Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 339/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

Reality 999, s. r. o., Werferova 1, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Husárom,

Advokátska kancelária, Vojenská 14, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na súdnu ochranu podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s

Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 204

z 31. júla 2013 v časti výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách

konania, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Reality 999, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Reality 999, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) č. k. 204 z 31. júla 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) v časti

výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalovaná účastníčkou

súdneho konania v právnej veci žalobkyne vo veci uloženia povinnosti

uzavretia kúpnej zmluvy vedenej na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. . V rámci predmetného konania došlo rozsudkom súdu prvého stupňa

sp. zn. z 11. decembra 2012 k zamietnutiu žaloby a k priznaniu náhrady trov

konania vo výške 333,78 eur. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Krajský súd napadnutým rozsudkom

rozsudok okresného súdu potvrdil v časti výroku o zamietnutí žaloby a zmenil vo výroku

o trovách konania tak, že žalovanej (sťažovateľke) sa náhrada trov konania nepriznáva.

Z odôvodnenia vyplýva, že krajský súd na uvedený prípad aplikoval § 150 ods. 1

(ďalej aj „OSP“), t. j. ako dôvod pre úplné nepriznanie

náhrady trov konania sťažovateľke považoval nepriaznivú majetkovú a sociálnu situáciu

žalobkyne, resp. tvrdenie, že nepriznanie náhrady trov konania nebude mať negatívny dopad

na majetkovú situáciu sťažovateľky.

3. Podľa názoru sťažovateľky napadnutý rozsudok krajského súdu odporuje čl. 1

ods. 1 z dôvodov, že v značnej miere oslabuje právnu istotu tým, že sa odchyľuje od

doterajšej rozhodovacej praxe všeobecných súdov a to bez náležitého a presvedčivého

odôvodnenia, resp. bez toho, aby sa krajský súd vysporiadal so všetkými okolnosťami

prerokúvaného prípadu. Krajský súd sa podľa sťažovateľky v napadnutom rozsudku

uspokojil len so skúmaním majetkových pomerov žalobkyne bez toho, aby sa vysporiadal

s ďalšími relevantnými skutočnosťami.

4. Sťažovateľka ďalej dôvodí, že napadnutý rozsudok krajského súdu odporuje aj

, listiny, ako aj dohovoru z dôvodov, že krajský

súd nad rámec ústavnej konformnosti aplikoval len z dôvodu existencie

nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie žalobkyne. Táto skutočnosť bola jediným

predmetom jeho skúmania v odvolacom konaní, resp. v rozhodnutí sa vysporiadal jedine

s majetkovými a sociálnymi pomermi žalobkyne na základe jeho tvrdení a vo vzťahu

k ostatným okolnostiam, ktoré je potrebné posudzovať, ich existenciu len konštatoval bez

bližšej konkretizácie. Na tomto mieste sťažovateľka poukazuje na to, že pri skúmaní, či sú

v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd bežne prihliada jednak na

majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, ako aj na

okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku, a na postoj účastníkov v priebehu konania.

Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania možno

len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takéhoto úspešného účastníka

spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sám hradil jemu vzniknuté trovy konania,

a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa

(sťažovateľka odkazuje na ). V predmetnom prípade od sťažovateľky nie je

možné spravodlivo žiadať úhradu trov takého konania, v ktorom sa len bránila proti od

počiatku zjavne nedôvodnej žalobe zo strany žalobkyne. Týmto aspektom prípadu sa však

podľa mienky sťažovateľky krajský súd taktiež nezaoberal. Konštatovanie krajského súdu o

tom, že sťažovateľka je podnikateľský subjekt, a preto sa nepriznanie náhrady trov konania

sťažovateľky nijako nedotkne, je ničím neodôvodnený formalizmus najmä za situácie, keď

sa majetková situácia samotnej sťažovateľky nijako nezisťovala.

