Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 706/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 29. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej

len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä, že:

„Podpísaný sťažovateľ, som od roku 2003 účastníkom súdneho konania vedeného na

Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , v ktorom konaní uplatňuje žalobca voči

mne svoje údajné nároky vyplývajúce z vystavenej a neuhradenej faktúry.

Spomínané súdne konanie nie je doposiaľ, teda po viac ako 11 rokoch právoplatne

skončené. (...)

Tvrdím, že Okresný súd Galanta v predmetnej veci konal so zbytočnými prieťahmi,

dôsledkom čoho je skutočnosť, že predmetné konanie nie je ani po 11 rokoch právoplatne

skončené a môj stav faktickej a právnej neistoty tak stále trvá.

Okresný súd Galanta týmto svojim postupom porušil moje základné ústavné práva

vyplývajúce z SR ako i z . ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ktorým medzinárodným dohovorom je Slovenská republika

viazaná. (...)“

Sťažovateľ ďalej opísal úkony, ktoré okresný súd uskutočnil v danej veci, a takto

pokračoval:

«Napriek skutočnosti, že Okresný súd Galanta vo veci uskutočnil množstvo úkonov,

nie je predmetná vec dosiaľ, teda po viac ako jedenástich rokoch právoplatne skončená.

Ústavný súd pri rozhodovaní o prieťahoch v konaní posudzuje najmä tri základné

kritériá: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu (, ).

Tvrdím, že súd ako porušovateľ mojich uvedených práv nemôže zdôvodňovať

zdĺhavosť konania prílišnou skutkovou zložitosťou veci a to napriek tomu, že ide

o obchodnoprávnu vec, pričom pre rozhodnutie o uplatnenom nároku je potrebné

posudzovať i také odborné otázky, ktoré si nemôže vyriešiť súd sám a musel pribrať do

konania znalcov.

Pokiaľ ide o právnu stránku nemožno posudzovanú vec považovať za komplikovanú,

nakoľko predmetom konania je posudzovanie obchodnoprávnych vzťahov vrátane otázky

pasívnej legitimácie a platnosti zmluvy o dielo, kde nedošlo k podstatným zmenám zákonov

a i judikatúra je ustálená.

Ani mne ako účastníkovi predmetného súdneho konania, nie je možné pripísať

zodpovednosť za jeho neprimeranú dĺžku. Skutočnosť, že som využíval svoje procesné práva

(podával odvolania, vznášal námietky zaujatosti a podobne) nemožno považovať za dôvod

mojej zodpovednosti za prieťahy v konaní a dĺžku súdneho konania podstatnejšie

neovplyvnila ani skutočnosť, že asi v dvoch prípadoch došlo k odročeniu pojednávania

v dôsledku toho, že sa môj právny zástupca ospravedlnil.

Skutočnosť, že predmetné súdne konanie nie je ani po 11 rokoch právoplatne

skončené a že teda stav mojej právnej a faktickej neistoty stále trvá, ide predovšetkým na

vrub okresnému súdu, ktorý v predmetnej veci nekoná dostatočne efektívne. Dôkazom toho

je i skutočnosť, že jeho dva predchádzajúce rozsudky boli odvolacím súdom vždy zrušené

a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd pritom už viackrát vyjadril názor, že dĺžka súdneho konania

presahujúca 7 rokov nemôže byť akceptovateľná.

Ja som sa na prieťahy v konaní viackrát sťažoval(...), avšak bezvýsledne. (...)

S poukazom na ust. SR a sa

domáham i priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na dlhodobé porušovanie mojich základných ústavných a Európskym

Dohovorom garantovaných práv nemožno považovať za dostačujúce iba skonštatovať ich

porušenia. Viac ako 11 rokov trvajúci stav faktickej a právnej neistoty, v ktorom sa

v dôsledku takéhoto postupu okresného súdu nachádzam, je pre mňa a celú moju rodinu

veľmi stresujúci. Za takejto situácie je potom moja žiadosť o priznanie finančného

zadosťučinenia vo výške 3 000,- € dôvodná a je v súlade i s judikatúrou ako ústavného súdu,

tak i Európskeho súdu pre ľudské práva.

Domáham sa i toho, aby mi Ústavný súd v zmysle ust.

