Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 748/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti a

, , zastúpených JUDr. Michal Krutek, s. r. o., Hlavná 11,

Trnava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Krutek, ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Trnava, takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a ich právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume po 250 € (slovom dvestopäťdesiat eur), ktoré im j e Okresný súd Trnava

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden

centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Michal Krutek, s. r. o., Hlavná 11, Trnava, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra

2017 doručená sťažnosť a , (ďalej

aj „sťažovatelia“), zastúpených JUDr. Michal Krutek, s. r. o., Hlavná 11, Trnava, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Michal Krutek, ktorou namietali porušenie svojich základných

práv podľa a (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení oprávnených účastníkmi exekučného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. a (pôvodne) povereným

súdnym exekútorom so sídlom exekútorského úradu

(neskôr jeho nástupcom so sídlom exekútorského úradu

, pozn.) pod sp. zn. EX 345/08, predmetom ktorého je vymoženie zameškaného

výživného v sume 4 846,31 € a bežného výživného v sume 63,07 €, resp. 53,11 € mesačne

od povinného , (ďalej len „povinný“).

Sťažovatelia v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namietali porušenie ich

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní. Svoju sťažnosť odôvodnili okrem iného takto:

«Dňa 19. 05. 2016 Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali

Okresnému súdu Trnava... Návrh na zmenu exekútora zo dňa 19. 05. 2016... v exekučnej

veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ...

... Dňa 26. 10. 2016 bola PZ Sťažovateľov doručená Výzva zo dňa 18. 10. 2016,

prostredníctvom ktorej Okresný súd Trnava požiadal o doloženie osobitného plnomocenstva

od Sťažovateľa v rade 1, nakoľko tento nadobudol plnoletosť.

Dňa 03. 11. 2016 Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu

v predmetnej veci predložili Okresnému súdu Trnava plnomocenstvo od Sťažovateľa

v rade 1.

Z dôvodu, že v predmetnom konaní odo dňa 03. 11. 2016 nebolo doručené poverenie

súdnemu exekútorovi (ktorého sťažovatelia v návrhu na zmenu

súdneho exekútora navrhli poveriť ďalším vykonávaním exekúcie, pozn.), bola v predmetnej

veci dňa 30. 06. 2017 podaná Sťažnosť na prieťahy v konaní...

Dňa 17. 07. 2017 bola PZ Sťažovateľov doručená Výzva zo dňa 17. 07. 2017,

prostredníctvom ktorej Okresný súd Trnava požiadal o doloženie osobitného plnomocenstva

od Sťažovateľky v rade 2, nakoľko táto nadobudla medzičasom plnoletosť.

Dňa 19. 07. 2017 Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu

v predmetnej veci predložili Okresnému súdu Trnava plnomocenstvo od Sťažovateľky

v rade 2.

Dňa 24. 07. 2017 bolo PZ Sťažovateľov doručené Vyjadrenie k sťažnosti zo dňa

19. 07. 2017... v ktorom Okresný súd Trnava uviedol nasledovné:

„Vašu sťažnosť považujem za čiastočne opodstatnenú, nakoľko súd dlhšiu dobu vo

veci nevykonal relevantný úkon - za vzniknutú situáciu sa Vám ospravedlňujem, nezistil som

však subjektívne prieťahy v konaní spôsobené pracovníkom tunajšieho súdu; situácia je

spôsobená objektívnym stavom, keď Okresný súd Trnava v súčasnosti vybavuje 155.199

exekúcii, a je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený.“

... Sťažovateľ v rade 1 je v súčasnej dobe evidovaný na Úrade práce v Trnave

a Sťažovateľka v rade 2 navštevuje Pedagogickú a sociálnu akadémiu blahoslavenej Laury

v Trnave. V súčasne dobe je Sťažovateľka v rade 2 odkázaná na výživu jej matky... Nakoľko

Povinný si už dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť uloženú mu rozsudkom

Okresného súdu Trnava... bol jej nútený výkon formou exekúcie jediným spôsobom, ako sa

Sťažovatelia mohli domôcť svojho zákonného nároku.

... Máme za to, že prieťahmi vyvolanými Okresným súdom Trnava došlo k porušeniu

základného práva Sťažovateľov garantovaného v a SR, t. j.

aby bola vec prerokovaná bez zbytočných prieťahov. K uvedenému porušeniu základného

práva Sťažovateľov došlo nečinnosťou Okresného súdu Trnava, kedy tento už viac ako

15 mesiacov nerozhodol o zmene exekútora v tak závažnej veci, ako je splnenie vyživovacej

povinnosti Povinného voči Sťažovateľom.»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo a na spravodlivé prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500,- €, ktoré je

