Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 36 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (41)IV. ÚS 138/04
PDF · 97.11 KB
No categories available
IV. ÚS 138/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2004
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. V. B., bytom K., zastúpeného advokátom
JUDr. B. B., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 121/92, za účasti Okresného
súdu Bratislava I, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. V. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára
2004 doručená sťažnosť MUDr. V. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 121/92.
Vo svojej sťažnosti sťažovateľ podrobne opísal priebeh konania na okresnom súde
začatého na základe jeho návrhu z 23. marca 1992. Poukázal na opakované prieťahy
v označenom konaní a uviedol, že medzi jednotlivými pojednávaniami sa bežne vyskytli
ročné, ale aj dvoj a trojročné intervaly, počas ktorých sa vo veci vôbec nekonalo.
Po sťažnostiach na prieťahy v konaní, ktoré zaslal predsedovi okresného súdu, ako aj
ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, vyniesol napokon okresný súd
23. septembra 2003 v jeho právnej veci rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť
5. januára 2004 a 8. januára 2004 sa stal vykonateľným. Napadnuté konanie trvalo celkom
dvanásť rokov.
Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy požaduje, aby mu ústavný súd priznal
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 120 000 Sk a úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach,
ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach,
ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie
sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2
citovaného zákona.
Zo sťažnosti, ako aj zo zistenia ústavného súdu na okresnom súde zo 6. apríla 2004
vyplýva, že konanie, v ktorom sťažovateľ napádal porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo právoplatne
skončené 5. januára 2004, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu
sp. zn. 9 C 121/92 z 23. septembra 2003.
V nadväznosti na to ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní konštatoval,
že v čase, keď mu bola doručená sťažnosť, t. j. 18. februára 2004, už bol odstránený stav
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal pred skončením príslušného súdneho
konania, a k porušovaniu označeného základného práva už nedochádzalo.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného
štátneho orgánu (m. m. I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Ústavný
súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy v relevantnej časti
ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý, čo sa týka oblasti
občianskeho súdneho konania, vyjadruje predovšetkým záujem na tom, aby sa čo najskôr
odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu,
pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu
spravodlivosti (napr. PL. ÚS 25/01).
Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. II. ÚS 32/00, III. ÚS 116/01, I. ÚS 116/02,
IV. ÚS 61/03, III. ÚS 109/03) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva
označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Preto
ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že konanie, v ktorom sťažovateľ
namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo právoplatne
skončené ešte pred podaním jeho sťažnosti ústavnému súdu, a teda k porušovaniu
označeného základného práva už nedochádza, sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z účelu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým, ako už bolo uvedené,
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická
osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne
právoplatným rozhodnutím.
Ústavný súd opakovane judikoval, že jedným zo základných pojmových náležitostí
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou fyzická osoba alebo právnická osoba namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov
verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti,
že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok
na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa
v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 61/03).
Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného
zadosťučinenia, ústavný súd poznamenáva, že jeho fakultatívna právomoc priznať
v prípade, že vyhovie sťažnosti, tomu, koho práva boli porušené, aj peňažnú satisfakciu
podľa čl. 127 ods. 3 ústavy, v žiadnom rozsahu a nijakým spôsobom nemodifikuje účel
ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom porušení práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V nadväznosti na to je tiež potrebné
zdôrazniť, že nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemožno ponímať
ako nejaký samostatný nárok na prípadné odškodnenie za zistené prieťahy v konaní
príslušného štátneho orgánu, keďže tento nárok má len akcesorickú povahu. Ústavný súd
už v spojitosti s tým vyslovil, že „satisfakčný potenciál“ rozhodnutia ústavného súdu
nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom
pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len výlučne potreba chrániť konkrétne
základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty. Inými
slovami, meritórne konanie o námietke porušenia práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je účelné
a v zásade prípustné v prípade, že takýmto konaním by ústavný súd bol spôsobilý odstrániť
stav právnej neistoty vyvolaný zbytočnými prieťahmi. V prípade, že sťažovateľovi už bolo
doručené právoplatné rozhodnutie daného štátneho orgánu, takáto možnosť zo zrejmých
dôvodov neexistuje (I. ÚS 235/03).
Keďže uvedené skutočnosti s poukazom na zmysel a účel ustanovenia § 48 ods. 2
ústavy vylučovali ďalšie konanie ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa, ústavný súd ju už
po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd už o jeho
žiadosti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nerozhodol, pretože jeho
poskytnutie je podľa čl. 127 ods. 3 ústavy viazané na vyhovenie sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2004