Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 733/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, , Španielsko, zastúpeného

advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, Advokátska kancelária, Kuzmányho 29, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

441,84 € (slovom štyristoštyridsaťjeden eur a osemdesiatštyri centov), ktorú j e Okresný

súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Matúša Lemeša,

Advokátska kancelária, Kuzmányho 29, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 zo 4. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä, že:

«(...) Dňa 26.03.2009 manželka sťažovateľa (...) doručila

Okresnému súdu Košice I návrh na rozvod manželstva a na úpravu rodičovských práv

a povinnosti k mal. dieťaťu (...)

Ku dňu spísania tejto ústavnej sťažnosti, ergo ani po takmer šiestich rokoch odo dňa

začatia napadaného konania, sa vo veci meritórne nerozhodlo ani na súde prvého stupňa.

Sťažovateľ nenamieta, že vo veci sa vykonali viaceré procesné úkony, namieta však celkovú

dĺžku konania a to najmä s ohľadom na jeho osobitosť, keďže jeho predmetom je vec

osobného stavu a starostlivosti o mal dieťa, ktorá zásadne ovplyvňuje osobné životy

účastníkov konania. (...)

Máme za to, že neprimeranosť dĺžky konania nie je možné dávať na ťarchu

sťažovateľovi, resp. aj ostatným účastníkom konania, v prípade ak si títo v konaní uplatňujú

svoje procesné práva. Súd musí objektívne predpokladať, že účastníci konania budú

v konaní aktívni, aby čo najefektívnejšie sami, resp. prostredníctvom svojich právnych

zástupcov hájili svoje záujmy. Zastávame názor, že je úlohou a povinnosťou súdu

usmerňovať procesné úkony účastníkov konania a vykonávať dokazovanie v primeranej

lehote, ergo, aby nedochádzalo k zbytočnému časovému naťahovaniu súdneho konania.

Domnievame sa, že okresný súd takto nepostupoval a to predovšetkým s ohľadom na

osobitosť tohto konania a vykonávaného dokazovania, čo odôvodňujeme najmä

nasledujúcimi skutočnosťami:

Dňa 20.01.2010 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru

psychológie . Znalecký posudok bol vypracovaný dňa

18.05.2010 a súdu doručený dňa 07.06.2010. Prvé súdne pojednávanie, na ktorom sa

prejednávali závery znaleckého posudku, sa uskutočnilo dňa 13.09.2011, t.j. až po vyše roku

a štyroch mesiacoch po tom, čo bol posudok vyhotovený. Vzhľadom na to, že predmetom

znaleckého vyšetrovania bolo skúmanie momentálnych vzťahov medzi rodičmi a ich mal.

dieťaťom, je zrejmé, že s odstupom roka a štyroch mesiacov, keď boli jeho závery

konzultované na súde, už nemohli byť objektívnym podkladom pre meritórne rozhodnutie.

Prežívanie vzťahov vzhľadom na odlúčenie a pretrvávajúce napätie medzi rodičmi sa časom

mení. Aj keby sme pripustili, že osobnostné črty u dospelého človeka sú viac menej rokmi

nemenné, rozvoj u dieťaťa napreduje, jeho myslenie, vnímanie, socializácia sa v čase

vyvíjajú. Podotýkame, že v čase znaleckého posudku mal mal. iba 5 rokov.

Takýto značný časový odstup medzi vyhotovením znaleckého posudku a následným

pojednávaním považujeme za neprimeraný, čo malo za následok opäť len ďalšie

naťahovanie súdneho konania. Uvedené viedlo o. i. aj k tomu, že na pojednávaní dňa

13.09.2011 bolo vo veci rozhodnuté o nariadení nového kontrolného znaleckého

dokazovania. Nový znalecký posudok bol vypracovaný až po takmer roku a štyroch

mesiacoch t.j. dňa 28.01.2013 súdnym znalcom .

Súd následne vytýčil pojednávanie na deň 29.04.2013, ktoré však na žiadosť

navrhovateľky odročil na 25.10.2013. Najbližšie pojednávanie vo veci sa tak opäť

uskutočnilo neprimerane neskoro, t.j. až po 9 mesiacoch odo dňa vyhotovenia nového

znaleckého posudku. Aj v tomto prípade platilo, že závery znaleckého posudku už objektívne

nezachytávali aktuálne pomery v rodine a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľovi

sa zo vzťahu s jeho partnerkou dňa 16.09.2013 narodila dcéra .