Z. z. priznal i náhradu trov môjho právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby

uskutočnené v tomto konaní mojim právnym zástupcom. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými predpismi sa teda

domáham toho, aby Ústavný súd SR takto rozhodol:

1. Základné právo sťažovateľa (...) na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako jeho právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Sťažovateľovi (...) sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

3000,- € (slovom tritisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Galanta je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy jeho právneho

zastúpenia v celkovej výške 284,08 € na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Romana

Cibulku(...) a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. z 10. decembra 2015

a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 22. decembra

2015.

3.1 Predseda okresného súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„1. Skutková a právna zložitosť sporu.

Podľa môjho názoru predmetný spor nie je právne zložitý avšak skutkovo je

pravdepodobne zložitejší ako bežné spory, k tomu nasvedčuje i to, že okrem iných dôkazov

ktoré boli vykonané v predmetnej veci bolo potrebné viackrát nariadiť znalecké

dokazovanie a to 19.03.2008 znalcami a ,

18.06.2010 a 07.09.2012 v zmysle

návrhov účastníkov konania za účelom zistenia skutkového stavu veci. V súčasnosti spis má

vyše 800 listov bez príloh. V súčasnosti vec je v merite rozhodnutá právoplatne, vo veci sa

rozhoduje už len o náhrade trov konania.

2. Procesné úkony vo veci.

V prílohe pripájam rozbor vykonaných všetkých procesných úkonov vo veci rozsahu

16 strán od nápadu veci 10.04.2003 až po vykonaný procesný úkon z 13.11.2015.

3. Prieťahy, ktoré mal spôsobiť sťažovateľ.

Zmenou právnych zástupcov, ktorí sťažovateľa zastupovali boli spôsobené prieťahy

podľa môjho názoru samotným sťažovateľom. Prvá plná moc na zastupovanie bola udelená

advokátovi . Po prvom rozhodnutí prvostupňového súdu

z 23.09.2005 sťažovateľ udelil plnú moc na zastupovanie , ktorý

ho zastupoval do 29.12.2006, ktorým dňom bola uzavretá dohoda o ukončení zastupovania

v súdnom konaní a následne sťažovateľ podpísal plnomocenstvo advokátskej kancelárii

Vranovič s.r.o. so sídlom Hlavná 25, Trnava, ktorá menovaného zastupovala do

03.11.2011, ktorým dňom došlo k dohode o ukončení zastupovania sťažovateľa v súdnom

konaní a v ďalšom konaní sťažovateľ sa nedal zastúpiť žiadnym zástupcom. Ďalší prieťah v

konaní (podotýkam však že nie na strane sťažovateľa) bol ten, že konateľ žalobcu na

pojednávaní na Krajskom súde v Trnave dňa 17.10.2005 po prvom rozhodnutí súdu 1.

stupňa zmenil svoju výpoveď. Zo strany sťažovateľa boli spôsobené legálne prieťahy v

konaní tým, že po druhom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu podával sťažnosť na

zákonnú sudkyňu, námietku zaujatosti, a po vyhlásení v poradí tretieho rozsudku súdom I.

stupňa podal sťažovateľ návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, ktorej

námietke v konečnom dôsledku súd nevyhovel, podal námietku zaujatosti vo veci konajúcej

poverenej vyššej súdnej úradníčke, ktorej námietke súd nevyhovel. Okrem toho sťažovateľ

po druhom zrušujúcom rozhodnutí rozsudku súdu I. stupňa podal bezdôvodne návrh na

pribratie ďalšieho účastníka do konania pravdepodobne z dôvodu oddialenia vyhlásenia

rozsudku vo veci samej.

4. Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom.

Je potrebné uviesť, že v priebehu celého súdneho konania súd I. stupňa viac krát

vo veci rozhodol, ktoré rozhodnutia odvolacím súdom však boli zrušené. Prvostupňový súd

po 1. krát rozhodol vo veci samej dňa 23.09.2005, toto rozhodnutie bolo po vyše roka dňa

17.10.2006 zrušené odvolacím súdom a vec bola vrátená na ďalšie konanie súdu 1. stupňa.

