Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 872/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Advokátska kancelária,

Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) v období po rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo 14. februára 2012 a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. v období po

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo 14. februára

2012 p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 518,76 €

(slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Čadca

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. Ladislava Ščuryho, Advokátska kancelária,

Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

11 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. 28

zo 14. februára 2012.

2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

„Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ spolu s manželkou

podali proti mne ako odporkyni rod. návrh o zrušenie

2

a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Pôvodné konanie bolo

vedené na Okresnom súde v Čadci pod č. k. , pričom v súčasnej dobe je vedené

pod č. k. .

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto súdneho sporu som podala dňa 14.11.2011

sťažnosť na Ústavný súd SR.

Následne Ústavný súd SR vydal nález č. zo dňa 14.2.2012,

ktorým rozhodol vo výroku č. I. tak, že základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) v období po nadobudnutí

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

zo 6. septembra 2005 porušené bolo. Vo výroku č. II. priznal finančné

zadosťučinenie v sume 1.500, € a vo výroku č. IV. zaviazal Okresný súd Čadca uhradiť

trovy konania v sume 306,34 €. Nález ÚS SR nadobudol právoplatnosť dňa

28.2.2012 a vykonateľnosť dňa 30.4.2012. (...)

Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu počas vyše 1 roku od podania ústavnej

sťažnosti som podala i opätovnú sťažnosť predsedníčke Okresného súdu Čadca na prieťahy

v konaní zo dňa 20.3.2013, na ktorú mi odpovedala listom zo dňa 9.4.2013. V tomto liste

uviedla, že moju sťažnosť považuje za nedôvodnú a prijímať opatrenia na zjednanie nápravy

nie je v danom prípade potrebné. Avšak uviedla i tú skutočnosť, že stav sudcov na civilnom

úseku je dlhodobo poddimenzovaný, čiže z hľadiska existencie subjektívnych prieťahov

v konaní je pri posudzovaní veci orgánmi štátnej správy súdov nutné rešpektovať aj

objektívny stav v obsadení súdu a z tohto vyplývajúci počet vecí prejednávaných

a rozhodovaných konkrétnym sudcom a tiež existenciu už vytýčených termínov iných

konaniach. Z uvedeného mám za to, že čiastočne, i keď nepriamo, potvrdila prieťahy

v konaní. (...)

K sťažnosti si dovolím pripojiť aj zoznam pojednávaní určený na deň 30.1.2013 na

č. dverí 55. Prejednávajúca sudkyňa na pojednávanie v tejto veci vytýčila čas len 15 minút,

pričom podľa môjho názoru za 15 minút sa na pojednávaní nič nevyrieši a poskytla nám

veľmi malý časový priestor na obhajovanie svojich práv, pričom práve z takýchto dôvodov

dochádza k nepretržitým prieťahom v konaní. (...)

Vzhľadom k tomu, že sa vo veci vôbec nekonalo ani ďalší rok, teda rok 2013,

opätovne som podala sťažnosť na prieťahy v konaní. Na túto moju sťažnosť mi bolo

odpovedané, že spis OS v Čadci bol zaslaný na Ústavný súd Košice a z tohto dôvodu nie je

možné moju sťažnosť prešetriť. Aj napriek tomu, že spis už bol vrátený na OS Čadca, mi

nebolo na moju sťažnosť riadne odpovedané a to ani po uplynutí 2 mesiacov od podania

sťažnosti. (...)

Nakoľko od podania poslednej ústavnej sťažnosti v roku 2011 do dnešného dňa tento

26 ročný súdny spor nebol právoplatne skončený, mám za to, že konaním Okresného súdu

Čadca dochádza neustále k prieťahom v konaní(...)

Nejedná sa pritom o zložitú vec a my ako účastníci konania sme súdu súčinní.

