Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/33/2014

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného T. Q., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. z 08.11.2013, na verejnom zasadnutí konanom 04. júna 2014 takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného T. Q., nar. XX.XX.XXXX v P. sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. z 08.11.2013 bol obžalovaný T. Q. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 09.08.2009 v presne nezistenom čase od 02:30 hod. do 06:30 hod. na doposiaľ presne nezistenom mieste v Q., pričom skutok vyšiel najavo v Q. na Nábreží arm. gen. C. P. na zastávke električiek, po tom, čo aplikovaním látky obsahujúcej ketamín bola poškodená P. F. uvedená do stavu omámenia a bezbrannosti, toto využil a vykonal na nej bez jej plného vedomia a súhlasu súlož,

Za to mu bol uložený podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 ( päť ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa bola poškodená P. F., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., K. XX, s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný T. Q., a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava I dňa 08.11.2013 (č.l. 1007) a to čo do výroku o vine a následne čo do výroku o treste. Zahlásené odvolanie odôvodnil obžalovaný písomným podaním z 29.01.2014 (č. l. 1044-1045) jednak sám a jednak prostredníctvom splnomocneného obhajcu podaním z 05.02.2014 (č.l . 1041-1013).

Vo svojom odôvodnenom odvolaní uviedol, že výsluchom svedkov L. Q. a R. B. a dôkaznými materiálmi je úplne vyvrátené miesto aj čas, kedy bola poškodená omámená, teda sa nevie, či bola ním omámená alebo to bolo inak. Lekárka, ktorá poškodenú vyšetrovala v deň, ako sa prípad stal, konštatovala, že táto mala na pravej ruke čerstvé vpichy po injekčnej striekačke medzi prstami a inde. K tomuto sa poškodená nevyjadrila. Namietal, že poškodenej bolo urobené vyšetrenie na alkohol a ketamín v tele len tak, aby sa zistilo množstvo látky v jej tele. Podľa jeho vyjadrenia, súdny znalec z odboru anestéziológie a resuscitácie sa vyjadril pri výsluchu na súde v tom smere, že je vysoko nepravdepodobné, aby poškodená po tak vysokom alkohole a ketamíne v krvi, dokázala písať smsky, chodila po ulici. U svedka

L. M. bol vypátraný telefón poškodenej, avšak uvedený svedok vypovedal rozdielne, pričom polícia nepreverovala uvedeného svedka a to napriek tomu, že mal pri sebe vec pochádzajúcu z lúpežného prepadnutia, mobilný telefón.

Vyšetrovanie celého prípadu sa nedá posudzovať ako dôveryhodné, pretože počas vyšetrovania sa stratil dôkazový materiál a to vlas zo skúmavky. Namietal skutočnosť, že by menil výpovede, pretože po zadržaní políciou dňa 26.01.2010, bol prekvapený, keď mu bolo oznámené, že niekoho omámil ketamínom, znásilnil a lúpežne prepadol. Policajti ho žiadali, aby sa priznal. Považuje za porušenie jeho práva na obhajobu, keď mu bolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu až koncom apríla 2010, pričom v tom čase bola urobená aj konfrontácia.

Za účelové považuje vypočutie svedkyne R. A., ktorú nevidel viac ako dvadsaťpäť rokov a s prípadom nemá nič spoločné.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie dokazovanie o vine, či nevine.

Obhajca obžalovaného v odvolaní uviedol, že skutkové zistenia ako aj rozhodnutie súdu o vine obžalovaného považuje z hľadiska vykonaných dôkazov za nesprávne a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, kde z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje preukázanie úmyslu páchateľa vo vzťahu ku konaniu s tým, že podľa zaužívanej súdnej praxe, takýto úmysel páchateľa musí byť preukázaný od samého začiatku jeho protiprávneho konania, teda najneskôr v okamihu, keď začne určité konanie, ktoré má smerovať ku konaniu a následkom uvedeným v ustanovení § 199 ods. 1 Tr. zák..

Nie je možné stotožniť sa so záverom súdu, že obžalovaný zneužil bezbrannosť poškodenej. V rámci dokazovania v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný dôkaz o tom, od akého časového úseku mala byť poškodená v stave bezbrannosti a dokedy. Jednoznačnú odpoveď na túto základnú otázku sa nepodarilo získať ani výsluchom poškodenej ani svedkami Q., B. a inými svedkami. Zastáva názor, že aj napriek skutočnosti, že súd vykonal podrobné dokazovanie vo vzťahu k tejto skutočnosti, jednoznačný záver sa nepodarilo vyvodiť. V prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom nebol vykonaný ani jeden priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného. Poukázal na ustanovenie , kedy orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V rámci trestného konania boli v prípravnom konaní zaistené dôkazy - biologické stopy. Konkrétne sa jedná o zaistenie výteru z pošvy poškodenej, ktorý v rámci vyšetrenia konaného dňa 09.08.2009 odobrala L.. Y., ktorá okrem iného skonštatovala, že v pošve poškodenej je prítomný dlhší vlas. V rámci záveru lekárskeho vyšetrenia, lekárka uviedla, že znásilnenie nemožno vylúčiť ani potvrdiť s tým, že bola odobratá vzorka hlienu z pošvy a vlas do sterilnej skúmavky. Takto odobratý biologický materiál bol odoslaný na skúmanie, ktoré bolo vykonané znalcom KEÚ PZ Bratislava, z odvetvia biológie a genetickej analýzy. Samotné skúmanie vykonával znalec I.. V. P., ktorý v znaleckom posudku okrem iných záverov konštatoval, že v odobratom biologickom materiály sa nenachádza žiaden vlas.

Je potrebné uviesť, že takýto dôkaz aj napriek takejto kvalitnej vade bol podrobený skúmaniu, čo považuje za neprípustné. určuje, čo sa považuje za dôkaz, ale najmä ako má byť získaný a zaistený. Zastáva názor, že v konkrétnom prípade zaistený dôkaz je nezákonný a v ďalšom konaní nepoužiteľný. Je neakceptovateľné, aby OČTK alebo iná osoba znehodnotila dôkaz, ktorý má slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní.

V neposlednom rade poukázal na výpoveď znalca L.. L. Q., ktorý k otázke pôsobenia látky ketamín na človeka uviedol, že ketamín je halucinogén. Intoxikovaná osoba vníma určité podnety svojimi zmyslami, avšak tento prežívaný dej aj napriek reálnemu prežitiu sa nestal. Intoxikovaná osoba môže normálne komunikovať, môže javiť známky akoby mala vypité. S poukazom na takéto zistenie nebolo preukázané, že poškodená sa nachádzala v stave bezbrannosti, keďže nebola vykonaná v prípravnom

konaní analýza na prítomnosť ketamínu v krvi poškodenej, ktorá skutočnosť by mohla bližšie určiť čas intoxikácie, čo by malo dôležitý dopad na zistenie presnejšieho času, kedy sa mal skutok stať.

Poukázal na znalecký posudok U.. B. F., K.. Znalkyne z odvetvia psychiatria, ktorá v závere znaleckého posudku konštatuje, že ak bola poškodená pod vplyvom ketamínu a alkoholu, z psychologického hľadiska v stave kombinovanej intoxikácie, kedy nebola schopná vnímať a interpretovať dianie okolo seba, možno spochybniť presnosť jej výpovedí.