5. Krajský súd sa pritom podľa sťažovateľky dostatočne presvedčivo nevysporiadal

ani s dôvodmi zamietnutia žaloby, ignoroval ustanovenie , ako aj zásadu

úspešnosti a zavinenia, ktoré pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania nepochybne

platia, pričom ak odvolací súd evidentne prehliadne úspech účastníka občianskoprávneho

konania v spore s iným účastníkom konania, ktorý úspech nemal, a jeho rozhodnutie,

ktorým zmenil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania, neobsahuje

preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené (absentuje špecifikácia a konkretizácia

dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa ), potom je potrebné toto

rozhodnutie považovať za arbitrárne, a tým aj za ústavne neakceptovateľné a rozporné

s a a dohovoru (tu sťažovateľka poukazuje na

).

6. Sťažovateľka navrhla prijať nález v tomto znení:

„Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces sťažovateľa garantované čl.

46 ods. 1 , Listiny základných práv a slobôd a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právna istota, ako

princíp právneho štátu garantovaný rozsudkom

Krajského súdu Košice zo dňa 31.07.2013, č.k. 204 v časti výroku ktorým

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania, tak, že sa žalovanému náhrada trov

konania nepriznáva, porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 31.07.2013, č.k. 204 v časti

výroku ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania, tak, že sa

žalovanému náhrada trov konania nepriznáva sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu

Košice na ďalšie konanie.

Krajskému súdu Košice sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi JUDr. Ivanovi Husárovi za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR,

vo výške 496,69 €... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku

o zamietnutí žaloby a zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania tak, že

sťažovateľke náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku uviedol: „Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas

konania najavo a vykonané dôkazy správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku,

ktorý aj správne právne posúdil a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne závery

o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa a s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa po skutkovej a právnej stránke môže

účastník spochybniť z dôvodov uvedených v ust. , o. i. tiež vtedy, ak

konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád, ktoré mali alebo mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

O takú vadu ide aj vtedy, keď postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred

súdom a došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (konanie) zaručeného čl. 48

ods. 2 .

Žalobkyňa v odvolaní namietala, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom a bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces

v dôsledku toho, že súd v konaní nepripustil navrhnutú zmenu žaloby, ktorou sa na základe

zmeneného skutkového stavu domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu

66.388, € spolu s úrokmi z omeškania od 1.4.2009 do zaplatenia, namiesto uloženia

povinnosti uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu. Uplatnila teda odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2

písm. a/ v spojení s

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/

v spojení s ods. I písm. f/ ) treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesne

nesprávny (vadný) postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým súd znemožní

účastníkovi realizáciu (uplatňovanie) konkrétnych procesných práv priznaných mu

procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, predniesť svoje návrhy

a navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam, k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ), ako aj k právnej stránke veci, pričom

ide o prípady, keď účastníkovi konania bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred

súdom spočívajúca v práve argumentovať skutkovú a právnu stránku prejednávanej veci.

Porušenie procesných práv účastníka, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, je takou vadou konania, ktorá má vždy za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdom prvého stupňa bolo

z dôvodov uvádzaných žalobkyňou postihnuté procesnou vadou, ktorá by mala za následok

nesprávnosť napadnutého rozsudku, a nezistil ani taký postup súdu, ktorým by žalobkyni

bola znemožnená realizácia procesných práv priznaných jej Občianskym súdnym

poriadkom a bolo porušené jej ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne

konanie (súdny proces) zaručené čl. 46 ods. 1...

... existujú také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré sa náhrada trov konania

(výnimočne) celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej

veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Podľa ustálenej súdnej praxe pri

skúmaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj

dopad takého rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Okrem toho

pri skúmaní danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému konaniu

treba zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu nároku na súde, ako aj ich

postoj v konaní a skutočnosť, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,

uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania

neaplikoval ust. a nerozhodol v súlade so zásadami ustálenými v súdnej

praxi, lebo neprihliadol na zistené nepriaznivé osobné a majetkové pomery žalobkyne, ktorá

je nezamestnaná, nemajetná, a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke,

ktoré sú jediným zdrojom jej príjmu. Tieto skutočnosti boli dôvodom pre priznanie

oslobodenia žalobkyne od platenia súdnych poplatkov v konaní a ustanovenie jej za

zástupcu Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave uznesením 73

z 28.1.2011, a podľa názoru odvolacieho súdu sú takými okolnosťami hodnými osobitného

zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. na daný prípad a výnimočné

nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Okrem toho bol vzatý zreteľ aj

na to, že nepriznaním náhrady trov konania žalovanému nebude jeho majetková sféra

výrazne negatívne dotknutá, keďže žalovaný je podnikateľským subjektom (podnikajúcim o.i.

v oblasti realitnej činnosti), preto z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok

v napadnutom výroku o trovách konania podľa tak, že náhradu trov konania

žalovanému nepriznal.“

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej

prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , , IV. ÚS

35/02).

