Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 266/2018
PDF · 237.97 KB
No categories available
IV. ÚS 266/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,
zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Glovniakom,
D. Dlabača 2748/28, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.
8 Er 34/2014, za účasti Okresného súdu Čadca, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.
8 Er 34/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 Er 34/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov) na účet jej
právneho zástupcu JUDr. Ivana Glovniaka, D. Dlabača 2748/28, Žilina, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2017
doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Glovniakom, D. Dlabača 2748/28,
Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 34/2014 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 8 Er 34/2014
vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení oprávnenej účastníčkou exekučného
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 Er 34/2014 a povereným súdnym
exekútorom (pôvodne JUDr. Viktorom Šajgalíkom so sídlom exekútorského úradu
v Banskej Bystrici a neskôr jeho nástupcom JUDr. Romanom Fogtom so sídlom
exekútorského úradu v Kynceľovej, pozn.) pod sp. zn. Ex 12/2014. Predmetom označenej
exekúcie je vymáhanie sumy 1 124,56 € s príslušenstvom od povinného
.
Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s jej návrhom na zmenu
súdneho exekútora, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného takto:
„Po začatí exekúcie sťažovateľke oznámil súdny exekútor JUDr. Viktor Šajgalík, že
tento ukončí svoju činnosť. Vzhľadom k tomu, ešte pred skončením výkonu funkcie súdneho
exekútora JUDr. Viktorom Šajgalíkom, sťažovateľka navrhla podaním odoslaným na
Okresný súd Čadca dňa 05. 12. 2014 zmenu exekútora z pôvodne zvoleného JUDr. Viktora
Šajgalíka na súdneho exekútora Mgr. Marcela Zummerová.
Od roku 2014 však Okresný súd Čadca o návrhu sťažovateľky na zmenu exekútora
nerozhodol, a tak už necelé 3 roky nie je povinný pod dohľadom zvoleného súdneho
exekútora a je takýmto spôsobom ohrozený, možno už aj zmarený, samotný úspech
sťažovateľky v exekučnom konaní.
Vyššie uvedený postup Okresného súdu Čadca podľa môjho názoru nemožno
odôvodniť právnou alebo faktickou zložitosťou veci alebo správaním účastníkov konania,
a tak postupom Okresného súdu Čadca došlo a stále dochádza k porušovaniu čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Okresný súd Čadca pri rozhodovaní
v tejto veci svojim postupom, resp. nečinnosťou spôsobil stav právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka nachádza už necelé 3 roky, počas ktorého mohol povinný nadobudnúť
majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok sťažovateľky, ale nebolo riadne
zvoleného exekútora, ktorý by exekúciu vykonal a majetok zabezpečil alebo speňažil.
Osobitne poukazujem na skutočnosť, že sťažovateľka viac krát telefonicky, mailom a aj
písomne žiadala Okresný súd Čadca o rozhodnutie o zmene exekútora, aby mohlo byť
riadne pokračované v exekúcii, keďže medzi časom pôvodný zvolený exekútor už
nevykonáva funkciu exekútora, a to naposledy aj písomnou žiadosťou o rozhodnutie zo dňa
13. 06. 2016.
... Sťažovateľka navrhuje touto sťažnosťou, aby jej Ústavný súd SR priznal aj
primerané finančné zadosťučinenie, ktoré v tomto prípade predstavuje sumu vo výške
2 500 €, vzhľadom k dopadom porušovania označených práv na sťažovateľku a všetkým
osobitostiam tohto prípadu, vrátane nezvratnosti dôsledkov riadneho nevykonávania
exekúcie.
Sťažovateľka sa neobrátila na predsedu Okresného súdu Čadca so sťažnosťou na
prieťahy v konaní, nakoľko má za to, že sťažnosť predsedovi súdu nie je efektívnym alebo
účinným právnym prostriedkom, ktorým by sa dalo zabrániť porušovaniu jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd v iných podobných prípadoch
posudzoval podanú ústavnú sťažnosť sťažovateľov aj napriek tomu, že títo nesplnili
podmienku podania sťažnosti na prieťahy predsedovi dotknutého súdu.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8 Er/34/2014
porušené bolo.
Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
8 Er/34/2014 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľke priznáva náhradu trov konania vo výške 312,34 €... ktorú jej Okresný
súd Čadca je povinný zaplatiť na účet advokáta sťažovateľky... a to do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Uznesením sp. zn. IV. ÚS 266/2018 z 19. apríla 2018 ústavný súd sťažnosť
sťažovateľky prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 8 Er 34/2014 zistil
nasledujúci priebeh napadnutého konania:
1. Dňa 20. januára 2014 súdny exekútor JUDr. Viktor Šajgalík so sídlom
exekútorského úradu v Banskej Bystrici podal v ním vedenom konaní sp. zn. Ex 12/2014
okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe
návrhu na vykonanie exekúcie podaného 16. januára 2014 sťažovateľkou ako oprávnenou
na vymoženie sumy 1 124,56 € s príslušenstvom od povinného ,
2. Okresný súd dňa 27. februára poverením č. 5502 0052788 (v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 Er 34/2014) poveril súdneho exekútora JUDr. Viktora Šajgalíka vykonaním
exekúcie v zmysle návrhu sťažovateľky ako oprávnenej.
3. Dňa 8. decembra 2014 sťažovateľka v procesnom postavení oprávnenej podala
návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorým navrhla, aby ďalším vykonávaním exekúcie
bola namiesto pôvodne povereného exekútora poverená súdna exekútorka Mgr. Marcela
Zummerová so sídlom exekútorského úradu v Michalovciach.
4. Dňa 4. februára 2015 okresný súd vyzval pôvodne povereného súdneho exekútora,
aby sa k návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora vyjadril a predložil súdu exekučný
spis.
5. Dňa 18. marca 2015 nástupca pôvodne povereného súdneho exekútora
JUDr. Roman Fogta so sídlom exekútorského úradu v Kynceľovej, okresnému súdu
predložil exekučný spis a uplatnil si trovy (dovtedajšieho priebehu) exekúcie.
6. Dňa 27. marca 2018 okresný súd uznesením č. k. 8 Er 34/2014-11 rozhodol
o zmene súdneho exekútora a ďalším vykonávaním predmetnej exekúcie poveril súdnu
exekútorku Mgr. Marcelu Zummerovú. Náhradu trov exekúcie pôvodne poverenému
súdnemu exekútorovi (resp. jeho nástupcovi) okresný súd označeným uznesením nepriznal.
Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyzval okresný súd, aby
sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľky. Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka
okresného súdu prípisom sp. zn. 1 Spr 449/18 z 9. apríla 2018, v ktorom najmä uviedla:
„Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 20. 1.
2014. Dňa 27. 2. 2014 bolo vo veci vydané poverenie. Dňa 8. 12. 2014 bol súdu doručený
návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 19. 1. 2015 bol spis predložený vyššej súdnej
úradníčke, ktorá dňa 20. 1. 2015 nariadila zaslať výzvu súdnemu exekútorovi, aby sa
vyjadril k podanému návrhu. Dňa 8. 2. 2015 bol spis predložený vyššej súdnej úradníčke na
ďalší procesný postup a dňa 27. 3. 2018 rozhodla uznesením o zmene súdneho exekútora.“
Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie predsedníčka okresného súdu
v prípise sp. zn. Spr 623/18 z 2. mája 2018 uviedla:
„V zmysle Vašej výzva zo dňa 25. apríla 2018 Vám oznamujem, že netrvám na
ústnom pojednávaní ústavného súdu.“
Sťažovateľka po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v reakcii na vyjadrenie
predsedníčky okresného súdu vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 24. mája 2018
okrem iného uviedla:
„Napriek tomu, že Okresný súd Čadca nepopiera v podstate žiadne tvrdenia
sťažovateľky, súd vo svojom vyjadrení uviedol, že mal dňa 27. 03. 2018 rozhodnúť o zmene
súdneho exekútora uznesením.
