Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 106/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Distrib

Capital, s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, zastúpenej OLEXOVA VASILISIN, s. r. o.,

Dunajská 18, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Marcel

Vasilišin, LLM, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľky

Národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného

zboru vo veci vedenej pod sp. zn. PPZ-994/NKA-FP-BA-2013 a postupom prokurátora

Okresnej prokuratúry Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Distrib Capital, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Distrib Capital, s. r. o., Dunajská 18, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách „sťažovateľ“), zastúpenej OLEXOVA VASILISIN,

s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát

JUDr. Marcel Vasilišin, LLM. Z obsahu sťažnosti a jej petitu možno ustáliť, že

sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“),

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na

podnikanie podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom vyšetrovateľky Národnej jednotky finančnej polície Národnej

kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len „národná kriminálna agentúra“)

vo veci vedenej pod sp. zn. PPZ-994/NKA-FP-BA-2013 a postupom prokurátora Okresnej

prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn.

.

Sťažovateľka v záhlaví sťažnosti označuje porušovateľov svojich práv takto:

„1. ... vyšetrovateľ Policajného zboru, Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného

zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra

Bratislava, 2. ... námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II.“

V úvodnej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza, že «Dňa 17. 09. 2014 bola na

základe príkazu porušovateľa č. 1 so súhlasom porušovateľa č. 2 č. p. PPZ-NKA-JFP1-V-

310/2014 (ďalej len ako „Príkaz“) vykonaná prehliadka iných priestorov a pozemkov

u sťažovateľa, počas ktorej mu boli odňaté veci, ktoré sú opísané v zápisnici z tejto

prehliadky.». Z príkazu vyšetrovateľky národnej kriminálnej agentúry z 12. septembra 2014

na prehliadku iných priestorov a pozemkov vydaného so súhlasom prokurátora okresnej

prokuratúry (ďalej len „príkaz z 12. septembra 2014“) vyplýva, že dôvodom vydania

príkazu podľa bolo dôvodné podozrenie, že v objektoch

bližšie špecifikovaných v samotnom príkaze, v ktorých má prevádzku sťažovateľka, sa

nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:

«Dňa 08. 10. 2014 podal sťažovateľ žiadosť o vrátenie vecí zaistených pri prehliadke

iných priestorov a pozemkov, ktorú odôvodnil tým, že dokumenty, ktoré mu boli odňaté, nie

sú vecami, na ktorých odňatie by boli Príkazom orgány činné v trestnom konaní oprávnené.

Sťažovateľ tiež uviedol, že mu hrozí veľká finančná ujma pre ohrozenie jeho podnikania

z dôvodu, že nemá k dispozícii veľké množstvo dokumentov, ktoré vznikli pri obchodnom

styku so zmluvnými partnermi a z ktorých je zrejmé, že nemajú žiaden súvis s predmetným

trestným vyšetrovaním.

Dňa 14. 11. 2014 bolo sťažovateľovi doručené Zaslanie stanoviska k žiadosti

o vrátenie veci, z ktorého obsahu vyplýva, že je v zmysle a nasl.

uznesením (ďalej len ako „Uznesenie“). Uznesenie bolo odôvodnené tým, že odňaté veci

boli vyhodnotené ako dôkazy podľa a sú pre ďalšie

konanie potrebné, a preto nemôžu byť sťažovateľovi vrátené....

Sťažovateľ sťažnosť podáva pre porušenie práva:

1. na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR,

2. podnikať podľa SR,

3. vlastniť majetok podľa SR.»

V súvislosti s príkazom vyšetrovateľky národnej kriminálnej agentúry s udeleným

súhlasom prokurátora okresnej prokuratúry na prehliadku iných priestorov a pozemkov

z 12. septembra 2014 sťažovateľka zdôrazňuje, že „Príkaz na prehliadku prestavuje vždy

zásah do práv prikázaného na súkromie. Ústavné práva majú vyššiu hodnotu ako

potenciálne práva štátu ako poškodeného z daňového podvodu a z toho dôvodu akékoľvek

zásahy musia byť v dôslednej rovnováhe s ochranou ústavných práv.

