Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 706/2015
PDF · 310 KB
No categories available
II. ÚS 706/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 16/03
a takto
rozhodol:
Sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 706/2015-8 z 29. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej
len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 16/03 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä, že:
„Podpísaný sťažovateľ, som od roku 2003 účastníkom súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10Cb 16/2003, v ktorom konaní uplatňuje žalobca voči
mne svoje údajné nároky vyplývajúce z vystavenej a neuhradenej faktúry.
Spomínané súdne konanie nie je doposiaľ, teda po viac ako 11 rokoch právoplatne
skončené. (...)
Tvrdím, že Okresný súd Galanta v predmetnej veci konal so zbytočnými prieťahmi,
dôsledkom čoho je skutočnosť, že predmetné konanie nie je ani po 11 rokoch právoplatne
skončené a môj stav faktickej a právnej neistoty tak stále trvá.
Okresný súd Galanta týmto svojim postupom porušil moje základné ústavné práva
vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako i z čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým medzinárodným dohovorom je Slovenská republika
viazaná. (...)“
Sťažovateľ ďalej opísal úkony, ktoré okresný súd uskutočnil v danej veci, a takto
pokračoval:
«Napriek skutočnosti, že Okresný súd Galanta vo veci uskutočnil množstvo úkonov,
nie je predmetná vec dosiaľ, teda po viac ako jedenástich rokoch právoplatne skončená.
Ústavný súd pri rozhodovaní o prieťahoch v konaní posudzuje najmä tri základné
kritériá: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu (I. ÚS 3/00, I. ÚS 41/02).
Tvrdím, že súd ako porušovateľ mojich uvedených práv nemôže zdôvodňovať
zdĺhavosť konania prílišnou skutkovou zložitosťou veci a to napriek tomu, že ide
o obchodnoprávnu vec, pričom pre rozhodnutie o uplatnenom nároku je potrebné
posudzovať i také odborné otázky, ktoré si nemôže vyriešiť súd sám a musel pribrať do
konania znalcov.
Pokiaľ ide o právnu stránku nemožno posudzovanú vec považovať za komplikovanú,
nakoľko predmetom konania je posudzovanie obchodnoprávnych vzťahov vrátane otázky
pasívnej legitimácie a platnosti zmluvy o dielo, kde nedošlo k podstatným zmenám zákonov
a i judikatúra je ustálená.
Ani mne ako účastníkovi predmetného súdneho konania, nie je možné pripísať
zodpovednosť za jeho neprimeranú dĺžku. Skutočnosť, že som využíval svoje procesné práva
(podával odvolania, vznášal námietky zaujatosti a podobne) nemožno považovať za dôvod
mojej zodpovednosti za prieťahy v konaní a dĺžku súdneho konania podstatnejšie
neovplyvnila ani skutočnosť, že asi v dvoch prípadoch došlo k odročeniu pojednávania
v dôsledku toho, že sa môj právny zástupca ospravedlnil.
Skutočnosť, že predmetné súdne konanie nie je ani po 11 rokoch právoplatne
skončené a že teda stav mojej právnej a faktickej neistoty stále trvá, ide predovšetkým na
vrub okresnému súdu, ktorý v predmetnej veci nekoná dostatočne efektívne. Dôkazom toho
je i skutočnosť, že jeho dva predchádzajúce rozsudky boli odvolacím súdom vždy zrušené
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Ústavný súd pritom už viackrát vyjadril názor, že dĺžka súdneho konania
presahujúca 7 rokov nemôže byť akceptovateľná.
Ja som sa na prieťahy v konaní viackrát sťažoval(...), avšak bezvýsledne. (...)
S poukazom na ust. čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a § 57 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. sa
domáham i priznania primeraného finančného zadosťučinenia.
Vzhľadom na dlhodobé porušovanie mojich základných ústavných a Európskym
Dohovorom garantovaných práv nemožno považovať za dostačujúce iba skonštatovať ich
porušenia. Viac ako 11 rokov trvajúci stav faktickej a právnej neistoty, v ktorom sa
v dôsledku takéhoto postupu okresného súdu nachádzam, je pre mňa a celú moju rodinu
veľmi stresujúci. Za takejto situácie je potom moja žiadosť o priznanie finančného
zadosťučinenia vo výške 3 000,- € dôvodná a je v súlade i s judikatúrou ako ústavného súdu,
tak i Európskeho súdu pre ľudské práva.
