Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 501/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, , a , ,

zastúpených advokátom JUDr. Zsoltom Suverom, advokátska kancelária, Murgašova 3,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej

pod sp. zn. po podaní dovolania a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra

2014 doručená sťažnosť , , ,

a , (ďalej len

„sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C

17/2007 po podaní dovolania.

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľky vystupovali v procesnej

pozícii žalovaných v konaní vedenom pred okresným súdom, ktorého predmetom bolo

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (prevádzkové a obytné priestory), na základe

návrhu , (ďalej len „žalobkyňa“).

Okresný súd rozsudkom č. k. z 29. júna 2012 zamietol návrh

žalobkyne na určenie, že sporná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva

žalobkyne a , zomrelého 6. októbra 2009, naposledy bytom

, a na základe eventuálneho petitu určil, že táto nehnuteľnosť tvorí

podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a sťažovateliek u každej v podieloch po 1/6 z celku.

Na odvolanie žalobkyne i sťažovateliek Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom č. k. z 23. mája 2013 potvrdil rozsudok okresného súdu ako

vecne správny. Odvolací rozsudok krajského súdu bol sťažovateľkám doručený 4. júna 2013

a právoplatnosť nadobudol 10. júna 2013.

Sťažovateľky doručili 28. júna 2013 okresnému súdu dovolanie proti rozsudku

krajského súdu v časti potvrdenia výroku rozsudku okresného súdu o určení, že sporná

nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a sťažovateliek. Na výzvu

okresného súdu mu 25. júla 2013 doručili sťažovateľky doklad o zaplatení súdneho poplatku

za podané dovolanie.

Okresný súd dovolanie dovolaciemu súdu nepredložil, ale uznesením č. k. 13 C

17/2007 417 zo 7. augusta 2013 rozhodol o povinnosti sťažovateliek nahradiť spoločne

a nerozdielne žalobkyni trovy konania v sume 17 554,65 €. Sťažovateľky proti tomuto

uzneseniu podali 4. októbra 2013 odvolanie.

Dopĺňacím uznesením č. k. z 13. novembra 2013 okresný súd

doplnil svoje náhradové uznesenie zo 7. augusta 2013 tak, že žalobkyni náhradu trov

konania voči (žalovaný vo 4. rade) nepriznal. Aj proti tomuto

dopĺňaciemu uzneseniu sťažovateľky podali 27. novembra 2013 odvolanie.

Okresný súd predložil spisový materiál 16. decembra 2013 krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateliek proti uzneseniam o náhrade trov konania. Spis

sa na krajskom súde nachádzal do 31. októbra 2014.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľky kritizujú, že ich dovolanie

„nebolo po uplynutí viac ako 16 mesiacov od jeho podania t. j. od 28. júna 2013 dovolacím

súdom ani len zaevidované.

Okresný súd tak vo veci dovolania sťažovateliek nepostupoval v primeranej lehote,

resp. bez zbytočných prieťahov a efektívne, najmä keď dovolanie dosiaľ nepredložil

dovolaciemu súdu.

Máme totiž za to, že postup vo veci odvolania sťažovateliek týkajúceho sa trov

konania, nemôže byť prekážkou pre postup vo veci dovolania týkajúceho sa rozhodnutia

vo veci samej.“. V nadväznosti na to sťažovateľky poukazujú na § 243d ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov.

S predložením podaných odvolaní krajskému súdu mal podľa názoru sťažovateliek

okresný súd „súčasne v záujme zabezpečenia rýchlej a účinnej ochrany práv sťažovateliek

prinajmenšom aj dovolanie ako také týkajúce sa veci samej predložiť dovolaciemu súdu.

Inými slovami povedané, v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv sťažovateliek

by bolo, ak by bol okresný súd dosiahol prinajmenšom zaevidovanie dovolania sťažovateliek

dovolacím súdom a tým súčasne jeho skoršie zaradenie do poradia čakajúcich

na vybavenie, ktoré dovolací súd ako je to všeobecne známe vybavuje práve podľa poradia

(daného časom nápadu) v časovom horizonte mnohokrát presahujúcom 1 rok. Totiž

následné pripojenie na danú vec vzťahujúceho sa súdneho spisu k už zaevidovanému

dovolaniu v čase, kedy by sa týmto dovolací súd začal významným spôsobom zaoberať,

by malo byť už iba záležitosťou organizačno technickou.

A teda pokiaľ ide o postup vo veci dovolania sťažovateliek, máme za to, že je treba

na ťarchu okresného súdu pričítať aj obdobie jeho nečinnosti od 16.12.2013 do 31.10.2014,

počas ktorého sa spis nachádzal na krajskom súde za účelom rozhodnutia o odvolaní

vo veci trov (prvostupňového a odvolacieho) konania.“.

V otázke sťažnosti na postup okresného súdu podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“) sťažovateľky poukazujú na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike,

ako aj Komanický proti Slovenskej republike, z ktorých podľa ich názoru vyplýva,

že sťažnosť na postup súdu podľa zákona o súdoch nemožno vnímať ako procesnú

podmienku sťažnosti podľa adresovanej ústavnému súdu.

Sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie

vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo 1. , , 2.