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 31.01.2014, na ktorom boli vypočutí

súdni znalci a , ktorí vo veci podávali znalecké

posudky. Máme za to, že aj na základe ich výpovede dospel súd k záveru, že dovtedajšie

znalecké posudky sú vzhľadom na časový odstup a zmenu rodinných pomerov už

neaktuálne.

Vzhľadom na uvedené bolo toto pojednávanie odročené na neurčito jednak za

účelom nariadenia znaleckého dokazovania z odboru ekonomiky na preukázateľné výdavky

sťažovateľa a tiež za účelom „určenia znaleckého dokazovania vzhľadom na súčasnú zmenu

pomerov, čo sa týka psychologického vyšetrenia...“

Do pozornosti Ústavného súdu dávame, že až s odstupom takmer štyroch mesiacov

od posledného pojednávania, súd dňa 19.05.2014 nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých

a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu (...)

Ku dňu spísania tejto sťažnosti sa znalecké dokazovanie psychológom doposiaľ ešte

ani nezačalo. Sťažovateľ považuje takýto stav za neakceptovateľný, teda, že ani rok potom,

čo súd na pojednávaní dospel k záveru o potrebe nariadenia tohto znaleckého dokazovania,

sa v predmetnej veci vôbec nekonalo. Sťažovateľ považuje za potrebné podotknúť, že

i napriek tomu, že žije v Španielsku, bol by kedykoľvek ochotný dostaviť sa ku znalkyni, ak

by bol k tomu vyzvaný. (...)

Sťažovateľ poukazuje na to, že neprimeranosť dĺžky celého konania je o to

výraznejšia, že jeho predmetom je statusová otázka, vyriešenie ktorej zásadným spôsobom

ovplyvní súkromný život účastníkov konania a ich ďalšie vzťahy.

Taktiež podotýka, že podľa ust. s konaním o rozvode je

obligatórne spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich

manželstva na čas po rozvode. Ide teda o výnimočnú situáciu, keď zákonodarca spojil

sporové konanie (rozvod manželstva) s konaním nesporového charakteru, konkrétne

starostlivosti súdu o maloletých.

Predmetom konania vo veci starostlivosti o maloletých je dosiahnuť v čo najkratšom

čase rozhodnutie, ktoré efektívne chráni práva a oprávnené záujmy maloletého so zreteľom

na jeho právne postavenie upravené v ústave, v medzinárodných zmluvách a v zákonoch.

Snaha o efektívnosť konania a rozhodovania súdov v konaní vo veciach starostlivosti

o maloletých je zo zákona zdôraznená povinnosťou súdu rozhodnúť bez zbytočného

odkladu, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa začatia konania. Predĺženie konania je viazané

len na existenciu vážnych dôvodov a objektívnu nemožnosť vykonať dôkazy. Lehota je

ustanovená na právoplatné skončenie veci. O predĺžení konania by súd mal aj formálne

rozhodnúť, inak by bol jeho postup nepreskúmateľný.

Máme za to, že okresný súd nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného, čím podľa

nášho názoru nepochybne porušil práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov predovšetkým s prihliadnutím na osobitosti konania.

Navyše okresný súd nekonal bez zbytočných prieťahov ani potom, čo sa vo veci

listom zo dňa 05.09.2013 vyjadril predseda okresného súdu. Predseda súdu síce

neskonštatoval zbytočné prieťahy v konaní, no napriek tomu „požiadal vybavujúcu sudkyňu,

aby postupovala v konaní s osobitnou starostlivosťou, keďže sa jedná o vec osobného stavu

a starostlivosti o mal dieťa.“

(...) Na základe uvedeného je základnou povinnosťou súdov, vyplývajúcou

zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných

prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať právo na

prejednanie veci v primeranej dobe vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa súdneho rozhodnutia,

v primeranej dobe. Túto povinnosť viackrát potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojich nálezoch

pod sp. zn. , , . Samotným prerokovaním veci na

súde, ako aj vytyčovaním pojednávaní bez rozhodnutia vo veci samej sa právna neistota

neodstráni. K vytvoreniu stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným súdnym

rozhodnutím v prerokúvanej veci. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

nestačí, aby všeobecné súdy vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez

ohľadu na ich počet (napr. , ).

