktickou zložitosťou veci alebo správaním účastníkov konania,

a tak postupom Okresného súdu Čadca došlo a stále dochádza k porušovaniu čl. 48 ods. 2

a Dohovoru. Okresný súd Čadca pri rozhodovaní

v tejto veci svojim postupom, resp. nečinnosťou spôsobil stav právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka nachádza už necelé 3 roky, počas ktorého mohol povinný nadobudnúť

majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok sťažovateľky, ale nebolo riadne

zvoleného exekútora, ktorý by exekúciu vykonal a majetok zabezpečil alebo speňažil.

Osobitne poukazujem na skutočnosť, že sťažovateľka viac krát telefonicky, mailom a aj

písomne žiadala Okresný súd Čadca o rozhodnutie o zmene exekútora, aby mohlo byť

riadne pokračované v exekúcii, keďže medzi časom pôvodný zvolený exekútor už

nevykonáva funkciu exekútora, a to naposledy aj písomnou žiadosťou o rozhodnutie zo dňa

13. 06. 2016.

... Sťažovateľka navrhuje touto sťažnosťou, aby jej Ústavný súd SR priznal aj

primerané finančné zadosťučinenie, ktoré v tomto prípade predstavuje sumu vo výške

2 500 €, vzhľadom k dopadom porušovania označených práv na sťažovateľku a všetkým

osobitostiam tohto prípadu, vrátane nezvratnosti dôsledkov riadneho nevykonávania

exekúcie.

Sťažovateľka sa neobrátila na predsedu Okresného súdu Čadca so sťažnosťou na

prieťahy v konaní, nakoľko má za to, že sťažnosť predsedovi súdu nie je efektívnym alebo

účinným právnym prostriedkom, ktorým by sa dalo zabrániť porušovaniu jeho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd v iných podobných prípadoch

posudzoval podanú ústavnú sťažnosť sťažovateľov aj napriek tomu, že títo nesplnili

podmienku podania sťažnosti na prieťahy predsedovi dotknutého súdu.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke priznáva náhradu trov konania vo výške 312,34 €... ktorú jej Okresný

súd Čadca je povinný zaplatiť na účet advokáta sťažovateľky... a to do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Uznesením sp. zn. z 19. apríla 2018 ústavný súd sťažnosť

sťažovateľky prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil

nasledujúci priebeh napadnutého konania:

1. Dňa 20. januára 2014 súdny exekútor JUDr. Viktor Šajgalík so sídlom

exekútorského úradu v Banskej Bystrici podal v ním vedenom konaní sp. zn. Ex 12/2014

okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe

návrhu na vykonanie exekúcie podaného 16. januára 2014 sťažovateľkou ako oprávnenou

na vymoženie sumy 1 124,56 € s príslušenstvom od povinného ,

2. Okresný súd dňa 27. februára poverením č. 5502 0052788 (v konaní vedenom pod

sp. zn. ) poveril súdneho exekútora JUDr. Viktora Šajgalíka vykonaním

exekúcie v zmysle návrhu sťažovateľky ako oprávnenej.

3. Dňa 8. decembra 2014 sťažovateľka v procesnom postavení oprávnenej podala

návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorým navrhla, aby ďalším vykonávaním exekúcie

bola namiesto pôvodne povereného exekútora poverená súdna exekútorka Mgr. Marcela

Zummerová so sídlom exekútorského úradu v Michalovciach.

4. Dňa 4. februára 2015 okresný súd vyzval pôvodne povereného súdneho exekútora,

aby sa k návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora vyjadril a predložil súdu exekučný

spis.

5. Dňa 18. marca 2015 nástupca pôvodne povereného súdneho exekútora

JUDr. Roman Fogta so sídlom exekútorského úradu v Kynceľovej, okresnému súdu

predložil exekučný spis a uplatnil si trovy (dovtedajšieho priebehu) exekúcie.

6. Dňa 27. marca 2018 okresný súd uznesením č. k. -11 rozhodol

o zmene súdneho exekútora a ďalším vykonávaním predmetnej exekúcie poveril súdnu

exekútorku Mgr. Marcelu Zummerovú. Náhradu trov exekúcie pôvodne poverenému

súdnemu exekútorovi (resp. jeho nástupcovi) okresný súd označeným uznesením nepriznal.

Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyzval okresný súd, aby

sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľky. Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu prípisom sp. zn. z 9. apríla 2018, v ktorom najmä uviedla:

„Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 20. 1.