S poukazom na závery vyššie uvedeného znaleckého posudku je toho názoru, že sa nepodarilo preukázať, že obžalovaný klame, pretože skutočnosť, že poškodená si nepamätá na priebeh udalostí, ešte neznamená, že sa tak nestali. Okrem toho poukázal na priznanie poškodenej vo vzťahu k jej promiskuitnému správaniu, pretože udržiavala v rovnakom čase intímny pomer s ďalším mužom (C. S.) ako so svojím priateľom (U. L.). Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu podľa, b, c, d a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby sám po zrušení rozsudku v zmysle rozhodol vo veci a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Okresný prokurátor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Poškodená P. F. sa k odvolaniu obžalovaného písomne vyjadrila podaním z 28.02.2014 (č. l. 1046) a uviedla v ňom, že s vyjadrením obžalovaného v jeho odvolaní nesúhlasí, pretože sa nezakladá na pravde. Trvá na svojej výpovedi, ktorú uviedla na súdnom pojednávaní, ako aj pred vyšetrujúcimi orgánmi.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržal písomne vypracovaného odvolania ako aj dôvodov tam uvedených a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby v súlade so svojim návrhom oslobodiť. Opakovane zdôraznil, že dôkaz, ktorým boli zaistené DNA z pošvy poškodenej a na jej nohavičkách a následne vyhodnotený, považuje za nezákonný, keďže KEÚ bol predložený aj vlas z pošvy poškodenej, ktorý však skúmaniu podrobený nebol. Orgány činné v trestnom konaní si nemôžu vyberať, ktorý dôkaz podrobia skúmaniu a ktorý nie a preto z jeho pohľadu, ide o dôkaz nezákonný s tým, že dal do pozornosti odvolacieho súdu, že ide o dovolací dôvod. V ďalšom namietal bezbrannosť poškodenej ako aj ustálenie času skutku.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomne vypracovaného odvolania a nad jeho rámec uviedol, že počas trestného konania boli vypočutí svedkovia, ktorí popierajú, že by poškodená bola omámená. Namietal nevykonanie dôkazu v predsúdnom konaní a to v akom čase a v akom rozsahu bol poškodenej podávaný ketamín, v čom polícia pochybila, rovnako pochybila aj v tom, že sa stratil dôkazový materiál.

Poškodená P. F. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavila a to napriek riadne a včas vykázanému doručeniu dňom 07.05.2014 nedostavila a preto bolo verejné zasadnutie vykonané v jej neprítomnosti v súlade s ustanovením .

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie obžalovaného T. Q. nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení , najmä však zásady zákonného procesu - , práva na obhajobu - , voľného hodnotenia dôkazov - , i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný T. Q. na hlavnom pojednávaní vyhlásil v zmysle ust. , že je nevinný zo spáchania skutku,

ktorý sa mu kladie za vinu a obhajoval sa tým, že poškodenú stretol na P. ulici na zastávke, kde mu nastúpila do auta a požiadala ho o odvoz do R.. Za Rybárskym cechom na nábreží na nábreží mu povracala auto, v dôsledku čoho pri ceste zastavil a požiadal ju, aby z auta vystúpila. Poškodená s ním komunikovala, odmietala vystúpiť, dokonca sa s ňou naťahoval, keďže sa zaprela ľavou rukou o stĺpik medzi prednými a zadnými dverami a nebolo ju možné vytiahnuť z auta. Stále mu tvrdila, že chce ísť domov, plakala. Opätovne ju požiadal, aby vystúpila z auta, aby ho mohol vyčistiť, avšak ona to odmietla z dôvodu, že by jej znemožnil, aby do auta nastúpila. Potom šiel dozadu, zobral nejaké čistiace prostriedky a snažil sa očistiť od zvratkov dvere, prah, sedadlo. Videl, že aj poškodená bola od zvratkov znečistená. Keď čistil auto, poškodená sa mu ponúkala, hladkala ho, prosila ho, aby ju odviezol domov, že je unavená. On to stále odmietal a keď jej povedal, že zavolá na políciu a chcel obísť auto, lebo telefón mal položený na prístrojovej doske, chytila ho, nechcela ho pustiť a prosila ho, aby to nerobil a odviezol ju domov. Napokon ho obmäkčila a ďalej čistil svoje auto. Po tom, čo si vzal zozadu vodu a nejaké čistiace prostriedky a vrátil sa, všimol si, že poškodená bola vyzlečená, stiahla si krátke nohavice aj s nohavičkami a keď sa jej spýtal, prečo to spravila, povedala mu, že si ich chce očistiť, aby mu ďalej auto neznečisťovala. Nohavice mala tak stiahnuté, že boli v podstate na zemi vonku, pretože sedela na zadnom sedadle, dvere na pravej strane boli otvorené a poškodená mala nohy vonku. Ťahala ho na seba, prosila ho, aby ju odviezol domov, že sa nejako dohodnú. Videl, že poškodená prestala zvracať, bola normálna, rozprávala sa s ním, tak jej povedal, že ju domov odvezie. Stále ho ťahala na seba, aby si sadli vedľa seba a porozprávali sa, čo on odmietal, lebo stáli v blízkosti cesty a hocikedy tam niekto mohol prísť. Následne ho začala hladkať, rozopínať mu zips na nohaviciach a potom došlo k akémusi zblíženiu, nebol tam však žiadny sexuálny kontakt z dôvodu, že mal strach, lebo nevedel, o koho sa jedná, nepoznal ju, takže sexuálny kontakt odmietol. Poškodená mu masírovala penis, hladkala ho, pričom dosiahol vrchol. Následne auto dočistil, povedal jej, aby sa obliekla a nastúpila do auta, pričom jej pomáhal. Otočil sa na parkovisku, vyšiel na hlavnú cestu a keď prešiel asi 200 metrov (pri tuneli), poškodenú opäť začalo napínať a vracala. Pribrzdil a išiel pomalšie, pričom sama poškodená mu povedala, že vystúpi na zastávke autobusu, s čím veľmi rád súhlasil a vyložil ju pred hlavným vchodom do PKO. Poškodená vybehla z auta a sadla si tam pod prístrešok. Následne vypol motor a išiel si pozrieť auto z druhej strany, či nie je zas nejako znečistené. Sadol si k poškodenej, požiadal ju nech si zavolá nejakého kamaráta, aby ju odviezol, pretože on ju ďalej odmietal odviezť. Všetky jeho ponuky odmietla, povedala mu, že si počká na autobus. Pýtal sa jej, či jej nie je zle, či niečo nepotrebuje, či nezavolá sanitku. Povedala mu, že má vypité a že je unavená. Následne sa spolu v dobrom rozišli, podal jej ruku, ponúkol jej aj svoju vizitku, čo odmietla. S poškodenou bol v čase asi od 03:15 hod. do 03:45 hod., presne to však uviesť nevedel.

Obžalovaný na otázky uviedol, že k priamemu pohlavnému styku s poškodenou nedošlo. Ku ketamínu uviedol, že nikdy takúto látku nevidel. Pripustil, že za dobu, čo robil taxikára, sa mu stalo, že namiesto platby mu bol ponúkaný sex, ako aj to, že mal s nejakou inou zákazníčkou pohlavný styk alebo iné sexuálne praktiky vo svojom taxíku. K osobe poškodenej uviedol, že na nej bolo vidieť, že má vypité, ale nie v tom zmysle, že by bola omámená, ako to uviedla, nebola v bezvedomí, komunikovala s ním, naťahovala sa s ním. V čase, keď poškodená nastupovala do auta, ako aj keď z neho vystupovala, mala u seba všetky veci, kabelku len videl, že si ju držala, čo však mala v nej, to povedať nevedel.

Vzhľadom k rozporom vo výpovediach obžalovaného v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní boli na hlavnom pojednávaní postupom podľa tieto prečítané, pričom obžalovaný tieto vysvetlil tým, že na polícii do neho „hučali“ štyria policajti, aby sa priznal, pričom on sa nemal k čomu priznať, nikoho neprepadol a ani neznásilnil.

