Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 354/2018
PDF · 334.95 KB
No categories available
II. ÚS 354/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. septembra 2018
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpenej advokátkou JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou,
advokátska kancelária, Brezová 10, Košice, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní
vedenom pod sp. zn. 43 P 64/2012 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 P 64/2012 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 P 64/2012
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,05 €
(slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov), ktorú j e Okresný súd Košice II
p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Vladimíry Houdek Běhalovej, advokátska
kancelária, Brezová 10, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 354/2018-6 zo 4. júla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Košice II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 43 P 64/2012 (ďalej
aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti najmä vyplýva:
,,... Sťažovateľka ako navrhovateľka je účastníčkou konania o úpravu práv a
povinností k maloletej , . Maloletá je dieťa
sťažovateľky a . Konanie je vedené pred Okresným súdom
Košice II pod sp. zn. 43P/64/2012.
Návrh na začatie konania bol podaný ešte dňa 2.3.2012.
Konanie v označenej právnej veci doposiaľ nebolo právoplatne skončené ani po viac
ako 5 rokoch od podania návrhu na začatie konania, vec je stále prejednávaná pred súdom
prvého stupňa.
Okresný súd Košice II vydal vo veci dňa 21.9.2015 rozsudok č.k. 43P/64/2012-356,
ktorým zveril maloletú , do osobnej starostlivosti sťažovateľky
a otca zaviazal prispievať na jej výživu za obdobie od 1.3.2012 do 31.8.2014 mesačne
sumou 120,-eur a od 1.9.2014 do budúcna mesačne sumou 150,-eur. Dlžné výživné za
obdobie od 1.3.2012 do 30.9.2015 vo výške 4 583,45 eur zaviazal otca zaplatiť do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie sťažovateľky proti výrokom o výživnom a dlžnom
výživnom Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8CoP/144/2016-414 z 31.8.2016 rozsudok
Okresného súdu Košice II v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
... Takmer celé konanie pred Okresným súdom Košice II je nutné hodnotiť doposiaľ
ako neefektívne, a to z týchto dôvodov:
1./ od júna 2012 súd doručoval písomnosti určené otcovi nepríslušnému orgánu
vo Veľkej Británii. Až na základe listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
zo dňa 17.6.2013 súd dňa 12.7.2013 doručoval písomnosti po prvýkrát príslušnému orgánu
do Veľkej Británie
2./ dňa 21.9.2015 Okresný súd Košice II vydal vo veci rozsudok č.k. 43P/64/2012-
356, avšak pri rozhodovaní vychádzal iba z tvrdení otca, ktoré neboli žiadnym spôsobom
preukázané, čo bol aj jeden z dôvodov zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie krajským
súdom (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 8CoP/144/2016-414 zo dňa 31.8.2016)
3./ po vrátení veci súdu prvej inštancie a preklade do anglického jazyka súd od
10/2016 doručuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/144/2016-414 zo dňa
31.8.2016 do Veľkej Británie, avšak bezúspešne.
Sťažovateľka má za to, že konanie v označenej právnej veci trvá neprimerane dlhú
dobu, a to takmer 6 rokov a dochádza v ňom k zbytočným prieťahom.
Pred podaním ústavnej sťažnosti podala sťažovateľka 12.10.2017 predsedovi
Okresného súdu Košice II sťažnosť na prieťahy v konaní. Vo svojej sťažnosti namietala
neprimeranú dĺžku súdneho konania a žiadala o zabezpečenie nápravy. V odpovedi na
sťažnosť zo dňa 17.10.2017 predseda súdu oznámil, že dĺžka predmetného konania po
vrátení spisu z odvolacieho súdu je ovplyvnená výlučne problémami pri doručovaní zásielok
odporcovi do Veľkej Británie.