(...) Sťažovateľ žiada Ústavný súd SR o priznanie majetkového primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 24.000 Eur. Výška je odôvodnená predovšetkým

samotnou dobou konania vo veci samej, t.j. časovým obdobím takmer 6 rokov, citlivosťou

konania a z toho plynúca psychická záťaž sťažovateľa z dlhodobej neistoty z dočasného

usporiadania vzťahov s maloletým synom a nevysporiadaným vzťahom s manželkou.

V tejto súvislosti konštatujeme, že napádané konanie bolo iniciované v čase, keď mal

mal. syn sťažovateľa 3 roky, dnes má necelých desať rokov. Šesť rokov sťažovateľ vníma,

ako je jeho mal. syn svedkom neustáleho napätia plynúceho z nevysporiadaných rodinných

vzťahov. Taktiež si sťažovateľ uvedomuje, že jeho mal. syn čoskoro vstúpi do obdobia

pubescencie, kde nevysporiadaný vzťah s otcom (sťažovateľom) môže narušiť ich ďalšie

vzájomné fungovanie. Úprava ich stretávania je totiž momentálne upravená iba dočasne

a reštriktívne a sťažovateľ pociťuje značnú neistotu ako bude tento styk súdom upravený do

budúcnosti.

Navyše sťažovateľ nemôže naplno začať ani nový partnerský život so svojou

partnerkou v Španielsku, zo vzťahu s ktorou sa mu v septembri 2013 narodila dcéra .

Sťažovateľ by chcel so svojou partnerkou uzavrieť manželstvo, čo však nemôže, keďže je

v rozvodovom konaní so svojou terajšou manželkou, s ktorou už viac ako šesť rokov žijú

oddelene v iných štátoch. Sťažovateľovi je tento stav ľudský veľmi nepríjemné a to jednak

vo vzťahu k svojej partnerke, t.j. matke svojho novonarodeného dieťa, ako aj vo vzťahu

k svojim rodinným príbuzným a priateľom, pre ktorých je tento stav nepochopiteľný.

Každý príchod na súdne pojednávanie zo Španielska na Slovensko, rovnako ako

i absolvovanie znaleckých posudkov, bol pre sťažovateľa traumatizujúci, finančne náročný

a spojený s napätím, obavami a neistotou. Bezmocnosť sťažovateľa stupňovalo aj vedomie,

že meritórne rozhodnutie vo veci sa stále odďaľuje. V neposlednom rade je s takouto

neistotou spojená psychická záťaž a napokon je to emocionálne náročné pre všetky

zainteresované osoby.

V konečnom dôsledku výška požadovaného finančného zadosťučinenia je dôvodná aj

s ohľadom na skutočnosť, že v najbližšom období ani nemožno rozumne očakávať vo veci

meritórne právoplatné rozhodnutie. Vo veci je totiž nariadené znalecké dokazovanie

z odboru psychológie, ktoré ešte stále nezačalo, a v budúcnosti tiež možno odôvodnene

predpokladať, že niektorá z procesných strán využije právo podať odvolanie proti rozsudku

okresného súdu, čo celé konanie predĺži minimálne o ďalšie mesiace.

(...) Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky (...) na základe dôvodov uvedených v sťažnosti po jej prerokovaní prijal tento

nález:

Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie v sume 24.000 Eur (slovom dvadsaťštyritisíc eur), ktoré

je jej Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa, JUDr. Matúša Lemeša, advokáta, so sídlom

Kuzmányho 29, 040 01 Košice (...).

Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy

konania v sume 296,44 Eur (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa,

JUDr. Matúša Lemeša, advokáta, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice(...)»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom č. 1SprV/372/2015 z 22. februára

2016 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

zo 4. marca 2016.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto skutočnosti:

«(...) Konanie vo veci sp. zn. sa začalo 26.3.2009. Sťažovateľ v konaní

vystupuje na procesnej strane odporcu. Predmetom konania je návrh na rozvod manželstva

a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

Vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Szpyrcovej.

