Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 89/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

binova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislava

spisových značiek: zo 7. júla 2014 ( ),

zo 16. júla 2014 (), zo 14. júla 2014 (Rvp7627/22015),

zo 17. júla 2014 (), zo 17. júna 2014

(), z 25. júla 2014 (), 2 Co

z 28. júla 2014 (), z 10. júla 2014 (),

z 25. júla 2014 (), z 10. júla 2014

(), z 30. júla 2014 (), z 24. júla

2014 (), z 10. júla 2014 (),

z 30. júna 2014 (), z 30. júla 2015 (),

z 3. novembra 2014 (, , ,

Rvp 7643/2015, , , , ,

Rvp 7656/2015, , , ),

z 13. augusta 2014 (), z 30. júla 2014 (),

z 22. júla 2014 (), z 27. júna 2014

(), z 3. novembra 2014 (),

z 3. novembra 2014 (), z 3. novembra 2014

(), z 3. novembra 2014 (),

z 28. augusta 2014 (), z 25. júna 2014 (),

z 25. júna 2014 (), z 25. júna 2014

(), z 25. septembra 2014 (),

z 3. novembra 2014 (), z 3. novembra 2014

(), z 3. novembra 2014 (),

z 3. novembra 2014 (, z 3. novembra 2014

(), z 3. novembra 2014 (),

z 25. júna 2014 (), z 25. júna 2014 (),

z 25. júna 2014 (), z 3. novembra 2014

(), z 3. novembra 2014 (),

z 3. novembra 2014 (), z 3. novembra 2014

(), z 3. novembra 2014 (),

z 3. novembra 2014 () a sp. zn. z 3. novembra 2014

() a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 7629/2015, , , , ,

Rvp 7634/2015, , , , ,

Rvp 7639/2015, , , , ,

Rvp 7644/2015, , , , ,

Rvp 7649/2015, , , , ,

Rvp 7654/2015, , , , ,

Rvp 7659/2015, , , , ,

Rvp 7664/2015, , , , ,

Rvp 7669/2015, , , , ,

Rvp 7674/2015, , , , ,

Rvp 7679/2015 a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. mája 2015

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“), práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“), tak ako sú označené v záhlaví tohto uznesenia (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu

v právnych veciach vedených Okresným súdom Malacky, Okresným súdom Bratislava III

a Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresné súdy“), ktorých predmetom je náhrada

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona

č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym

úradným postupom okresného súdu v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka

vystupovala ako oprávnená a v ktorých sú okresné súdy zároveň tým orgánom súdnej moci,

ktorý sťažovateľke ňou požadovanú náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobil.

Skutočnosti deklarované sťažovateľkou v jej jednotlivých žalobných návrhoch doručených

okresným súdom a vychádzajúce z jej nesúhlasu spočívajúceho predovšetkým v tom,

že súd, ktorý škodu spôsobil, by mal rozhodovať o jej náhrade, tento vyhodnotil ako

námietky zaujatosti podané proti jednotlivým sudcom zaradeným na tieto súdy a v ďalšom

postupe rozhodli o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 €

za vznesené námietky zaujatosti podľa položky č. 17 písm. a) Sadzobníka súdnych

poplatkov tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Podľa názoru sťažovateľky

napadnuté rozhodnutia krajského súdu sú založené na nesprávnom právnom posúdení jej

návrhov predostretých v podaných žalobách ako námietok zaujatosti, hoci tieto podania

neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v zmysle dikcie

ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“ alebo „“).

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

vysloví porušenie jej základných práv podľa a , práv podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými rozhodnutiami krajského

súdu, ktoré zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná

primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov. V zmysle

v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho

začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom

súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona

o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné

spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred

ústavným súdom a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,

ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých

rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá

argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou

argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už

zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov

rozhodujúcich v okolnostiach jej predmetných právnych vecí, o posúdení jej návrhov

predostretých v žalobách podaných podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov [(v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov

predovšetkým pri postupe podľa § 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov)], ako aj námietok

zaujatosti a táto skutočnosť bola podstatnou pre následné vyrubenie súdneho poplatku

vo výške 66 € za podanú námietku/námietky zaujatosti. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe

sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach,

ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve

prípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), dospel ústavný súd

k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých

prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku.

A keďže v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky voči napadnutým

rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody

odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný

súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , ...), ktoré skončili odmietnutím

rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd

v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto

v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho

pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25

ods. 2 .

Nad rámec už uvedeného a v kontexte s prílohami každej podanej ústavnej sťažnosti,

ktoré obsahujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) a iných všeobecných súdov a ktorými sťažovateľka mieni presvedčivo preukázať

nesprávny výklad zákona vo veci konajúcim krajským súdom, ústavný súd zhodne

s Európskym súdom pre ľudské práva neskúma, či dôvody uvedené v rozhodnutí sú vecne

správne (Van de Hurk c. Holandsko z 19. 4. 1994, séria a, č. 229, bod 61, správa Európskej

komisie pre ľudské práva vo veci Fouquet c. Francúzsko, recueil I/1996, s. 29). Je vecou

ústavnej zodpovednosti celej sústavy všeobecných súdov, aby chránili zákonnosť

spôsobom, ktorý je vecne správny, primerane odôvodnený a nie je arbitrárny. Z rozsudku

Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1) zo 6. 12. 2007 vyplýva, že

rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou

súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je

založený na precedensoch ako prameňoch práva). Ústavnému súdu neprislúcha

zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)]

zveruje práve najvyššiemu súdu, resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva

aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne

záväzných právnych predpisov (m. m. , , ,

, , , , ). Práve plénum

a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov

a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj

legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie

je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich

výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má

za následok porušenie základného práva alebo slobody. Navyše, nie je možné vnímať

postavenie ústavného súdu ako orgánu, ktorého úlohou by bolo zjednocovať stanoviská

najvyššieho súdu (, , , ), ako aj

rozhodovaciu prax všeobecných súdov (, , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského

súdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto

spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že

nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia

v predošlom období úspešné a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni

ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho

zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie

materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje a je

to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016