Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 417/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, advokátska kancelária,

Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia základného práva

nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného a čl.

38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 8 Tpo

13/2014 164 z 21. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. októbra 2014 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

č. k. 164 z 21. augusta 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia

Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky,

expozitúry Východ Košice (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ 91/NKA PZ VY 2012

zo 4. apríla 2014 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za pokračovací zločin legalizácie

príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. b)

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) s poukazom na formou

spolupáchateľstva podľa a iné.

Uznesením Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) č. k. 19

z 5. apríla 2014 bol sťažovateľ v tejto trestnej veci z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) vzatý do väzby. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažnosť Krajská prokuratúra

v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“), o ktorej krajský súd uznesením

sp. zn. zo 6. mája 2014 v zložení senátu: predseda senátu JUDr. Martina

Zeleňáková (referujúca sudkyňa ̶spravodajkyňa) a sudcovia JUDr. Peter Tobiaš

a JUDr. Monika Halkociová rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku zamietol.

Sťažovateľ následne 23. júna 2014 požiadal o prepustenie z väzby na slobodu.

Jeho žiadosti však prokurátor vykonávajúci dozor nad prípravným konaním nevyhovel,

preto ju predložil okresnému súdu na rozhodnutie. Okresný súd sa nepovažoval za príslušný

na konanie v tejto veci, preto žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu

uznesením č. k. z 3. júla 2014 postúpil Okresnému súdu Liptovský

Mikuláš. Proti rozhodnutiu o postúpení veci podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský súd

v senáte, ktorého predsedníčkou a zároveň sudkyňou spravodajkyňou bola opäť

JUDr. Martina Zeleňáková, rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu

uznesením sp. zn. z 23. júla 2014 podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku v celom rozsahu zrušil a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Vzhľadom na uvedené okresný súd uznesením sp. zn. zo 4. augusta

2014 podľa , keďže dôvod väzby podľa

písm. c) naďalej existoval, nahradil väzbu sťažovateľa dohľadom

probačného a mediačného úradníka a prepustil ho na slobodu.

Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok krajská prokuratúra, o ktorom

krajský súd uznesením sp. zn. z 21. augusta 2014 v zložení senátu: predseda

JUDr. František Mozner a sudcovia JUDr. Peter Revák (referujúci sudca – spravodajca)

a JUDr. Monika Halkociová rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného

poriadku uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 4. augusta 2014 zrušil

a zároveň podľa sám žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením sp. zn.

z 21. augusta 2014 porušil jeho základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi

zaručené a listiny a svoje presvedčenie odôvodnil takto:

„Podľa bodu 2.3 rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove väzobné veci zapisované

do registrov Tpo a Tos, v ktorých už krajský súd konal, sa po ich opätovnom predložení

pridelia senátu, predsedom ktorého je sudca, ktorý bol v pôvodnom konaní sudcom

spravodajcom. Ak pôvodný sudca spravodajca nie je predsedom senátu, vec sa pridelí

senátu, členom ktorého je tento sudca, ktorý v tejto veci bude opäť sudcom spravodajcom.

Ak je vo veci viac sudcov spravodajcov, pridelí sa senátu, predsedom alebo členom ktorého

je posledný sudca spravodajca. To neplatí, ak poslednému sudcovi spravodajcovi bola vec

pridelená postupom podľa bod 2.4. písm. a), d).

Podľa bodu 2.4 vec bude pridelená bez využitia technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR senátu,

predseda ktorého je sudca, ktorý má v príslušnom týždni pohotovosť

a) ak napadla vec, v ktorej bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty

väzby,

b) keď sa koná na verejnom zasadnutí o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu

o nevzatí do väzby,

c) ak sa koná o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vzatí do väzby v konaní podľa

,

d) ak sa má rozhodnúť o vylúčení sudcu pre prípravné konanie.

Zákonným sudcom sťažovateľa je predsedníčka senátu a sudkyňa spravodajkyňa

JUDr. Martina Zeleňáková.

Preto pokiaľ vo veci rozhodol iný sudca, bolo porušené základné právo sťažovateľa

nebyť odňatý zákonnému sudcovi...

Po opätovnom predložení veci na krajský súd nebol dôvod na postup podľa bodu 2.4

písm. a, d) rozvrhu práce, pretože nešlo o prípad, aby išlo o vec, v ktorej bola podaná

sťažnosť proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty väzby alebo sa malo rozhodnúť o vylúčení

sudcu pre prípravné konanie...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd uznesením

Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 8. 2014, č. k. 164 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 8. 2014, č. k. 164

zrušuje.