Poškodená P. F. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, zhodne vypovedala, že v inkriminovaný deň sa bola zabávať v bratislavskom P., kde pila víno. Pred tým ešte vypila 4 malé poháriky hruškovice, pričom nebola opitá, normálne vnímala, čo sa okolo nej deje. Následne šla tancovať, pohár s vínom nechala položený pri bare. Nepamätala si, že by v bare do nej niekto vrazil, strčil a ani necítila, že by ju niekto pichol alebo udrel. Z klubu odchádzala spolu s kamarátmi niekedy okolo 01:00 až 02:00 hod., pričom to, čo sa dialo asi do 07:00 hod. si nepamätala. Pamätala si už len to, že bola v nejakom aute, hovoril na ňu starší muž (mal cca 10 cm dlhé vlasy tmavej farby, akoby bol zarastený, auto bolo čiernej farby, skôr veľké ako malé), ktorý mal chrapľavý hlas, kázal jej vypadnúť z auta a cítila, ako ju vyhadzoval a ťahal z auta a ako potom sedela na chodníku a bola jej zima. Zdalo sa jej, že je v Prahe, tak chcela volať svojím kamarátom. Vtedy však zistila, že jej chýba telefón. Potom si pamätala, ako vystúpila z električky, pričom však cestu si nepamätala. Následne si sadla na lavičku a

ujali sa jej dvaja jej neznámi chalani. Tí po tom, čo zistili, že nemá mobil, jej tento zablokovali, zavolali jej priateľovi a kamarátke L.. Po tom, ako sa postavila z lavičky, spadli jej nohavice a až vtedy zistila, že má na nich odtrhnuté, vyšklbnuté, tri gombíky, pričom chalani jej povedali, že má na nich divné fľaky. Vyzeralo to ako sliny alebo zasušené semeno. Počas toho, ako sa s nimi rozprávala, zistila, že jej chýba iPod zn. Mac, mobilný telefón zn. LG, peňaženka, v ktorej mala aj Visa kartu, Grid kartu, kartu zákazníka a recept na lieky. Po príchode jej priateľa šli spolu ku gynekológovi, ktorý nevylúčil, ale ani nepotvrdil, že bola v ten večer znásilnená. Na chrbte však mala modrinu a pravý bok mala odretý. Následne bola ponechaná v nemocnici na pozorovanie. Z vecí, ktoré jej boli v inkriminovaný večer odcudzené, jej bol vrátený najskôr telefón (vyšetrovateľom PZ), peňaženka (magistrou z lekárne nachádzajúcej sa na M. P.), druhá peňaženka spolu s občianskym preukazom, kartou poistenca a platobnou kartou, patriace Q. B., ktoré jej mala vrátiť, pričom tieto boli nájdené v podchode nachádzajúcom sa na S. ulici.

Na hlavnom pojednávaní okrem iného dodala, že pri odchode zo P. clubu jej nebolo zle, pamätala si len to, že postupne strácala vedomie. Zle jej bolo až po prebratí na chodníku. Bol to úplne iný stav ako pri opitosti, nevedela koordinovať svoje telo, hýbať rukami, nevedela sa postaviť, všetko sa jej strašne točilo. K osobe obžalovaného uviedla, že ho nepozná, ale spoznala ho podľa hlasu, i keď v prípravnom konaní si ho poplietla s iným pánom, ktorého poznala, išlo o R. P.. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný prečítal časť textu, aby sa poškodená mohla vyjadriť k jeho hlasu, pričom uviedla, že to nevie na 100% povedať, lebo nebola pri zmysloch, povedala to tak, ako to vtedy vnímala. Dodala, že išlo o taký chrapľavý hlas. Poprela, že by zvracala, nebolo jej zle na zvracanie, avšak pripustila, že keď sa prebrala a sedela na zastávke po vystúpení z električky, keď za ňou prišli tí chalani po chvíľke jej prišlo zle a asi vtedy trochu zvracala. Vôbec si nespomínala na to, že by si volala taxík, ani to,, že by sa s nejakým taxikárom rozprávala. Poprela, že by niekedy užívala ketamín, nevedela o takej látke, že existuje a taktiež uviedla, že neužívala nijaké drogy. Žiadny vpich na svojom tele nenašla.

Svedok U. L., na hlavnom pojednávaní, zhodne vypovedal, že v inkriminovaný večer s poškodenou nebol a o skutku sa dozvedel až po tom, čo ráno prišiel pre ňu, keď mu predtým telefonoval okolo 08:30 hod. kamarát L., že jeho priateľku našli v meste pod Novým mostom. Po príchode na miesto tam našiel priateľku špinavú, strapatú a mĺkvu, následkom čoho šiel s ňou na vyšetrenia ku gynekológovi. Postupne zistili, aké veci jej chýbajú. Vylúčil, že by jeho priateľka experimentovala s drogami, nakoľko k drogám mala zásadne odmietavý postoj.

Svedok L. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď šiel z „H.“, videl poškodenú na zastávke, mala hlavu medzi kolenami. Spýtal sa jej, či je všetko v pohode, na čo povedala, že áno. Už si na to veľmi nespomínal, povedal len, že plakala, niečo mu splietala, že bola v Prahe, že tam stopovala, že do Prahy a späť sa dostala v priebehu hodiny a pol. Potom zistila, že nemá telefón a mp3. Potom sa šiel s ňou prechádzať, videl, že niečo má na sebe, ako keby od semena. Následne volal jej frajerovi, aby pre ňu prišiel a ešte zablokovali jej telefón. Predtým poškodenú nepoznal. Pôsobila na neho dosť dezorientovane, najprv si myslel, že je opitá, potom mu napísala sms správu, že niečo mala v pití.

Vzhľadom k tomu, že si svedok už na podrobnosti nespomínal, podľa bola na hlavnom pojednávaní prečítané jeho výpovede z prípravného konania, v ktorých okrem iného uviedol, že v inkriminované ráno sa vracal domov, pričom na zastávke stretol poškodenú. Zdalo sa mu, že plakala alebo vracala, tak sa jej spýtal, či je všetko v poriadku, či nepotrebuje pomoc. Spočiatku akoby bola mimo, hovorila mu, že bola v Prahe, že ju tam niekto odniesol, hovorila blbosti. Po chvíli sa postavila, podopieral ju, lebo bola ešte malátna. Všimol si, že na nohaviciach asi na ľavom boku mala fľak a na mikine vzadu mala zaschnuté fľaky bielej farby - akoby sliny alebo zaschnuté semeno. Poškodená chcela telefonovať svojej kamarátke L., avšak v kabelke nenašla telefón. Preto zavolal zo svojho mobilu najskôr na políciu, potom do spoločnosti Orange, aby jej zablokovali telefón, potom kamarátke L. a nakoniec aj priateľovi poškodenej. Tento prišiel za nimi, povedal mu, v akom stave našiel poškodenú, že má fľaky na oblečení, že volal aj jej kamarátke L., ktorá mu hneď povedala, že poškodená nie je ten typ človeka, ktorý by si vymýšľal alebo hovoril z cesty.

Svedkyňa L. Q., kamarátka poškodenej, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ako aj prípravnom konaní, v podstate zhodne uviedla, že v inkriminovaný deň bola spoločne s poškodenou v P. clube, kde sa zabávali ma tancovali. Poškodená tam bola aj s kamarátkou S., pričom do klubu prišli niečo po 01:00 hod. Kúpili si pohár vína, položili na blízky múrik a od tohto sa vzdialili. S poškodenou sa mierne pochytili, lebo táto chcela z klubu odísť a ísť niekam inam. Okolo 03:00 hod. sa s poškodenou rozišli.