Sťažovateľka však nenamietala dĺžku konania iba po vrátení veci súdu prvej
inštancie, ale celkovú dĺžku konania, keď uviedla, že návrh na začatie konania doručila
súdu ešte dňa 2.3.2012, keď mala jej dcéra štyri roky, pričom konanie nie je skončené ani
doposiaľ, keď má jej dcéra takmer 10 rokov. Problémy s doručovaním nemôžu ospravedlniť
celkovú dĺžku konania, najmä nie v prípade, keď súd doručoval príslušnému orgánu do
Veľkej Británie po viac ako 16 mesiacoch od začatia konania (dovtedy doručoval
nepríslušnému orgánu). Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania. Tento účel možno
dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím, ktoré s konečnou platnosťou právnu neistotu
v postavení účastníkov konania odstraňuje. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na
inom štátnom orgáne sa právna neistota účastníkov konania neodstráni.
V posudzovanej veci nebolo súdne konanie, ktorého je sťažovateľka účastníčkou,
s konečnou platnosťou meritórne rozhodnuté ani po takmer šiestich rokoch od začatia
konania. Činnosť súdu v konaní nebola efektívna a nesmerovala ku skorému ukončeniu
veci; sťažovateľka k neprimeranej dĺžke konania a vzniknutým prieťahom žiadnym
spôsobom neprispela. Vec je stále v štádiu prvostupňového konania, je potrebné vykonať
dokazovanie ohľadom majetkových pomerov otca a náležite zistiť skutkový stav ohľadom
jeho skutočných schopností a možností, teda vec je takmer po 6 rokoch od začatia konania v
počiatočnej fáze a ukončenie veci v blízkej budúcnosti nemožno očakávať. Viac ako rok po
vrátení veci súdu prvej inštancie súd iba doručuje odporcovi uznesenie krajského súdu.
Podaním sťažnosti predsedovi súdu sťažovateľka vyčerpala prostriedky nápravy
proti porušovaniu jej základných práv. Napriek tomu súd ani po sťažnosti nevykonal žiadne
úkony smerujúce k tomu, aby sa konečne uznesenie krajského súdu podarilo doručiť otcovi
maloletej . Vzhľadom k tomu sťažovateľka vidí jedinú možnosť dovolať sa
spravodlivosti podaním tejto ústavnej sťažnosti.
... V konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 43P/64/212 došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...
1./ Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom konania je
úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu (zverenie do výchovy, určenie výživného).
Rozhodovanie v týchto veciach tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných
súdov, v rámci ktorej existuje ustálená judikatúra obsahujúca aj metodiku postupu
všeobecných súdov, a preto nie je možné považovať vec sťažovateľky za právne zložitú.
Rovnako tak ju nemožno považovať za skutkovo zložitú, z hľadiska povahy veci ide
o existenčnú vec v rámci agendy starostlivosti súdu o maloletých, ktoré vyžadujú zo strany
všeobecných súdov mimoriadnu pozornosť.
2./ Správanie účastníka konania môže zbaviť súdny orgán zodpovednosti za prieťahy
v konaní, len ak dôsledkom správania účastníka je spomalenie postupu konania.
V prejednávanej veci sťažovateľka žiadnym spôsobom neprispela k predlžovaniu konania.
Jej postup v konaní bol aktívny. Sťažovateľka sa zúčastňovala pojednávaní, reagovala na
výzvy súdu v stanovených lehotách plnila uložené procesné povinnosti a súdu poskytovala
potrebnú súčinnosť. Vo veci však napriek jej súčinnosti nebolo doposiaľ právoplatne
meritórne rozhodnuté.
3./ Pokiaľ ide o kritérium postupu súdu, základnou povinnosťou súdu a sudcu je
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie
(III. ÚS 58/2014). Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom.
(IV. ÚS 221/04). Konanie súdu bolo podľa sťažovateľky neefektívne a nesmerovalo
k skorému ukončeniu veci. Súd najprv doručoval písomnosti určené otcovi maloletej
(odporcovi) nepríslušnému orgánu. Neefektívnosť vidí sťažovateľka aj v tom, že okresný súd
síce vo veci v roku 2015 rozhodol, ale toto rozhodnutie bolo na základe odvolania
v napadnutých výrokoch zrušené, čo tiež možno pripočítať na ťarchu konania pred
okresným súdom ako neefektívne konanie /III. ÚS 201/2014/.