Druhý krát súd I. stupňa rozhodol v merite veci 08.06.2009, ktoré rozhodnutie bolo

opätovne zrušené odvolacím súdom 28.12.2009. Tretí krát súd 1. stupňa v merite veci

rozhodol 07.10.2013, ktoré rozhodnutie bolo po vyše 2 rokoch v merite veci potvrdené

a v časti náhrady trov konania odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.

5. Iné okolnosti ovplyvňujúce prieťahy v konaní.

Na tomto mieste uvádzam, že i ja som toho názoru, že súdny spor trvajúci vyše 12

rokov je neprimerane dlhý. Podotýkam však, že táto dĺžka bola ovplyvnená aj vyššie

uvedenými skutočnosťami, stážou zákonnej sudkyne počas jedného kalendárneho roka na

Najvyššom súde SR. Opätovne však upozorňujem na to, že vec je v merite právoplatne

rozhodnutá, pričom práve sťažovateľ mal vo veci nepomerne vyšší neúspech.

6. Verejné pojednávanie.

Netrvám na verejnom pojednávaní senátu ústavného súdu vo veci.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu

dodal tieto skutočnosti:

„V predmetnej veci oznamujem, že môj klient – sťažovateľ netrvá na tom, aby sa

konalo ústne pojednávanie, keďže od tohto nemožno očakávať, že by prinieslo vo veci

nejaké nové skutočnosti.

Nepovažuje tiež za potrebné zaujať stanovisko k vyjadreniu predsedu Okresného

súdu Galanta, nakoľko všetky relevantné skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu a sťažnosti,

ktorú sťažovateľ mojim prostredníctvom vo veci podal.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 10. apríla 2003 ELEKTRAX spol. s. r. o., Čepeňská 2369/34, Sereď (ďalej len

„žalobca“), podal na okresnom súde proti sťažovateľovi návrh na vydanie platobného

rozkazu o zaplatenie ceny diela v sume 198 709,50 Sk s 12 % úrokom od 18. apríla 2001 až

do zaplatenia. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 14. mája 2003 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. -18.

Dňa 5. júna 2003 bol súdu doručený odpor sťažovateľa proti uvedenému platobnému

rozkazu.

Dňa 16. júna 2003 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Eve Foltánovej.

Dňa 19. júna 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. júl 2003.

Dňa 14. júla 2003 bolo pojednávanie odročené na 18. september 2003 z dôvodu

neúčasti žalobcu, ktorý mal byť na ďalšie pojednávanie predvolaný pod hrozbou pokuty.

Dňa 18. septembra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

16. október 2003 na doplnenie dokazovania.

Dňa 16. októbra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

22. január 2004 na doplnenie dokazovania.

Dňa 22. januára 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na doplnenie dokazovania.

Dňa 23. januára 2004 okresný súd požiadal obec Šintava „zaslať celý spisový

materiál ohľadne rekonštrukcie kotolne v objekte ZŠ v Šintave“. V rovnaký deň požiadal

súd obchodnú spoločnosť B C I s. r. o., „zaslať celý spisový materiál ohľadne uzatvorenej

zmluvy o pôžičke“.

Dňa 6. februára 2004 bol súdu doručený návrh žalobcu na výsluch svedkov.

V rovnaký deň obec Šintava reagovala na uvedenú požiadavku súdu.

Dňa 18. februára 2004 spoločnosť B C I s. r. o., reagovala na požiadavku súdu.

Dňa 1. marca 2004 okresný súd vyzval spoločnosť B C I s. r. o., aby zaslala „všetky

transakcie uzatvorené medzi – HAKUR a Obcou Šintava za obdobie 8/1998 –

9/1999“.

Dňa 8. marca 2004 spoločnosť B C I s. r. o., reagovala na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 17. marca 2004 okresný súd požiadal spoločnosť B C I s. r. o., aby zaslala

„všetky písomné zmluvy uzatvorené medzi – HAKUR a Obcou Šintava za

obdobie 8/1998 – 9/1999“.

Dňa 26. marca 2004 spoločnosť B C I s. r. o., odpovedala na uvedenú žiadosť

okresného súdu.

Dňa 2. apríla 2004 súd požiadal spoločnosť B C I SLOVAKIA s. r. o., aby zaslala

„Všeobecné zmluvné podmienky“.