Domáham sa i toho, aby mi Ústavný súd v zmysle ust. § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993
Z. z. priznal i náhradu trov môjho právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby
uskutočnené v tomto konaní mojim právnym zástupcom. (...)
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými predpismi sa teda
domáham toho, aby Ústavný súd SR takto rozhodol:
1. Základné právo sťažovateľa (...) na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako jeho právo na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.
10Cb 16/2003 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi (...) sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
3000,- € (slovom tritisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Galanta je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy jeho právneho
zastúpenia v celkovej výške 284,08 € na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Romana
Cibulku(...) a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr/781/2015 z 10. decembra 2015
a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 22. decembra
2015.
3.1 Predseda okresného súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:
„1. Skutková a právna zložitosť sporu.
Podľa môjho názoru predmetný spor nie je právne zložitý avšak skutkovo je
pravdepodobne zložitejší ako bežné spory, k tomu nasvedčuje i to, že okrem iných dôkazov
ktoré boli vykonané v predmetnej veci bolo potrebné viackrát nariadiť znalecké
dokazovanie a to 19.03.2008 znalcami a ,
18.06.2010 a 07.09.2012 v zmysle
návrhov účastníkov konania za účelom zistenia skutkového stavu veci. V súčasnosti spis má
vyše 800 listov bez príloh. V súčasnosti vec je v merite rozhodnutá právoplatne, vo veci sa
rozhoduje už len o náhrade trov konania.
2. Procesné úkony vo veci.
V prílohe pripájam rozbor vykonaných všetkých procesných úkonov vo veci rozsahu
16 strán od nápadu veci 10.04.2003 až po vykonaný procesný úkon z 13.11.2015.
3. Prieťahy, ktoré mal spôsobiť sťažovateľ.
Zmenou právnych zástupcov, ktorí sťažovateľa zastupovali boli spôsobené prieťahy
podľa môjho názoru samotným sťažovateľom. Prvá plná moc na zastupovanie bola udelená
advokátovi . Po prvom rozhodnutí prvostupňového súdu
z 23.09.2005 sťažovateľ udelil plnú moc na zastupovanie , ktorý
ho zastupoval do 29.12.2006, ktorým dňom bola uzavretá dohoda o ukončení zastupovania
v súdnom konaní a následne sťažovateľ podpísal plnomocenstvo advokátskej kancelárii
Vranovič s.r.o. so sídlom Hlavná 25, Trnava, ktorá menovaného zastupovala do
03.11.2011, ktorým dňom došlo k dohode o ukončení zastupovania sťažovateľa v súdnom
konaní a v ďalšom konaní sťažovateľ sa nedal zastúpiť žiadnym zástupcom. Ďalší prieťah v
konaní (podotýkam však že nie na strane sťažovateľa) bol ten, že konateľ žalobcu na
pojednávaní na Krajskom súde v Trnave dňa 17.10.2005 po prvom rozhodnutí súdu 1.
stupňa zmenil svoju výpoveď. Zo strany sťažovateľa boli spôsobené legálne prieťahy v
konaní tým, že po druhom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu podával sťažnosť na
zákonnú sudkyňu, námietku zaujatosti, a po vyhlásení v poradí tretieho rozsudku súdom I.
stupňa podal sťažovateľ návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, ktorej
námietke v konečnom dôsledku súd nevyhovel, podal námietku zaujatosti vo veci konajúcej
poverenej vyššej súdnej úradníčke, ktorej námietke súd nevyhovel. Okrem toho sťažovateľ
po druhom zrušujúcom rozhodnutí rozsudku súdu I. stupňa podal bezdôvodne návrh na
pribratie ďalšieho účastníka do konania pravdepodobne z dôvodu oddialenia vyhlásenia
rozsudku vo veci samej.
4. Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom.
Je potrebné uviesť, že v priebehu celého súdneho konania súd I. stupňa viac krát
vo veci rozhodol, ktoré rozhodnutia odvolacím súdom však boli zrušené. Prvostupňový súd
po 1. krát rozhodol vo veci samej dňa 23.09.2005, toto rozhodnutie bolo po vyše roka dňa
17.10.2006 zrušené odvolacím súdom a vec bola vrátená na ďalšie konanie súdu 1. stupňa.