V prejednávanej veci napadnuté konanie sťažovateľky nebolo právoplatne skončené
od roku 2012, napriek tomu, že od začatia konania uplynulo už viac ako 5 rokov a 10
mesiacov. Sťažovateľka má za to, že v danom prípade si samotná povaha veci vyžaduje
osobitnú pozornosť/starostlivosť všeobecného súdu, čo okrem iného znamená, že všeobecný
súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby sa čo najskôr odstránil stav
právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis
mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 19/00 a iné).
Postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 43P/64/2012 bolo porušené
základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
... Sťažovateľka sa touto ústavnou sťažnosťou domáha priznania primeraného
finančného zadosťučinenia, keďže len konštatovanie porušenia jej základného práva nie je
pre ňu dostatočným zadosťučinením. Sťažovateľka sa domáha priznania peňažného
zadosťučinenia vo výške 8 000,- EUR.
V dôsledku prieťahov v konaní došlo v prípade sťažovateľky k následkom, ktoré sa už
nedajú zásadne napraviť ani odstrániť. V konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté o výživnom na
maloletú ani o dlžnom výživnom. Pritom sa jedná v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1
zákona o rodine o zákonnú povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu. Súd svojím postupom
nenaplnil legitímne očakávania maloletej na poberanie výživného od jej otca a maloletej
bolo odopreté právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča - otca. Súd plynulo
nekonal a do dnešného dňa nerozhodol v spore, ktorého predmetom je výživné potrebné pre
každodenný dôstojný život sťažovateľky a jej maloletej dcéry. Keďže iba konštatovanie
porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľku. Vzhľadom na rozsah, závažnosť a následky ujmy spôsobenej sťažovateľke iba
samotné konštatovanie porušenia práva nie je možné považovať za dostatočné
zadosťučinenie, túto ujmu pritom nie je možné uspokojiť inak. S ohľadom na vyššie uvedené,
s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania a zbytočných prieťahov, ako aj s poukazom na
ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva,
považuje sťažovateľka uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia za primeranú,
odôvodnenú a v súlade so zásadami spravodlivosti.
... Sťažovateľka si v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
uplatňuje trovy konania v celkovej výške 312,44 EUR za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti po 147,33 EUR) a 2 x režijný paušál po
8,84 EUR.
... Vzhľadom na vyššie uvedené sa sťažovateľka svojou ústavnou sťažnosťou domáha
vydania nálezu tohto znenia:
1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.
43P/64/2012 porušené boli.
2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
43P/64/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 8 000,-
EUR, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania
vo výške 312,44 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám jej právnej
zástupkyne.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn. 1 SprV 491/2018 z 18. júla 2018,
a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 30. júla
2018.
3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov
vykonaných v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
,,... Po oboznámení sa s obsahom predloženej sťažnosti a predmetného spisu,
v ktorom sú namietané prieťahy, Vám predkladám stanovisko zamerané na Vami položené
otázky:
• skutková a právna zložitosť sporu
- z právnej stránky sa jedná o bežný typ sporu; zo skutkovej stránky ide o konanie
s cudzím prvkom, ktoré je bez ohľadu na predmet sporu vždy náročné - problémy pri
doručovaní zásielok, nutnosť prekladu všetkých listín, predvolávanie na pojednávanie
s výrazným časovým predstihom. ...
• prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobila sťažovateľka
- sťažovateľka síce v konaní nespôsobila žiadne preukázateľne priame prieťahy,
avšak ako uviedla aj na poslednom pojednávaní, nemá vedomosť o pohybe a pobyte
odporcu, o jeho zamestnaní, ani majetkových pomeroch. Celá ťarcha tohto zisťovania
a preukazovania ostáva tak na súde. Právna zástupkyňa sťažovateľky pritom na tomto
pojednávaní žiadala, aby odporca dokladoval svoje zárobkové pomery v súlade s uloženou
povinnosťou odvolacím súdom.
• prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom
- obdobie od 26.7.2017 do 6.3.2018.
• záver, či zistené prieťahy sú zbytočnými prieťahmi
- ponechávam na zváženie ústavného súdu.
• iné okolnosti, ktoré mali vplyv na prieťahy
- je potrebné poukázať predovšetkým na problémy pri doručovaní zásielok odporcovi
do Veľkej Británie. Z celej uvedenej chronológie je nepochybné, že toto doručovanie do
uvedenej krajiny je problematické. Ako vyplýva z obsahu spisu, súdu sa nevrátili doručenky,
ale ani celé zásielky, nebolo teda zrejmé, či k ich doručeniu došlo alebo nie. V tejto
súvislosti bolo o súčinnosť opakovane požiadané Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré
zabezpečilo aspoň doručenie nepodpísanej zápisnice z výsluchu odporcu. Opakovane bolo
doručenie zásielok reklamované cestou Slovenskej pošty, a. s., pričom vo všetkých
reklamovaných prípadoch bolo oznámené, že zásielky sa stratili na území Veľkej Británie.
Sú to objektívne dôvody, ktoré tunajší súd žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, preto by
nemali byť pripísané na jeho ťarchu. Keďže odporca je občanom cudzieho štátu, všetky
písomnosti museli byť prekladané do anglického jazyka, čo si v každom prípade vyžiadalo
značný časový priestor. Vzhľadom na uvedené problémy predovšetkým pri doručovaní
zásielok je vykonanie dokazovania v predmetnom konaní spočívajúce v zistení majetkových
pomerov odporcu mimoriadne problematické a časovo náročné, čo výrazne ovplyvňuje
dĺžku tohto konania.
Obdobie, keď sa spis nachádzal na odvolacom súde (25.4.2016 až 12.9.2016), nie
som oprávnený žiadnym spôsobom hodnotiť či posudzovať.
Sumarizujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti považujem sťažovateľkou požadované
finančné zadosťučinenie za neprimerane vysoké...
Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na konaní ústneho pojednávania a súhlasím
s upustením od neho.“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu
okresného súdu v posudzovanom konaní zaujala takéto stanovisko:
„... Sťažovateľka trvá na tom, že konanie pred Okresným súdom Košice II, č.k.
43P/64/2012 je od počiatku neefektívne a dochádza v ňom k prieťahom, a to z týchto
dôvodov:
1./ Až na základe listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa
17.6.2013 súd doručoval písomnosti pre otca do Veľkej Británie príslušnému orgánu.
2./ Napriek tomu, že súd žiadal, aby otec svoje tvrdenia pri výsluchu dožiadaným
orgánom aj preukázal, uspokojil sa iba s tvrdeniami otca a iba na základe tvrdení otca
vydal vo veci dňa 21.09.2015 rozsudok, ktorý bol práve z dôvodu, že tvrdenia otca neboli
preukázané žiadnymi dôkazmi, zrušený krajským súdom a vec bola súdu prvej inštancie
vrátená na ďalšie konanie. Po vrátení veci tak súd opäť musí absolvovať proces dožiadania
smerujúci k tomu, aby tvrdenia otca boli aj preukázané. Uvedené však súd mohol urobiť
ešte v roku 2014 dotazovaním dožiadaného orgánu, že napriek tomu, že o to žiadal, neboli
tvrdenia otca doložené dôkazmi. A ešte v roku 2014 tak mohol byť tento nedostatok
odstránený.
3./ Od vrátenia veci súdu prvej inštancie sťažovateľka nemá vedomosť, či súd
doručuje zásielky určené pre otca do Veľkej Británie príslušnému orgánu na základe listu
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2013, ak tieto otcovi doposiaľ
doručené neboli.