Porušovateľmi vydaný príkaz bol neurčitý. Pred jeho vykonaním nebol dodržaný

postup podľa o prechádzajúcej výzve k dobrovoľnému vydaniu

veci, nijak nebola zdôvodnená naliehavosť prípadu ani existencia možnej závažnej

prekážky. Následne pri vykonávaní príkazu bol príkaz prekročený v nadmernej

a neprimeranej miere, keď bolo zaistené a odňaté množstvo ďalšej dokumentácie

nesúvisiacej s vyšetrovaním a rozsah odňatej dokumentácie je preto neprimerane rozsiahly

a na účely trestného konania absolútne zbytočný. Ako príklad sťažovateľ uvádza odňatie

množstva pracovných zmlúv uzavretých medzi ním ako zamestnávateľom a zamestnancami,

bola odňatá zmluvná dokumentácia medzi sťažovateľom a inými partnermi ako

Spoločnosťami, napr. dokumentácia týkajúca sa dodávania a distribúcie piva sťažovateľom

v Slovenskej republike.

Zaistené veci sú zadržiavané neprimerane dlhý čas, od ich zaistenia ubehlo už

takmer 9 mesiacov. Sťažovateľ má za to, že orgány činné v trestnom konaní mali dosť času

na to na preverenie veľkého množstva vecí a aby sa kontrolou týchto vecí presvedčili o tom,

že nesúvisia s trestným konaním. Sťažovateľovi však neboli vrátené ani už preverené veci,

ktoré podľa už nie sú pre konanie viac potrebné, hoci rešpektujúc

zásadu primeranosti zásadu do základných práv a slobôd osôb podľa § 2 ods. 2 Trestného

poriadku (z čoho vyplýva to, že tento zásah môže trvať len po nevyhnutne dlhý čas, a nie

dlhšie) vrátené mali byť.“.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na podnikanie podľa čl. 35

ods. 1 sťažovateľka uvádza:

„Odňatím vecí a dokumentácie je sťažovateľovi znemožnené riadne podnikať

a vykonávať bežným spôsobom jeho podnikateľskú agendu! Sťažovateľ nemôže bežným

spôsobom uplatňovať svoje nároky a kroky voči zmluvným partnerom a domôcť sa svojho

majetku, hrozí premlčanie mnohých jeho práv.

Sťažovateľ je dodávateľom a obchodníkom s pivom. Niektorí zmluvní partneri

porušili svoje zmluvné záväzky a preto bol sťažovateľ nútený s nimi ukončiť zmluvné vzťahy.

Bývalí partneri však disponujú jeho nákladnou výčapnou technikou, avšak bez

dokumentácie od nej sťažovateľ nemôže preukázať, že technika patrí jemu a domôcť sa jej.

V dôsledku tohto sťažovateľ nemôže uzavrieť zmluvy s novými partnermi a presunúť

výčapnú techniku k novým partnerom, čo má za následok čoho je stagnáciu obchodovania.

Mimo uvedeného pri akomkoľvek úkone je sťažovateľ nútený nahliadať do spisu

vyšetrovateľa, čo predstavuje neprimeranú časovú, administratívnu a finančnú náročnosť.“

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 sťažovateľka uvádza:

„Ako je uvedené vyššie, pri vykonávaní príkazu bolo odňaté množstvo irelevantných

vecí a dokumentácie bez akéhokoľvek súvisu s vyšetrovaním. Vlastnícke právo je týmto

obmedzované v nadmernej miere. Sťažovateľ nemá kontrolu nad odňatými dokumentmi,

nemá reálnu možnosť si ich ako pýtať, keďže nevie, čo všetko polícia zobrala. Bez

dokumentácie sťažovateľ nemôže nakladať so svojím majetkom (výčapná technika), nemôže

ho užívať, prenajať ani predať.“

Sťažovateľka uvádza, že napriek tomu, že „žiadosť o preskúmanie postupu policajta

a takisto žiadosť o vrátenie zaistených vecí“, tieto jej neboli do dňa podania sťažnosti

vrátené.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Porušovatelia porušili právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Porušovatelia porušili právo sťažovateľa podnikať podľa

Slovenskej republiky.