Druhý krát súd I. stupňa rozhodol v merite veci 08.06.2009, ktoré rozhodnutie bolo
opätovne zrušené odvolacím súdom 28.12.2009. Tretí krát súd 1. stupňa v merite veci
rozhodol 07.10.2013, ktoré rozhodnutie bolo po vyše 2 rokoch v merite veci potvrdené
a v časti náhrady trov konania odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.
5. Iné okolnosti ovplyvňujúce prieťahy v konaní.
Na tomto mieste uvádzam, že i ja som toho názoru, že súdny spor trvajúci vyše 12
rokov je neprimerane dlhý. Podotýkam však, že táto dĺžka bola ovplyvnená aj vyššie
uvedenými skutočnosťami, stážou zákonnej sudkyne počas jedného kalendárneho roka na
Najvyššom súde SR. Opätovne však upozorňujem na to, že vec je v merite právoplatne
rozhodnutá, pričom práve sťažovateľ mal vo veci nepomerne vyšší neúspech.
6. Verejné pojednávanie.
Netrvám na verejnom pojednávaní senátu ústavného súdu vo veci.“
3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu
dodal tieto skutočnosti:
„V predmetnej veci oznamujem, že môj klient – sťažovateľ netrvá na tom, aby sa
konalo ústne pojednávanie, keďže od tohto nemožno očakávať, že by prinieslo vo veci
nejaké nové skutočnosti.
Nepovažuje tiež za potrebné zaujať stanovisko k vyjadreniu predsedu Okresného
súdu Galanta, nakoľko všetky relevantné skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu a sťažnosti,
ktorú sťažovateľ mojim prostredníctvom vo veci podal.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 Cb 16/03:
Dňa 10. apríla 2003 ELEKTRAX spol. s. r. o., Čepeňská 2369/34, Sereď (ďalej len
„žalobca“), podal na okresnom súde proti sťažovateľovi návrh na vydanie platobného
rozkazu o zaplatenie ceny diela v sume 198 709,50 Sk s 12 % úrokom od 18. apríla 2001 až
do zaplatenia. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Rob 100/03.
Dňa 14. mája 2003 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. 1 Rob 100/03-18.
Dňa 5. júna 2003 bol súdu doručený odpor sťažovateľa proti uvedenému platobnému
rozkazu.
Dňa 16. júna 2003 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Eve Foltánovej.
Dňa 19. júna 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. júl 2003.
Dňa 14. júla 2003 bolo pojednávanie odročené na 18. september 2003 z dôvodu
neúčasti žalobcu, ktorý mal byť na ďalšie pojednávanie predvolaný pod hrozbou pokuty.
Dňa 18. septembra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
16. október 2003 na doplnenie dokazovania.
Dňa 16. októbra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
22. január 2004 na doplnenie dokazovania.
Dňa 22. januára 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na doplnenie dokazovania.
Dňa 23. januára 2004 okresný súd požiadal obec Šintava „zaslať celý spisový
materiál ohľadne rekonštrukcie kotolne v objekte ZŠ v Šintave“. V rovnaký deň požiadal
súd obchodnú spoločnosť B C I s. r. o., „zaslať celý spisový materiál ohľadne uzatvorenej
zmluvy o pôžičke“.
Dňa 6. februára 2004 bol súdu doručený návrh žalobcu na výsluch svedkov.
V rovnaký deň obec Šintava reagovala na uvedenú požiadavku súdu.
Dňa 18. februára 2004 spoločnosť B C I s. r. o., reagovala na požiadavku súdu.
Dňa 1. marca 2004 okresný súd vyzval spoločnosť B C I s. r. o., aby zaslala „všetky
transakcie uzatvorené medzi – HAKUR a Obcou Šintava za obdobie 8/1998 –
9/1999“.
Dňa 8. marca 2004 spoločnosť B C I s. r. o., reagovala na uvedenú výzvu súdu.
Dňa 17. marca 2004 okresný súd požiadal spoločnosť B C I s. r. o., aby zaslala
„všetky písomné zmluvy uzatvorené medzi – HAKUR a Obcou Šintava za
obdobie 8/1998 – 9/1999“.
Dňa 26. marca 2004 spoločnosť B C I s. r. o., odpovedala na uvedenú žiadosť
okresného súdu.