, a 3. , ,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Slovenskej

republiky ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Košice

v konaní o dovolaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Prikazuje sa, aby Okresný súd Košice II v konaní o dovolaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. , , priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3.000 (slovom: tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný

jej vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. , , priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3.000 (slovom: tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný

jej vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

5. , , priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3.000 (slovom: tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný

jej vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

6. , , 2. ,

a 3. , , spoločne

a nerozdielne priznáva náhradu trov tohto konania v celkovej sume 450,24 €

[pozostávajúce z odmeny advokáta za dva spoločné úkony právnej služby t. j. 1. prevzatie

a príprava zastúpenia, 2. vypracovanie sťažnosti, pri zastupovaní troch osôb (134 € / 2 x 3 x

2) v sume 402 €, a z režijného paušálu za dva spoločné úkony právnej služby pri

zastupovaní troch osôb (8,04 € x 3 x 2 €) v sume 48,24 €], ktorú je Okresný súd Košice II

povinný im vyplatiť na účet ich právneho zástupcu – advokáta JUDr. Zsolta Suvera,

Advokátska kancelária, Murgašova 3, Košice do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

tohto nálezu.“

Ústavný súd od okresného súdu zistil, že v čase predbežného prerokovania sťažnosti

je celý spisový materiál znovu predložený krajskému súdu z dôvodu podania ďalšieho

riadneho opravného prostriedku (odvolania). Vec teda ani v čase predbežného prerokovania

sťažnosti nebola predložená dovolaciemu súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

V okolnostiach posudzovanej veci nepovažuje ústavný súd za podstatný argument

sťažovateliek, podľa ktorého okresný súd mohol podané dovolanie predložiť Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolaciemu súčasne s predložením spisového

materiálu krajskému súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach proti uzneseniam

okresného súdu o náhrade trov konania. Sťažnosť je totiž zjavne neopodstatnená z iných

dôvodov.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci

(napr. , , ).

Podľa názoru ústavného súdu je potrebné pri predbežnom prerokovaní predloženej

sťažnosti vziať do úvahy nezanedbateľný a pre intenzitu zásahu do základného práva

sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a do ich práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podstatný fakt, ktorým je právoplatné ukončenie základného

(nachádzacieho) konania k 10. júnu 2013 nadobudnutím právoplatnosti potvrdzujúceho

odvolacieho rozsudku krajského súdu. V konaní vo veci samej (určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti) bola nastolená právna istota jeho účastníkov a účel základného práva

zaručeného sťažovateľkám a dohovoru bol tak naplnený.

Právny poriadok Slovenskej republiky však priznáva právo domáhať sa preskúmania

právoplatne ukončeného základného civilného konania jeho účastníkovi prostredníctvom

mimoriadnych opravných prostriedkov, ku ktorým patrí aj dovolanie podľa tretej hlavy

štvrtej časti . Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov i právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote sa preto musí

uplatňovať aj v dovolacom konaní.

Otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup žalovaného

súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ).

Ústavný súd je toho názoru, že význam predmetu dovolacieho konania

pre sťažovateľky ako kritérium slúžiace posudzovaniu nimi namietaných prieťahov je

ovplyvnený skutočnosťou, že k tvrdeným prieťahom malo dôjsť v konaní o mimoriadnom

opravnom prostriedku (vo fáze, za procesnú realizáciu ktorej je zodpovedný prvostupňový

súd) nadväzujúcom na právoplatne ukončené základné konanie, v ktorom už bol účel

sťažovateľkami označených práv naplnený.

Práve kvôli právoplatnému ukončeniu základného konania a nastoleniu právnej istoty

sťažovateliek v ich spore nemožno podľa názoru ústavného súdu hodnotiť namietaný súvislý

prieťah po podaní dovolania ako integrálnu súčasť vád významných z hľadiska čl. 48 ods. 2

a dohovoru, ktoré sa eventuálne mohli vyskytnúť v základnom konaní

od jeho začatia v roku 2007 až do právoplatného ukončenia 10. júna 2013. Navyše, hodno

zdôrazniť, že sťažovateľky v sťažnosti nekritizujú základné konanie ako poznačené

prieťahmi.

Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , , ). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci

aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevysloví porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovie (napr. ), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

Ústavný súd stabilne judikuje, že dokonca ani v právoplatne neukončených

základných konaniach o majetkových právach a povinnostiach nemá ojedinelý prieťah

v rozsahu 16 – 17 mesiacov sám osebe takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote (napr. , , ).

Vo veci sťažovateliek však, ako už bolo uvedené, bolo základné konanie právoplatne

ukončené, a preto ich právna neistota v konaní o podanom dovolaní síce ku dňu doručenia

sťažnosti ústavnému súdu existovala, no intenzita jej zásahu do základného práva

sťažovateliek na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov a do ich práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote bola v dôsledku ich vedomia o právoplatnom

rozsúdení majetkového sporu podstatne miernejšia v porovnaní s intenzitou zásahu, ktorú by

rovnako dlhá súvislá nečinnosť vykazovala v základnom, právoplatne neukončenom konaní.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,

či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého

z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda

môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Dĺžka sťažnosťou kritizovanej nečinnosti okresného súdu po podaní dovolania

a význam predmetu dovolacieho konania pre sťažovateľky podstatne ovplyvnený

právoplatným ukončením základného (nachádzacieho) konania predstavujú pre ústavný súd

dva faktory, ktoré svojím synergickým pôsobením zmierňujú zásah do základného práva

sťažovateliek na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov a do ich práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote do tej miery, že už pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti možno vylúčiť pozitívne meritórne rozhodnutie o nej po jej prípadom

prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateliek formulovanými v ich sťažnostnom petite,

keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127

ods. 2 prvá veta ).

Aj vo väzbe na skutočnosť zistenú ústavným súdom dopytom na okresnom súde,

podľa ktorej podané dovolanie ešte ani v čase predbežného prerokovania sťažnosti nebolo

predložené dovolaciemu súdu na rozhodnutie, považuje ústavný súd pre úplnosť za vhodné

dodať, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľkám obrátiť sa opätovne so sťažnosťou

na ústavný súd, ak by v budúcnosti v žalovanom konaní dochádzalo k zbytočným

prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015