3. Porušovatelia porušili vlastnícke právo sťažovateľa podľa

Slovenskej republiky.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 355,73 EUR, ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho

zástupcu... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva alebo slobody sa

podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Z zjavne vyplýva, že obligatórnou súčasťou

návrhu na začatie konania je návrh rozhodnutia (petit), ktorého sa navrhovateľ domáha.

V sťažnosti je síce petit obsiahnutý, nie je však právne perfektný, keďže v ňom absentuje

identifikácia „právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu“, ktorým boli

sťažovateľkou označené práva podľa a dohovoru porušené, čo sťažuje vymedzenie

predmetu sťažnosti. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

v ktorej opakovane uvádza, že podľa je viazaný

návrhom na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone), pričom

viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom,

teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha

( ), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to

môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí

to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.

, , ).

Ústavný súd zdôrazňuje, že inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods. 1

) nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú

podmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd nie je povinný nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podania sťažovateľky odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že označené nedostatky sťažnosti

zakladajú dôvod na jej odmietnutie podľa pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Napriek uvedenému ústavný súd

s prihliadnutím na požiadavku materiálneho chápania ochrany základných práv a v snahe

vyhnúť sa prílišnému formalizmu v rámci predbežného prerokovania preskúmal sťažnosť aj

z hľadiska existencie ďalších dôvodov uvedených v .

V tejto súvislosti s prihliadnutím na odôvodnenie sťažnosti vyvodil, že sťažovateľka

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva na podnikanie podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom vyšetrovateľky

národnej kriminálnej agentúry vo veci vedenej pod sp. zn. PPZ-994/NKA-FP-BA-2013

a postupom prokurátora okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.

v súvislosti s výkonom prehliadky iných priestorov a pozemkov na

základe príkazu vyšetrovateľky národnej kriminálnej agentúry z 12. septembra 2014 so

súhlasom prokurátora okresnej prokuratúry.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa namietaného porušenia

základného práva podľa ústavný súd zdôrazňuje, že text uvedený mimo

petitu pokladá v súlade so svojou ustálenou judikatúrou len za súčasť odôvodnenia sťažnosti

(, , , , ,

). Tento štandardný prístup uplatnil ústavný súd aj vo vzťahu k sťažnosti

sťažovateľky, t. j. námietky vo vzťahu k základnému právu podľa

obsiahnuté v texte sťažnosti považoval iba ako súčasť argumentácie sťažovateľky.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35

ods. 1 postupom vyšetrovateľky národnej kriminálnej agentúry v konaní

vedenom pod sp. zn. PPZ-994/NKA-FP-BA-2013 a postupom prokurátora okresnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľka namieta, že príkaz z 12. septembra 2014 bol „neurčitý“ a zároveň pri

vykonávaní príkazu na prehliadku z 12. septembra 2014 bol tento prekročený „v nadmernej

a neprimeranej miere, keď bolo zaistené a odňaté množstvo ďalšej dokumentácie

nesúvisiacej s vyšetrovaním a rozsah odňatej dokumentácie je preto neprimerane rozsiahly

a na účely trestného konania absolútne zbytočný“, čím zároveň došlo k obmedzeniu jej

vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru a zároveň k znemožneniu riadne podnikať

a vykonávať bežným spôsobom podnikateľskú agendu.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

V súlade s každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať sťažnosťou z materiálneho

hľadiska, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba

v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti

a predpoklady, sa ňou môže ústavný súd zaoberať aj z vecného hľadiska. Jedným

zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ako právneho

prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených

základných práv alebo slobôd je princíp subsidiarity.

