Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 95/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Mgr. Miroslavom Golianom,

Budatínska 3230/16, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

, a postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 8. novembra 2013, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 4. júna 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 28. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 8. novembra

2013, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 4. júna 2014 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 28. októbra 2015.

2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 8. novembra 2013 bol sťažovateľ uznaný vinným

zo zločinu znásilnenia podľa v znení

neskorších predpisov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov

nepodmienečne a pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia.

Po podaní odvolania zo strany sťažovateľa krajský súd uznesením sp. zn.

zo 4. júna 2014 odvolanie sťažovateľa zamietol. Následne najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 28. októbra 2015 dovolanie sťažovateľa v zmysle

ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) odmietol.

3. Sťažovateľ následne s poukazom na podrobne uvedené skutkové okolnosti prípadu

dáva do rozporu závery okresného súdu, krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu a zastáva

názor, že v priebehu celého trestného konania vedeného voči jeho osobe došlo k porušeniu

viacerých základných práv so zásahom do jeho slobôd.

V prvom rade sťažovateľ dáva do rozporu prijateľnosť a prípustnosť dôkazu, ktorý

ho ako jediný podľa jeho názoru priamo usvedčuje z pohlavného styku s poškodenou – t. j.

výter z pošvy poškodenej, a je toho názoru, že tento dôkaz nebol vykonaný v súlade

s , a teda je nezákonný a nepoužiteľný. Následne poukazuje na údajné

ďalšie nezrovnalosti súdneho konania v kontexte so znaleckým posudkom č. PPZ-

6906/KEU-BA-EXP-2009 z 19. januára 2010 vypracovaným Kriminalisticko-expertíznym

Policajného zboru ( ) a v kontexte s výpoveďou

predmetného znalca a domnieva sa, že „... výter z pošvy poškodenej neobsahoval

dostatočný materiál na detekovanie biologického materiálu, ktorý by potvrdzoval

prítomnosť DNA odsúdeného “.

Sťažovateľ následne namieta okrem iného i porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa z dôvodu „... že (na okresnom súde, pozn.) vo veci

2

samej rozhodoval sudca disciplinárne potrestaný a teda vo vzťahu k sťažovateľovi nemohol

vystupovať ako nezaujatý sudca“, a porušenie základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50

ods. 3 vzhľadom na skutočnosť, že po vznesení obvinenia voči jeho osobe neboli

v jeho prítomnosti, respektíve v prítomnosti jeho obhajcu, zopakované výsluchy viacerých

svedkov majúce významnú právnu relevanciu pre rozhodnutie vo veci samej.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po náležitom

preskúmaní veci vydal tento nález:

„1. Okresný súd Bratislava I v konaní a rozsudkom vedenom pod spis. zn.

v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa domáhať sa právnej

ochrany zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde porušil jeho

základné právo podľa .

2. Krajský súd Bratislava postupom a uznesením spis. zn. v súvislosti

s porušením základného práva sťažovateľa domáhať sa právnej ochrany zákonom

ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde porušil jeho základné právo

podľa .

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením spis. zn. zo dňa

28.10.2015 v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa domáhať sa právnej

ochrany zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde porušil jeho

základné právo podľa .

4. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. v súvislosti

s porušením základného práva sťažovateľa na poskytnutie právnej pomoci zákonom

ustanoveným postupom ako aj v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa na

poskytnutie času a možnosti na prípravu obhajoby a práva obhajoby prostredníctvom

obhajcu porušil podľa a

Slovenskej republiky.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Okresného súdu Bratislava I spis. zn.

a Uznesenie Krajského súdu Bratislava spis. zn. ruší, sťažovateľ

sa prepúšťa na slobodu a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € (slovom : dvadsaťtisíc/EUR), ktoré mu je Okresný

súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom : päťtisíc/EUR), ktoré mu je Krajský súd

Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom: desaťtisíc/EUR), ktoré mu je Najvyšší

súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatností nálezu.

9. Okresný súd Bratislava I je povinný vyplatiť trovy právneho

zastúpenia v sume 284,08 € (slovom: dvestoosemdesiatštyri/08 EUR) na účet jeho právneho

zástupcu Mgr. Miroslava Goliana, Advokátska kancelária, Budatínska 16, Bratislava do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

4

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50

ods. 1 sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v

musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50

ods. 2 k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9. Ústavný súd ďalej s poukazom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde poznamenáva, že je viazaný návrhom sťažovateľa na začatie konania,

ktorý bol v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označili za porušovateľov svojich práv

(m. m. , , , ).

II.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2

a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 8. novembra 2013

10. Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci na

prerokovanie sťažnosti v konaní podľa uvádza, že právomoc ústavného

súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej

právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie

je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

11. Sťažovateľ mal k dispozícii na ochranu svojich základných práv podľa

proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu, ktorý je súdom prvého stupňa, riadny opravný

prostriedok, ktorý aj využil.

Príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv

sťažovateľa bol v odvolacom konaní krajský súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá

právomoc na prerokovanie sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 8. novembra 2013, a preto sťažnosť sťažovateľa z tohto dôvodu

odmietol podľa pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

6

12. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu,

s návrhom navyše nedoručil napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 8. novembra 2013. Predloženie napadnutého rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje

( ), je pritom zákonom danou podmienkou konania pred

ústavným súdom, a teda bol by daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 4. júna 2014

13. V kontexte napadnutého rozhodnutia krajského súdu sp. zn.

zo 4. júna 2014 ústavný súd opakovane poukazuje na nesplnenie zákonnej podmienky

ustanovenej v , a teda nepredloženie napadnutého

rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje, zo strany sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené nesplnenie zákonom danej podmienky konania pred ústavným

súdom ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti vykazuje také nedostatky náležitostí

predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu aj v tejto

sťažovateľom napadnutej časti odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2

).

II.C K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 28. októbra 2015

14. Ústavný súd opakovane, poukazujúc na dikciu ustanovenia § 20 zákona

o ústavnom súde, zdôrazňuje, že hoci sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu

s návrhom doručil i splnomocnenie pre advokáta (datované 11. januára 2016) na

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, predmetné splnomocnenie bolo udelené

výlučne len na „... zastupovanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pre porušenie

základných práv a slobôd splnomocniteľa v konaní v trestnej veci spis. zn.

vedenej pred Okresným súdom Bratislava I a spis. zn. vedenej pred Krajským

súdom Bratislava...“.

Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť,

že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne

vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím

osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

Vyplývajúc z už uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenie udelené

advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna náležitosť

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia

napadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 28. októbra 2015 (ale

výlučne len na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutého postupu

a rozhodnutia tak okresného súdu, ako i krajského súdu).

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť i v tejto časti (bod

II.C) vykazuje nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, a preto ju z uvedeného dôvodu

rovnako odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

15. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (bod II.A, II.B a II.C) ústavný súd

pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

8

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj

v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016