Dňa 2. apríla 2004 súd požiadal spoločnosť B C I SLOVAKIA s. r. o., aby zaslala
„Všeobecné zmluvné podmienky“.
Dňa 14. apríla 2004 spoločnosť B C I SLOVAKIA s. r. o., zaslala súdu „Všeobecné
zmluvné podmienky“.
Dňa 9. júna 2004 okresný súd vyzval Základnú školu v Šintave, obec Šintavu
a sťažovateľa na predloženie dôkazov.
Dňa 21. júna 2004 Základná škola v Šintave reagovala na výzvu súdu.
Dňa 23. júna 2004 obec Šintava reagovala na výzvu súdu.
Dňa 24. júna 2004 sťažovateľ odpovedal na výzvu okresného súdu.
Dňa 3. augusta 2004 súd vyzval Mestský úrad v Galante na zaslanie konkrétneho
spisového materiálu.
Dňa 13. augusta 2004 Mestský úrad v Galante reagoval na výzvu súdu.
Dňa 22. septembra 2004 súd vyzval Obecný úrad v Šintave na zaslanie konkrétneho
spisového materiálu.
Dňa 7. októbra 2004 Obecný úrad v Šintave reagoval na výzvu súdu.
Dňa 10. októbra 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. február 2005.
Dňa 17. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. jún
2005 na ďalšie dokazovanie.
Dňa 2. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. september
2005 na doplnenie dokazovania.
Dňa 19. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
23. september 2005 na vyhlásenie rozsudku.
Dňa 23. septembra 2005 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 10 Cb 16/03-174.
Dňa 10. novembra 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti
uvedenému rozsudku.
Dňa 12. decembra 2005 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľa.
Dňa 17. októbra 2006 krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 6. novembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 19. decembra 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. marec 2007.
Dňa 15. marca 2007 bolo pojednávanie odročené na 30. apríl 2007 z dôvodu neúčasti
právneho zástupcu žalobcu.
Dňa 30. apríla 2007 bolo pojednávanie odročené na 25. jún 2007 na účely
„mimosúdnej dohody“.
Dňa 20. júna 2007 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že „k mimosúdnej dohode
medzi stranami nedošlo“.
Dňa 25. júna 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
22. október 2007 na doplnenie dokazovania.
Dňa 22. októbra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito, pretože „v predmetnej veci bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní a pretože
sudkyňa je predsedníčkou súdu, ktorá nemôže vybaviť sťažnosť, celý spisový materiál bude
postúpený predsedníčke KS v Trnave“.
Dňa 18. decembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. január 2008.
Dňa 15. januára 2008 bolo pojednávanie odročené na 30. január 2008 z dôvodu
neúčasti sťažovateľa.
Dňa 30. januára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania. Účastníci konania mali do 10 dní
oznámiť súdu okruh otázok, ktoré mali byť položené znalcovi.
Dňa 4. marca 2008 súd urgoval žalobcu, ako i sťažovateľa na zaslanie otázok pre
znalca.
Dňa 12. marca 2008 účastníci konania reagovali na urgenciu súdu.
Dňa 19. marca 2008 súd uznesením č. k. 10 Cb 16/03-250 nariadil vo veci 2 znalecké
dokazovania:
- znalcom z odboru elektrotechniky, odvetvia elektroenergetických strojov –
. Znalec mal vyhotoviť posudok do 60 od doručenia spisu;
- znalcom z odboru energetiky, odvetvia vykurovania a vykurovacieho zariadenia –
. Znalec mal vyhotoviť posudok do 60 od dní doručenia spisu.
Dňa 20. júna 2008 bol spis doručený ustanovenému znalcovi .
Dňa 18. augusta 2008 znalec požiadal súd o predĺženie lehoty na
vyhotovenie znaleckého posudku vzhľadom „na pracovnú zaneprázdnenosť a náročnosť“
posudku.
Dňa 9. septembra 2008 okresný súd vyzval znalca na predloženie
znaleckého posudku.
Dňa 16. septembra 2008 znalec predložil súdu znalecký posudok
č. 4/2008.
Dňa 17. septembra 2008 bol spis doručený ustanovenému znalcovi .
Dňa 22. septembra 2008 znalec predložil súdu znalecký posudok
č. 12/2008.
Dňa 14. októbra 2008 súd zaslal znalecké posudky účastníkom konania na vyjadrenie
v lehote 10 dní.