Zmysel a účel princípu subsidiarity vychádza zo skutočnosti, že ochrana ústavnosti

nie je a podľa povahy veci ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (). To

znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte

pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv

účinne poskytuje.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Princíp subsidiarity je premietnutý aj do . Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje na , podľa ktorého sťažnosť

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na

použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka podala „žiadosť“ o preskúmanie

postupu vyšetrovateľky národnej kriminálnej agentúry 25. septembra 2014 z dôvodu, že jej

postup považovala za nezákonný a protiústavný, pretože „porušila rozsah § 101 Trestného

poriadku, podľa ktorého mohla príkaz vydať v medziach , a “,

pričom v postupe vyšetrovateľky národnej kriminálnej agentúry nebola podľa sťažovateľky

v súvislosti s výkonom prehliadky na základe príkazu z 12. septembra 2014 dodržaná ani

zásada primeranosti v súlade s . Prokurátor okresnej prokuratúry

„žiadosť“ sťažovateľky vybavil prípisom č. k. -42 z 20. októbra 2014

(prípis bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky 31. októbra 2014, pozn.), v ktorom

sa uvádza: „Spôsob a rozsah zaistených dôkazov vyšetrovateľom PZ, či už v listinnej forme

alebo v elektronickej forme zodpovedal príslušným príkazom k zaisteniu vecí vydaných

v súlade s príslušnými ustanoveniami štvrtého a piateho dielu štvrtej hlavy Trestného

poriadku, ďalej len v zmysle príkazov na uschovanie a vydanie počítačových údajov...

a príkazov na prehliadnu iných priestorov podľa .“ Z uvedeného

dôvodu preto prokurátor okresnej prokuratúry v postupe vyšetrovateľky národnej

kriminálnej agentúry nevzhliadol žiadne pochybenia ani nedostatky.

Sťažovateľka namietala aj porušenie svojich základných práv podľa postupom

prokurátora okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. . Z ďalších

zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa podnetom z 18. novembra 2014 podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) domáhala prostredníctvom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len

„krajská prokuratúra“) preskúmania zákonnosti „vybavenia podnetu prokurátorom

Okresnej prokuratúry II“. Krajská prokuratúra podnet sťažovateľky smerujúci proti

vybaveniu jej podnetu prípisom okresnej prokuratúry č. k. -42

z 20. októbra 2014 vybavila prípisom č. k. -7 z 15. decembra 2014 tak,

že ho odložila ako nedôvodný.

Aplikujúc princíp subsidiarity na prerokúvanú vec sťažovateľky, ústavný súd

konštatuje, že v danom prípade nemá právomoc preskúmavať postup vyšetrovateľky

národnej kriminálnej agentúry, keďže jeho preskúmanie podliehalo prieskumnej právomoci

okresnej prokuratúry na základe sťažovateľkou podanej „žiadosti“ o preskúmanie jej

postupu. Rovnako ústavný súd nemá právomoc preskúmavať ani postup prokurátora

okresnej prokuratúry, pretože tak bola oprávnená a aj povinná urobiť krajská prokuratúra na

základe opakovaného podnetu sťažovateľky podľa zákona o prokuratúre.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom vyšetrovateľky národnej kriminálnej

agentúry v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-994/NKA-FP-BA-2013 a postupom

prokurátora okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľka namieta, že veci odňaté pri výkone prehliadky iných priestorov

a pozemkov na základe príkazu vyšetrovateľky národnej kriminálnej agentúry

z 12. septembra 2014 so súhlasom prokurátora okresnej prokuratúry jej do dňa podania

sťažnosti ústavnému súdu neboli vrátené, a to ani na základe žiadosti o vrátenie zaistených

vecí.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka podala národnej kriminálnej

agentúre 8. októbra 2014 žiadosť o vrátenie vecí zaistených pri prehliadke iných priestorov

a pozemkov vykonanej na základe príkazu z 12. septembra 2014, ktorou žiadala „orgány

činné v trestnom konaní, aby vydali rozhodnutie o vrátení veci v zmysle § 97 ods. 4

“. Sťažovateľka odôvodňovala vrátenie vecí odňatých pri vykonávaní

prehliadky na základe príkazu z 12. septembra 2014 tým, že jej týmto spôsobom boli odňaté

„závažné dokumenty“, ktoré sú pre ňu z obchodného hľadiska mimoriadne dôležité

z dôvodu existujúceho zmluvného vzťahu a vyplatenia prípadných zmluvných nárokov

z nich vyplývajúcich.

