Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 218/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. B. a J. B., obaja bytom T., zastúpených advokátom

JUDr. M. C., Advokátska kancelária, T., pre namietané porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. a J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra

2011 doručená sťažnosť M. B. a J. B., obaja bytom T. (ďalej len „sťažovatelia“),

pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 31. marca 2010 Okresný súd Trnava vydal

rozsudok sp. zn. , ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa v prevažnej časti

a zaviazal sťažovateľov na zaplatenie sumy 447,59 € spolu s poplatkom z omeškania,

vo zvyšnej časti návrh zamietol. Proti predmetnému prvostupňovému rozsudku

podali sťažovatelia 10. mája 2010 odvolanie. Konanie sa vedie na krajskom súde pod

sp. zn. . Sťažovatelia v sťažnosti tvrdia, že „od uvedenej doby Krajský súd

Trnava vo veci nekoná a do dnešného dňa, t. j. rok a sedem mesiacov od začiatku

odvolacieho konania o tomto odvolaní nerozhodol“, čím dochádza k porušovaniu ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti uviedli, že v priebehu odvolacieho konania sa snažili

urýchliť priebeh konania, a to „osobnou intervenciou u predsedkyne súdu, ako i písomnou

žiadosťou dňa 24. 01. 2011, ktorou sme žiadali urýchlené vybavenie odvolania a ktorá

obsahovo bola sťažnosťou na prieťahy v konaní. Na uvedenú žiadosť nám predsedkyňa súdu

odpovedala listom zo dňa 22. 02. 2011, v ktorom poukázala na vysoký počet riešených vecí

a vyslovila predpoklad, že v našej veci sa bude rozhodovať v druhom až treťom štvrťroku

2011.“.

Sťažovatelia podali aj sťažnosť adresovanú ústavnému súdu 1. júna 2011, ktorou sa

domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá uznesením ústavného

súdu sp. zn. zo 16. júna 2011 ako zjavne neopodstatnená.

S poukazom na uvedené skutočnosti sťažovatelia tvrdia, že postupom krajského súdu

v napadnutom konaní dochádza k porušovaniu ich označených práv, preto žiadajú, aby

ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil ich základné právo podľa a právo podľa dohovoru,

aby krajskému súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov a aby

priznal finančné zadosťučinenie každému zo sťažovateľov v sume 800 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie svojej záležitosť v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov konštatuje, že ju bolo potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). Ojedinelá nečinnosť

súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania

(rok a pol) sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľov, preto ich

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú

(podobne napr. , ).

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal aj z charakteru odvolacieho konania, kde

úlohou odvolacieho súdu je preskúmanie postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu,

pričom z hľadiska početnosti úkonov viditeľných z pohľadu sťažovateľov,

napr. pojednávaní, je potrebné mať na zreteli fakultatívnosť nariadenia pojednávania

odvolacím súdom na prejednanie odvolania ( Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov). Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo

k nariadeniu pojednávania, resp. k iným úkonom viditeľným z pohľadu sťažovateľov, ešte

sama osebe neznamená, že odvolací súd bol vo veci úplne nečinný. Povaha odvolacieho

konania spočíva v posudzovaní relevantnosti námietok uvedených sťažovateľmi v odvolaní

a vzhľadom na vyjadrenie predsedníčky krajského súdu z 22. februára 2011, z ktorého je

zrejmé aj to, že „ide o rozsiahly spisový materiál, na ktorého naštudovanie a rozhodnutie je

potrebný primeraný čas“, ústavný súd nepovažoval dĺžku odvolacieho konania

(od predloženia súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 14. júna 2010,

ktorým začína odvolacie konanie na odvolacom súde, pozn.) do podania tejto sťažnosti

(14. decembra 2011), t. j. rok a šesť mesiacov, za nesúladnú s označenými právami

sťažovateľov. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu

prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej

dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci

nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľov, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľom obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na krajskom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2012