2014. Dňa 27. 2. 2014 bolo vo veci vydané poverenie. Dňa 8. 12. 2014 bol súdu doručený

návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 19. 1. 2015 bol spis predložený vyššej súdnej

úradníčke, ktorá dňa 20. 1. 2015 nariadila zaslať výzvu súdnemu exekútorovi, aby sa

vyjadril k podanému návrhu. Dňa 8. 2. 2015 bol spis predložený vyššej súdnej úradníčke na

ďalší procesný postup a dňa 27. 3. 2018 rozhodla uznesením o zmene súdneho exekútora.“

Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie predsedníčka okresného súdu

v prípise sp. zn. Spr 623/18 z 2. mája 2018 uviedla:

„V zmysle Vašej výzva zo dňa 25. apríla 2018 Vám oznamujem, že netrvám na

ústnom pojednávaní ústavného súdu.“

Sťažovateľka po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v reakcii na vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 24. mája 2018

okrem iného uviedla:

„Napriek tomu, že Okresný súd Čadca nepopiera v podstate žiadne tvrdenia

sťažovateľky, súd vo svojom vyjadrení uviedol, že mal dňa 27. 03. 2018 rozhodnúť o zmene

súdneho exekútora uznesením.

... V súvislosti s tvrdením Okresného súdu Čadca, že dňa 27. 03. 2018 bolo o zmene

exekútora rozhodnuté je nutné konštatovať, že toto rozhodnutie do dnešného dňa (takmer

dva mesiace po jeho vydaní) nebolo sťažovateľke doručené, a tak napriek údajnému

vydaniu uznesenia je sťažovateľka presvedčená, že aj v postupe súdu po podaní sťažnosti v

tejto právnej veci a po vydaní uznesenia Okresným súdom Čadca dochádza stále k

zbytočným prieťahom v tomto exekučnom konaní a sťažovateľkou zvolený súdny exekútor

ešte stále nevykonáva svoju činnosť.

Vzhľadom k vyššie uvedenému týmto sťažovateľka v celom rozsahu zotrváva na

podanej sťažnosti...

Sťažovateľka netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu v tejto právnej veci

a súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia ústneho pojednávania.“

Keďže predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 623/18 z 2. mája 2018

a právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 24. mája 2018

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a ústavný súd

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, v súlade s § 30 ods.

2 upustil od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia jej základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s jej návrhom na zmenu súdneho

exekútora.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom v obsahu týchto

práv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich

namietané porušenie spoločne.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Požiadavka reálneho naplnenia základného práva účastníka (resp. strany) konania na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote sa vzťahuje nielen na konanie prvostupňového súdu (súdu prvej

inštancie), ale aj na konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej na konanie v správnom

súdnictve, ako aj na konanie o výkon rozhodnutia (exekúciu), pričom sa vždy prihliada aj na

povahu daného konania. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani

a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v civilných a trestných veciach

nevynímajú z povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu právnu vec, v ktorej má

byť poskytnutá súdna ochrana (m. m. , a iné).

V prípade namietaného porušenia základného práva účastníka exekučného konania

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (resp. práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote) postupom exekučného súdu ústavný súd preskúmava postup

príslušného (exekučného) súdu len v súvislosti s jeho rozhodovaním o konkrétnom

procesnom návrhu a za rozhodujúcu v tomto smere nepovažuje celkovú dĺžku vykonávanej

exekúcie. Uvedený prístup vychádza z toho, že príslušný exekučný súd nie je orgánom

verejnej moci, ktorý by viedol samotný výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku, ale

jeho právomoc rozhodovať v exekučnom konaní sa realizuje výlučne v prípadoch

ustanovených zákonom (Exekučným poriadkom). K prípadným prieťahom v exekúcii

(vedenej povereným súdnym exekútorom), za ktoré by niesol zodpovednosť exekučný súd,

preto môže dôjsť práve a len v prípadoch zákonom predpokladanej ingerencie exekučného

súdu do prebiehajúcej exekúcie [napr. pri rozhodovaní súdu o návrhu oprávneného

na zmenu súdneho exekútora tak, ako je to aj v posudzovanej veci, pozn. (,

m. m. napr. , )].

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (resp.

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora

povereného vykonávaním exekúcie podľa § 44 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, je štandardnou

súčasťou rozhodovacej činnosti exekučného súdu, ktorá si nevyžaduje žiadne skutkovo ani

právne náročné posúdenie. Zložitosť veci preto ústavný súd v danom prípade nepovažuje

za skutočnosť, ktorá by prispela k celkovej dĺžke namietaného postupu okresného súdu

v napadnutom konaní.