Prepúšťa sťažovateľa ihneď na slobodu.

Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania v sume 284,08 €, ktoré je mu Krajský

súd v Prešove povinný uhradiť na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Zároveň sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa § 26 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) považoval jeho vec za naliehavú.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

tohto ustanovenia môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom všeobecného

súdu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , , ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd preto môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý

označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , , ,

).

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd za predmet sťažnosti považoval namietané

porušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1

a listiny, a to uznesením krajského súdu č. k. 164

z 21. augusta 2014, ktoré malo spočívať v tom, že o sťažnosti krajskej prokuratúry proti

rozhodnutiu okresného súdu o nahradení väzby sťažovateľa dohľadom probačného

a mediačného úradníka a jeho prepustení z väzby na slobodu rozhodol krajský súd v senáte,

ktorý nebol vo veci podľa názoru sťažovateľa zákonným.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Ústavný súd v prvom rade pripomína, že konanie pred všeobecnými súdmi, ktorého

výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, inicioval sťažovateľ podaním žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu, následkom čoho je potrebné napadnuté rozhodnutie

považovať za rozhodnutie o osobnej slobode. Sťažovateľ v súvislosti s týmto rozhodnutím

namieta porušenie základného práva zaručeného v (resp.

listiny). Z judikatúry ústavného súdu ale vyplýva, že osobná sloboda a jej ochrana

sú predmetom (prípadne listiny). Ústavný súd už v minulosti konštatoval,

že v ustanoveniach a 5 týkajúcich sa práva na osobnú slobodu (

ods. 1 ) je obsiahnuté aj právo byť pozbavený slobody iba z dôvodov a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon, ako aj právo obvineného podať návrh na konanie, v ktorom by súd

neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie

obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu

nevyhnutnú (resp. primeranú dobu) alebo byť prepustený počas konania (obdobne

napr. , , , ).

Ak teda sťažovateľ v tejto veci namietal porušenie svojho základného práva nebyť

odňatý zákonnému sudcovi podľa a podľa listiny, javí sa

jeho sťažnosť ako zjavne neopodstatnená, pretože tieto ustanovenia a listiny sa

aplikujú pri rozhodovaní vo veci samej a neaplikujú sa na rozhodovanie všeobecného súdu

o väzbe, keďže špeciálne ustanovenia ( listiny) týkajúce sa osobnej

slobody obsahujú jej základné hmotné a procesné atribúty vrátane práva na spravodlivé

súdne konanie a v jeho rámci aj na zákonného sudcu (pozri napr. ,

, uznesenie z predbežného prerokovania č. k. 25

z 18. marca 2014). Z uvedeného dôvodu je sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená,

čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa .

Ústavný súd napriek uvedenému v snahe vyhnúť sa prílišnému formalizmu preskúmal

sťažnosť sťažovateľa aj z hľadiska jej merita, t. j. či skutočne o sťažnosti krajskej prokuratúry

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 4. augusta 2014 rozhodol krajský

súd v konaní vedenom pod sp. zn. v zákonnom zložení senátu.

Sťažovateľ tvrdí, že v jeho trestnej veci bola v rámci konania druhostupňového súdu

zákonnou sudkyňou JUDr. Martina Zeleňáková ako sudkyňa spravodajkyňa, ktorej vec bola

prvýkrát pridelená a ktorá zároveň bola v danom čase predsedníčkou senátu krajského súdu

„4 Tpo“.

Podľa rozvrhu práce krajského súdu na rok 2014 v znení, ako ho cituje sťažovateľ,

„väzobné veci zapisované do registrov Tpo a Tos, v ktorých už krajský súd konal, sa po ich

opätovnom predložení pridelia senátu, predsedom ktorého je sudca, ktorý bol v pôvodnom

konaní sudcom spravodajcom. Ak pôvodný sudca spravodajca nie je predsedom senátu, vec

sa pridelí senátu, členom ktorého je tento sudca, ktorý v tejto veci bude opäť sudcom

spravodajcom. Ak je vo veci viac sudcov spravodajcov, pridelí sa senátu, predsedom alebo

členom ktorého je posledný sudca spravodajca. To neplatí, ak poslednému sudcovi

spravodajcovi bola vec pridelená postupom podľa bod 2.4. písm. a), d).“.

Podľa ďalšieho ustanovenia rozvrhu práce krajského súdu na rok 2014, ktoré

sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuvádza a ktoré je označené ako Pracovná pohotovosť (pozri

jeho druhý odsek, strana 23) „V záujme zabezpečenia plynulého a včasného rozhodovania

väzobných vecí v období justičných prázdnin v mesiacoch júl a august vydá predseda

súdu... osobitné opatrenie upravujúce prideľovanie týchto vecí v danom období. Toto

opatrenie sa stáva súčasťou rozvrhu práce.“.