Išla smerom na S. ulicu popod most po schodoch na S. a poškodená šla kúsok za ňou. Naposledy ju videla pre R. sv. L.. O tom, čo sa jej stalo, sa dozvedela na druhý deň. Poškodená v P. clube vypila len jeden pohár vína, ani ho nedopila, lebo už nevládala a bolo jej nejako zle. Domov šli asi okolo 03.00 hod. až o 04:00 hod., zdržali sa tam asi tri hodiny. S poškodenou sa tam pohádali, lebo táto mala viac vypité. Pri odchode zo P. clubu sa poškodená nechtiac potkla o nejakého chlapca, ktorý tam sedel a spadla na zadok tak, že si buchla kostrč alebo chrbát. Poškodenej sa dotklo, že sa tomuto chlapcovi ospravedlnila, že to bola jej chyba a urazila s, že mu držala stranu, že to bola jeho chyba. Ponúkla sa jej, že zavolá taxík, čo poškodená odmietla a povedala, že ona ide ešte ďalej, že domov ísť nechce. Zbytočne sa s ňou nehádala, rozlúčili sa pred tým klubom a išla domov, pričom poškodenú videla naposledy pri tom „veľkom“ kostole. Pri odchode poškodená vyzerala unavene, opito, avšak artikulovala, rozprávala, dokonca aj chodila normálne, netackala sa, nebolo jej zle na zvracanie, bola normálne bežne opitá, nebola „na mol“. Svedkyňa taktiež uviedla, že s poškodenou sa poznala asi 4 roky a domnieva sa, že nemala sklony k užívaniu drog. S poškodenou sa o skutku neskôr rozprávali, pričom sa na nič nepamätala. Spolu telefonovali hneď ráno, keď ju v meste našiel nejaký chlapec, pričom jej hovorila, že ju zobral P. (šéf z práce) do U. a potom ju viezol späť, pričom ju vyhodil niekde na diaľnici, niekde pri ceste, kde to nepoznala. Avšak časovo to vôbec nedávalo žiadnu súvislosť. Hovorila jej aj to, že ju všetko bolí a že je jej strašne zle. Keď sa neskôr o tom bavili, na tento telefonát si poškodená vôbec nespomínala.

Svedkyňa B. B. sa k samotnému skutku vyjadriť nevedela, uviedla len, že v inkriminovaný deň v ranných hodinách našla skoro pri zastávke MHD na S. ulici smerom na L. dolinu peňaženku, ktorá bola otvorená a bol v nej občiansky preukaz s fotografiou poškodenej. V peňaženke bola aj nejaká platobná karta a aj nejaké papiere. Následne zavolali priateľovi poškodenej a tento im povedal, čo sa stalo a že poškodená je v nemocnici.

Svedkyňa S. B. sa k samotnému skutku vyjadriť nevedela a potvrdila len skutočnosť, že v inkriminovaný večer sa s poškodenou stretla asi o 19.00 hod. v byte na B. ulici č. 7, kde spolu so sestrou, kamarátom T. Y. a expriateľom, vypili jednu fľašu Absintu. Potom sa presunuli do P. clubu, pričom odchádzali asi o 21:30 hod. V P. clube poškodená pila víno aj s jej sestrou, pričom pili z jedného pohára. Poškodenej sa nikto neprihováral, bavila sa len s jej sestrou. Poškodená sa chovala veselo, cítila sa príjemne. Poprela, že by poškodená skúšala brať drogy. Naposledy ju videla v P. clube asi o 23:00 hod., kedy oni štyria odišli. V podstate zhodne vypovedala aj v prípravnom konaní s tým rozdielom, že uviedla, že v byte pili nejakú hruškovicu a zo P. clubu odchádzali okolo 01:00 hod., avšak je zrejmé, že tieto nepresnosti boli spôsobené väčším časovým odstupom od skutku. Rovnako vypovedala aj svedkyňa R. B..

Svedkyňa R. A., bývalá partnerka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným má deti, ku vzájomnému spolunažívaniu uviedla len toľko, že to bolo dosť divoké, stále sa hádali, obžalovaný bol veľmi žiarlivý, sem tam jej dal aj facku, vynucoval si od nej sex, bolo to však už dávno, preto si už na to bližšie nepamätala.

Svedkyňa T. Y., ktorej služobný preukaz sa našiel pri prehliadke motorového vozidla patriaceho a užívaného obžalovaným, na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, vo svojich výpovediach v podstate zhodne uviedla, že pokiaľ ide o tento služobný preukaz, domnievala sa, že jej bol odcudzený v električke. Bolo to 09.12. - 10.12.2009, kedy mali v robote Mikulášsky večierok, okolo 22:00 hod. všetko pospratávali a porozchádzali sa domov. V ten deň vypila asi 2 - 3 poháre vína, ale zabudla, že si poobede dala Lexaurin. Idúc z práce bola v pohode, čo jej potvrdila aj jej kolegyňa. Nevedela povedať, ako sa dostala do taxíka, keďže pôvodne chcela ísť električkou. Zrazu vodič taxíka šiel niekam na Devín, pričom na jej otázku, kam ide, keď majú ísť do B., jej odpovedal, že si tam ide niečo vybaviť. Zrazu zastavil pri nejakej plytčine, s niekým telefonoval a následne ju obťažoval - bozkával ju na ústa, ohmatával ju, zobral jej ruku a túto jej položil na jeho obnažený penis. Nebol však násilný, ani sa jej nevyhrážal.

Svedok L. M. sa ku skutku vyjadriť nevedel, vyjadroval sa len k mobilnému telefónu značky LG, ktorý patril poškodenej s tý, že ho kúpil pred herňou nachádzajúcou sa pri B. bare od jemu neznámej ženy, následne však uviedol, že mobil našiel pri mladom chlapcovi na lavičke, ktorý spal a mal ho pri sebe položený, pričom neskôr telefón predal D. L.. Rozpory vo svojich výpovediach vysvetlil tým, že nechcel mať nič spoločné s policajtami.

Svedkyňa L.. J. Y., ktorá dňa 09.08.2009 o 11,33 hod. vyšetrila poškodenú, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si na vyšetrenie poškodenej už vôbec nespomína, a potvrdila, že odobraté vzorky vždy

odovzdáva príslušníkom PZ do ruky, ktorí čakajú s pacientom. Potvrdila aj okolnosť, že v závere lekárskej správy uviedla, že znásilnenie poškodenej nemožno vylúčiť ani potvrdiť a že bola odobratá vzorka hlienu z pošvy a vlas do sterilnej skúmavky. Na otázku prokurátora na hlavnom pojednávaní upresnila, že nebola to tkanina ale bol to vlas alebo chlp.

Svedkyňa L.. B. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je lekárkou, preto nie je schopná vyjadriť sa k miere ovplyvnenia poškodenej ketamínom. Ako laboratórny pracovník sa môže ku ketamínu vyjadrovať len z chemického hľadiska. K množstvu zisteného ketamínu u poškodenej označeného ako „++++“ sa vyjadrila, že je to len otázka kvantity, čo to spraví s pacientom, to povedať nevedela. Odporučila však, že by to vedel posúdiť znalec - anesteziológ. Ku škále kvantitatívneho vyjadrenia množstva ketamínu uviedla, že „++++“ je maximum, nad štyri krížiky už táto škála nepokračuje.