Po zabezpečení prípravy pojednávania podľa ust. § 114 Občianskeho súdneho

poriadku súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 16.9.2009. Vzhľadom na to, že odporca

je občanom Španielskeho kráľovstva a býva v Španielsku, všetky poučenia, výzvy a návrh na

začatie konania museli byť preložené z jazyka slovenského do jazyka španielskeho. Za týmto

účelom súd pribral do konania prekladateľku z jazyka španielskeho .

Uznesením č.k. -43 z 28.7.2009 súd priznal prekladateľke odmenu za

vypracovanie prekladu uvedených písomností.

Na pojednávaní dňa 16.9.2009 bolo súdu oznámené, že odporca dal podnet na

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže o nariadenie návratu maloletého

dieťaťa späť do Španielska. Následne, po rozhovore s navrhovateľkou, oznámil, že chce

zobrať tento podnet o nariadenie návratu maloletého späť a svoje rozhodnutie zašle

písomne aj súdu v lehote 7 až 14 dní. Pojednávanie bolo z uvedeného dôvodu odročené na

neurčito s tým, že po oznámení či konanie o návrat maloletého do Španielska bude

zastavené, súd bude pokračovať v tomto konaní.

Dňa 12.10.2009 Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže Bratislava

oznámilo súdu, že otec maloletého dieťaťa zobral žiadosť o návrat maloletého

do Španielskeho kráľovstva späť.

Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 7.12.2009. Na pojednávaní dňa 7.12.2009 súd

vypočul navrhovateľku a odporcu, pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania znalcom z odboru klinická psychológia detí a dospelých.

Uznesením č.k. -112 zo dňa 20.1.2010 súd vypracovaním znaleckého

posudku poveril znalkyňu . Znalkyňa predložila znalecký posudok

a vyúčtovanie znalečného dňa 21.5.2010. Uznesením č.k. -146 súd priznal

znalkyni odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 6.12.2010. Na žiadosť odporcu bol termín

pojednávania preročený na 17.1.2011. Na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľky bolo

pojednávanie nariadené na 17.1.2011 preročené na 11.4.2011.

Pojednávanie nariadené na 11.4.2011 súd bez prejednania veci odročil na 12.9.2011

z dôvodu dočasnej práceneschopnosti navrhovateľky a na jej žiadosť o odročenie

pojednávania.

Pojednávanie nariadené na 12.9.2011 bolo bez prejednania veci odročené na

13.9.2011 z dôvodu, že sa nedostavil na pojednávanie predvolaný tlmočník.

Na pojednávaní dňa 13.9.2011 súd vec prejednal a pojednávanie odročil na neurčito

za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania.

Uznesením č.k. -251 z 9.3.2012 súd vypracovaním znaleckého posudku

poveril znalca . Dňa 28.3.2012 znalec oznámil súdu, že z dôvodu

zvýšeného pracovného zaťaženia posudok v danej veci nemôže urobiť.

Uznesením č.k. -260 z 22.5.2012 súd poveril vykonaním znaleckého

posudku znalkyňu Znalkyňa dňa 26.7.2012 oznámila súdu, že

zo závažných zdravotných dôvodov nemôže znalecký úkon vykonať.

Uznesením č.k. -278 z 5.9.2012 súd vypracovaním znaleckého posudku

poveril znalca . Znalec doručil znalecký posudok a vyúčtovanie

znalečného 19.2.2013. Uznesením č.k. -351 z 6.3.2013 súd priznal odmenu

znalcovi.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 20.9.2013. Na žiadosť právnej zástupkyne

navrhovateľky bol termín pojednávania preročený na 25.10.2013.

Uznesením č.k. -385 z 28.8.2013 súd pribral do konania prekladateľku

z jazyka španielskeho za účelom prekladu dokladu o príjme odporcu

za rok 2012 a 2013.

Na pojednávaní dňa 25.10.2013 súd vec prejednal a pojednávanie odročil na

31.1.2014 za účelom doplnenia dokazovania výsluchmi znalcov

a .