Napriek tomu sa neviem domôcť môjho práva na súdne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na

doterajšiu dĺžku trvania konania (26 rokov...) a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa

nebolo právoplatne skončené, domáham sa aj priznania primeraného finančného

zadosťučinenia. Poukazujem na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam

pre dĺžku doterajšieho konania, ktoré stále nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý

vplyv na moju psychiku, pričom ako strana konania nemám reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku

prebiehajúceho konania, čo vo mne vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní

mojich práv.

V predmetnom súdnom konaní sa cítim byť úplne bezmocná, nakoľko sa neviem

žiadnymi zákonnými prostriedkami domôcť riadneho konania vo veci a z uvedeného dôvodu

sa liečim od októbra 2006 na psychiatrii. (...)

Som presvedčená, že za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia

práva a príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľa, ale aj

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany

porušovaných základných práv mňa sťažovateľa.

K finančnému zadosťučineniu chcem uviesť, že vzhľadom na dĺžku konania 26 rokov

ako i dĺžku konania od predchádzajúceho ústavného nálezu viac ako 2 roky, požadujem

finančné zadosťučinenie vo výške 10.000, €.“

4

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, aby

ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo (...) na prerokovanie bez zbytočných prieťahov

podľa 48 ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

(v pôvodnom konaní pod sp. zn. ) v období po nadobudnutí

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. 28

zo 14. februára 2012 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva (...) finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000, € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný

zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 € za 2 úkony právnej pomoci /prevzatie,

príprava zastúpenia a podanie sťažnosti jeden úkon á 130,16 € + 7,81 € režijný paušál

+ 55,19 € (20 % DPH)/ na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Sčuryho(...), do 3 dní

od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 9/15 z 13. januára

2015 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu

z 28. januára 2015.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Po preštudovaní spisového materiálu konštatujem, že vo veci boli spôsobené

zbytočné prieťahy zo strany súdu. K prieťahom prispela i skutočnosť, že vo veci bolo

viackrát navrhované a realizované znalecké dokazovanie. Voči vyhláseným rozhodnutiam

účastníci konania podávali odvolanie, spis bol viackrát zaslaný na krajský súd.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu uviedol:

„(...) Vo vyjadrení samotný OS v Čadci konštatuje, že vo veci boli spôsobené

zbytočné prieťahy v konaní zo strany súdu.

Okresný súd v Čadci ďalej uvádza, že k prieťahom prispela i skutočnosť, že bolo

viackrát navrhované a realizované znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti uvádzam, že

medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu patrí i zásada navrhovania dôkazov

na riadne objasnenie veci, a preto účastníci konania navrhli vo veci v súlade s touto

zásadou znalecké dokazovanie. Je ale tiež pravdou, že súdom ustanovený znalec

vypracoval tak zlý znalecký posudok, že aj sám v rámci svojho vyjadrenia

zo dňa 4.11.2014 pripustil viaceré znalecké pochybenia, a preto je prirodzené, že účastníci

navrhli kontrolné znalecké dokazovanie.

Čo sa týka konania vo veci samotným OS Čadca, tento(...) nekonal vôbec v čase od

14.5.2012 do 20.8.2012 a následne od 20.8.2012 do 30.1.2013, kedy vo veci bolo

pojednávanie. Od tohto pojednávania dňa 30.1.2013 sa vo veci nekonalo do 21.3.2013.

Následne prebehlo niekoľko procesných úkonov súdu, avšak v čase od 17.7.2013 do

24.9.2013 súd nekonal. Následne došlo k predloženiu spisu sudkyňou JUDr. Hozákovou

k inému konaniu, a preto súd opäť vo veci nekonal. V čase od 14.5.2014 do 23.9.2014 súd

opäť nekonal, pričom čakal na znalecký posudok.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že v konaní pred OS v Čadci

dochádza permanentne k prieťahom, pričom sa jedná o bežnú vec, v rámci ktorej sa

vysporiadava podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Preto i naďalej trvám na podanej

sťažnosti a navrhujem Ústavnému súdu SR, aby tejto v plnom rozsahu vyhovel.