Týmto osobitným opatrením bolo opatrenie pod sp. zn.

z 26. júna 2014, ktoré bolo vydané „Za účelom zabezpečenia bezodkladného konania

a rozhodovania vo väzobných veciach, ktoré napadnú krajskému súdu v období

od 30. 6. 2014 do 2. 9. 2014...“, a podľa relevantnej časti ktorého „Do súdneho oddelenia

Tpo (v poradí nad 1000) sa mechanicky zapisujú sťažnosti proti rozhodnutiam okresného

súdu podľa a podľa Tieto veci sa prideľujú tak,

že o sťažnostiach bude rozhodovať sudca, ktorý má pohotovosť v príslušnom týždni, kedy sa

koná verejné zasadnutie pri neakceptovaní návrhu prokurátora na vzatie do väzby... Veci,

v ktorých bolo podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty trvania väzby, sa

pridelia sudcovi, ktorý má v príslušnom týždni pohotovosť. Nápad ostatných vecí registra

Tpo, ktoré sa prideľujú prostredníctvom elektronickej podateľne, sa riadi opatrením ako

pri zapisovaní do registra Tos.“. Podľa ustanovenia týkajúceho sa zapisovania vecí

do registra Tos „Veci, ktoré napadnú do registra Tos, sa v súlade s rozvrhom práce

prideľujú sudcom prostredníctvom elektronickej podateľne...“.

V závere opatrenia predsedu krajského súdu sp. zn. z 26. júna 2014

je uvedené, že „Tento osobitný spôsob prideľovania vecí sa týka iba sudcov, ktorí

v príslušnom týždni, ak napadne vec, čerpajú riadnu dovolenku...“.

Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd pod sp. zn. na základe

žiadosti podpredsedu krajského súdu z 29. júla 2014 pozastavil nápad na trestnom úseku

v senáte „4 Tpo“, predsedníčkou ktorého bola JUDr. Martina Zeleňáková,

a to od 29. júla 2014 do 28. augusta 2014 z dôvodu čerpania dovolenky „predsedu senátu“,

a to na základe „Opatrenia predsedu Krajského súdu zo dňa 26. 6. 2014

v súvislosti s rozhodovaním vo väzobnej agende počas dovolenkového obdobia“. Z tohto

dôvodu bola vec sťažovateľa, ktorá napadla v tomto období (prvá polovica augusta 2014)

pridelená náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne do senátu „8 Tpo“.

Pokiaľ teda sťažovateľ vidí porušenie základného práva na zákonného sudcu v tom,

že v jeho väzobnej veci, t. j. týkajúcej sa osobnej slobody nekonal a nerozhodoval senát „4

Tpo“, ktorému v príslušnom období bol pozastavený nápad, a to za účasti sudkyne

spravodajkyne JUDr. Martiny Zeleňákovej, ktorá v tom čase čerpala riadnu dovolenku,

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojimi argumentmi uvedenými v sťažnosti žiadnym

dostatočným spôsobom hodnoverne nepreukázal také kvalifikované porušenie zákonných

ani iných pravidiel upravujúcich prideľovanie väzobných vecí do jednotlivých senátov

krajského súdu, ktoré by malo za následok porušenie jeho základných práv. Naopak,

ústavným súdom zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že vo veci sťažovateľa vedenej

krajským súdom pod sp. zn. konal 21. augusta 2014 zákonný senát

v zákonnom zložení, a teda k porušeniu základného práva na zákonného sudcu, resp. nebyť

odňatý zákonnému sudcovi nedošlo. Pridelenie veci konajúcemu senátu prebehlo v súlade

s vopred určenými pravidlami uvedenými v rozvrhu práce krajského súdu, ktorého súčasťou

bolo aj príslušné opatrenie predsedu krajského súdu.

Prihliadajúc na uvedené neprichádza do úvahy iné, len vysloviť záver, že sťažnosť

sťažovateľa je vzhľadom na absenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením

základného práva na zákonného sudcu (nebyť odňatý zákonnému sudcovi) a označeným

uznesením krajského súdu č. k. 164 z 21. augusta 2014 zjavne

neopodstatnenou, preto ju ústavný súd odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, stalo sa právne bezpredmetným zaoberať

sa ďalšími v petite sťažnosti uvedenými požiadavkami sťažovateľa, rozhodovanie o ktorých

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2015