Uznesením č.k. -443 z 31.10.2013 súd pribral do konania

prekladateľku z jazyka španielskeho za účelom prekladu zápisnice

z pojednávania zo dňa 25.10.2013. Uznesením č.k. -465 z 18.12.2013 súd

priznal prekladateľke odmenu za uvedený preklad.

Uznesením č.k. -483 z 15.1.2014 a uznesením č.k. -489

z 16.1.2014 súd pribral do konania prekladateľku za účelom prekladu

z jazyka španielskeho do jazyka slovenského písomnosti o narodení dcéry odporcu a o jeho

príjmoch v treťom a štvrtom štvrťroku 2013.

Na pojednávaní dňa 31.1.2014 súd vypočul predvolaných znalcov a pojednávanie

odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru

ekonomiky na preukázanie príjmov a výdavkov odporcu za rok 2013.

Uznesením č.k. -576 z 19.5.2014 súd nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odboru psychológie a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu

.

Uznesením č.k. -580 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru ekonómie a manažment a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu

.

Znalkyňa doručila znalecký posudok dňa 6.10.2014.

Uznesením č.k. -613 z 13.10.2014 súd priznal znalkyni odmenu za

vypracovanie znaleckého posudku.

Uznesením č.k. -642 z 6.3.2015 súd nariadil znalecké dokazovanie

znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a vypracovaním

znaleckého posudku poveril znalkyňu .

Znalkyňa dňa 26.6.2015 doručila súdu znalecký

posudok.

Uznesením č.k. -701 z 6.7.2015 súd nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a vypracovaním

znaleckého posudku poveril znalca Znalec doručil súdu

znalecký posudok 28.1.2016.

V danom prípade dĺžka konania je závislá od skutkovej zložitosti veci. Súd za účelom

rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k mal. už päť krát nariadil

znalecké dokazovanie. Rodičia dieťaťa majú veľmi rozdielne predstavy o spôsobe úpravy

ich práv a povinností k mal. dieťaťu, čo vyplýva jednak z rozdielnosti ich kultúr a z toho, že

žijú ďaleko od seba a ich vzájomná komunikácia a komunikácia otca s dieťaťom je veľmi

komplikovaná.

Keďže odporca je občan Španielskeho kráľovstva a neovláda slovenský jazyk, súd

musí všetky písomnosti prekladať do Španielskeho jazyka, resp. zo Španielskeho jazyka do

slovenského jazyka.

Súd postupuje v predmetnej veci plynulo a bez prieťahov, žiadne dlhšie obdobie

absolútnej nečinnosti som nezistil.

Naopak v dôsledku práceneschopnosti navrhovateľky, resp. kolízie iných

pojednávaní u jej právnej zástupkyne, bolo viackrát nariadené pojednávanie vo veci

preročované na neskorší termín. Rozhodnutie v merite veci oddiaľujú účastníci konania aj

tým, že „realizujú“ svoje procesné práva a žiadajú ďalšie a ďalšie znalecké posudky a

vyšetrenia dieťaťa, neoznamujú rozhodné skutočnosti súdu včas (napr. narodenie ďalšieho

dieťaťa u otca) a pod.

S ohľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu som dospel k názoru, že zo strany

súdu k žiadnym zbytočným prieťahom v konaní nedochádza a sťažnosť

hodnotím ako nedôvodnú.

Súhlasím, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol bez nariadenia ústneho

pojednávania.»

3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu okresného

súdu zaujal toto stanovisko:

«(...) Sťažovateľ má za to, že Okresný súd vo vyjadrení neuviedol žiadne také

skutočnosti, ktoré by opodstatňovali dĺžku súdneho konania a jeho obhajoba je skôr

zavádzajúca a nezodpovedajúca skutkovému stavu.