2. Správanie sťažovateľky v procesnom postavení oprávnenej v napadnutom konaní

(v súvislosti s jej návrhom na zmenu súdneho exekútora, pozn.) je druhým kritériom, ktoré

ústavný súd uplatnil pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj jej práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd po preskúmaní

vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že z jeho obsahu nevyplývajú také

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že správanie sťažovateľky negatívnym spôsobom

ovplyvnilo dĺžku rozhodovania okresného súdu v napadnutom konaní o jej návrhu na

zmenu súdneho exekútora.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný

súd pritom vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

Ústavný súd v rámci uvedeného kritéria v prvom rade opätovne poukazuje na povahu

napadnutého konania (exekučné konanie), v ktorom (exekučný) súd vykonáva úkony

v zásade len na návrh účastníkov. V danom prípade sťažovateľka v procesnom postavení

oprávnenej podala 8. decembra 2014 návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom okresný

súd rozhodol uznesením 27. marca 2018 (tak, že návrhu vyhovel a ďalším vykonávaním

exekúcie poveril sťažovateľkou navrhnutú súdnu exekútorku). Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na § 44 ods. 10 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017),

podľa ktorého oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia

dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne

o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

V posudzovanej veci od návrhu sťažovateľky do rozhodnutia okresného súdu o ňom

uplynuli viac ako tri roky a tri mesiace. Z obsahu vyžiadaného spisu, ako ani z vyjadrení

predsedníčky okresného súdu doručených ústavnému súdu pritom nevyplýva žiadny

relevantný dôvod, ktorý by ospravedlňoval také extrémne prekročenie zákonom ustanovenej

doby na vydanie rozhodnutia okresným súdom.

Vychádzajúc z okolností posudzovanej veci, ústavný súd konštatuje, že postup

okresného súdu v napadnutom konaní bol poznačený jeho dlhodobou a pritom zjavne

bezdôvodnou nečinnosťou (od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora sťažovateľkou

8. decembra 2014 až do rozhodnutia o ňom 27. marca 2018 okresný súd vykonal jediný

úkon, keď prípisom zo 4. februára 2015 vyzval pôvodne povereného súdneho exekútora

na vyjadrenie sa k návrhu a požiadal ho o zaslanie exekučného spisu, pozn.). Právo

oprávneného aj bez uvedenia dôvodu navrhnúť zmenu exekútora, a tomu zodpovedajúca

povinnosť exekučného súdu (bez potreby bližšieho skúmania veci) o tomto návrhu

rozhodnúť do 30 dní odo dňa jeho podania, pritom v rozhodnom čase bez akýchkoľvek

pochybností vyplývali z výslovného znenia príslušného ustanovenia Exekučného poriadku

(§ 44).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj jej práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Zo zistení ústavného súdu pri príprave meritórneho prerokovania sťažnosti

sťažovateľky vyplýva, že uznesenie okresného súdu č. k. -11 z 27. marca 2018,

ktorým bol vyhovené návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora, dosiaľ

nenadobudlo právoplatnosť. Ústavný súd preto v súlade s a

písm. a) prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľky

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 2 500 €, pričom svoj návrh na jeho priznanie odôvodňuje takto:

„Sťažovateľka navrhuje touto sťažnosťou, aby jej Ústavný súd SR priznal aj

primerané finančné zadosťučinenie, ktoré v tomto prípade predstavuje sumu vo výške

2.500 €, vzhľadom k dopadom porušovania označených práv na sťažovateľku a všetkým

osobitostiam tohto prípadu, vrátane nezvratnosti dôsledkov riadneho nevykonávania

exekúcie.“

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, najmä celkovú dĺžku

napadnutého konania (resp. jeho relevantnej časti) v kontexte jej právnej a skutkovej

nenáročnosti, dlhodobú absolútnu nečinnosť okresného súdu v posudzovanej veci, ako aj

význam predmetu napadnutého konania pre sťažovateľku (vymoženie sumy 1 124,56 €

s príslušenstvom), ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade zodpovedá

požiadavkám spravodlivosti a primeranosti priznanie finančného zadosťučinenia

sťažovateľke v sume 1 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si v sťažnosti a v stanovisku k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu

uplatnila nárok na náhradu trov konania spojených s jej právnym zastúpením v konaní pred

ústavným súdom v celkovej sume 475,05 €, a to za tri úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu, vyjadrenie vo veci po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie). Uplatnená náhrada trov pozostáva z odmeny za každý úkon

právnej služby v sume 147,33 € (vykonaný v roku 2017), resp. 153,50 € (vykonaný v roku

2018) a z režijného paušálu za každý úkon v sume 8,84 € (vykonaný v roku 2017), resp.

9,21 € (vykonaný v roku 2018).

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom a priznal jej úhradu trov konania v sume vyčíslenej jej právnym

zástupcom v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2018