Dňa 14. apríla 2004 spoločnosť B C I SLOVAKIA s. r. o., zaslala súdu „Všeobecné

zmluvné podmienky“.

Dňa 9. júna 2004 okresný súd vyzval Základnú školu v Šintave, obec Šintavu

a sťažovateľa na predloženie dôkazov.

Dňa 21. júna 2004 Základná škola v Šintave reagovala na výzvu súdu.

Dňa 23. júna 2004 obec Šintava reagovala na výzvu súdu.

Dňa 24. júna 2004 sťažovateľ odpovedal na výzvu okresného súdu.

Dňa 3. augusta 2004 súd vyzval Mestský úrad v Galante na zaslanie konkrétneho

spisového materiálu.

Dňa 13. augusta 2004 Mestský úrad v Galante reagoval na výzvu súdu.

Dňa 22. septembra 2004 súd vyzval Obecný úrad v Šintave na zaslanie konkrétneho

spisového materiálu.

Dňa 7. októbra 2004 Obecný úrad v Šintave reagoval na výzvu súdu.

Dňa 10. októbra 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. február 2005.

Dňa 17. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. jún

2005 na ďalšie dokazovanie.

Dňa 2. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. september

2005 na doplnenie dokazovania.

Dňa 19. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

23. september 2005 na vyhlásenie rozsudku.

Dňa 23. septembra 2005 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. -174.

Dňa 10. novembra 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uvedenému rozsudku.

Dňa 12. decembra 2005 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľa.

Dňa 17. októbra 2006 krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 6. novembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 19. decembra 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. marec 2007.

Dňa 15. marca 2007 bolo pojednávanie odročené na 30. apríl 2007 z dôvodu neúčasti

právneho zástupcu žalobcu.

Dňa 30. apríla 2007 bolo pojednávanie odročené na 25. jún 2007 na účely

„mimosúdnej dohody“.

Dňa 20. júna 2007 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že „k mimosúdnej dohode

medzi stranami nedošlo“.

Dňa 25. júna 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

22. október 2007 na doplnenie dokazovania.

Dňa 22. októbra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito, pretože „v predmetnej veci bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní a pretože

sudkyňa je predsedníčkou súdu, ktorá nemôže vybaviť sťažnosť, celý spisový materiál bude

postúpený predsedníčke KS v Trnave“.

Dňa 18. decembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. január 2008.

Dňa 15. januára 2008 bolo pojednávanie odročené na 30. január 2008 z dôvodu

neúčasti sťažovateľa.

Dňa 30. januára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania. Účastníci konania mali do 10 dní

oznámiť súdu okruh otázok, ktoré mali byť položené znalcovi.

Dňa 4. marca 2008 súd urgoval žalobcu, ako i sťažovateľa na zaslanie otázok pre

znalca.

Dňa 12. marca 2008 účastníci konania reagovali na urgenciu súdu.

Dňa 19. marca 2008 súd uznesením č. k. -250 nariadil vo veci 2 znalecké

dokazovania:

- znalcom z odboru elektrotechniky, odvetvia elektroenergetických strojov –

. Znalec mal vyhotoviť posudok do 60 od doručenia spisu;

- znalcom z odboru energetiky, odvetvia vykurovania a vykurovacieho zariadenia –

. Znalec mal vyhotoviť posudok do 60 od dní doručenia spisu.

Dňa 20. júna 2008 bol spis doručený ustanovenému znalcovi .

Dňa 18. augusta 2008 znalec požiadal súd o predĺženie lehoty na

vyhotovenie znaleckého posudku vzhľadom „na pracovnú zaneprázdnenosť a náročnosť“

posudku.

Dňa 9. septembra 2008 okresný súd vyzval znalca na predloženie

znaleckého posudku.

Dňa 16. septembra 2008 znalec predložil súdu znalecký posudok

č. 4/2008.

Dňa 17. septembra 2008 bol spis doručený ustanovenému znalcovi .

Dňa 22. septembra 2008 znalec predložil súdu znalecký posudok

č. 12/2008.

Dňa 14. októbra 2008 súd zaslal znalecké posudky účastníkom konania na vyjadrenie

v lehote 10 dní.