Na záver svojho vyjadrenia chcem poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľka

v dôsledku dlhodobých súdnych sporov s , ktoré trvajú už 27 rokov

i psychicky ochorela v dôsledku neustálych prieťahov v konaní, pričom svoje ochorenia

i preukázala v žiadosti o oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorá je súčasťou súdneho

spisu. V prípade potreby predložím celú zdravotnú dokumentáciu sťažovateľky. Ďalej by

som chcel ÚS SR ozrejmiť ešte jednu skutočnosť a to, že navrhovateľka v rodinnom dome

súp. č. 1063 (ktorý je predmetom súdneho konania vedeného na OS Čadca) chcela po

6

sobáši so svojim manželom bývať, avšak pre násilné správanie to nebolo

možné. Následne teda bývala v prenajatom byte od Mesta , hoci bol tento pridelený

. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu v súčasnej dobe býva u svojho

syna a to aj napriek tomu, že vlastní 1/2 cu rodinného domu súp. č. 1063 (predmet súdneho

konania). Aj napriek tomu, že sa už 27 rokov snaží vysporiadať podielové

spoluvlastníctvo k rodinnému domu súp. č. 1063, tak pre neustále prieťahy v konaní sa jej to

nedarí, čím samozrejme dochádza k amortizácii rodinného domu súp. č. 1063 a k stále

nižšej náhrade, ktorá jej bude vyplatená za jej spoluvlastnícky podiel. Za poskytnutú

náhradu v doteraz súdom stanovenej výške cca 7.000 € si už dnes nedokáže zabezpečiť svoje

samostatné bývanie. Protistrane zrejme o to išlo v priebehu celého

súdneho konania, aby ekonomicky a sociálne odstavil a zaplatil jej čo

najmenej, pričom jeho vyhlásenia boli i v tom smere, že sa do smrti nedožije toho, že by ju

vyplatil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadam, aby Ústavný súd SR túto krivdu

spôsobenú 27 ročným súdnym sporom zohľadnil vo výške priznanej nemajetkovej ujmy.

(...) S poukazom na vyššie uvedené chcem požiadať ÚS SR, aby mi priznal trovy

konania spojené so zastupovaním pred ÚS SR a aby rozhodol tak, že porušovateľ Okresný

súd Čadca je mi povinný zaplatiť náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho

zastúpenia vo výške 518,76 €(...) na účet JUDr. Ladislava Ščuryho(...) do 2 mesiacov od

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. (pôvodne vedeného

pod sp. zn. ) v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. 28

zo 14. februára 2012:

Dňa 1. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 959 prerušil napadnuté

konanie „do právoplatného ukončenia veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

“.

Dňa 21. marca 2012 (ďalej len „navrhovateľ 1“) podal odvolanie

proti uvedenému uzneseniu.

Dňa 26. marca 2012 (ďalej len „navrhovateľka 2“; spolu len

„navrhovatelia“) návrh na začatie konania voči odporkyni – sťažovateľke zobrala späť.

Dňa 27. marca 2012 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu o prerušení

konania.

Dňa 30. marca 2012 okresný súd vyzval navrhovateľa 1 a sťažovateľku, aby sa

vyjadrili k späťvzatiu návrhu navrhovateľkou 2.

Dňa 14. mája 2012 navrhovateľ 1 oznámil súdu, že nesúhlasí so späťvzatím návrhu

navrhovateľkou 2.

Dňa 17. mája 2012 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že súhlasí so späťvzatím

návrhu zo strany navrhovateľky 2.

Dňa 25. mája 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“), aby rozhodol o odvolaniach proti uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 30. mája 2012 krajský súd uznesením č. k. 1005 napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil.

Dňa 2. augusta 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 20. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 1008 rozhodol, že

„konanie o návrhu navrhovateľky v 2/ rade sa nezastavuje“.

Dňa 27. novembra 2012 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby odstránil

„vady svojho ústneho podania“.

Dňa 3. decembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. január 2013.

Dňa 17. januára 2013 právny zástupca sťažovateľky reagoval na ostatnú výzvu

okresného súdu.