Vyšetrovateľka národnej kriminálnej agentúry na žiadosť sťažovateľky z 8. októbra

2014 reagovala prípisom ČVS: PPZ-994/NKA-FP-BA-2013 z 10. novembra 2014, v ktorom

zdôraznila, že „písomné doklady týkajúce sa spoločnosti Distrib Capital, s. r. o. boli

vyhodnotené ako dôkaz podľa . Listinné dôkazy

ako veci dôležité pre trestné konanie sú súčasťou spisového materiálu vedeného pod

ČVS:PPZ-994/NKA-FP-BA-2013. Veci sa nachádzajú v úschove v skladových priestoroch...

S prihliadnutím na povahu listín na ich význam pre trestné konanie neprichádza do úvahy

ich vrátenie, nakoľko sú pre ďalšie konanie potrebné.“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Ústavný súd v prvom rade skúmal, či sa vzhľadom na štádium, v ktorom

sa napadnuté konanie nachádzalo, t. j. trestné stíhanie vo veci zločinu daňového

podvodu podľa a formou

spolupáchateľstva začaté na základe uznesenia vyšetrovateľky národnej kriminálnej

agentúry sp. zn. PPZ-994/NKA-FP-BA-2013 z 9. decembra 2013 v súlade s § 199 ods. 1

bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe (v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu nebolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia vo veci konkrétnej osobe,

pozn.), na namietanú časť konania vedeného vyšetrovateľkou národnej kriminálnej agentúry

a konania vedeného prokurátorom okresnej prokuratúry vykonávajúceho dozor nad

dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní podľa príslušných ustanovení Trestného

poriadku a zákona o prokuratúre vzťahujú záruky vyplývajúce zo základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda či sa

sťažovateľka môže domáhať ochrany týchto práv sťažnosťou podľa .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej sa uvedené práva chránia aj v prípade konania pred

orgánmi činnými v trestnom konaní po začatí trestného stíhania (napr. ,

, ).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ďalej vplýva, že primeraná lehota na

rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorému spravidla dochádza

v prípravnom konaní (napr. Wemhoff v. Spolková republika Nemecko z 27. 6. 1968, séria

A, č. 7, s. 26  27, bod 19). Obdobne ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti

vyslovil, že základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného

stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený

(, , ).

Kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu

konania. Aplikácia uvedeného článku dohovoru prichádza do úvahy iba v prípade, že ide

o konanie, v ktorom sa rozhoduje o „občianskych právach alebo záväzkoch“, prípadne

o „oprávnenosti trestného obvinenia“. Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach

konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie

je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani

povaha strán (účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide

().

S prihliadnutím na dosiaľ uvedené ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka, ktorá

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nemala právne postavenie poškodenej ani

obvinenej (uznesenie o vznesení obvinenia nebolo v tom čase vydané, pozn.), sa nemôže

dovolávať ústavnej ochrany práv zaručených v ani v

dohovoru, keďže napadnuté konanie vedené pred vyšetrovateľkou národnej kriminálnej

agentúry a prokurátorom okresnej prokuratúry nespadá ratione materiae do záruk pokrytých

ani dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa , keďže procesný stav v konaní

pred vyšetrovateľkou národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom okresnej prokuratúry

vylučuje, aby tieto orgány verejnej moci porušovali základné právo sťažovateľky podľa

a jej právo podľa dohovoru.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016