... V súvislosti s tvrdením Okresného súdu Čadca, že dňa 27. 03. 2018 bolo o zmene
exekútora rozhodnuté je nutné konštatovať, že toto rozhodnutie do dnešného dňa (takmer
dva mesiace po jeho vydaní) nebolo sťažovateľke doručené, a tak napriek údajnému
vydaniu uznesenia je sťažovateľka presvedčená, že aj v postupe súdu po podaní sťažnosti v
tejto právnej veci a po vydaní uznesenia Okresným súdom Čadca dochádza stále k
zbytočným prieťahom v tomto exekučnom konaní a sťažovateľkou zvolený súdny exekútor
ešte stále nevykonáva svoju činnosť.
Vzhľadom k vyššie uvedenému týmto sťažovateľka v celom rozsahu zotrváva na
podanej sťažnosti...
Sťažovateľka netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu v tejto právnej veci
a súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia ústneho pojednávania.“
Keďže predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 623/18 z 2. mája 2018
a právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 24. mája 2018
oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a ústavný súd
dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, v súlade s § 30 ods.
2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia jej základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s jej návrhom na zmenu súdneho
exekútora.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom v obsahu týchto
práv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98), čo umožňuje preskúmať ich
namietané porušenie spoločne.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo
svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Požiadavka reálneho naplnenia základného práva účastníka (resp. strany) konania na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote sa vzťahuje nielen na konanie prvostupňového súdu (súdu prvej
inštancie), ale aj na konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej na konanie v správnom
súdnictve, ako aj na konanie o výkon rozhodnutia (exekúciu), pričom sa vždy prihliada aj na
povahu daného konania. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava
a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v civilných a trestných veciach
nevynímajú z povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu právnu vec, v ktorej má
byť poskytnutá súdna ochrana (m. m. I. ÚS 56/02, II. ÚS 3/2015 a iné).
V prípade namietaného porušenia základného práva účastníka exekučného konania
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (resp. práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote) postupom exekučného súdu ústavný súd preskúmava postup
príslušného (exekučného) súdu len v súvislosti s jeho rozhodovaním o konkrétnom
procesnom návrhu a za rozhodujúcu v tomto smere nepovažuje celkovú dĺžku vykonávanej
exekúcie. Uvedený prístup vychádza z toho, že príslušný exekučný súd nie je orgánom
verejnej moci, ktorý by viedol samotný výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku, ale
jeho právomoc rozhodovať v exekučnom konaní sa realizuje výlučne v prípadoch
ustanovených zákonom (Exekučným poriadkom). K prípadným prieťahom v exekúcii
(vedenej povereným súdnym exekútorom), za ktoré by niesol zodpovednosť exekučný súd,
preto môže dôjsť práve a len v prípadoch zákonom predpokladanej ingerencie exekučného
súdu do prebiehajúcej exekúcie [napr. pri rozhodovaní súdu o návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora tak, ako je to aj v posudzovanej veci, pozn. (III. ÚS 867/2016,
m. m. napr. II. ÚS 498/2014, II. ÚS 516/2017)].
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1
dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd
v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa
uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že rozhodovanie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
povereného vykonávaním exekúcie podľa § 44 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, je štandardnou
súčasťou rozhodovacej činnosti exekučného súdu, ktorá si nevyžaduje žiadne skutkovo ani
právne náročné posúdenie. Zložitosť veci preto ústavný súd v danom prípade nepovažuje
za skutočnosť, ktorá by prispela k celkovej dĺžke namietaného postupu okresného súdu
v napadnutom konaní.