Okresný súd Trnava povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500,- €, ktoré je Okresný

súd Trnava povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

5. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť a trovy

právneho zastúpenia v sume 374,81 € na účet ich právneho zástupcu do 2 mesiacov od

doručenia nálezu.“

Uznesením sp. zn. z 20. decembra 2017 ústavný súd prijal sťažnosť

na ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, a vo zvyšnej časti (namietané porušenie základného práva podľa

) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil

nasledujúci priebeh napadnutého konania:

1. Dňa 13. mája 2008 súdny exekútor so sídlom

exekútorského úradu podal v konaní ním vedenom pod sp. zn. Ex 345/08

okresnému súdu (v rámci chronológie napadnutého konania ďalej aj „súd“) žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie

z 30. apríla 2008 v tom čase maloletých sťažovateľov zastúpených ich matkou

na vymoženie zameškaného výživného v sume 146 000 Sk (4 846,31 €) a bežného

výživného v sume 1 900 Sk (63,07 €), resp. 1 600 Sk (53,11 €) mesačne od povinného.

2. Dňa 19. mája 2008 okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

poverením č. 5207 073703 poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie v zmysle návrhu sťažovateľov ako oprávnených.

3. Dňa 2. decembra 2008 povinný podal námietky proti exekúcii.

4. Dňa 2. júla 2009 okresný súd uznesením (právoplatným 31. októbra 2009, pozn.)

námietky povinného proti exekúcii zamietol.

5. Dňa 19. mája 2016 oprávnení podali návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorým

navrhli, aby namiesto súdneho exekútora so sídlom exekútorského

úradu (nástupca pôvodne povereného súdneho exekútora

, pozn.) bol ďalším výkonom exekúcie poverený súdny exekútor

so sídlom exekútorského úradu . Prílohou návrhu na zmenu súdneho exekútora

bolo aj písomné splnomocnenie udelené matkou oprávnených (sťažovateľov) na jej právne

zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní advokátskou kanceláriou

, , v mene ktorej konal advokát (ďalej

len „právny zástupca“).

6. Dňa 13. júna 2016 bola exekučná vec vedená okresným súdom pod sp. zn.

pridelená novej zákonnej sudkyni .

7. Okresný súd prípisom z 18. októbra 2016 (doručeným 26. októbra 2016, pozn.)

vyzval právneho zástupcu na predloženie písomného splnomocnenia na právne

zastupovanie oprávneného v predmetnom exekučnom konaní vzhľadom

na to, že už nadobudol plnoletosť.

8. Dňa 3. novembra 2016 právny zástupca predložil súdu písomné splnomocnenie

na právne zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní.

9. Prípisom z 5. decembra 2016 (doručeným 12. decembra 2016, pozn.) okresný súd

vyzval súdneho exekútora, aby v súvislosti s návrhom na zmenu exekútora predložil súdu

exekučný spis a vyčíslenie dovtedajších trov exekúcie.

10. Dňa 13. januára 2017 súdny exekútor doručil okresnému súdu exekučný spis

vedený pod sp. zn. Ex 345/08, ako aj vyčíslenie dovtedajších trov exekúcie.

11. Dňa 30. júna 2017 právny zástupca podal predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní, v ktorej namietal, že v čase podania sťažnosti stále nebolo okresným

súdom rozhodnuté o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

12. Dňa 17. júla 2017 okresný súd prípisom vyzval právneho zástupcu na predloženie

písomného splnomocnenia na právne zastupovanie oprávnenej

v predmetnom exekučnom konaní, ktorá medzičasom taktiež nadobudla plnoletosť.

13. Dňa 17. júla 2017 právny zástupca predložil súdu písomné splnomocnenie

na právne zastupovanie oprávnenej v exekučnom konaní.

14. Dňa 26. októbra 2017 okresný súd uznesením č. k. -60

(právoplatným 22. novembra 2017) vyhovel návrhu sťažovateľov oprávnených na zmenu

súdneho exekútora a ďalším vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora

so sídlom exekútorského úradu .

Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním vyzval okresný súd, aby sa vyjadril

k sťažnosti sťažovateľov. Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu

prípisom sp. zn. z 30. októbra 2017, v ktorom okrem iného uviedol:

„... je zrejmé, že súd vo veci konal v rámci svojich možností priebežne, s vynaložením

úsilia o skončenie veci - vzhľadom ku skutočnosti, že Okresný súd Trnava v súčasnosti

vybavuje 117.777 exekúcií, a je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený (dĺžka

konania je teda spôsobená objektívnym stavom), sa môže zdať doba medzi vykonávaním

jednotlivých úkonov dlhá, čo však nie je možné pripísať na vrub konajúceho súdu.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že v súčasnosti (ale ani v predchádzajúcom období) nie je

a nebolo možné konštatovať u sťažovateľov stav dlhotrvajúcej právnej neistoty, nakoľko ich

vec (vymáhanie výživného) mala byť a aj bola riešené predchádzajúcim súdnym exekútorom

(do rozhodnutia o jeho zmene na návrh oprávnených/sťažovateľov).

