Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 401/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom

Holičom, advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. 37

z 30. septembra 2010 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2014

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. z 30. septembra

2010 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od 28. júna 1995

v pozícii žalobcu účastníkom konania vedeného pred okresným súdom, ktorého predmetom

bolo spočiatku určenie neúčinnosti rozhodnutia o registrácii spoločenskej zmluvy, neskôr

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a napokon znovu určenie neplatnosti

rozhodnutia o registrácii zmeny spoločenskej zmluvy spolu s určením neplatnosti prevodov

vlastníckeho práva ku konkretizovaným nehnuteľnostiam.

Ústavný súd nálezom č. k. z 30. septembra 2010 vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa i jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní sp. zn. ,

prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a priznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 6 500 €, ako aj náhradu trov konania.

Uvedený nález ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 18. októbra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti rekapituluje priebeh konania pred okresným súdom

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu. V tomto období došlo k nariadeniu pojednávaní

(8. novembra 2010 a 13. apríla 2011), ako aj k rozhodovaniu okresného súdu o viacerých

procesných otázkach (zastavenie konania v časti jeho dovtedajšieho predmetu,

zastavenie konania proti niektorým z odporcov, zmena žalobného petitu). Sťažovateľ

namieta, že okresný súd bol od 8. augusta 2011 nečinný, a preto doručil okresnému súdu

5. marca 2012 „Žiadosť o konanie vo veci...“. Okresný súd 4. mája 2012 nariadil

pojednávanie vo veci na 27. jún 2012.

Podaním doručeným okresnému súdu 19. júla 2012 sťažovateľ navrhol vstup ďalších

účastníkov na strane odporcu do konania. Okresný súd uznesením č. k. 603

z 18. októbra 2012 tento návrh sťažovateľa zamietol argumentujúc neefektívnosťou

navrhovaného postupu vo väzbe na viac ako 17 rokov trvajúce konanie vo veci samej.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 6. novembra 2012 odvolanie. Vec napadla

na krajský súd 22. novembra 2012 a bola jej pridelená sp. zn. .

Podľa sťažovateľa krajský súd od 22. novembra 2012 „vo veci neurobil žiadny

procesný úkon, čím bol spôsobený prieťah 17 mesiacov, čo je dôvod na podanie tejto

opakovanej sťažnosti...“. Súčasne argumentuje stavom právnej neistoty, ktorý trvá už

19 rokov.

Sťažovateľ podal 31. marca 2014 sťažnosť na postup krajského súdu podľa § 62

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Predseda krajského súdu oznámením

z 23. apríla 2014 predĺžil lehotu na vybavenie tejto sťažnosti do 30. mája 2014. V odpovedi

na sťažnosť z 22. mája 2014 konštatoval jej dôvodnosť na základe príčin majúcich

objektívnu povahu (množstvo vecí pridelených do senátu „4 Co“). Súčasne však predseda

krajského súdu sťažovateľa upovedomil, že vo veci jeho odvolania krajský súd rozhodol

27. marca 2014, „pričom na Okresný súd Bratislava I bude predmetné rozhodnutie spolu

so súdnym spisom expedované v najbližších dňoch“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie

vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„I. Okresný súd Bratislava I., opakovane (od 18.10.2012, do 22.11.2012) porušil

právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom pod sp. zn. .

II. Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. (od 22.11.2012

do súčasnosti) porušil a porušuje právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

III. Krajskému súdu v Bratislave a Okresnému súdu Bratislava I., prikazuje vo veci

konať bez prieťahov.

IV. priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 120 000 €, ktorú čiastku sú povinní Okresý súd Bratislava I. a Krajský súd

Bratislava zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet advokáta JUDr. Jozefa Holiča,

č. ú.: vedený v , do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu SR.

V. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 455,03 €. a to všetko, Okresný súd Bratislava I. a Krajský súd Bratislava, sú

povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Holiča,

č. ú.: vedený v , do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu SR.“

Sťažovateľ doručil 26. júna 2015 ústavnému súdu podanie, v ktorom doplnil

informácie o vybavení jeho sťažnosti na postup súdu adresovanej 31. marca 2014

predsedovi krajského súdu. Súčasne uviedol, že jeho vec pred okresným súdom stále nie je

„právoplatne skončená čo má ten dôsledok, že sťažovateľ trpel a stále trpí pocitom právnej

neistoty v spravodlivý súdny proces“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti je petit oddelený od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania a môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorý označil za porušovateľa svojich práv ( ). V tomto ohľade sťažovateľ

(kvalifikovane zastúpený advokátom) namieta prieťahy v konaní pred okresným súdom

vedenom pod sp. zn. „od 18.10.2010, do 22.11.2012“. Ústavný súd preto ustálil

za predmet svojho predbežného prerokovania postup okresného súdu v označenom konaní

iba v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. 37

z 30. septembra 2010, tak ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

1. Pokiaľ ide o časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie označených práv

postupom okresného súdu v konaní sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu vo veci sp. zn. , ústavný súd uvádza, že podľa jeho

stabilizovanej judikatúry (napr. , , , ,

, ) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva

podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§

25 ods. 2 ). Vychádza pritom z toho, že účelom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. , ,

).

Napriek skutočnosti, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu konanie v určovacej

veci sťažovateľa nebolo právoplatne ukončené, keďže po rozhodnutí okresného súdu

o procesnej otázke (zamietnutie návrhu sťažovateľa na pristúpenie ďalších účastníkov

konania na strane odporcu) bolo v štádiu konania o odvolaní sťažovateľa, je nepochybné,

že k namietanému porušovaniu sťažovateľom označených práv postupom okresného súdu

nemohlo dochádzať.

Podľa odpovede predsedu krajského súdu na sťažovateľovu sťažnosť na postup

súdu podanú podľa zákona o súdoch síce krajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol

27. marca 2014 (teda pred podaním sťažnosti ústavnému súdu), zároveň však z tejto

odpovede z 22. mája 2014 (teda už po doručení sťažnosti ústavnému súdu) vyplýva,

že odvolacie rozhodnutie krajského súdu ešte nebolo okresnému súdu expedované, a teda

súdny spis nebol predložený okresnému súdu. Vec v deň podania sťažnosti ústavnému súdu

v dôsledku prebiehajúceho odvolacieho konania nebola v dispozícii okresného súdu,

ale v dôsledku podaného odvolania stále v dispozícii odvolacieho súdu, a preto v danom

čase okresný súd nemohol žiadnym relevantným konaním ovplyvňovať priebeh

konania, resp. spôsobovať zbytočné prieťahy v ňom (napr. , ,

).

V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jedným zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako

účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už

k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. ,

, ).

Okresný súd v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, t. j. 12. mája

2014, nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh konania,

prípadne prieťahy v ňom. Tento stav vedie ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) k záveru, že sťažnosť v časti namietajúcej postup okresného

súdu v konaní sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu vo veci

sp. zn. je zjavne neopodstatnená a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde je potrebné ju odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní.

2. Aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v časti namietajúcej porušenie

označených práv sťažovateľa postupom krajského súdu v konaní sp. zn.

dospel ústavný súd k záveru o jej zjavnej neopodstatnenosti.

Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , , ). Ojedinelá nečinnosť súdu

hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania

(17 mesiacov) sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa

(obdobne vo vzťahu k odvolaciemu konaniu napr. , ),

preto jeho sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal aj z charakteru odvolacieho konania,

kde úlohou odvolacieho súdu je preskúmanie postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu,

pričom z hľadiska početnosti úkonov viditeľných z pohľadu sťažovateľa, napr. pojednávaní,

je potrebné mať na zreteli fakultatívnosť nariadenia pojednávania odvolacím súdom

na prejednanie odvolania ( v znení

neskorších predpisov). Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo k úkonom viditeľným

z pohľadu sťažovateľa, ešte sama osebe neznamená, že odvolací súd bol vo veci úplne

nečinný. Povaha odvolacieho konania spočíva v posudzovaní relevantnosti námietok

uvedených sťažovateľom v odvolaní (). K takémuto záveru ústavný súd

dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach,

podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti

od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia

práva alebo slobody ( prvá veta ).

4. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi obrátiť

sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na okresnom súde, eventuálne na krajskom súde, dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015