2. Správanie sťažovateľky v procesnom postavení oprávnenej v napadnutom konaní
(v súvislosti s jej návrhom na zmenu súdneho exekútora, pozn.) je druhým kritériom, ktoré
ústavný súd uplatnil pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj jej práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd po preskúmaní
vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že z jeho obsahu nevyplývajú také
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že správanie sťažovateľky negatívnym spôsobom
ovplyvnilo dĺžku rozhodovania okresného súdu v napadnutom konaní o jej návrhu na
zmenu súdneho exekútora.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný
súd pritom vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy
v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho
neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej
neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd v rámci uvedeného kritéria v prvom rade opätovne poukazuje na povahu
napadnutého konania (exekučné konanie), v ktorom (exekučný) súd vykonáva úkony
v zásade len na návrh účastníkov. V danom prípade sťažovateľka v procesnom postavení
oprávnenej podala 8. decembra 2014 návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom okresný
súd rozhodol uznesením 27. marca 2018 (tak, že návrhu vyhovel a ďalším vykonávaním
exekúcie poveril sťažovateľkou navrhnutú súdnu exekútorku). Ústavný súd v tejto súvislosti
poukazuje na § 44 ods. 10 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017),
podľa ktorého oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne
o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
V posudzovanej veci od návrhu sťažovateľky do rozhodnutia okresného súdu o ňom
uplynuli viac ako tri roky a tri mesiace. Z obsahu vyžiadaného spisu, ako ani z vyjadrení
predsedníčky okresného súdu doručených ústavnému súdu pritom nevyplýva žiadny
relevantný dôvod, ktorý by ospravedlňoval také extrémne prekročenie zákonom ustanovenej
doby na vydanie rozhodnutia okresným súdom.
Vychádzajúc z okolností posudzovanej veci, ústavný súd konštatuje, že postup
okresného súdu v napadnutom konaní bol poznačený jeho dlhodobou a pritom zjavne
bezdôvodnou nečinnosťou (od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora sťažovateľkou
8. decembra 2014 až do rozhodnutia o ňom 27. marca 2018 okresný súd vykonal jediný
úkon, keď prípisom zo 4. februára 2015 vyzval pôvodne povereného súdneho exekútora
na vyjadrenie sa k návrhu a požiadal ho o zaslanie exekučného spisu, pozn.). Právo
oprávneného aj bez uvedenia dôvodu navrhnúť zmenu exekútora, a tomu zodpovedajúca
povinnosť exekučného súdu (bez potreby bližšieho skúmania veci) o tomto návrhu
rozhodnúť do 30 dní odo dňa jeho podania, pritom v rozhodnom čase bez akýchkoľvek
pochybností vyplývali z výslovného znenia príslušného ustanovenia Exekučného poriadku
(§ 44).
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 34/2014 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj jej práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Zo zistení ústavného súdu pri príprave meritórneho prerokovania sťažnosti
sťažovateľky vyplýva, že uznesenie okresného súdu č. k. 8 Er 34/2014-11 z 27. marca 2018,
ktorým bol vyhovené návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora, dosiaľ
nenadobudlo právoplatnosť. Ústavný súd preto v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľky
bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Sťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha priznania primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 2 500 €, pričom svoj návrh na jeho priznanie odôvodňuje takto:
„Sťažovateľka navrhuje touto sťažnosťou, aby jej Ústavný súd SR priznal aj
primerané finančné zadosťučinenie, ktoré v tomto prípade predstavuje sumu vo výške
2.500 €, vzhľadom k dopadom porušovania označených práv na sťažovateľku a všetkým
osobitostiam tohto prípadu, vrátane nezvratnosti dôsledkov riadneho nevykonávania
exekúcie.“
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, najmä celkovú dĺžku
napadnutého konania (resp. jeho relevantnej časti) v kontexte jej právnej a skutkovej
nenáročnosti, dlhodobú absolútnu nečinnosť okresného súdu v posudzovanej veci, ako aj
význam predmetu napadnutého konania pre sťažovateľku (vymoženie sumy 1 124,56 €
s príslušenstvom), ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade zodpovedá
požiadavkám spravodlivosti a primeranosti priznanie finančného zadosťučinenia
sťažovateľke v sume 1 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľka si v sťažnosti a v stanovisku k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu
uplatnila nárok na náhradu trov konania spojených s jej právnym zastúpením v konaní pred
ústavným súdom v celkovej sume 475,05 €, a to za tri úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu, vyjadrenie vo veci po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie). Uplatnená náhrada trov pozostáva z odmeny za každý úkon
právnej služby v sume 147,33 € (vykonaný v roku 2017), resp. 153,50 € (vykonaný v roku
2018) a z režijného paušálu za každý úkon v sume 8,84 € (vykonaný v roku 2017), resp.
9,21 € (vykonaný v roku 2018).
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní
pred ústavným súdom a priznal jej úhradu trov konania v sume vyčíslenej jej právnym
zástupcom v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2018