Dňa 5. novembra 2008 sťažovateľ reagoval na výzvu súdu.

Dňa 18. novembra 2008 žalobca reagoval na výzvu súdu.

Dňa 28. novembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. február 2009.

Dňa 15. januára 2009 bolo pojednávanie nariadené na 12. február 2009 preročené na

16. február 2009.

Dňa 16. februára 2009 bolo pojednávanie odročené na 20. apríl 2009 „z dôvodu

neúčasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov“.

Dňa 20. apríla 2009 bolo pojednávanie odročené na 18. máj 2009 „z dôvodu neúčasti

účastníkov konania“.

Dňa 18. mája 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. jún 2009

na účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 8. júna 2009 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. -395.

Dňa 23. júna 2009 sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.

Dňa 24. júna 2009 žalobca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.

Dňa 11. augusta 2009 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravných

prostriedkoch účastníkov konania.

Dňa 28. decembra 2009 krajský súd uznesením č. k. -435 napadnutý

rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 27. januára 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 28. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. február 2010.

Dňa 26. februára 2010 bolo pojednávanie odročené na 22. marec 2010 z dôvodu

neúčasti žalobcu.

Dňa 22. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. apríl

2010 na doplnenie dokazovania.

Dňa 26. apríla 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

7. jún 2010 na doplnenie dokazovania.

Dňa 7. júna 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva,

„pričom otázky na znalca sú povinný položiť písomne účastníci konania v lehote do 7 dní“.

Dňa 10. júna 2010 sa žalobca vyjadril v súvislosti s otázkami pre znalca.

Dňa 17. júna 2010 sťažovateľ zaslal súdu otázky adresované znalcovi.

Dňa 18. júna 2010 okresný súd uznesením č. k. -467 nariadil vo veci

znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebných

prác – , ktorý mal vyhotoviť posudok do 60 od doručenia spisu.

Dňa 7. septembra 2010 bol spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku.

Dňa 5. októbra 2010 znalec oznámil súdu, že nemá oprávnenie na splnenie

požadovanej úlohy.

Dňa 5. októbra 2010 okresný súd uznesením č. k. -480 nariadil vo veci

znalecké dokazovanie, pričom za znalca ustanovil , ktorý mal vyhotoviť

posudok do 60 od doručenia spisu.

Dňa 12. novembra 2010 bol spis zaslaný znalcovi na vypracovanie

posudku.

Dňa 19. januára 2011 súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku.

Dňa 26. januára 2011 znalec požiadal súd o predĺženie lehoty na

vyhotovenie znaleckého posudku „vzhľadom na náročnosť znaleckého dokazovania“.

Dňa 1. marca 2011 súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku.

Dňa 8. marca 2011 znalec požiadal súd o predĺženie lehoty na

vyhotovenie znaleckého posudku „vzhľadom na náročnosť vykonania znaleckého

dokazovania“.

Dňa 23. marca 2011 súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku.

Dňa 8. apríla 2011 znalec predložil súdu znalecký posudok č. 5/2011.

Dňa 24. mája 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. jún 2011.

Dňa 27. júna 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. júl 2011

na doplnenie dokazovania.

Dňa 25. júla 2011 bolo pojednávanie odročené na 3. október 2011 z dôvodu

„neúčasti účastníkov konania“.

Dňa 3. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

14. november 2011 na účely „oboznámenia sa so žiadosťou žalovaného predloženou na

dnešnom pojednávaní“.

Dňa 14. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito „za účelom rozhodnutia o podanej námietke voči zaujatosti vec prejednávanej

sudkyne“ zo strany sťažovateľa.

Dňa 15. novembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. január 2012.

Sťažovateľovi bolo oznámené, že jeho námietka zaujatosti smeruje proti postupu sudkyne,

pričom na takúto námietku sa neprihliada.

Dňa 12. januára 2012 bolo pojednávanie nariadené na 30. január 2012 preročené na

6. február 2012 „z dôvodu vyhlásenia výberového konania“.

Dňa 13. januára 2012 sťažovateľ podal súdu návrh na pristúpenie účastníka do

konania.