So súhlasom strán boli na hlavnom pojednávaní podľa prečítané svedecké výpovede C. F., D. L., Q. B., L. Q., R. Q., Ing. T. Y., G. J., A. S., L. W., Q. W., C. T. a I. Y. z prípravného konania, ktorí svedkovia sa však ku skutku nevyjadrovali.

Znalec Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy Ing. V. P. na hlavnom pojednávaní v zhode s písomne vypracovaným znaleckým posudkom uviedol okrem iného, že:

- žiaden vlas sa vo výtere z pošvy poškodenej nenachádzal, preto nebolo možné vykonať jeho skúmanie, či sa na ňom nachádza biologický materiál vhodný na analýzu DNA,

- skúmaním oblečenia zaisteného od poškodenej nebola zistená prítomnosť trichologického materiálu vhodného na vykonanie analýzy DNA a z toho dôvodu nebolo možné ani vykonať porovnanie s bukálnym výterom zaisteným od poškodenej, ako aj porovnanie v zbierke známych páchateľov a v zbierke s neobjasnených trestných činov,

- z biologickej stopy označenej ako „vzorka z pošvy P. F., nar. XX.XX.XXXX“ bola vykonaná izolácia a analýza DNA, pričom kvantifikáciou izolovanej DNA bola dokázaná prítomnosť biologického materiálu osoby mužského pohlavia a následne zistený DNA profil bol porovnaný v indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne odsúdených osôb a porovnaním bola zistená zhoda s DNA profilom bukálneho výteru označeného „T. Q., XXXXXX/XXXX, Q., B. XX“, ktorý bol skúmaný na KEÚ PZ v trestnej veci vedenej na OR PZ Bratislava II pod ČVS: ORP-527/1-OVK-B2-2007,

- biele nohavičky - v oblasti rozkroku bola vizuálne zistená biologická stopa (sekrét), ktorá pozitívne reagovala na prítomnosť kyslých fosfatáz (pošvový sekrét a sperma), ďalším skúmaním bola dokázaná prítomnosť spermy a následne bola vykonaná izolácia a analýza DNA, kvantifikáciou izolovanej DNA bola dokázaná prítomnosť biologického materiálu osoby mužského pohlavia, pričom zistený DNA profil je zhodný s DNA profilom bukálneho výteru označeného „T. Q., XXXXXX/XXXX, Q., B. XX“,

- pokiaľ ide o biologické stopy zaistené na oblečení poškodenej (zelené nohavice, zelený sveter a žlté tielko), ich skúmaním nebola zistená prítomnosť spermy, pokiaľ sa podarilo zistiť DNA profil z týchto biologických stôp, ich pôvodcom bola osoba, od ktorej bol zaistený bukálny výter označený „P. F., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, bytom Q., K. XX“,

- osoby, od ktorých boli predložené bukálne výtery označené „U. L. r. č. XXXXXX/XXXX“ a „C. S. r. č. XXXXXX/XXXX, boli vylúčené ako pôvodcovia skúmaných biologických stôp.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo odvetvia psychiatrie a sexuológie L.. Q. K. na hlavnom pojednávaní v zhode s písomne vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý vypracovala spoločne so znalkyňou L.. V. L., uviedla okrem iného, že u obžalovaného ide o zmiešanú poruchu osobnosti s defektom v oblasti emócií, správania a medziľudských vzťahov, čo je stav trvalý, terapeuticky len minimálne ovplyvniteľný, aj to len v obdobiach dekompenzácií. Nejde u neho o sexuálnu deviáciu, ani poruchu, ale o sporadické sexuálne násilné správanie v rámci osobnostnej štruktúry. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli v čase skutku plne zachované, teda vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol toto svoje konanie ovládať. V súčasnosti je obžalovaný schopný chápať zmysel trestného konania. Znalci nenavrhli uloženie ochranného liečenia obžalovanému aj keď jedinci s poruchami osobnosti sú vo všeobecnosti nebezpeční pre spoločnosť, nakoľko títo sú terapeuticky len minimálne ovplyvniteľní iba v obdobiach dekompenzácií a navyše u obžalovaného nejde o sexuálnu deviáciu.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia odvetvia klinická psychológia dospelých U.r. V. W., PhD., ako aj z jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný je intelektovo

priemerne disponovaný, ale uplatnenie svojich schopností nedokáže vždy naplno a uspokojivo zrealizovať. Do jeho mentálnej výkonnosti výrazne vstupujú emócie, zvýraznené sú u neho tendencie ku katatýmnenu mysleniu a následne aj správaniu. Známky poškodenia intelektových schopností alebo úbytku intelektových schopností na báze organického poškodenia mozgu, t. j. trvalejšieho charakteru, sa nepreukázali. Aktuálny mentálny vývoj je kolísavý, v niektorých zložkách, ako je koncentrácia pozornosti, vizuálna pamäť, je výkon podpriemerný, v ostatných zložkách, ako je schopnosť logicky myslieť a chápať súvislosti, je výkon na priemernej úrovni.

Z rozboru výsledkov psychodiagnostického vyšetrenia osobnosti obžalovaného znalkyňa usúdila, že ide o jedinca, ktorý v priebehu svojho doterajšieho žitia nedosiahol spokojnosť, pohodu, uspokojivé sebauplatnenie v celej šírke životných oblastí. Žije viac situačne, prevažne v závislosti na okolnostiach a prostredí, v ktorom sa momentálne nachádza, bez vytvárania si plánu, programu, ambícií. Napriek svojmu veku sa obžalovaný javí ako psychicky, najmä emocionálne a sexuálne nevyjasnený, nezrelý, podliehajúci svojím pudovým tendenciám, bez primeraných sebaregulačných mechanizmov. V jeho obranných mechanizmoch prevláda kumulovanie afektov, potláčanie, vytesnenie, popieranie, čím dochádza k narastaniu vnútorného napätia, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko impulzívno-výbušných prejavov správania. Ide v podstate o neurotické obranné mechanizmy, ktoré sú zodpovedné za zvýšený sklon k maladaptívnym prejavom. Z hľadiska štruktúry osobnosti znalkyňa považovala za potrebné upozorniť na psychastenické rysy osobnosti obžalovaného, ktoré sa prejavujú hlbokými vnútornými neistotami, nerozhodnosťou, nízkou toleranciou na záťaž a frustráciu. V jeho psychike akoby sa často objavovali ženské prvky, ženský typ prežívania (je zvýšene senzitívny, ľahko zraniteľný, má nízku toleranciu na záťaž a frustráciu, magické myšlienkové pochody, intuitívny spôsob poznávania, je labilný, má impulzívnu reaktibilitu, má potrebu zvýšenej nežnosti, je náladový, v záťaži má sklon k panikám), ktoré ho zneisťujú a vyvolávajú pocit insuficiencie - mužskej nedostatočnosti. Čím silnejšie sa prejaví ženská identifikácia v psyché muža, tým kŕčovitejšie musí tieto tendencie v sebe zatláčať, aby mohol byť mužom. V dôsledku toho vzniká u neho podvedomá nenávisť voči žene v sebe a táto zakladá podvedomú nenávisť voči ženám v okolí, čo sa môže prejavovať ambivalentným postojom k ženám (aj po nich túži, po ich nežnosti, aj ich zároveň neznáša a odmieta ich) alebo sexuálnou úzkosťou v sexuálnych aktivitách. Tento predpoklad podporujú aj informácie zistené z osobnej a rodinnej anamnézy, resp. informácie z jeho osobnostného vývoja a z rodinného prostredia (obžalovaný vyrastal ako jediné dieťa v širšom rodinnom kruhu, pričom mužský element nebol podľa všetkého dostatočne zastúpený v jeho osobnostnom vývoji, rodičia sa rozviedli, hoci dodnes nechápe prečo, najbližší vzťah mal ku svojej tete v Devíne, kam chodil veľmi rád, od rozvodu rodičov s otcom neudržiava kontakt, ani predtým mu otec neslúžil ako vzor). V dôsledku takýchto rodinných konštelácií mal obžalovaný pravdepodobne v priebehu svojho vývinu problém so svojou vlastnou identifikáciou vrátane sexuality. Dodnes sa prejavuje v oblasti sexuálnej identifikácie ako neujasnený, ambivalentný, vo vzťahu k ženám i k ostatným ľuďom. Objavuje sa u neho aj tendencia k adualizmu, nedostatočne rozlišuje, čo je jeho predstava, dojem, vnem a čo je realita. S tým súvisí subjektivistická orientácia, podliehanie subjektívnym dojmom.