Okresný súd vidí príčiny dĺžky súdneho konania najmä v tom, že rodičia mal. dieťaťa

majú rozdielne predstavy o úprave ich práva a povinnosti k dieťaťu a ich vzájomná

komunikácia je komplikovaná a to aj vo väzbe na rozdielnosť ich kultúr. Uvedený dôvod

však nemôže obstáť. Rozdielnosť predstáv rodičov, resp. ich narušená vzájomná

komunikácia nie je predsa v obdobných konaniach raritnou črtou, ale skôr pravidlom, čo

musí byť Okresnému súdu z jeho činnosti zrejmé. Odvolávanie sa na odlišnosť kultúr

považujeme za účelové, keďže sťažovateľ neprezentoval v súdnom konaní žiadne také

návrhy, ktoré by sa vymykali návrhom otcov v obdobných konaniach. Navyše ani nie je

možné hovoriť o zásadnej kultúrnej odlišnosti, keďže sťažovateľ je Európanom, ktorý sa

spôsobom svojho súkromného a pracovného života nijako neodlišuje od mužov - otcov, ktorí

sa narodili, žijú a pracujú na Slovensku.

Ako účelové hodnotíme aj odvolávanie sa na potrebu prekladať sťažovateľovi

„všetky písomnosti do španielskeho jazyka, resp. zo španielskeho jazyka“. Z obsahu spisu

totiž vyplýva, že sťažovateľovi sa neprekladala takmer žiadna písomnosť (žiadne vyjadrenia

navrhovateľky, resp. znalecké posudky a s výnimkou jednej zápisnice z pojednávania, mu

nebola preložená ani jedna zápisnica).

Na ťarchu sťažovateľovi, resp. ostatným účastníkom konania nie je možné dávať

dĺžku konania, v prípade ak si títo v konaní uplatňujú svoje procesné práva. Sťažovateľ si

nie je vedomý toho, žeby svojim správaním, resp. návrhmi spôsoboval zbytočné prieťahy

v konaní. Navyše ak by bol sťažovateľ vo veci pasívny, mohlo to mať pre neho fatálne

následky. Opodstatnenosť tohto záveru ilustrujeme o.i. nasledovne:

Okresný súd uznesením zo dňa 06.03.2015 nariadil znalecké dokazovanie z odboru:

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria a vypracovaním znaleckého posudku

poveril znalkyňu . Keďže Okresný súd určil ako znalkyňu

psychiatrickú, ktorá už predtým diagnostikovala mal. dieťa a dospela k záveru, že trpí

diagnózou F 84.8 - vysokofunkčný autizmus (uvedená skutočnosť bola Okresnému súdu

známa, nakoľko jej lekárske správy tvorili prílohu podania navrhovateľky zo dňa

12.02.2015), sťažovateľ nemal inú možnosť ako vzniesť proti ustanovenej znalkyni námietku

zaujatosti. Sťažovateľ zastával názor, že nebolo možné rozumne očakávať, aby znalkyňa

odpovedala na súdom položené otázky v rozpore s tým, čo už uviedla doteraz, keďže by tým

spochybnila svoje doterajšie odborné stanovisko. Predpoklady sťažovateľa sa aj potvrdili,

keďže MUDr. vo vypracovanom znaleckom posudku č. 8/2015 uvedenú

diagnózu potvrdila. Práve vďaka námietke a teda aktivite sťažovateľa bol vo veci

vypracovaný nový znalecký posudok znalcom z odvetvia psychiatria Doc.

, ktorý aj v kooperácii so znalkyňou v odbore psychológia

jednoznačne vylúčil, žeby mal. dieťa trpelo duševnou chorobou alebo poruchou a explicitne

uviedol, že v znaleckom posudku MUDr. je „nesprávne uvedené, že

trpí na vysokofunkčný autizmus“.

Na základe uvedeného sme toho názoru, že Okresný súd nijako relevantne

nezdôvodnil, prečo ani po siedmych rokoch súdneho konania nebolo vo veci rozhodnuté

a preto v celom rozsahu trvá na podanej ústavnej sťažnosti.

Okrem trov konania, ktoré si sťažovateľ uplatnil v sume 296,44 Eur už v ústavnej

sťažnosti, sťažovateľ si uplatňuje trovy konania aj za toto zaujatie stanoviska k vyjadreniu

Okresného súdu a to vo výške 151,58 Eur (143 Eur + 8,58 Eur).