Sťažnosť nepovažujem za dôvodnú, nezistil som subjektívne prieťahy v konaní, ktoré

by boli spôsobené sudcom alebo pracovníkom tunajšieho súdu.“

Po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd

na prípadné doplnenie pôvodného vyjadrenia k sťažnosti. Na výzvu ústavného súdu

reagoval predseda okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr z 22. januára 2018,

v ktorom uviedol v podstate totožné skutočnosti ako vo svojom prípise z 30. októbra 2017.

Predseda okresného súdu v prípisoch sp. zn. z 30. októbra 2017

a z 22. januára 2018 a právny zástupca sťažovateľov v podaní z 30. januára 2018 ústavnému

súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd

preto v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa v posudzovanej veci (v časti, ktorá bol a prijatá na ďalšie konanie,

pozn.) domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní v súvislosti s ich návrhom na zmenu súdneho exekútora.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom v obsahu týchto

práv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich

namietané porušenie spoločne.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ ().

Požiadavka reálneho naplnenia základného práva účastníka (resp. strany) konania na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote sa vzťahuje nielen na konanie prvostupňového súdu (súdu prvej

inštancie), ale aj na konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej na konanie v správnom

súdnictve, ako aj na konanie o výkon rozhodnutia, pričom sa vždy prihliada aj na povahu

daného konania. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani a ani

procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v civilných a trestných veciach nevynímajú

z povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu právnu vec, v ktorej má byť

poskytnutá súdna ochrana (m. m. , a iné).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (resp.

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že v rámci napadnutého exekučného konania, ktorého predmetom je vymáhanie

zameškaného a bežného výživného, išlo v posudzovanom prípade o namietané prieťahy

v časti konania, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o návrhu oprávneného na zmenu

súdneho exekútora povereného vykonávaním exekúcie podľa § 44 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení účinnom do 31. marca 2017. Ide o štandardnú súčasť

exekučného konania, ktorá si nevyžaduje žiadne skutkovo ani právne náročné posúdenie.

Zložitosť veci preto ústavný súd v danom prípade nepovažuje za skutočnosť, ktorá by

prispela k celkovej dĺžke namietaného postupu okresného súdu v napadnutom konaní.

2. Správanie sťažovateľov v procesnom postavení oprávnených v napadnutom

exekučnom konaní (v súvislosti s ich návrhom na zmenu súdneho exekútora, pozn.) je

druhým kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj ich práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd

po preskúmaní vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že z jeho obsahu nevyplývajú

také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že správanie sťažovateľov ako oprávnených

v podstatnej miere ovplyvnilo dĺžku rozhodovania okresného súdu v napadnutom konaní

o návrhu sťažovateľov na zmenu súdneho exekútora. Skutočnosť, že k predmetnému návrhu

sťažovateľov nebolo priložené splnomocnenie udelené právnemu

zástupcovi, hoci v čase podania návrhu už bol plnoletý, a teda spôsobilý v napadnutom

konaní procesne konať sám (bez zastúpenia zákonným zástupcom), nemala podľa názoru

ústavného súdu osobitnú relevanciu vo vzťahu k možnosti okresného súdu postupovať

vo veci plynulo.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný

súd pritom vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

Ústavný súd v rámci uvedeného kritéria v prvom rade poukazuje na povahu

napadnutého konania (exekučné konanie), v ktorom (exekučný) súd vykonáva úkony

v zásade len na návrh účastníkov. V danom prípade sťažovatelia v procesnom postavení

oprávnených podali 19. mája 2016 návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom okresný

súd rozhodol uznesením 26. októbra 2017 (tak, že návrhu vyhovel a ďalším vykonávaním

exekúcie poveril sťažovateľmi navrhnutého súdneho exekútora). Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje na § 44 ods. 10 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca

2017) podľa ktorého oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj

bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom

súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora. V posudzovanej veci od návrhu sťažovateľov do rozhodnutia okresného súdu

o ňom uplynulo viac ako 17 mesiacov. Z obsahu vyžiadaného spisu, ako ani z vyjadrení

predsedu okresného súdu doručených ústavnému súdu pritom nevyplýva žiadny relevantný

dôvod, ktorý by ospravedlňoval také značné prekročenie zákonom ustanovenej lehoty

na vydanie rozhodnutia okresným súdom.