8

Dňa 30. januára 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely „podania upraveného návrhu zo strany právneho zástupcu navrhovateľa

v 1/, rade“.

Dňa 21. marca 2013 právny zástupca sťažovateľky podal súdu „Vyjadrenie

k pojednávaniu zo dňa 30.1.2013 – úprava vzájomného návrhu“.

Dňa 3. apríla 2013 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za

podaný vzájomný návrh.

Dňa 4. apríla 2013 okresný súd zaslal navrhovateľovi 1 „odvolanie právneho

zástupcu odporkyne, ktoré bolo Okresnému súdu Čadca doručené dňa 7.8.2008“,

na vyjadrenie. V rovnaký deň súd urgoval právneho zástupcu sťažovateľky na predloženie

listinného dôkazu a vyzval právneho zástupcu navrhovateľky 2 oznámiť, či „nedošlo

k rozšíreniu masy patriacej BSM“ formou notárskej zápisnice.

Dňa 9. apríla 2013 okresný súd uznesením č. k. 1137 vyzval

„navrhovateľov v 1, 2 na odstránenie vád podania“.

Dňa 16. apríla 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu okresného súdu č. k. z 3. júla 2008.

Dňa 22. apríla 2013 krajský súd uznesením č. k. 1143 napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil.

Dňa 24. mája 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. júna 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu

navrhovateľky 2 „na výzvy súdu zo dňa 4.4.2013 a 9.4.2013“.

Dňa 17. júla 2013 okresný súd uznesením č. k. 1154 nepripustil právne

zastúpenie navrhovateľky 2 advokátom, ktorý zastupoval aj sťažovateľku.

Dňa 5. septembra 2013 súd vyzval navrhovateľku 2, aby sa vyjadrila k jeho

uzneseniu č. k. 1137.

Dňa 13. septembra 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľky k uzneseniu č. k. 1154.

Dňa 20. septembra 2013 navrhovateľka 2 reagovala na výzvu súdu z 5. septembra

2013.

Dňa 24. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 1161 „konanie

o návrhu navrhovateľov1/,2/, o náhradu časti investícií do nehnuteľnosti“ odmietol.

Dňa 17. októbra 2013 navrhovateľ 1 podal odvolanie proti uzneseniu č. k.

1161. V rovnaký deň bol súdu doručený návrh navrhovateľa 1 „o zaplatenie

vložených investícií do nehnuteľnosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v širšom

zmysle“. Uvedený návrh bol na okresnom súde zaevidovaný pod sp. zn. .

Dňa 28. októbra 2013 súd zaslal uvedené odvolanie navrhovateľa 1 na vyjadrenie

sťažovateľke.

Dňa 24. októbra 2013 sa navrhovateľka 2 vyjadrila k uzneseniu súdu č. k.

1161.

Dňa 31. októbra 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom

prostriedku podanom proti uzneseniu okresného súdu č. k. 1161.

Dňa 11. novembra 2013 súd vyzval navrhovateľa 1, aby uhradil súdny poplatok za

podaný návrh, ktorý tak urobil 28. novembra 2013.

Dňa 29. novembra 2013 krajský súd uznesením č. k. 1171 napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 4. februára 2014 okresný súd poučil sťažovateľku o jej „procesných

povinnostiach a právach“ a vyzval navrhovateľov na predloženie dôkazov.

Dňa 7. februára 2014 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu.

Dňa 13. februára 2014 právny zástupca navrhovateľa 1 podal súdu „návrh na

vykonanie dôkazov“.

Dňa 26. februára 2014 sa sťažovateľka vyjadrila „k návrhu na začatie konania zo dňa

17.10.2013“.

Dňa 19. marca 2014 okresný súd oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľov, že ich

návrh zo 17. októbra 2013 „bol omylom zapísaný ako nová vec pod sp. zn. .

Z podaného podnetu je zrejmé, že sa jedná o návrh, ktorý mal byť súčasťou konania vo veci

“.

Dňa 7. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu. V rovnaký deň bol do spisu

pripojený znalecký posudok č. 16/2014.