Dňa 5. novembra 2008 sťažovateľ reagoval na výzvu súdu.
Dňa 18. novembra 2008 žalobca reagoval na výzvu súdu.
Dňa 28. novembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. február 2009.
Dňa 15. januára 2009 bolo pojednávanie nariadené na 12. február 2009 preročené na
16. február 2009.
Dňa 16. februára 2009 bolo pojednávanie odročené na 20. apríl 2009 „z dôvodu
neúčasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov“.
Dňa 20. apríla 2009 bolo pojednávanie odročené na 18. máj 2009 „z dôvodu neúčasti
účastníkov konania“.
Dňa 18. mája 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. jún 2009
na účely vyhlásenia rozsudku.
Dňa 8. júna 2009 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 10 Cb 16/03-395.
Dňa 23. júna 2009 sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.
Dňa 24. júna 2009 žalobca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.
Dňa 11. augusta 2009 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravných
prostriedkoch účastníkov konania.
Dňa 28. decembra 2009 krajský súd uznesením č. k. 21 Cob 328/09-435 napadnutý
rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 27. januára 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 28. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. február 2010.
Dňa 26. februára 2010 bolo pojednávanie odročené na 22. marec 2010 z dôvodu
neúčasti žalobcu.
Dňa 22. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. apríl
2010 na doplnenie dokazovania.
Dňa 26. apríla 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
7. jún 2010 na doplnenie dokazovania.
Dňa 7. júna 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva,
„pričom otázky na znalca sú povinný položiť písomne účastníci konania v lehote do 7 dní“.
Dňa 10. júna 2010 sa žalobca vyjadril v súvislosti s otázkami pre znalca.
Dňa 17. júna 2010 sťažovateľ zaslal súdu otázky adresované znalcovi.
Dňa 18. júna 2010 okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 16/03-467 nariadil vo veci
znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebných
prác – , ktorý mal vyhotoviť posudok do 60 od doručenia spisu.
Dňa 7. septembra 2010 bol spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku.
Dňa 5. októbra 2010 znalec oznámil súdu, že nemá oprávnenie na splnenie
požadovanej úlohy.
Dňa 5. októbra 2010 okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 16/03-480 nariadil vo veci
znalecké dokazovanie, pričom za znalca ustanovil , ktorý mal vyhotoviť
posudok do 60 od doručenia spisu.
Dňa 12. novembra 2010 bol spis zaslaný znalcovi na vypracovanie
posudku.
Dňa 19. januára 2011 súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku.
Dňa 26. januára 2011 znalec požiadal súd o predĺženie lehoty na
vyhotovenie znaleckého posudku „vzhľadom na náročnosť znaleckého dokazovania“.
Dňa 1. marca 2011 súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku.
Dňa 8. marca 2011 znalec požiadal súd o predĺženie lehoty na
vyhotovenie znaleckého posudku „vzhľadom na náročnosť vykonania znaleckého
dokazovania“.
Dňa 23. marca 2011 súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku.
Dňa 8. apríla 2011 znalec predložil súdu znalecký posudok č. 5/2011.
Dňa 24. mája 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. jún 2011.
Dňa 27. júna 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. júl 2011
na doplnenie dokazovania.
Dňa 25. júla 2011 bolo pojednávanie odročené na 3. október 2011 z dôvodu
„neúčasti účastníkov konania“.
Dňa 3. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
14. november 2011 na účely „oboznámenia sa so žiadosťou žalovaného predloženou na
dnešnom pojednávaní“.
Dňa 14. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito „za účelom rozhodnutia o podanej námietke voči zaujatosti vec prejednávanej
sudkyne“ zo strany sťažovateľa.
Dňa 15. novembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. január 2012.
Sťažovateľovi bolo oznámené, že jeho námietka zaujatosti smeruje proti postupu sudkyne,
pričom na takúto námietku sa neprihliada.
Dňa 12. januára 2012 bolo pojednávanie nariadené na 30. január 2012 preročené na
6. február 2012 „z dôvodu vyhlásenia výberového konania“.
Dňa 13. januára 2012 sťažovateľ podal súdu návrh na pristúpenie účastníka do
konania.
Dňa 18. januára 2012 súd zaslal návrh sťažovateľa na pristúpenie účastníka do
konania žalobcovi na vyjadrenie.