Dňa 18. januára 2012 súd zaslal návrh sťažovateľa na pristúpenie účastníka do

konania žalobcovi na vyjadrenie.

Dňa 27. januára 2012 bolo pojednávanie nariadené na 6. február 2012 odročené na

neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 9. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. -578 návrh sťažovateľa

na pristúpenie účastníka do konania zamietol.

Dňa 17. apríla 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. máj 2012.

Dňa 30. mája 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonómie, pričom účastníci

konania mali zaslať súdu do 10 dní otázky pre znalca.

Dňa 30. mája 2012 okresný súd uznesením č. k. -602 nariadil vo veci

znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a manažmentu, účtovníctva

a daňovníctva, pričom za znalkyňu ustanovil , ktorá mala vyhotoviť

posudok do 50 od doručenia spisu.

Dňa 11. júna 2012 sťažovateľ doručil súdu „otázky pre znalca“.

Dňa 28. júna 2012 súd vyzval žalobcu, aby predložil svoje otázky, ktoré by adresoval

znalkyni.

Dňa 30. júla 2012 žalobca reagoval na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 16. októbra 2012 bol spis zaslaný znalkyni s tým, že lehota na vypracovanie

znaleckého posudku sa predlžuje do 31. decembra 2012.

Dňa 20. novembra 2012 znalkyňa predložila súdu znalecký posudok

č. 5/2012.

Dňa 22. novembra 2012 bol uvedený znalecký posudok zaslaný účastníkom konania

na vyjadrenie.

Dňa 11. decembra 2012 sa sťažovateľ písomne vyjadril k ostatnému znaleckému

posudku.

Dňa 6. februára 2013 sťažovateľ podal predsedovi súdu „námietky voči zaujatosti

a prieťahom sudkyne konajúcej vo veci“.

Dňa 5. marca 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. apríl 2013.

Dňa 24. apríla 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

26. jún 2013 s tým, že súd uložil sťažovateľovi do 10 dní predložiť „účtovací predpis“.

Dňa 21. mája 2013 sťažovateľ podal sťažnosť na znalkyňu .

Dňa 26. júna 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely uloženia písomných otázok znalkyni.

Dňa 27. júna 2013 súd u znalkyne zisťoval, či vzhľadom na dodané doklady

sťažovateľa vie „ústne doplniť znalecký posudok“ alebo bude nutné „vypracovať dodatok

k znaleckému posudku“.

Dňa 11. júla 2013 znalkyňa reagovala na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 23. júla 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. október 2013.

Dňa 7. októbra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -742.

Dňa 21. novembra 2013 podal žalobca odvolanie proti uvedenému rozsudku v časti

rozhodnutia o trovách konania. V rovnaký deň podal žalobca návrh na vydanie

doplňujúceho rozsudku.

Dňa 22. novembra 2013 sťažovateľ podal súdu „návrh na prikázanie veci inému

súdu z dôvodu vhodnosti“, ako i „návrh na prikázanie veci inému Krajskému súdu z dôvodu

vhodnosti“.

Dňa 25. novembra 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 2. decembra 2013 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi

JUDr. Rastislavovi Jakabovičovi.

Dňa 13. marca 2013 bolo odvolanie sťažovateľa zaslané žalobcovi na vyjadrenie.

Dňa 9. mája 2013 sťažovateľ podal na okresnom súde námietky zaujatosti na vyššiu

súdnu úradníčku JUDr. Michaelu Almásyovú.

Dňa 20. júna 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravných

prostriedkoch účastníkov konania.

Dňa 10. júla 2013 bol spis okresnému súdu vrátený bez rozhodnutia „z dôvodu jeho

predčasného predloženia“.

Dňa 2. septembra 2013 bol spis opakovane predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o opravných prostriedkoch účastníkov konania, a zároveň bol krajskému súdu postúpený aj

návrh sťažovateľa „na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti“, ako i návrh

sťažovateľa „na prikázanie veci inému Krajskému súdu z dôvodu vhodnosti“.

Dňa 7. mája 2015 krajský súd predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) návrh sťažovateľa „na prikázanie veci inému súdu z dôvodu

vhodnosti“, ako i návrh sťažovateľa „na prikázanie veci inému Krajskému súdu z dôvodu

vhodnosti“.