10

Dňa 15. apríla 2014 okresný súd uznesením č. k. 1233 ustanovil

vo veci znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností, ktorý mal

v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia najmä určiť hodnotu sporných

nehnuteľností. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. mája 2014.

Dňa 15. apríla 2014 okresný súd uznesením č. k. 1241 „zmenu návrhu

došlú súdu 21.3.2013(...) nepripúšťa“.

Dňa 7. mája 2014 sa právny zástupca sťažovateľky vyjadril „k uzneseniam

o ustanovení znalca“ a k „nepripustení zmeny návrhu“.

Dňa 14. mája 2014 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril

ku skutkovým okolnostiam prípadu.

Dňa 21. mája 2014 právny zástupca sťažovateľky reagoval na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 24. júla 2014 boli okresnému súdu doručené zmluvy a ponuky realitných

kancelárií.

Dňa 1. augusta 2014 ustanovený znalec požiadal súd „o predĺženie termínu na

vypracovanie znaleckého posudku“.

Dňa 13. augusta 2014 okresný súd povolil „predĺženie lehoty na vypracovanie

posudku o 1 mesiac“.

Dňa 22. septembra 2014 bol súdu doručený znalecký posudok

č. 123/2014.

Dňa 23. septembra 2014 bol uvedený znalecký posudok zaslaný účastníkom na

vyjadrenie.

Dňa 24. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 1332 priznal

znalcovi odmenu.

Dňa 29. septembra 2014 sa navrhovateľ 1 vyjadril k znaleckému posudku.

Dňa 7. októbra 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. november 2011.

Dňa 14. októbra 2014 sa navrhovateľka 2 vyjadrila k znaleckému posudku.

Dňa 21. októbra 2014 sa aj sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu

vyjadrila k znaleckému posudku, ktorému vytýkala „nedostatky“.

Dňa 22. októbra 2014 súd vyzval znalca, aby písomne zaujal stanovisko k vyjadreniu

sťažovateľky.

Dňa 5. novembra 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito „za účelom predloženia vyjadrenia znalca“. V rovnaký deň bolo súdu doručené

písomné vyjadrenie znalca „k námietkam právneho zástupcu odporcu“.

Dňa 11. novembra 2014 súd zaslal uvedené vyjadrenie znalca účastníkom konania,

aby k nemu zaujali písomné stanovisko.

Dňa 28. novembra 2014 právny zástupca sťažovateľky zaujal písomné stanovisko

k vyjadreniu znalca z 5. novembra 2014.

Dňa 4. decembra 2014 aj sťažovateľka zaujala písomné stanovisko k vyjadreniu

znalca z 5. novembra 2014.

Dňa 10. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 1360 nariadil

vo veci kontrolné znalecké dokazovanie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu vo veci vedenej pod sp. zn. (pôvodne vedenej pod sp. zn. )

12

dochádza opätovne, t. j. aj po rozhodnutí ústavného súdu č. k. 28

zo 14. februára 2012, k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným

rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,

na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv

().

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd

poukazuje na svoje predchádzajúce hodnotenie tejto otázky obsiahnuté aj v náleze

ústavného súdu č. k. zo 14. februára 2012, podľa ktorého ide o sporové

konanie, ktoré nie je právne zložité, pretože v ňom možno využiť stabilizovanú judikatúru

všeobecných súdov. Sťažovateľkinu vec je však nevyhnutné považovať za skutkovo

zložitejšiu jednak pre nutnosť opakovania znaleckého dokazovania, ako aj pre nevyhnutnosť

preukazovania investícií do spoločnej veci vložených jednotlivými účastníkmi konania

v minulosti.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom

konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľka podľa vyjadrenia okresného súdu

„navrhovala znalecké dokazovania a podávala odvolania“, ústavný súd pripomína svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných navrhovateľom procesnými

predpismi (napr. podľa ) na uplatňovanie a presadzovanie

ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania,

nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I.

ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo 21. októbra 1987 a bez

14

právoplatného rozhodnutia trvá už takmer dvadsaťosem rokov. Na túto skutočnosť nebolo

možné neprihliadnuť, hoci v zmysle svojej ustálenej judikatúry relevantné skutočnosti bolo

možné preskúmať až od 15. februára 1993, v danom prípade od právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. zo 14. februára 2012, ktorým už bolo vyslovené

porušenie základného práva sťažovateľky garantovaného v a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a bolo jej priznané aj finančné zadosťučinenie za porušenie týchto

práv, ako i trovy právneho zastúpenia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.

februára 2012, a preto prieskum ústavného súdu sa sústredil najmä na obdobie po uvedenom

dátume.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už

takmer 28 rokov je už samo osebe neprimerané. Okrem toho okresný súd bol v danej veci

už aj po opakovanom vyslovení porušenia označených základných práv ústavným súdom

(, a ) opäť neefektívne činný, konkrétne,

keď 1. marca 2012 bez relevantných dôvodov prerušil napadnuté konanie. Skutočnosť, že

v danom prípade neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, vyslovil krajský súd

vo svojom uznesení č. k. 1005, avšak na nápravu tohto „neúspešného“

rozhodnutia okresného súdu o prerušení konania bolo treba venovať zbytočne takmer pol

roka, kedy sa okresný súd nemohol zaoberať posúdením veci samej. Rovnako okresný súd

24. septembra 2013 uznesením „konanie o návrhu navrhovateľov1/,2/, o náhradu časti

investícií do nehnuteľnosti“ z procesných dôvodov zjavne neopodstatnene odmietol,

čo výstižne vyplýva zo zrušovacieho uznesenia krajského súdu č. k. 1171,

z ktorého vyplýva, že „podľa názoru odvolacieho súdu odmietnutím podania navrhovateľov

1/ a 2/ rade po viac než 20 rokoch trvania súdneho sporu a vykonaní rozsiahleho

dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, by znamenalo, že prvostupňový súd takýmto

postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom“. Znovu trvalo takmer pol

roka (spolu s vrátením spisu okresnému súdu), kedy sa okresný súd pre vlastné chybné

rozhodnutie nemohol venovať rozhodovaniu vo veci samej v napadnutom konaní. Okrem

uvedeného okresný súd konal nesústredene, keď iba 16. apríla 2013 predložil spis

krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k.

688 z 3. júla 2008. Spis s opravným prostriedkom účastníka konania predložil krajskému

súdu až takmer po 5 rokoch, pričom už len po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn.

tak mohol urobiť napr. aj 25. mája 2012, keď bol spis predložený

krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach proti uzneseniu o prerušení konania. Uvedená

neefektívna činnosť okresného súdu už po štvrťstoročie trvajúcom napadnutom konaní nie je

ničím ospravedlniteľná, pretože počas takmer jedného roka okresný súd opakovane

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej

nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. pritom v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných

prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa ods. dohovoru, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom náleze č. k.

zo 6. septembra 2005 prikázal okresnému súdu v napadnutej veci konať bez zbytočných

prieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3

písm. a) .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €,

pretože „v predmetnom súdnom konaní sa cítim byť úplne bezmocná, nakoľko sa neviem

16

žiadnymi zákonnými prostriedkami domôcť riadneho konania vo veci a z uvedeného dôvodu

sa liečim od októbra 2006 na psychiatrii“ .

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti a

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za

primerané vo výške 2 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu k

napadnutému konaniu už 3 x (, a )

vyslovil porušenie základného práva (vo vzťahu k sťažovateľke, ale aj ostatným účastníkom

konania) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez

prieťahov, sťažovateľke opakovane priznal finančné zadosťučinenie, napriek tomu okresný

súd nekonal vo veci s osobitnou starostlivosťou.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 25. februára 2014, spísanie ústavnej

sťažnosti z 5. mája 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. januára

2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný

paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume

139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,30 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %

DPH, teda sumu 86,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove

sumu 518,76 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2015

18