Dňa 27. januára 2012 bolo pojednávanie nariadené na 6. február 2012 odročené na
neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
Dňa 9. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 16/03-578 návrh sťažovateľa
na pristúpenie účastníka do konania zamietol.
Dňa 17. apríla 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. máj 2012.
Dňa 30. mája 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na účely znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonómie, pričom účastníci
konania mali zaslať súdu do 10 dní otázky pre znalca.
Dňa 30. mája 2012 okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 16/03-602 nariadil vo veci
znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a manažmentu, účtovníctva
a daňovníctva, pričom za znalkyňu ustanovil , ktorá mala vyhotoviť
posudok do 50 od doručenia spisu.
Dňa 11. júna 2012 sťažovateľ doručil súdu „otázky pre znalca“.
Dňa 28. júna 2012 súd vyzval žalobcu, aby predložil svoje otázky, ktoré by adresoval
znalkyni.
Dňa 30. júla 2012 žalobca reagoval na uvedenú výzvu súdu.
Dňa 16. októbra 2012 bol spis zaslaný znalkyni s tým, že lehota na vypracovanie
znaleckého posudku sa predlžuje do 31. decembra 2012.
Dňa 20. novembra 2012 znalkyňa predložila súdu znalecký posudok
č. 5/2012.
Dňa 22. novembra 2012 bol uvedený znalecký posudok zaslaný účastníkom konania
na vyjadrenie.
Dňa 11. decembra 2012 sa sťažovateľ písomne vyjadril k ostatnému znaleckému
posudku.
Dňa 6. februára 2013 sťažovateľ podal predsedovi súdu „námietky voči zaujatosti
a prieťahom sudkyne konajúcej vo veci“.
Dňa 5. marca 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. apríl 2013.
Dňa 24. apríla 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
26. jún 2013 s tým, že súd uložil sťažovateľovi do 10 dní predložiť „účtovací predpis“.
Dňa 21. mája 2013 sťažovateľ podal sťažnosť na znalkyňu .
Dňa 26. júna 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na účely uloženia písomných otázok znalkyni.
Dňa 27. júna 2013 súd u znalkyne zisťoval, či vzhľadom na dodané doklady
sťažovateľa vie „ústne doplniť znalecký posudok“ alebo bude nutné „vypracovať dodatok
k znaleckému posudku“.
Dňa 11. júla 2013 znalkyňa reagovala na uvedenú výzvu súdu.
Dňa 23. júla 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. október 2013.
Dňa 7. októbra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok č. k. 10 Cb 16/03-742.
Dňa 21. novembra 2013 podal žalobca odvolanie proti uvedenému rozsudku v časti
rozhodnutia o trovách konania. V rovnaký deň podal žalobca návrh na vydanie
doplňujúceho rozsudku.
Dňa 22. novembra 2013 sťažovateľ podal súdu „návrh na prikázanie veci inému
súdu z dôvodu vhodnosti“, ako i „návrh na prikázanie veci inému Krajskému súdu z dôvodu
vhodnosti“.
Dňa 25. novembra 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Dňa 2. decembra 2013 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi
JUDr. Rastislavovi Jakabovičovi.
Dňa 13. marca 2013 bolo odvolanie sťažovateľa zaslané žalobcovi na vyjadrenie.
Dňa 9. mája 2013 sťažovateľ podal na okresnom súde námietky zaujatosti na vyššiu
súdnu úradníčku JUDr. Michaelu Almásyovú.
Dňa 20. júna 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravných
prostriedkoch účastníkov konania.
Dňa 10. júla 2013 bol spis okresnému súdu vrátený bez rozhodnutia „z dôvodu jeho
predčasného predloženia“.
Dňa 2. septembra 2013 bol spis opakovane predložený krajskému súdu, aby rozhodol
o opravných prostriedkoch účastníkov konania, a zároveň bol krajskému súdu postúpený aj
návrh sťažovateľa „na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti“, ako i návrh
sťažovateľa „na prikázanie veci inému Krajskému súdu z dôvodu vhodnosti“.
Dňa 7. mája 2015 krajský súd predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) návrh sťažovateľa „na prikázanie veci inému súdu z dôvodu
vhodnosti“, ako i návrh sťažovateľa „na prikázanie veci inému Krajskému súdu z dôvodu
vhodnosti“.