Patologické rysy osobnosti v zmysle prejavov duševného ochorenia u obžalovaného zistené neboli. Jeho nezrelé emocionálne uvedomenie - nízka emocionálna inteligencia, tendencia ku kumulovaniu potláčanej agresivity, nepokojnosť, frustrácia potrieb, sexuálna nespokojnosť, vytvárajú predpoklady pre vznik maladaptívnych prejavov správania.

Dominantným motívom konania obžalovaného z hľadiska trestných činov, pre ktoré je stíhaný, bola snaha uspokojiť svoje biologické potreby, sexuálne, ale aj psychologické, v ktorých je frustrovaný. V danom prípade však môže ísť o veľkú časť neuvedomených pohnútok vzhľadom na to, že obžalovaný je jedinec s nízkou úrovňou sebapoznania. V pozadí týchto motívov môže byť z psychologického hľadiska vnútorná neistota vo svojej mužskej sexuálnej pozícii, neukončená sexuálna identifikácia, vnútorná rozporuplnosť a ambivalentnosť k ženám a k iným ľuďom, ako aj nízka schopnosť spracovávať vnútorné napätie a agresivitu. V jeho osobnostných obranných mechanizmoch sú v popredí nevedomé neurotické obranné mechanizmy, ako je potláčanie, popieranie a vytesňovanie, ktoré mu v konečnom dôsledku sťažujú adekvátnu adaptáciu a uspokojovanie potrieb a vedú k maladaptívnym prejavom správania.

U obžalovaného bola zaznamenaná výrazná snaha o vedomú sebakontrolu, o tendenciu nedávať najavo, čo pociťuje, pričom v dôsledku maladaptívnych neurotických obranných mechanizmov dochádza u neho ku kumulovaniu agresivity, následne k inhibícii mentálnej činnosti a teda aj k inhibícii kognitívno- percepčných schopností, čím sa oslabuje a znižuje schopnosť správne vnímať a vyhodnocovať

vnímané.. Jeho myslenie, vnímanie, je katatýmne, emočne sýtené najmä strachom, úzkosťami, ale aj potláčaným napätím, potláčanou agresivitou, pričom navonok sa snaží prejavovať nenápadne, usmievavo, bez problémov. Sám však vypovedá, že je vyčerpaný, že nie je schopný adekvátneho výkonu. Zohľadnením uvedených zistení výpoveď obžalovaného nie je z psychologického hľadiska vierohodná.

K možnostiam resocializácie obžalovaného znalkyňa uviedla, že v prípade, ak obžalovaný spáchal trestné činy a bude ochotný si ich uvedomiť, má šancu na zmenu postojov k sebe aj k svojmu správaniu a resocializácia vtedy môže byť úspešná.

Znalec z odboru psychológia odvetvia klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality L.. R. B. na hlavnom pojednávaní v zhode so závermi písomne vypracovaného znaleckého posudku uviedol, že jeho úlohou bolo vykonať PPG (falopletyzmografické) vyšetrenie obžalovaného, pričom vychádzajúc z nálezu z tohto vyšetrenia ide o záznam reprezentujúci priemernú tumescenčnú aktivitu heterosexuálne orientovaného jedinca s prítomnosťou možných prvkov násilného správania sa v spôsobe uspokojovania pohlavného pudu, pričom kvantitatívne charakteristiky nenaznačujú významnú prevahu násilných spôsobov nad nenásilnými spôsobmi sexuálnych praktík, resp. nevyhnutnú nutnosť prítomnosti násilia pri uspokojovaní pohlavného pudu sexuálnymi aktivitami vyšetreného. K stúpajúcemu trendu krivky prispievajú výrazné reakcie po prezentácii prakticky všetkých heterosexuálnych, tak násilných, ako aj nenásilných foriem obsahov podnetov s jedincami dospelého veku, bez kvantitatívne významného rozdielu medzi nimi. PPG nález je charakteristický pre sexuálne aktívneho jedinca bez výlučnej preferencie násilného sexuálneho správania sa v heterosexuálnych aktivitách, pričom násilné sexuálne správanie nie je vylúčené ako súčasť sexuálneho života, obzvlášť v situáciách frustrujúcich jedinca v uspokojovaní pohlavného pudu.

Znalec z odboru zdravotníctvo odvetvia anesteziológia a resuscitácia L.. L. Q. na hlavnom pojednávaní potvrdil závery svojho písomne vypracovaného znaleckého posudku s tým, že,

- ketamín je látka, ktorá sa radí medzi halucinogény, používa sa ako anestetikum (látka na uspávanie) s výrazným analgetickým účinkom (tlmí bolesť), v humánnej medicíne sa používa ako súčasť vnútrožilovej anestetickej zmesi pre menšie chirurgické výkony, špecifickú úlohu zohráva v urgentnej medicíne, hlavne v neodkladnej prednemocničnej starostlivosti pri nešťastiach s hromadným postihnutím osôb a taktiež sa používa aj vo veterinárnom lekárstve na anestéziu pri chirurgických zákrokoch u domácich zvierat, vyrába sa v injekčnej forme,

- ketamín sa štandardne aplikuje injekčne vnútrožilovou, vnútrosvalovou alebo podkožnou cestou, alternatívne ho možno podávať cez sliznicu nosa, dýchacích ciest alebo ústnej dutiny a perorálnym požitím (cez tráviaci trakt),

- ketamín navodzuje tzv. disociatívnu anestéziu, je to druh kataleptického stavu, v ktorom sa pacient javí ako by úplne odpojený od svojho okolia bez nástupu stavu normálneho spánku, stav sa vyznačuje výrazným tlmením bolesti a stratou pamäte na obdobie podania a účinku preparátu, po podaní osoba najčastejšie pociťuje úvodné zvukové oddelenie od okolia, ale vnímanie dotykových podnetov je v tejto dobe ešte zachované, postupne vnímanie bolesti vymizne, časté sú znepokojujúce zmeny vnímania vlastnej telesnej celistvosti, zvláštne pocity a nálady ako je napr. v znášanie sa v priestore (beztiažový stav) alebo účasť na panoramatických farebných scénach,

- asi za 20 až 60 sekúnd po vnútrožilovej injekcii dochádza k strate vedomia, začiatok straty vedomia sprevádza široké otvorenie očí a mimovoľné pohyby očných gúľ, po ďalších sekundách sa pohyby očí zastavia a bulby sa fixujú v strednom postavení, mrkací, viečkový a rohovkový reflex, ako aj hrtanové reflexy, sú väčšinou utlmené, svalové napätie je zvýšené, podnety prijímané zmyslovými orgánmi sú síce bez zmien vedené ďalej svojimi nervovými dráhami, ale nie sú v mozgu primerane spracovávané, pacient je takto úplne odpojený od svojho okolia, nezriedka sa objavia mimovoľné svalové pohyby, grimasovanie, hlasové zvukové prejavy, predovšetkým pri bolestivých podnetoch, pôsobenie ketamínu často navodzuje bizarné sny vyvolávajúce des a hrôzu, ako aj optické halucinácie,