4./ Sťažovateľka nemôže súhlasiť s konštatovaním súdu, že ona v konaní spôsobila
prieťahy z dôvodu, že nemá vedomosť o pohybe a pobyte otca, o jeho zamestnaní, ani
o majetkových pomeroch, a preto celá ťarcha zisťovania a preukazovania ostáva na súde.
Sťažovateľka má za to že ak by aj poznala pobyt otca, neznamená to, že súd by mu úspešne
zásielky doručil. Ak by sťažovateľka mala vedomosť o majetkových pomeroch otca,
vychádzal by súd iba z jej vedomostí a tvrdení alebo by tieto tvrdenia museli byť
preukázané? Nie je povinnosťou sťažovateľky po 6 a pol roku od začatia konania poznať
aktuálny pobyt otca a jeho aktuálne majetkové pomery. Dokonca je to podľa sťažovateľky aj
nemožné, ak nie je v kontakte s otcom maloletého dieťaťa, pretože ten o dieťa nejaví žiaden
záujem.
5./ Vzhľadom na skutočnosť, že
- že konanie nie je po 6 a pol roku právoplatne skončené a v krátkom čase ani
skončené právoplatne nebude
- že súd od počiatku koná neefektívne
- že sťažovateľka prieťahy v konaní nespôsobila
- že ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré si zasluhuje osobitnú
pozornosť a promptnosť súdu,
považuje sťažovateľka požadované finančné zadosťučinenie za adekvátne.
6./ Sťažovateľka si uplatňuje trovy konania v celkovej výške 475,05 EUR...“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý si ústavný súd zapožičal) ústavný
súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
Dňa 2. marca 2012 bol okresnému súdu doručený návrh na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu , .
Dňa 19. marca 2012 bola uznesením ustanovená tlmočníčka na preklad návrhu, bolo
vydané uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka a výzvy na vyjadrenie sa k návrhu.
Zároveň bol daný pokyn na zistenie majetkových pomerov sťažovateľky.
Dňa 23. apríla 2012 boli okresnému súdu doručené preklady listín.
Dňa 1. júna 2012 bola uznesením tlmočníčke priznaná odmena.
Dňa 28. júna 2012 bola tlmočníčke uložená povinnosť preložiť do anglického jazyka
predvolanie na súdne pojednávanie. Toho istého dňa bol určený termín pojednávania na
26. november 2012.
Dňa 9. júla 2012 boli okresnému súdu doručené požadované preklady predvolaní.
Dňa 25. júla 2012 bola doručená správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia
rodinných pomerov.
Dňa 26. novembra 2012 bolo pojednávanie pre neúčasť otca maloletej (predvolanie
sa mu nepodarilo doručiť, matka – sťažovateľka nemala vedomosť o inej doručovacej
adrese otca) odročené na 10. december 2012.
Dňa 28. novembra 2012 bola na Pošte Košice I reklamovaná zásielka (dožiadanie
týkajúce sa spôsobu doručenia zásielky – predvolania otca na pojednávanie).
Dňa 10. decembra 2012 bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely zistenia
adresy pobytu otca maloletej.
Dňa 17. decembra 2012 doručila sťažovateľka písomné oznámenie týkajúce sa
adresy otca maloletej. Zároveň navrhla, aby súd ustanovil otcovi opatrovníka a pokračoval
v konaní.
Dňa 14. januára 2013 pošta oznámila okresnému súdu, že zásielka bola
pravdepodobne stratená.
Dňa 30. januára 2013 bol daný opakovaný pokyn na doručovanie zásielok odporcovi
do Veľkej Británie na adresu súdu Reading Country Court. Zásielky sa nepodarilo doručiť
(zásielka sa od predmetného súdu vrátila s prípisom, že je potrebné kontaktovať prokurátora
„Treasury Solicitor“).
