Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 89/2016
PDF · 160.63 KB
No categories available
III. ÚS 89/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
binova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislava
spisových značiek: 8 Co 407/2014 zo 7. júla 2014 ( Rvp 7625/2015), 6 Co 403/2014
zo 16. júla 2014 (Rvp 7626/2015), 3 Co 340/2014 zo 14. júla 2014 (Rvp7627/22015),
9 Co 329/2014 zo 17. júla 2014 (Rvp 7628/2015), 8 Co 332/2014 zo 17. júna 2014
(Rvp 7 629/2015), 5 Co 487/2014 z 25. júla 2014 (Rvp 7630/2015), 2 Co 43,9/2014
z 28. júla 2014 (Rvp7631/2015), 8 Co 330/2014 z 10. júla 2014 (Rvp 7632/2015),
4 Co 465/2014 z 25. júla 2014 (Rvp 7633/2015), 8 Co 408/2014 z 10. júla 2014
(Rvp 7634/2015), 3 Co 298/2014 z 30. júla 2014 (Rvp 7635/2015), 3 Co 370/2014 z 24. júla
2014 (Rvp 7636/2015), 8 Co 367/2014 z 10. júla 2014 (Rvp 7637/2015), 8 Co 1368/2014
z 30. júna 2014 (Rvp 7638/2015), 2 Co 534/2014 z 30. júla 2015 (Rvp 7639/2015),
14 Co 754/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7640/2015, Rvp 7641/2015, Rvp 7642/2015,
Rvp 7643/2015, Rvp 7644/2015, Rvp 7645/2015, Rvp 7646/2015, Rvp 7655/2015,
Rvp 7656/2015, Rvp 7657/2015, Rvp 7658/2015, Rvp 7659/2015), 6 Co 483/2014
z 13. augusta 2014 (Rvp 7647/2015), 2 Co 480/2014 z 30. júla 2014 (Rvp 7648/2015),
3 Co 373/2014 z 22. júla 2014 (Rvp 7649/2015), 8 Co 373/2014 z 27. júna 2014
(Rvp 7650/2015), 14 Co 750/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7651/2015), 14 Co 751/2014
z 3. novembra 2014 (Rvp 7652/2015), 14 Co 752/2014 z 3. novembra 2014
(Rvp 7653/2015), 14 Co 763/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7654/2015), 2 Co 537/2014
z 28. augusta 2014 (Rvp 7660/2015), 2 Co 307/2014 z 25. júna 2014 (Rvp 7661/2015),
2 Co 308/2014 z 25. júna 2014 (Rvp 7662/2015), 2 Co 309/2014 z 25. júna 2014
(Rvp 7663/2015), 6 Co 428/2014 z 25. septembra 2014 (Rvp 7664/2015), 14 Co 744/2014
z 3. novembra 2014 (Rvp 7665/2015), 14 Co 745/2014 z 3. novembra 2014
(Rvp 7666/2015), 14 Co 746/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7667/2015), 14 Co 747/2014
z 3. novembra 2014 (Rvp 7668/2015, 14 Co 748/2014 z 3. novembra 2014
(Rvp 7669/2015), 14 Co 749/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7670/2015), 2 Co 310/2014
z 25. júna 2014 (Rvp 7671/2015), 2 Co 311/2014 z 25. júna 2014 (Rvp 7672/2015),
2 Co 312/2014 z 25. júna 2014 (Rvp 7673/2015), 14 Co 724/2014 z 3. novembra 2014
(Rvp 7674/2015), 14 Co 738/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7675/2015), 14 Co 739/2014
z 3. novembra 2014 (Rvp 7676/2015), 14 Co 740/2014 z 3. novembra 2014
(Rvp 7677/2015), 14 Co 741/2014 z 3. novembra 2014 (Rvp 7678/2015), 14 Co 742/2014
z 3. novembra 2014 (Rvp 7679/2014) a sp. zn. 14 Co 743/2014 z 3. novembra 2014
(Rvp 7680/2015) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými
značkami: Rvp 7625/2015, Rvp 7626/2015, Rvp 7627/2015, Rvp 7628/2015,
Rvp 7629/2015, Rvp 7630/2015, Rvp 7631/2015, Rvp 7632/2015, Rvp 7633/2015,
Rvp 7634/2015, Rvp 7635/2015, Rvp 7636/2015, Rvp 7637/2015, Rvp 7638/2015,
Rvp 7639/2015, Rvp 7640/2015, Rvp 7641/2015, Rvp 7642/2015, Rvp 7643/2015,
Rvp 7644/2015, Rvp 7645/2015, Rvp 7646/2015, Rvp 7647/2015, Rvp 7648/2015,
Rvp 7649/2015, Rvp 7650/2015, Rvp 7651/2015, Rvp 7652/2015, Rvp 7653/2015,
Rvp 7654/2015, Rvp 7655/2015, Rvp 7656/2015, Rvp 7657/2015, Rvp 7658/2015,
Rvp 7659/2015, Rvp 7626/2015, Rvp 7661/2015, Rvp 7662/2015, Rvp 7663/2015,
Rvp 7664/2015, Rvp 7665/2015, Rvp 7666/2015, Rvp 7667/2015, Rvp 7668/2015,
Rvp 7669/2015, Rvp 7670/2015, Rvp 7671/2015, Rvp 7672/2015, Rvp 7673/2015,
Rvp 7674/2015, Rvp 7675/2015, Rvp 7676/2015, Rvp 7677/2015, Rvp 7678/2015,
Rvp 7679/2015 a Rvp 7680/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené
pod sp. zn. III. ÚS 89/2016.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. mája 2015
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“), tak ako sú označené v záhlaví tohto uznesenia (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutia krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu
v právnych veciach vedených Okresným súdom Malacky, Okresným súdom Bratislava III
a Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresné súdy“), ktorých predmetom je náhrada
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona
č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom okresného súdu v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka
vystupovala ako oprávnená a v ktorých sú okresné súdy zároveň tým orgánom súdnej moci,
ktorý sťažovateľke ňou požadovanú náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobil.