Dňa 8. júna 2015 najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Ndob 8/2015 neprikázal vec
Krajskému súdu v Bratislave.
Dňa 17. júna 2015 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 13. októbra 2015 krajský súd rozsudkom č. k. 21 Cob 176/2014-813 napadnutý
rozsudok okrem trov konania potvrdil. Vo vzťahu k trovám konania napadnuté rozhodnutie
zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 26. októbra 2015 nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k.
10 Cb 16/03-742 zo 7. októbra 2013.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v obchodnoprávnej veci „o zaplatenie 6 595,95 €“ v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 Cb 16/03.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr.
II. ÚS 26/95). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte
trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. Ú 126/02).
Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zapožičal, jednoznačne
vyplynulo, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde skončené 7. októbra 2013
vyhlásením rozsudku č. k. 10 Cb 16/03-742. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd
obrátil so svojou sťažnosťou až podaním z 8. decembra 2014, t. j. v čase, keď porušenie
označeného základného práva na okresnom súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka
konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé
naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis
mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1
dohovoru) v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie
práva už netrvalo (pričom napadnuté konanie už „neožilo“, pretože ostatný rozsudok
okresného súdu bol potvrdený rozsudkom krajského súdu č. k. 21 Cob 176/2014-813),
a teda bola odstránená jeho právna neistota, ústavný súd jeho sťažnosti nevyhovel.
2. Ústavný súd nad rámec uvedeného poukazuje i na to, že jeho judikatúra sa ustálila
v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr.
I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,
Pokiaľ ide o posudzovanú vec, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke nepochybne zložité, pretože skutkové
posúdenie veci si vyžadovalo aj úzko odborné poznatky, veď vo veci bolo treba nariadiť 4
znalecké posudky (z odboru elektrotechniky, odvetvia elektroenergetických strojov;
z odboru energetiky, odvetvia vykurovania a vykurovacieho zariadenia; z odboru
stavebníctva a z odboru ekonómie). Zdĺhavý priebeh napadnutého konania možno pripísať
predovšetkým na vrub skutkovej zložitosti veci, i keď po právnej stránke možno danú vec
považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov.
Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mal svoj podiel aj sťažovateľ najmä
tým, že sa minimálne štyrikrát nezúčastnil na nariadených pojednávaniach (i keď sa
väčšinou ospravedlnil), ktoré museli byť aj z toho dôvodu odročené (napr. 15. januára
2008). Samozrejme, využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr.
Občianskym súdnym poriadkom – opravné prostriedky, námietky zaujatosti atď.)
na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v napadnutom súdnom konaní (minimálne v 6
prípadoch) nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy,
avšak aj sťažovateľ si musel byť vedomý toho, že takéto úkony spôsobujú predĺženie
priebehu konania (mutatis mutandis I. ÚS 31/01). Okrem toho sťažovateľ (jeho právny
zástupca) nebol vždy súčinnostný, nie vždy reagoval včas na výzvy súdu (napr. 4. marca
2008).
Z prehľadu procesných úkonov vyplýva (bod II nálezu), že okresný súd konal vo veci
v podstate priebežne s výnimkou asi troch mesiacov po vynesení ostatného rozsudku
(7. októbra 2013), keď jeho konanie bolo neefektívne, pretože spis mu bol krajským súdom
vrátený bez rozhodnutia o odvolaní „z dôvodu jeho predčasného predloženia“. Okrem tohto
obdobia však okresný súd vykonal vo veci desiatky účinných úkonov smerujúcich
k odstráneniu právnej neistoty v danej veci (konkrétne 18 pojednávaní); nariadil 4 znalecké
posudky, bolo zadovážené množstvo relevantných listinných dôkazov. Pojednávania sa
nariaďovali bez väčších časových odstupov, konanie po vrátení súvisiaceho spisu od
znalcov, resp. z krajského súdu prebiehalo vždy promptne, plynulo bez dlhších období
nečinnosti medzi jednotlivými úkonmi.
Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na
konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto aj v merite veci pripadalo
do úvahy nevyhovenie predmetnej sťažnosti sťažovateľa.
Napokon ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody dospel k záveru, že
sťažnosti sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie predmetnej
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní
okresného súdu, nemožno vyhovieť, teda rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2016