Dňa 11. marca 2013 sa okresný súd obrátil so žiadosťou o súčinnosť pri doručovaní
zásielok (s otázkou, na aký orgán sa má súd v tejto veci obrátiť, resp. ako ďalej postupovať
vo veci doručovania písomností, ako aj výsluchu otca) na Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
Dňa 18. marca 2013 bolo súdu doručené podanie sťažovateľky, v ktorom žiada
o čiastočné rozhodnutie vo veci, a to v rozsahu zverenia maloletej do starostlivosti matky.
Dňa 17. apríla 2013 bol okresnému súdu doručený prípis otca maloletej, v ktorom
uvádza, že mu boli doručené súdne dokumenty, a rád by sa vyjadril k niektorým
sťažovateľkou uvedeným tvrdeniam. S týmto cieľom súd žiada, aby dokumenty zaslal
agentúre „The Reciprocal Enforcement of Maintenance Orders (REMO)“ (Agentúra pre
recipročné vymáhanie plnenia súdnych príkazov k vyživovacej povinnosti).
Dňa 13. mája 2013 okresný súd vyzval ministerstvo, aby oznámilo, akým spôsobom
vybavilo žiadosť z 11. marca 2013.
Dňa 25. júna 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď ministerstva, z ktorej
vyplýva, že zásielky boli okresným súdom doručované na vecne nepríslušný súd (v súlade
s čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra
2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných
veciach v členských štátoch a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 je pre mesto
Reading príslušným súdom Royal Courts of Justice, a nie Reading Country Court, kam boli
zásielky adresované).
Dňa 27. júna 2013 okresný súd vydal pokyn na zaslanie dokumentov na Royal Courts
of Justice.
Dňa 12. júla 2013 bola zásielka expedovaná z okresného súdu.
Dňa 31. júla 2013 bolo okresnému súdU doručené potvrdenie o prijatí dokumentov
zo strany Royal Courts of Justice.
Dňa 3. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o tom, že zásielka
bola vo Veľkej Británii doručená adresátovi.
Dňa 12. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené oznámenie, že výsluch otca
maloletej sa uskutoční 18. novembra 2013.
Dňa 21. februára 2014 uložil okresný súd uznesením prekladateľke, aby preložila do
angličtiny žiadosť o podanie správy z 20. februára 2014 o výsluchu otca maloletej
adresovanú Royal Courts of Justice (ďalej len „žiadosť o podanie správy“).
Dňa 6. marca 2014 bol okresnému súdu doručený preklad žiadosti o podanie správy.
Dňa 20. marca 2014 rozhodol okresný súd o vyúčtovaní odmeny prekladateľke.
Dňa 24. marca 2014 bola žiadosť o podanie správy podaná na poštovú prepravu do
Veľkej Británie.
Dňa 9. júna 2014 požiadal okresný súd ministerstvo o súčinnosť pri riešení otázky,
ako ďalej postupovať pre účely zistenia, či zo strany dožiadaného súdu došlo k výsluchu
otca maloletej.
Dňa 16. júna 2014 požiadalo ministerstvo o zaslanie relevantných písomností pre
účely urgencie vybavenia dožiadania prostredníctvom Európskej justičnej siete
v občianskych a obchodných veciach.
Dňa 4. júla 2014 okresný súd zaslal ministerstvu požadované písomnosti.
Dňa 18. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie ministerstva, podľa
ktorého podľa informácie poskytnutej anglickým kontaktným bodom sa výsluch uskutočnil
18. novembra 2013 a zápisnica bude súdu zaslaná ihneď, ako bude podpísaná sudcom, ktorý
výsluch vykonal. Do toho času ministerstvo okresnému súdu zaslalo nepodpísanú kópiu
zápisnice o výsluchu.
Dňa 25. júla 2014 bola okresnému súdu doručená podpísaná zápisnica o výsluchu
otca maloletej.
Dňa 13. augusta 2014 okresný súd uznesením prekladateľke uložil, aby v lehote 20
dní preložila zápisnicu do slovenského jazyka.