Skutočnosti deklarované sťažovateľkou v jej jednotlivých žalobných návrhoch doručených
okresným súdom a vychádzajúce z jej nesúhlasu spočívajúceho predovšetkým v tom,
že súd, ktorý škodu spôsobil, by mal rozhodovať o jej náhrade, tento vyhodnotil ako
námietky zaujatosti podané proti jednotlivým sudcom zaradeným na tieto súdy a v ďalšom
postupe rozhodli o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 €
za vznesené námietky zaujatosti podľa položky č. 17 písm. a) Sadzobníka súdnych
poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Podľa názoru sťažovateľky
napadnuté rozhodnutia krajského súdu sú založené na nesprávnom právnom posúdení jej
návrhov predostretých v podaných žalobách ako námietok zaujatosti, hoci tieto podania
neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v zmysle dikcie
ustanovenia § 15a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“).
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, ktorým
vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými rozhodnutiami krajského
súdu, ktoré zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná
primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. V zmysle § 112 ods. 1 OSP
v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho
začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom
súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona
o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné
spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred
ústavným súdom a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených
sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti
ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,
ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých
rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá
argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov
rozhodujúcich v okolnostiach jej predmetných právnych vecí, o posúdení jej návrhov
predostretých v žalobách podaných podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov [(v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov
predovšetkým pri postupe podľa § 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov)], ako aj námietok
zaujatosti a táto skutočnosť bola podstatnou pre následné vyrubenie súdneho poplatku
vo výške 66 € za podanú námietku/námietky zaujatosti. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe
sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach,
ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve
prípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), dospel ústavný súd
k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých
prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku.
A keďže v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky voči napadnutým
rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody
odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný
súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 307/2014,
I. ÚS 308/2014, I. ÚS 309/2014, I. ÚS 310/2014, I. ÚS 435/2014, I. ÚS 439/2014,
I. ÚS 441/2014, I. ÚS 516/2014, I. ÚS 744/2014, I. ÚS 800/2014, II. ÚS 61/2014,
II. ÚS 273/2014, II. ÚS 295/2014, II. ÚS 461/2014, II. ÚS 462/2014, II. ÚS 463/2014,
II. ÚS 467/2014, II. ÚS 468/2014, II. ÚS 488/2014, II. ÚS 646/2014, II. ÚS 700/2014,
II. ÚS 732/2014, II. ÚS 882/2014, III. ÚS 496/2014, III. ÚS 497/2014, IV. ÚS 498/2014,
III. ÚS 482/2014, III ÚS 483/2014, III. ÚS 484/2014, III. ÚS 506/2014, III. ÚS 508/2014,
III. ÚS 509/2014, III. ÚS 604/2014, IV. ÚS 219/2014, IV. ÚS 220/2014, IV. ÚS 236/2014,
IV. ÚS 237/2014, IV. ÚS 239/2014, IV. ÚS 240/2014, IV. ÚS 241/2014, IV. ÚS 242/2014,
IV. ÚS 243/2014, IV. ÚS 244/2014, IV. ÚS 245/2014...), ktoré skončili odmietnutím
rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd
v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho
pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Nad rámec už uvedeného a v kontexte s prílohami každej podanej ústavnej sťažnosti,
ktoré obsahujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) a iných všeobecných súdov a ktorými sťažovateľka mieni presvedčivo preukázať
nesprávny výklad zákona vo veci konajúcim krajským súdom, ústavný súd zhodne
s Európskym súdom pre ľudské práva neskúma, či dôvody uvedené v rozhodnutí sú vecne
správne (Van de Hurk c. Holandsko z 19. 4. 1994, séria a, č. 229, bod 61, správa Európskej
komisie pre ľudské práva vo veci Fouquet c. Francúzsko, recueil I/1996, s. 29). Je vecou
ústavnej zodpovednosti celej sústavy všeobecných súdov, aby chránili zákonnosť
spôsobom, ktorý je vecne správny, primerane odôvodnený a nie je arbitrárny. Z rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1) zo 6. 12. 2007 vyplýva, že
rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou
súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je
založený na precedensoch ako prameňoch práva). Ústavnému súdu neprislúcha
zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré
zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)]
zveruje práve najvyššiemu súdu, resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva
aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne
záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05, I. ÚS 199/07,
I. ÚS 18/08, II. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08, IV. ÚS 331/09, IV. ÚS 342/2010). Práve plénum
a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj
legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie
je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich
výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má
za následok porušenie základného práva alebo slobody. Navyše, nie je možné vnímať
postavenie ústavného súdu ako orgánu, ktorého úlohou by bolo zjednocovať stanoviská
najvyššieho súdu (I. ÚS 199/07, II. ÚS 273/08, IV. ÚS 331/09, III. ÚS 197/2011), ako aj
rozhodovaciu prax všeobecných súdov (I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 152/2011).
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského
súdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo
opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto
spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že
nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období úspešné a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni
ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie
materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje a je
to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016