- po vnútrožilovom podaní jednotlivej dávky okolo 2 mg/kg sa väčšina pacientov prebudí za 10 - 15 minút, ale je veľmi obtiažne stanoviť, kedy odoznie pôsobenie tejto dávky v plnej miere, opakované podanie ďalších dávok predlžuje trvanie účinku,

- približne 30% všetkých osôb prežíva vo fáze prebúdzania sny a halucinácie, ktoré na nich nezriedka pôsobia extrémne ohrozujúcim dojmom, takže môžu vyústiť až do náhleho stavu nepokoja až neovládateľného jednania, nepríjemné sú aj ďalšie vnemy v priebehu prebúdzania ako dvojité videnie a iné poruchy videnia,

- srdcová frekvencia a krvný tlak sa v priebehu 2 - 4 minút po vnútrožilovom podaní zvyšuje a v nasledujúcich 10 až 20 minútach opäť normalizuje, u väčšiny osôb sa približne na 2 - 3 minúty dychová frekvencia zvýši, podľa veľkosti dávky a podľa rýchlosti injekčného podania môže ketamín vyvolať aj prechodnú zástavu dýchania, napätie priečne pruhovaného kostrového svalstva je zvýšené, môže sa dokonca vyvinúť stuhnutie svalstva celého tela so stuhnutím svalov dolnej čeľuste, ďalej sa môže vyskytnúť aj nevoľnosť a zvracanie, rýchlosť nástupu účinku a jeho trvanie je závislé na použitej dávke a spôsobe jej podania, asi 10 minút po vnútrožilovom podaní jednorazovej dávky je v mozgu už len veľmi malá koncentrácia, zatiaľ čo v ostatných dobre prekrvených tkanivách sa vychytá asi 70% podaného množstva látky, koncentrácia ketamínu vykazuje úvodné stúpanie s polčasom 10 až 15 minút,

- po vnútrosvalovej injekcii sa ketamín rýchlo vstrebáva, maximálnu plazmatickú koncentráciu dosiahne u dospelého za 20 minút, analgetická koncentrácia sa udržuje pomerne stabilne po dobu 2 - 3 hodín, odbúravanie ketamínu prebieha v pečeni, eliminačný polčas je 2,5 - 4 hodiny,

- pri alternatívnom podaní ketamínu sa využíva injekčné subkutánne (podkožné) podanie, ako aj schopnosť ketamínu vstrebávať sa dobre prekrvenou sliznicou - predovšetkým nazálne (nosom), bukálne (ústna dutina), rektálne (konečník), ale aj nebulizáciou (vdýchnutím rozprášenej účinnej dávky) do dýchacích ciest, rýchlosť nástupu a doba účinku ketamínu je podobná ako pri vnútrosvalovom injekčnom podaní, nástup účinku sa uvádza do cca 5 minút, analgetický účinok pretrváva dlhšie a končí pozvoľne,

- pri perorálnom podaní ketamínu sa uvádza nástup analgetického účinku za cca 30 minút, pričom absorpcia takto podanej látky je slabá a metabolická využiteľnosť dosahuje iba 20% podanej dávky v porovnaní s ostatnými spôsobmi podania, účinok pretrváva 2 - 3 hodiny, pričom ústup je pozvoľný,

- obdobne ako sedatíva, hypnotiká alebo iné analgetiká, aj alkohol znižuje dávky ketamínu nutné k navodeniu jeho účinku na organizmus a zároveň prehlbuje vyššie popísané účinky na organizmus a predlžuje jeho pôsobenie,

- ketamín v moči poškodenej bol zistený z odberu vzorky v čase vyšetrenia na ambulancii centrálneho príjmu v nemocnici na Kramároch v dopoludňajších hodinách nasledujúceho dňa po inkriminovanej noci, pričom ketamín bol preukázaný kvalitatívnou chemickou analýzou, ktorá sa zameriava výlučne na preukázanie prítomnosti látky vo vzorke a nestanovuje jej množstvo presnou číselnou hodnotou, vo všeobecnosti možno povedať, že výsledky kvalitatívnej analýzy sa interpretujú v škále od „negatívny“ (žiadna prítomnosť látky), cez „stopy“ (minimálny záchyt), až po „pozitívny“ na 1+ až 4+, pričom počet krížikov od 1 do 4 sa interpretuje slabá až vysoká koncentrácia. Pozitivita na 4+ sa zvykne označovať aj ako masívna prítomnosť, preto zistenie prítomnosti ketamínu v moči poškodenej možno označiť za vysokú koncentráciu,

- na exaktné stanovenie množstva látky sa používajú metódy kvantitatívnej analýzy a keďže tento druh analýzy u predmetnej vzorky vykonaný nebol, nie je možné sa vyjadriť k presnej hladine ketamínu v tele poškodenej, ako v čase vyšetrenia, tak aj spätne v časovej osi predchádzajúcich udalostí a teda nie je ani možné popísať účinky ketamínu na poškodenú, ako sa navonok prejavili a ani časovo ohraničiť, kedy tieto účinky nastali a kedy odozneli.

Znalec z odboru zdravotníctvo odvetvia psychiatrie L.. A. T., ktorý vykonal klinické psychiatrické vyšetrenie poškodenej P. F., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi v súlade so závermi písomne vypracovaného znaleckého posudku vypovedal, že u poškodenej v aktuálnom priereze a ani v minulosti nebola zistená vážna duševná porucha v zmysle psychózy, depresie, alebo organického narušenia mozgu. V čase skutku trpela prechodnou duševnou poruchou - kombinovanou intoxikáciou alkoholom a ketamínom, pričom došlo k narušeniu jej viacerých psychických funkcií, následkom čoho nebola schopná správne vnímať a hodnotiť okolie a úlohu svojej osoby v prežitých udalostiach, nebola teda schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. U poškodenej bolo zistené škodlivé užívanie alkoholu. Na podklade dostupných údajov u nej nebol zistený konzum ilegálnych látok v minulosti, vrátane ketamínu. Presná hladina ketamínu u poškodenej nebola zistená, na základe toxikologického vyšetrenia šlo orientačne o masívnu prítomnosť ketamínu v tele poškodenej. Pri spätnom prepočte alkoholu v krvi poškodenej v kritickom čase možno hovoriť o hranici stredne ťažkého až ťažkého stupňa alkoholového opojenia. Vzhľadom na kombinovanú intoxikáciu uvedenými látkami možno predpokladať, že u poškodenej došlo k narušeniu psychických funkcií v takej miere, že nebola schopná správne chápať situáciu, v ktorej sa ocitla, pričom následne došlo k poruche pamäti na prebehnuté udalosti, teda nebola schopná adekvátne reprodukovať prežitú udalosť. U poškodenej nebola zistená taká duševná porucha, ktorá by mimo uvedeného stavu intoxikácie, narúšala schopnosť správne vnímať, interpretovať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Na hlavnom pojednávaní znalec okrem iného dodal, že v stave, v akom sa poškodená nachádzala, nebola schopná brániť sa, odporovať, lebo v dôsledku ťažkej

formy kombinovanej intoxikácie došlo k narušeniu jej psychických funkcií v takej miere, že nevedela kontrolovať svoje konanie.