Dňa 5. septembra 2014 bol okresnému súdu doručený preklad zápisnice.
Dňa 10. septembra 2014 okresný súd uznesením priznal prekladateľke odmenu za
preklad.
Dňa 21. januára 2015 nariadil okresný súd pojednávanie na 25. máj 2015 (náhradný
termín určil na 21. september 2015).
Dňa 23. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o doručení
predvolania zo strany Royal Courts of Justice.
Dňa 25. mája 2015 bol okresnému súdu doručený prípis otca maloletej, v ktorom
oznamuje, že zo zdravotných dôvodov sa nemôže zúčastniť nariadeného pojednávania ani
iných pojednávaní na Slovensku. V prípade potreby bude pripravený podrobiť sa výsluchu
prostredníctvom dožiadaného súdu vo Veľkej Británii.
Dňa 25. mája 2015 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na
21. september 2015.
Dňa 21. septembra 2015 sa konalo pojednávanie vo veci, na ktorom okresný súd
vyhlásil rozsudok, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi
bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu do 31. augusta 2004 mesačne sumou 120 €
a od 1. septembra 2014 do budúcna mesačne sumou 150 €.
Dňa 5. októbra 2015 bol rozsudok doručený právnej zástupkyni sťažovateľky.
Dňa 1. októbra 2015 okresný súd uznesením prekladateľke uložil, aby v lehote 20 dní
preložila rozsudok do anglického jazyka.
Dňa 19. októbra 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti
rozsudku z 21. septembra 2015.
Dňa 1. októbra 2015 okresný súd uznesením prekladateľke uložil, aby v lehote 20 dní
preložila odvolanie sťažovateľky do anglického jazyka.
Dňa 28. októbra 2015 bol okresnému súdu doručený preklad rozsudku a odvolania.
Dňa 4. novembra 2015 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní odmeny za
preklady.
Dňa 14. marca 2016 bol preklad textu odvolania a rozsudku podaný na poštovú
prepravu.
Dňa 30. marca 2016 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o prijatí dokumentov
zo strany Royal Courts of Justice.
Dňa 25. apríla 2016 bol spis s predkladacou správou predložený krajskému súdu, aby
rozhodol o podanom opravnom prostriedku.
Dňa 31. augusta 2016 krajský súd uznesením č. k. 8 Cop 144/2016-414 zrušil
rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 12. septembra 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 13. septembra 2016 okresný súd uznesením prekladateľke uložil, aby v lehote 20
dní preložila rozsudok krajského súdu do anglického jazyka.
Dňa 13. októbra 2016 bol okresnému súdu doručený preklad uznesenia krajského
súdu.
Dňa 17. októbra 2016 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní odmeny za
preklad.
Dňa 18. októbra 2016 bol preklad uznesenia krajského súdu odoslaný (podaný
na poštovú prepravu) otcovi maloletej.
Dňa 6. decembra 2016 bola na pošte reklamovaná zásielka podaná na poštovú
prepravu 18. októbra 2016, keďže do spisu nebola vrátená doručenka.
Dňa 7. februára 2017 pošta oznámila, že zásielka sa stratila na území Veľkej Británie.
Dňa 9. februára 2017 vyzval okresný súd prekladateľku na zaslanie ďalšieho
vyhotovenia prekladu uznesenia krajského súdu pre účely opätovného doručovania na
adresu otca.
Dňa 1. marca 2017 bol okresnému súdu doručený preklad uznesenia krajského súdu.
Dňa 6. marca 2017 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní odmeny za preklad.
Dňa 16. marca 2017 bolo uznesenie krajského súdu odoslané (podané na poštovú
prepravu) otcovi maloletej.
Dňa 23. júna 2017 bola na pošte reklamovaná zásielka podaná na poštovú prepravu
16. marca 2017, keďže do spisu nebola vrátená doručenka.
Dňa 26. júla 2017 pošta oznámila, že zásielka sa stratila na území Veľkej Británie.