Sťažovateľ netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré

popísal predseda okresného súdu v bode I/3.1 tohto nálezu, rovnaké relevantné skutočnosti

zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu, preto nepovažoval za potrebné duplicitné

opísanie týchto úkonov, keďže skutkové okolnosti danej veci sa spornými nestali.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť

všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania (m. m. , ,

).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému

konaniu uvádza, že vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania, ako aj nutnosť prekladu

niektorých úkonov a listín do cudzieho jazyka možno posudzovanú záležitosť považovať

po vecnej stránke za zložitejšiu. Napriek tomu však ústavný súd nemôže zdĺhavý priebeh

napadnutého konania pripísať iba na vrub zložitosti veci, na túto okolnosť prihliadal pri

určení primeraného zadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú vec považovať za

štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd

konštatuje, že nezistil žiadnu významnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní

k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ napriek tomu, že má trvalý pobyt v cudzine, osobne

alebo prostredníctvom svojich splnomocnených právnych zástupcov sa zúčastňoval na

pojednávaniach a bol aktívny aj tým, že podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. námietka

predpojatosti podľa ) spôsobilo síce kratšie predĺženie

priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy (napr. ). Ústavný súd však aj na tieto okolnosti prihliadol pri

určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia v danej veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že trvanie napadnutého konania o rozvod manželstva a úpravu

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na súde prvého stupňa viac ako 7 rokov bez

meritórneho rozhodnutia je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané. Okresný súd

bol však v danej veci krátkodobo opakovane nečinný napr. od 21. mája 2010 do

6. decembra 2010 (viac ako šesť mesiacov), od 13. septembra 2013 do 20. septembra 2013

(šesť mesiacov) a od 19. februára 2013 do 20. septembra 2013 (sedem mesiacov), a najmä

bol v tejto rodinnoprávnej záležitosti opakovane aj neefektívne činný.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Okrem uvedenej nečinnosti možno dospieť k záveru, že okresný súd bol v danej veci

aj neefektívne činný, najmä keď nekonzultoval vopred so znalcami (napr. telefonicky), či

budú môcť z dôvodu pracovného zaťaženia, časových alebo iných dôvodov vypracovať

znalecké posudky, preto po viacmesačných odstupoch opakovane musel meniť už

vymenovaných znalcov (Ing. , PhDr. , PhD.), a tým sa aj pol roka

oddialilo vyhotovenie znaleckého posudku. Okrem toho už vyhotovené znalecké posudky sa

stali plynutím času neaktuálne a súd musel nariaďovať na riešenie rovnakého okruhu

skutočností opakovane znalecké dokazovania. Na vrub okresnému súdu treba pričítať tiež

skutočnosť, že znaleckým dokazovaním poveril znalkyňu MUDr. , ktorá

už predtým diagnostikovala maloleté dieťa účastníkov konania, preto námietka zaujatosti

sťažovateľa voči nej bola opodstatnená, bolo treba nariadiť znalecké dokazovanie iným

znalcom, pričom konanie sa tak zbytočne oddialilo minimálne o štyri mesiace.

Uvedená nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas 1,5 roka súd nevykonával vo veci úkony a jeho postup

ďalších minimálne 1,5 rokov nebol sústredený, teda najmenej 3 roky nevykonával úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako odporca

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

resp. k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. pritom v

ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie veci  a teda vykonanie spravodlivosti  bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v

oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na tzv. objektívne

okolnosti (pozri napr. ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 24 000 €

najmä s odôvodnením, že „Výška je odôvodnená predovšetkým samotnou dobou konania vo

veci samej, t.j. časovým obdobím takmer 6 rokov, citlivosťou konania a z toho plynúca

psychická záťaž sťažovateľa z dlhodobej neistoty z dočasného usporiadania vzťahov

s maloletým synom a nevysporiadaným vzťahom s manželkou.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, vzhľadom aj na

doterajšiu neobvyklú dĺžku napadnutého konania, povahu veci (jeho predmetom je

statusová otázka, vyriešenie ktorej zásadným spôsobom ovplyvní súkromný život

účastníkov konania a ich ďalšie vzťahy) považuje za primerané vo výške 3 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 12. decembra 2014, spísanie

ústavnej sťažnosti zo 16. januára 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

zo 4. marca 2016). Za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 €

a režijný paušál 8,04 €, za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 €

a režijný paušál 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €

a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa celkove predstavujú sumu 441,84 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2016