Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 138/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2004

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. V. B., bytom K., zastúpeného advokátom

JUDr. B. B., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Bratislava I, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. V. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2004 doručená sťažnosť MUDr. V. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ podrobne opísal priebeh konania na okresnom súde

začatého na základe jeho návrhu z 23. marca 1992. Poukázal na opakované prieťahy

v označenom konaní a uviedol, že medzi jednotlivými pojednávaniami sa bežne vyskytli

ročné, ale aj dvoj a trojročné intervaly, počas ktorých sa vo veci vôbec nekonalo.

Po sťažnostiach na prieťahy v konaní, ktoré zaslal predsedovi okresného súdu, ako aj

ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, vyniesol napokon okresný súd

23. septembra 2003 v jeho právnej veci rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť

5. januára 2004 a 8. januára 2004 sa stal vykonateľným. Napadnuté konanie trvalo celkom

dvanásť rokov.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa požaduje, aby mu ústavný súd priznal

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 120 000 Sk a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach,

ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach,

ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie

sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa .

Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

citovaného zákona.

Zo sťažnosti, ako aj zo zistenia ústavného súdu na okresnom súde zo 6. apríla 2004

vyplýva, že konanie, v ktorom sťažovateľ napádal porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , bolo právoplatne

skončené 5. januára 2004, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 23. septembra 2003.

V nadväznosti na to ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní konštatoval,

že v čase, keď mu bola doručená sťažnosť, t. j. 18. februára 2004, už bol odstránený stav

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal pred skončením príslušného súdneho

konania, a k porušovaniu označeného základného práva už nedochádzalo.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného

štátneho orgánu (m. m. , , , ). Ústavný

súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že v relevantnej časti

ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý, čo sa týka oblasti

občianskeho súdneho konania, vyjadruje predovšetkým záujem na tom, aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu,

pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu

spravodlivosti (napr. ).

Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. , , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa

, keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva

označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Preto

ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že konanie, v ktorom sťažovateľ

namietal porušenie svojho základného práva podľa , bolo právoplatne

skončené ešte pred podaním jeho sťažnosti ústavnému súdu, a teda k porušovaniu

označeného základného práva už nedochádza, sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ). Vychádza pritom z účelu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým, ako už bolo uvedené,

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická

osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne

právoplatným rozhodnutím.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jedným zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa , ktorou fyzická osoba alebo právnická osoba namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti,

že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného

zadosťučinenia, ústavný súd poznamenáva, že jeho fakultatívna právomoc priznať

v prípade, že vyhovie sťažnosti, tomu, koho práva boli porušené, aj peňažnú satisfakciu

podľa , v žiadnom rozsahu a nijakým spôsobom nemodifikuje účel

ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom porušení práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V nadväznosti na to je tiež potrebné

zdôrazniť, že nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemožno ponímať

ako nejaký samostatný nárok na prípadné odškodnenie za zistené prieťahy v konaní

príslušného štátneho orgánu, keďže tento nárok má len akcesorickú povahu. Ústavný súd

už v spojitosti s tým vyslovil, že „satisfakčný potenciál“ rozhodnutia ústavného súdu

nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom

pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len výlučne potreba chrániť konkrétne

základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty. Inými

slovami, meritórne konanie o námietke porušenia práva podľa je účelné

a v zásade prípustné v prípade, že takýmto konaním by ústavný súd bol spôsobilý odstrániť

stav právnej neistoty vyvolaný zbytočnými prieťahmi. V prípade, že sťažovateľovi už bolo

doručené právoplatné rozhodnutie daného štátneho orgánu, takáto možnosť zo zrejmých

dôvodov neexistuje ().

Keďže uvedené skutočnosti s poukazom na zmysel a účel ustanovenia § 48 ods. 2

vylučovali ďalšie konanie ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa, ústavný súd ju už

po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2

.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd už o jeho

žiadosti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nerozhodol, pretože jeho

poskytnutie je podľa viazané na vyhovenie sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2004