Dňa 22. marca 2018 bolo nariadené pojednávanie na okresnom súde na 14. máj 2018.
Dňa 28. marca 2018 bolo prekladateľke uložené, aby v lehote 5 dní preložila
predvolanie na pojednávanie do anglického jazyka.
Dňa 6. apríla 2018 bol okresnému súdu doručený preklad predvolania na
pojednávanie.
Dňa 14. mája 2018 okresný súd pojednávanie odročil z dôvodu, že nebolo vykázané
doručenie predvolania na pojednávanie, resp. pre účely výsluchu otca maloletej dožiadaným
súdom v zahraničí, a zaobstaranie listinných dôkazov dokumentujúcich jeho majetkové
pomery.
Dňa 9. júla 2018 predložila sudkyňa vyššiemu súdnemu úradníkovi pokyn na
prípravu dožiadania – výsluch otca maloletej so žiadosťou o zaslanie listín.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedenom pod
sp. zn. 43 P 64/2012 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
10.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je
úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje
osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem
iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (m. m.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 145/03, II. ÚS 12/2018).
10.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému
konaniu uvádza, že vzhľadom na nutnosť prekladu úkonov a listín do cudzieho jazyka
a vzhľadom na nutnosť doručovania do cudziny možno posudzovanú záležitosť považovať
po vecnej stránke za zložitejšiu. Vo vzťahu k posudzovanému konaniu teda akceptuje
vyjadrenie predsedu okresného súdu, že vec je po skutkovej stránke „náročná“, pretože ide
o konanie s cudzím prvkom (napr. II. ÚS 733/2015). Na uvedenú skutočnosť ústavný súd
pri určení výšky finančného zadosťučinenia nemohol neprihliadnuť. Po právnej stránke
možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov.
10.3 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.
10.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že konanie o úprave práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného
súdu o naplnenie účelu konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť
organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená
a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania. Ústavný súd
konštatuje, že trvanie napadnutého konania iba pred okresným súdom viac ako 6,5 roka je
v kontexte starostlivosti o maloleté dieťa už samo osebe neprimerané. Okrem toho okresný
súd bol danej veci aj krátkodobo opakovane nečinný, a to konkrétne od 28. októbra 2015 do
14. marca 2016 (päť mesiacov) a od 26. júla 2017 do 22. marca 2018 (sedem mesiacov),
pričom doručovanie písomností nepríslušnému orgánu (od 28. júna 2012 do 27. júna 2013)
tiež nemožno považovať za efektívny úkon, keďže následkom tohto postupu bolo
minimálne ročné obdobie, ktoré sa sústredilo iba na doručovanie, i keď ústavný súd vníma
ťažkosti spojené s doručovaním do cudziny (a súhlasí aj s tým, že okresný súd nemôže
zodpovedať za stratu zásielok v cudzine).
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Uvedená nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je
ospravedlniteľná, pretože počas minimálne dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako
navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej
nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom iba sčasti
došlo v dôsledku zložitosti veci, ale uvedené obdobie možno uviesť na vrub okresnému
súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci ‒a teda
vykonanie spravodlivosti ‒bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
11. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez
zbytočných prieťahov.
12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
8 000 € najmä s odôvodnením, že „V dôsledku prieťahov v konaní došlo v prípade
sťažovateľky k následkom, ktoré sa už nedajú zásadne napraviť ani odstrániť. V konaní
nebolo doposiaľ rozhodnuté o výživnom na maloletú ani o dlžnom výživnom.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,
vzhľadom aj na povahu veci (starostlivosť o maloleté dieťa) považuje za primerané
vo výške 1 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že vec je zložitejšia,
pretože ide o konanie s cudzím prvkom.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 15. decembra 2017
a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 30. júla 2018). Za dva úkony
vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný paušál dvakrát po
8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 € a režijný
paušál 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia
sťažovateľky predstavujú celkove sumu 475,05 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2018