Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 284/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

Rvp 15968/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a , práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho uzneseniami sp. zn.

z 11. februára 2014, sp. zn. z 30. januára 2014, sp. zn.

z 12. februára 2014, sp. zn. z 31. januára 2014, sp. zn.

z 9. januára 2014, sp. zn. z 31. januára 2014, sp. zn.

z 5. februára 2014, sp. zn. z 12. februára 2014, sp. zn.

z 29. októbra 2013, sp. zn. z 30. januára 2014, sp. zn.

zo 17. decembra 2013, sp. zn. zo 17. decembra 2013, sp. zn.

z 30. januára 2014, sp. zn. z 29. októbra 2013, sp. zn.

z 30. januára 2014, sp. zn. z 30. januára 2014, sp. zn.

z 20. januára 2014, sp. zn. z 19. februára 2014, sp. zn.

z 5. februára 2014, sp. zn. z 25. februára 2014, sp. zn.

z 26. februára 2014, sp. zn. z 26. marca 2014, sp. zn.

z 27. marca 2014, sp. zn. z 13. marca 2014, sp. zn.

z 3. apríla 2014, sp. zn. z 29. apríla 2014, sp. zn.

z 9. apríla 2014, sp. zn. z 26. mája 2014, sp. zn.

z 30. apríla 2014 a sp. zn. z 29. mája 2014 v spojení

s uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 22. februára

2013, sp. zn. z 30. októbra 2012, sp. zn. z 27. augusta

2012, sp. zn. z 8. augusta 2012, sp. zn. zo 14. februára

2013, sp. zn. z 11. júna 2012, sp. zn. z 28. januára 2013,

sp. zn. z 26. októbra 2012, sp. zn. z 29. júna 2012,

sp. zn. zo 7. augusta 2013, sp. zn. z 8. augusta 2012,

sp. zn. z 8. augusta 2012, sp. zn. z 2. mája 2012, sp. zn.

z 12. júla 2012, sp. zn. z 30. júna 2011, sp. zn.

z 9. januára 2013, sp. zn. z 31. augusta 2012, sp. zn.

zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 12. decembra 2012,

sp. zn. z 30. mája 2012, sp. zn. z 27. marca 2013, sp. zn.

z 29. novembra 2012, sp. zn. z 23. apríla 2013, sp. zn.

z 31. júla 2012, sp. zn. z 31. októbra 2012, sp. zn.

z 30. novembra 2012, sp. zn. , sp. zn.

z 28. novembra 2012, sp. zn. z 19. decembra 2012, sp. zn.

z 30. októbra 2012, sp. zn. z 27. marca 2013, sp. zn.

z 31. júla 2012, sp. zn. z 22. januára 2013, sp. zn.

z 30. novembra 2012, sp. zn. z 31. júla 2012, sp. zn.

z 15. novembra 2012, sp. zn. z 12. decembra 2012

a sp. zn. z 30. októbra 2012, ako aj postupom Krajského súdu v Nitre

a jeho uznesením sp. zn. z 13. októbra 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

5236/2014, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

5243/2014, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

5250/2014, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

8399/2014, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

9280/2014, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 7. apríla

2014 do 27. novembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r.

o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv

podľa a (ďalej len „“), práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej

len „charta“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

a jeho uzneseniami sp. zn. z 11. februára 2014, sp. zn.

z 30. januára 2014, sp. zn. z 12. februára 2014, sp. zn.

z 31. januára 2014, sp. zn. z 9. januára 2014, sp. zn.

z 31. januára 2014, sp. zn. z 5. februára 2014, sp. zn.

z 12. februára 2014, sp. zn. z 29. októbra 2013, sp. zn.

z 30. januára 2014, sp. zn. zo 17. decembra 2013, sp. zn.

zo 17. decembra 2013, sp. zn. z 30. januára 2014, sp. zn.

z 29. októbra 2013, sp. zn. z 30. januára 2014, sp. zn.

z 30. januára 2014, sp. zn. z 20. januára 2014, sp. zn.

z 19. februára 2014, sp. zn. z 5. februára 2014, sp. zn.

z 25. februára 2014, sp. zn. z 26. februára 2014, sp. zn.

z 26. marca 2014, sp. zn. z 27. marca 2014, sp. zn.

z 13. marca 2014, sp. zn. z 3. apríla 2014, sp. zn.

z 29. apríla 2014, sp. zn. z 9. apríla 2014, sp. zn.

z 26. mája 2014, sp. zn. z 30. apríla 2014 a sp. zn.

z 29. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu“) v spojení

s uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 22. februára

2013, sp. zn. z 30. októbra 2012, sp. zn. z 27. augusta

2012, sp. zn. z 8. augusta 2012, sp. zn. zo 14. februára

2013, sp. zn. z 11. júna 2012, sp. zn. z 28. januára 2013,

sp. zn. z 26. októbra 2012, sp. zn. z 29. júna 2012,

sp. zn. zo 7. augusta 2013, sp. zn. z 8. augusta 2012,

sp. zn. z 8. augusta 2012, sp. zn. z 2. mája 2012, sp. zn.

z 12. júla 2012, sp. zn. z 30. júna 2011, sp. zn.

z 9. januára 2013, sp. zn. z 31. augusta 2012, sp. zn.

zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 12. decembra 2012,

sp. zn. z 30. mája 2012, sp. zn. z 27. marca 2013, sp. zn.