IV.

1. K namietanému porušeniu , listiny a

ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

11. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je

nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.

Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),

ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces) a v neposlednom rade i v čl. 36

a nasl. listiny a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

12. Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na súdnu

ochranu ( a listiny), ako aj práva na spravodlivý proces

(čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá

povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (porov. , ,

, , ). Súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom

predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným

a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom

(porov. v tomto zmysle , , , ).

13. Ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle ochrana ústavnosti, nie je

alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov (podobne už , ). V dôsledku toho sa úloha

ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov

všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného postupu) s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (porov. , ,

, ). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu

byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(porov. , , , ).

14. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania, ako aj

o odmene právneho zástupcu za integrálnu súčasť súdneho procesu a je zásadne výsadou

všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého

práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania, ako aj o odmene právneho

zástupcu meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné

rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý

proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé

zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv dotknutej osoby, ktorá podala

ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania, ako aj

o odmene právneho zástupcu by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade

extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä

na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe

zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v , ,

, , ).

15. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových

a právnych záveroch napadnutého rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa trov nič

ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej

neakceptovateľnosti. V rámci rozhodovania o náhrade trov konania sťažovateľky krajský súd

uplatnil zákonom poskytovaný priestor na uváženie podľa , do ktorého ústavný

súd nie je zásadne oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté právne závery krajského súdu.

Ústavný súd konštatuje, že výrok krajského súdu v časti nepriznania náhrady trov konania v

napadnutom rozsudku má dostatočnú oporu v odôvodnení jeho rozhodnutia, pretože

krajský súd náležite vysvetlil, ktoré právne predpisy aplikoval, tieto súčasne predstavovali

právnu úpravu aplikovateľnú na skutkový stav posudzovanej veci a súčasne odôvodnenie

napadnutého uznesenia obsahovalo náležitú argumentáciu, prostredníctvom ktorej krajský

súd dospel k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne,

čo viedlo k nepriznaniu náhrady trov konania sťažovateľke.

16. Postup a závery krajského súdu tak obstoja pre účely skúmania dodržania

garancií spravodlivého súdneho konania v zmysle , listiny

a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v časti

namietajúcej porušenie , listiny a dohovoru

napadnutým rozsudkom krajského súdu v časti rozhodovania o náhrade trov konania podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

2 K namietanému porušeniu napadnutým rozsudkom krajského

súdu

17. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva

a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je

viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

18. Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením napadnutým

rozsudkom krajského súdu konštatuje, že uvedený článok neobsahuje konkrétnu garanciu

základného práva a slobody, ale je základnou ústavnou normou zakotvujúcou princípy,

na ktorých je Slovenská republika budovaná, a zároveň prostredníctvom nich (t. j. princípov

demokratického právneho štátu) v spojení predovšetkým s limitujúcou

zásahy štátu vo vzťahu k nositeľom základných práv a slobôd. V nadväznosti na uvedené

treba konštatovať, že v prípade sťažnosti podľa ústavný súd rozhoduje vždy

o porušení konkrétneho základného práva alebo slobody podľa , prípadne práva

zaručeného kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z uvedeného teda vyplýva, že porušenie iného článku než článku

garantujúceho základné právo alebo slobodu možno podaním individuálnej sťažnosti podľa

namietať len v spojení s namietaným porušením už konkrétneho označeného

základného práva alebo slobody.

19. Pretože ústavný súd nevyslovil porušenie žiadneho garantovaného

základného práva alebo slobody ani práva garantovaného kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, neprichádzalo do úvahy, zohľadniac

už vyslovené závery ústavného súdu, ani vyslovenie porušenia . Z toho dôvodu

ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti v zmysle

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015