Znalkyňa z odboru psychológie odvetvia klinickej psychológie dospelých U.. B. F., K.., ktorá vykonala psychologické vyšetrenie poškodenej P. F., na hlavnom pojednávaní vypovedala v zhode so závermi písomne vypracovaného znaleckého posudku.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznávajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, s ktorých možno vyvodiť bezpečný zaver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa skutkovej vety uvedenej v obžalobe sa mal obžalovaný okrem zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. dopustiť aj zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.. Treba konštatovať, že prokuratúre sa nepodarilo na hlavnom pojednávaní preukázať, mimo akékoľvek rozumné pochybnosti, že obžalovaný T. Q. participoval aj na zločine lúpeže a preto správne postupoval okresný súd, keď citovanú právnu kvalifikáciu pominul a upravil skutkovú vetu tak, že z nej vypustil skutočnosti ohľadne odcudzenia vecí patriacich poškodenej. Právna kvalifikácia skutku ako zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Pokiaľ ide o obhajobné námietky uvádzané v odvolaní obžalovaného ako aj jeho obhajcu, že poškodená sa nenachádzala v stave bezbrannosti, k týmto je potrebné uviesť, že tieto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Bolo nesporne preukázané, že v krvi obžalovanej bolo zistené 1,97 promile alkoholu v krvi, čo zodpovedá strednému stupňu opilosti a súčasne v moči obžalovanej sa nachádzal ketamín v množstve ++++ čo možno považovať za najvyššiu možnú hranicu množstva ketamínu, ktorý je považovaný za halucinogén. Je síce pravdou, že ketamín nebol zisťovaný z krvi obžalovanej ale len v jej moči, ktorý nedostatok možno pričítať na vrub orgánov činných v trestnom konaní, pričom v súčasnej dobe nie je možné uvedený nedostatok nahradiť. Vzhľadom na vyjadrenia znalcov sa v čase skutku, ktorý bol upravený na čas od 02,30 hod. až do 06,30 hod. poškodená nesporne nachádzala v stave bezbrannosti, keďže bola nielen pod vplyvom alkoholu ale aj pod vplyvom ketamínu. Obžalovanému vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by látku ketamín - halucinogén podal poškodenej a vykonaným dokazovaním sa ani nepodarilo preukázať, kto túto látku poškodenej podal a akým spôsobom. Obžalovanému obžaloba kládla za vinu len spáchanie zločinu znásilnenia tým, že donútil poškodenú k súloži zneužijúc jej bezbrannosti.

Stav bezbrannosti osoby je vo všeobecnosti taký fyzický alebo psychický, alebo psychicko-fyzický stav tela, v ktorom nie je osoba spôsobilá klásť odpor buď fyzický, alebo psychický, alebo psychický i fyzický, resp. jej spôsobilosť klásť odpor je značne oslabená. V kontexte uznania viny pre zločin znásilnenia za bezbrannosť je možno považovať stav ženy, ktorá hoci nie je v bezvedomí, je pôsobením omamných látok v stave takého oblúznenia, že nemôže hodnotiť situáciu, v ktorej má byť jej stav zneužitý k súloži. Nie je rozhodujúce, či sa žena dostala do stavu bezbrannosti v dôsledku svojho telesného stavu, alebo zásahom inej osoby než je páchateľ bez dorozumenia s ním. V danom konkrétnom prípade bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že poškodená bola jednak pod vplyvom alkoholických nápojov, jednak pod vplyvom ketamínu, do ktorého stavu sa dostala bez pričinenia obžalovaného a v ktorom stave nebola vzhľadom na okolnosti činu schopná prejaviť svoju vôľu, pokiaľ ide o pohlavný styk s obžalovaným. Proti obžalovanému bol produkovaný nezvratný dôkaz a to zhoda DNA, keďže vo výtere z pošvy poškodenej sa nachádzal biologický materiál, z ktorého bola izolovaná DNA, pričom jej porovnaním s DNA obžalovaného bola zistená zhoda. Takáto zhoda bola zistená aj na nohavičkách poškodenej, kde bola zistená prítomnosť spermií. Obžalovaný od počiatku trestného stíhania popieral, že by došlo k sexuálnemu zblíženiu s poškodenou, ktorá skutočnosť je však vykonaným dôkazom nesporne preukázaná a jeho obhajoba vyvrátená. Pokiaľ obžalovaný spochybňuje zákonnosť takto vykonaného dôkazu a akcentuje, že dôkaz je nezákonný vzhľadom na to, že sa stratil vlas z pošvy poškodenej, ktorý odovzdala ošetrujúca lekárka do sterilnej skúmavky polície treba uviesť, že jeho tvrdenie, že skúmaniu nebol predložený vlas je pravdivé, keďže tento sa stratil, avšak na skúmanie predložený nebol. Z uznesenia KEÚ na podanie posudku z odboru kriminalistickej techniky - kriminalistická biológia a kriminalistická chémia vyplýva, že na skúmanie bola predložená len vzorka z pošvy poškodenej P.

F., pričom vlas ku skúmaniu predložený nebol. Z uvedeného teda nemožno vyvodiť, že ide o dôkaz nezákonný.

Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Pokiaľ obhajca obžalovaného tvrdí, že takýto usvedčujúci dôkaz získaný od poškodenej a následne vyhodnotený nie je zákonným dôkazom, tak sa mýli a jeho argumentácia je krajským súdom neakceptovateľná. Rovnako neakceptovateľná je námietka obžalovaného, že nebola preverovaná osoba svedka M., u ktorého sa mal nájsť mobilný telefón patriaci poškodenej, keďže obžalovaný nebol postihnutý pre zločin lúpeže. Vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že v kritickom čase sa poškodená nachádzala v taxíku s obžalovaným, došlo medzi nimi k pohlavnému styku ako aj okolnosť, že poškodená bola intoxikovaná alkoholom a halucinogénom - ketamínom. Neakceptovateľná je aj námietka obhajcu obžalovaného, že poškodená vypovedala v prípravnom konaní, že jej to mal spraviť muž menom R. P.. Vo vzťahu k uvedenej osobe treba uviesť, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že k styku došlo medzi ňou a obžalovaným, pričom R. P. sa nenachádzal podľa výpovedí svedkov ani v klube, kde sa poškodená zabávala. Okrem toho v neprospech obžalovaného svedčí aj okolnosť, že táto mala odtrhnuté všetky gombíky na nohaviciach, ktoré mala oblečené, čo vyplýva z fotodokumentácie odevných zvrškov. Uvedená okolnosť svedčí o tom, že poškodená sa nachádzala v takom stave, že pravdepodobne nebola schopná si nohavice sama vyzliecť tak, ako to tvrdí obžalovaný a tieto jej boli vyzlečené obžalovaným. Svedčí to o manipulácii s telom poškodenej, ktorá sa nachádzala v stave bezbrannosti.

Vo vzťahu k zločinu znásilnenia preto správne okresný súd posúdil zavinenie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle Tr. zák., nakoľko obžalovaný mal vedomosť o tom, že poškodená sa nachádza v stave, v akom nie je schopná prejaviť svoju vôľu, pokiaľ ide o pohlavný styk a teda vykonaním súlože celkom zjavne chcel porušiť záujem chránený .

Krajský súd nezistil pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj priťažujúcu okolnosť, aj odvolací súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 1899 ods. 1) v rozpätí na päť až desať rokov. Súd u obžalovaného nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť a ani jednu priťažujúcu okolnosť. Následne prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že trestná sadzba u obžalovaného je pri použití ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. od päť do desať rokov. Súd následne dospel k názoru, že pre nápravu obžalovaného postačí aj uloženie trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere päť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uložený trest považuje aj krajský súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu za primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného Jozefa Bajnociho ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.