z 29. novembra 2012, sp. zn. z 23. apríla 2013, sp. zn.

z 31. júla 2012, sp. zn. z 31. októbra 2012, sp. zn.

z 30. novembra 2012, sp. zn. , sp. zn.

z 28. novembra 2012, sp. zn. z 19. decembra 2012, sp. zn.

z 30. októbra 2012, sp. zn. z 27. marca 2013, sp. zn.

z 31. júla 2012, sp. zn. z 22. januára 2013, sp. zn.

z 30. novembra 2012, sp. zn. z 31. júla 2012, sp. zn.

z 15. novembra 2012, sp. zn. z 12. decembra 2012

a sp. zn. z 30. októbra 2012, ako aj postupom Krajského súdu v Nitre

(spolu ďalej len „krajské súdy“) a jeho uznesením sp. zn. z 13. októbra

2014.

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej

podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.

Sťažovateľka poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo

povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na

skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky

voči sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových

zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou

začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na

základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania.

V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri podpise

úverovej zmluvy spísané splnomocnencom dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež

stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté exekučné

konania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami príslušných okresných súdov

v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných

konaní. Krajské súdy na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdili napadnuté

uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka podala proti rozhodnutiam krajských súdov dovolania, ktoré najvyšší

súd odmietol ako neprípustné.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce

z rozhodovacej činnosti krajských súdov a najvyššieho súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov na predmetnú právnu vec.

Sťažovateľka za relevantné pochybenie v postupe a rozhodovaní krajských súdov,

ako aj najvyššieho súdu považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení uvedených

exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby boli predtým účastníci exekučných

konaní upozornení na neprijateľnú podmienku konania a mali možnosť sa k nej vyjadriť, čím

bola sťažovateľka ukrátená o reálnu možnosť domáhať sa, aby všeobecné súdy konajúce v jej

právnych veciach zohľadnili jej nesúhlas s touto neprijateľnosťou podmienky. Uvedeným

postupom krajských súdov a najvyššieho súdu došlo podľa sťažovateľky k porušeniu čl. 47

charty, teda k porušeniu práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj práva na spravodlivý

proces vrátane porušenia zásady kontradiktórnosti konania.

Najvyšší súd sa podľa sťažovateľky tiež dopustil porušenia jej základného práva na

zákonného sudcu podľa , pretože sa „neobrátil na Súdny dvor Európskej

únie s otázkou, ktorú paradoxne v čase jeho konania už Súdny dvor Európskej únie riešil

ani nevyčkal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora...“.

Sťažovateľka je tiež toho názoru, že najvyšší súd „sa mal obrátiť na Súdny dvor

Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES v tom zmysle, či zmluvná

podmienka, podľa ktorej je spotrebiteľ zastúpený za účelom uznania dlhu, je podľa § 53

ods. 1 a ods. 4 neprijateľnou podmienkou.“.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka vyjadruje nesúhlas s postupom

a napadnutými rozhodnutiami krajských súdov, ktoré žiada zrušiť, a domáha sa toho, aby

ústavný súd nálezom rozhodol o vyslovení porušenia ňou označených práv, priznal jej

primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania a predmetné veci vrátil na

ďalšie/nové konanie krajským súdom.

II.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania

môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie

o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

5. S prihliadnutím na obsah predmetných sťažností vedených pred ústavným súdom

(pozri výrok rozhodnutia, pozn.) a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

týchto sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, krajských súdov

a najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac

citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

9. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

11. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)],

a označenie, proti komu smeruje [písm. c)].

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

12. Vychádzajúc z obsahu sťažností a k nimi priložených príloh, ústavný súd

konštatuje, že tieto sťažnosti napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom – advokátom, nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené § 50 ods. 2 a § 20 zákona o ústavnom

súde.

13. Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje

aj na sťažnosť podľa a nasl. . Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,

že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v

ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a §

50 ). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na

návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len

o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného

zástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu, v prípade sťažností

vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

11303/2014, sp. zn. a sp. zn. s návrhom nedoručila žiadne

z napádaných rozhodnutí všeobecných súdov, proti ktorým sťažnosti smerujú, resp.

doložené rozhodnutia všeobecných súdov nemajú súvis s obsahom a predovšetkým petitom

podaných sťažností. V prípade sťažností vedených pod sp. zn. – sp. zn. Rvp

5250/2014, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. sp. zn. Rvp

8639/2014 k návrhom nepripojila splnomocnenie na zastupovanie advokátom.

15. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol, že

podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a

presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

16. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci

len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu

odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní ( ).

17. Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k nedostatkom zákonom

predpísaných náležitostí zdôrazňuje, že v prípade opakujúcich sa neúplných podaní

sťažovateľky je neakceptovateľné, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom, nerešpektovala a predkladala naďalej také

sťažnosti, ktoré neobsahujú základné náležitosti ustanovené týmto zákonom, hoci bola

na túto skutočnosť viackrát upozornená (napr. , ,

, , ...).

Ústavný súd navyše v závere poznamenáva, že je zarážajúce, že právny zástupca

sťažovateľky opakovane predkladá obsahovo totožné sťažnosti a zahlcuje tak ústavný súd

takými podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomý, že nebudú v konaní pred

ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné,

a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa

tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej

kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny)

bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo

etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno

podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie

zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať

už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

V Košiciach 10. júna 2015