Dňa 8. júna 2015 najvyšší súd uznesením sp. zn. neprikázal vec

Krajskému súdu v Bratislave.

Dňa 17. júna 2015 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 13. októbra 2015 krajský súd rozsudkom č. k. -813 napadnutý

rozsudok okrem trov konania potvrdil. Vo vzťahu k trovám konania napadnuté rozhodnutie

zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 26. októbra 2015 nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k.

-742 zo 7. októbra 2013.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v obchodnoprávnej veci „o zaplatenie 6 595,95 €“ v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr.

). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte

trvalo (napr. , ).

Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zapožičal, jednoznačne

vyplynulo, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde skončené 7. októbra 2013

vyhlásením rozsudku č. k. -742. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd

obrátil so svojou sťažnosťou až podaním z 8. decembra 2014, t. j. v čase, keď porušenie

označeného základného práva na okresnom súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka

konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé

naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj dohovoru (mutatis

mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa (a

dohovoru) v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie

práva už netrvalo (pričom napadnuté konanie už „neožilo“, pretože ostatný rozsudok

okresného súdu bol potvrdený rozsudkom krajského súdu č. k. -813),

a teda bola odstránená jeho právna neistota, ústavný súd jeho sťažnosti nevyhovel.

2. Ústavný súd nad rámec uvedeného poukazuje i na to, že jeho judikatúra sa ustálila

v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v , sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr.

). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ).

Pokiaľ ide o posudzovanú vec, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke nepochybne zložité, pretože skutkové

posúdenie veci si vyžadovalo aj úzko odborné poznatky, veď vo veci bolo treba nariadiť 4

znalecké posudky (z odboru elektrotechniky, odvetvia elektroenergetických strojov;

z odboru energetiky, odvetvia vykurovania a vykurovacieho zariadenia; z odboru

stavebníctva a z odboru ekonómie). Zdĺhavý priebeh napadnutého konania možno pripísať

predovšetkým na vrub skutkovej zložitosti veci, i keď po právnej stránke možno danú vec

považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov.

Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mal svoj podiel aj sťažovateľ najmä

tým, že sa minimálne štyrikrát nezúčastnil na nariadených pojednávaniach (i keď sa

väčšinou ospravedlnil), ktoré museli byť aj z toho dôvodu odročené (napr. 15. januára

2008). Samozrejme, využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr.

– opravné prostriedky, námietky zaujatosti atď.)

na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v napadnutom súdnom konaní (minimálne v 6

prípadoch) nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy,

avšak aj sťažovateľ si musel byť vedomý toho, že takéto úkony spôsobujú predĺženie

priebehu konania (mutatis mutandis ). Okrem toho sťažovateľ (jeho právny

zástupca) nebol vždy súčinnostný, nie vždy reagoval včas na výzvy súdu (napr. 4. marca

2008).

Z prehľadu procesných úkonov vyplýva (bod II nálezu), že okresný súd konal vo veci

v podstate priebežne s výnimkou asi troch mesiacov po vynesení ostatného rozsudku

(7. októbra 2013), keď jeho konanie bolo neefektívne, pretože spis mu bol krajským súdom

vrátený bez rozhodnutia o odvolaní „z dôvodu jeho predčasného predloženia“. Okrem tohto

obdobia však okresný súd vykonal vo veci desiatky účinných úkonov smerujúcich

k odstráneniu právnej neistoty v danej veci (konkrétne 18 pojednávaní); nariadil 4 znalecké

posudky, bolo zadovážené množstvo relevantných listinných dôkazov. Pojednávania sa

nariaďovali bez väčších časových odstupov, konanie po vrátení súvisiaceho spisu od

znalcov, resp. z krajského súdu prebiehalo vždy promptne, plynulo bez dlhších období

nečinnosti medzi jednotlivými úkonmi.

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného

v a práva podľa dohovoru, preto aj v merite veci pripadalo

do úvahy nevyhovenie predmetnej sťažnosti sťažovateľa.

Napokon ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody dospel k záveru, že

sťažnosti sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie predmetnej

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní

okresného súdu, nemožno vyhovieť, teda rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016