Vychádzajúc z okolností posudzovanej veci ústavný súd konštatuje, že postup

okresného súdu v napadnutom konaní možno hodnotiť ako neefektívny a zdĺhavý (výzva

na predloženie splnomocnenia pre advokáta po viac ako piatich

mesiacoch od podania návrhu; výzva s rovnakým obsahom, hoci tá v čase

podania návrhu bola maloletou riadne zastúpenou zákonným zástupcom; najmä však

rozhodnutie o návrhu po viac ako 17 mesiacoch po jeho podaní). Negatívny dopad postupu

okresného súdu na práva sťažovateľov je podľa názoru ústavného súdu zvýraznený aj

povahou predmetu samotnej exekúcie (vymoženie výživného) a s ňou súvisiacim

významom napadnutého konania pre sťažovateľov ako oprávnených. Ústavný súd sa

nestotožňuje s argumentáciou predsedu okresného súdu, že ich právna istota postupom

okresného súdu v napadnutom konaní nebola narušená, keďže exekúciu do rozhodnutia

o ich návrhu na zmenu exekútora mohol a mal viesť pôvodne poverený exekútor.

Z príslušného ustanovenia Exekučného poriadku (§ 44) v znení účinnom v rozhodnom čase

totiž vyplývalo právo oprávneného aj bez uvedenia dôvodu navrhnúť zmenu exekútora,

čomu zodpovedala povinnosť exekučného súdu (bez potreby bližšieho skúmania veci)

o tomto návrhu rozhodnúť do 30 dní odo dňa jeho podania.

Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu, ktorý vo svojich vyjadreniach

k sťažnosti adresovaných ústavnému súdu poukazoval na vysoký počet exekučných vecí,

dlhodobú nedostatočnú personálnu obsadenosť okresného súdu a neexistenciu

„subjektívnych prieťahov“ (spôsobených dôvodmi na strane konkrétneho sudcu, resp.

zamestnanca okresného súdu) v posudzovanej veci, ústavný súd uvádza, že v podobných

súvislostiach už viackrát vyslovil (pozri napr. ), že nedostatočné personálne

obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by

mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel

prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,

a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva

zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne

kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd

poukazuje na to, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje postup súdu, a nie to, či toto

právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu (resp.

zamestnanca súdu) vybavujúceho danú vec. Aj za konanie konkrétneho sudcu,

resp. zamestnanca súdu totiž (v kontexte požiadavky reálneho naplnenia základného práva

podľa ) nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť príslušný súd ako

orgán verejnej moci, ktorého povinnosťou bolo poskytnúť účastníkom (stranám) konania

účinnú súdnu ochranu. V tomto zmysle preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti,

ktorou sú namietané zbytočné prieťahy v súdom konaní, v zásade nemožno robiť rozdiel

medzi tzv. objektívnymi a subjektívnymi dôvodmi prieťahov (m. m. ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj ich práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže v posudzovanej veci bolo v čase meritórneho prejednania sťažnosti

sťažovateľov ústavným súdom o ich návrhu na zmenu súdneho exekútora okresným súdom

v napadnutom konaní už právoplatne rozhodnuté, bolo už bez právneho dôvodu prikazovať

okresnému súdu konať vo veci sťažovateľov bez zbytočných prieťahov, a preto ústavný súd

sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovatelia sa v posudzovanej veci domáhajú priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 500 € každému z nich. Svoj návrh na jeho priznanie odôvodňujú

najmä takto:

„Máme za to, že prieťahmi vyvolanými Okresným súdom Trnava došlo nielen

k porušeniu základného práva Sťažovateľov garantovaného v SR, ale aj

ku zhoršeniu ich životnej úrovne, nakoľko suma predstavujúca zmeškané výživné je vo výške

viac ako 5.000,- EUR je sumou, ktorej výpadok je viac než spôsobilý vážni ovplyvniť životnú

úroveň Sťažovateľov.

Výšku finančného zadosťučinenia vzhľadom na druh nesplnenej právnej povinnosti

Povinného navrhujeme vo výške 500,- EUR v prospech Sťažovateľa v rade 1 a 500,- EUR

v prospech Sťažovateľka v rade 2.“

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, najmä celkovú dĺžku

napadnutého konania v kontexte jej právnej a skutkovej nenáročnosti, neefektívny postup

okresného súdu v posudzovanej veci, ako aj význam predmetu napadnutého konania

pre sťažovateľov (vymoženie výživného v ich prospech), ústavný súd dospel k záveru, že

v danom prípade zodpovedá požiadavkám spravodlivosti a primeranosti priznanie

finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov v sume po 250 € (bod 2 výroku tohto

nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovatelia si v sťažnosti uplatnili nárok na náhradu trov konania spojených s ich

právnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom v celkovej sume 312,34 €, a to za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu).

Uplatnená náhrada trov pozostáva z odmeny za každý úkon právnej služby vo výške

147,33 €, z režijného paušálu za každý úkon vo výške 8,84 € a z 20 % DPH v sume 62,47 €.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom, a priznal im úhradu trov konania v sume vyčíslenej ich právnym

zástupcom v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2018