Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 354/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou,

advokátska kancelária, Brezová 10, Košice, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,05 €

(slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov), ktorú j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Vladimíry Houdek Běhalovej, advokátska

kancelária, Brezová 10, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-6 zo 4. júla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti najmä vyplýva:

,,... Sťažovateľka ako navrhovateľka je účastníčkou konania o úpravu práv a

povinností k maloletej , . Maloletá je dieťa

sťažovateľky a . Konanie je vedené pred Okresným súdom

Košice II pod sp. zn. .

Návrh na začatie konania bol podaný ešte dňa 2.3.2012.

Konanie v označenej právnej veci doposiaľ nebolo právoplatne skončené ani po viac

ako 5 rokoch od podania návrhu na začatie konania, vec je stále prejednávaná pred súdom

prvého stupňa.

Okresný súd Košice II vydal vo veci dňa 21.9.2015 rozsudok č.k. -356,

ktorým zveril maloletú , do osobnej starostlivosti sťažovateľky

a otca zaviazal prispievať na jej výživu za obdobie od 1.3.2012 do 31.8.2014 mesačne

sumou 120,-eur a od 1.9.2014 do budúcna mesačne sumou 150,-eur. Dlžné výživné za

obdobie od 1.3.2012 do 30.9.2015 vo výške 4 583,45 eur zaviazal otca zaplatiť do 90 dní od

právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie sťažovateľky proti výrokom o výživnom a dlžnom

výživnom Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -414 z 31.8.2016 rozsudok

Okresného súdu Košice II v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

... Takmer celé konanie pred Okresným súdom Košice II je nutné hodnotiť doposiaľ

ako neefektívne, a to z týchto dôvodov:

1./ od júna 2012 súd doručoval písomnosti určené otcovi nepríslušnému orgánu

vo Veľkej Británii. Až na základe listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

zo dňa 17.6.2013 súd dňa 12.7.2013 doručoval písomnosti po prvýkrát príslušnému orgánu

do Veľkej Británie

2./ dňa 21.9.2015 Okresný súd Košice II vydal vo veci rozsudok č.k. -

356, avšak pri rozhodovaní vychádzal iba z tvrdení otca, ktoré neboli žiadnym spôsobom

preukázané, čo bol aj jeden z dôvodov zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie krajským

súdom (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. -414 zo dňa 31.8.2016)

3./ po vrátení veci súdu prvej inštancie a preklade do anglického jazyka súd od

10/2016 doručuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. -414 zo dňa

31.8.2016 do Veľkej Británie, avšak bezúspešne.

Sťažovateľka má za to, že konanie v označenej právnej veci trvá neprimerane dlhú

dobu, a to takmer 6 rokov a dochádza v ňom k zbytočným prieťahom.

Pred podaním ústavnej sťažnosti podala sťažovateľka 12.10.2017 predsedovi

Okresného súdu Košice II sťažnosť na prieťahy v konaní. Vo svojej sťažnosti namietala

neprimeranú dĺžku súdneho konania a žiadala o zabezpečenie nápravy. V odpovedi na

sťažnosť zo dňa 17.10.2017 predseda súdu oznámil, že dĺžka predmetného konania po

vrátení spisu z odvolacieho súdu je ovplyvnená výlučne problémami pri doručovaní zásielok

odporcovi do Veľkej Británie.

Sťažovateľka však nenamietala dĺžku konania iba po vrátení veci súdu prvej

inštancie, ale celkovú dĺžku konania, keď uviedla, že návrh na začatie konania doručila

súdu ešte dňa 2.3.2012, keď mala jej dcéra štyri roky, pričom konanie nie je skončené ani

doposiaľ, keď má jej dcéra takmer 10 rokov. Problémy s doručovaním nemôžu ospravedlniť

celkovú dĺžku konania, najmä nie v prípade, keď súd doručoval príslušnému orgánu do

Veľkej Británie po viac ako 16 mesiacoch od začatia konania (dovtedy doručoval

nepríslušnému orgánu). Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania. Tento účel možno

dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím, ktoré s konečnou platnosťou právnu neistotu

v postavení účastníkov konania odstraňuje. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na

inom štátnom orgáne sa právna neistota účastníkov konania neodstráni.

V posudzovanej veci nebolo súdne konanie, ktorého je sťažovateľka účastníčkou,

s konečnou platnosťou meritórne rozhodnuté ani po takmer šiestich rokoch od začatia

konania. Činnosť súdu v konaní nebola efektívna a nesmerovala ku skorému ukončeniu

veci; sťažovateľka k neprimeranej dĺžke konania a vzniknutým prieťahom žiadnym

spôsobom neprispela. Vec je stále v štádiu prvostupňového konania, je potrebné vykonať

dokazovanie ohľadom majetkových pomerov otca a náležite zistiť skutkový stav ohľadom

jeho skutočných schopností a možností, teda vec je takmer po 6 rokoch od začatia konania v

počiatočnej fáze a ukončenie veci v blízkej budúcnosti nemožno očakávať. Viac ako rok po

vrátení veci súdu prvej inštancie súd iba doručuje odporcovi uznesenie krajského súdu.

Podaním sťažnosti predsedovi súdu sťažovateľka vyčerpala prostriedky nápravy

proti porušovaniu jej základných práv. Napriek tomu súd ani po sťažnosti nevykonal žiadne

úkony smerujúce k tomu, aby sa konečne uznesenie krajského súdu podarilo doručiť otcovi

maloletej . Vzhľadom k tomu sťažovateľka vidí jedinú možnosť dovolať sa

spravodlivosti podaním tejto ústavnej sťažnosti.

... V konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

1./ Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom konania je

úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu (zverenie do výchovy, určenie výživného).

Rozhodovanie v týchto veciach tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných

súdov, v rámci ktorej existuje ustálená judikatúra obsahujúca aj metodiku postupu

všeobecných súdov, a preto nie je možné považovať vec sťažovateľky za právne zložitú.

Rovnako tak ju nemožno považovať za skutkovo zložitú, z hľadiska povahy veci ide

o existenčnú vec v rámci agendy starostlivosti súdu o maloletých, ktoré vyžadujú zo strany

všeobecných súdov mimoriadnu pozornosť.

2./ Správanie účastníka konania môže zbaviť súdny orgán zodpovednosti za prieťahy

v konaní, len ak dôsledkom správania účastníka je spomalenie postupu konania.

V prejednávanej veci sťažovateľka žiadnym spôsobom neprispela k predlžovaniu konania.

Jej postup v konaní bol aktívny. Sťažovateľka sa zúčastňovala pojednávaní, reagovala na

výzvy súdu v stanovených lehotách plnila uložené procesné povinnosti a súdu poskytovala

potrebnú súčinnosť. Vo veci však napriek jej súčinnosti nebolo doposiaľ právoplatne

meritórne rozhodnuté.

3./ Pokiaľ ide o kritérium postupu súdu, základnou povinnosťou súdu a sudcu je

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie

(). Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom.

(). Konanie súdu bolo podľa sťažovateľky neefektívne a nesmerovalo

k skorému ukončeniu veci. Súd najprv doručoval písomnosti určené otcovi maloletej

(odporcovi) nepríslušnému orgánu. Neefektívnosť vidí sťažovateľka aj v tom, že okresný súd

síce vo veci v roku 2015 rozhodol, ale toto rozhodnutie bolo na základe odvolania

v napadnutých výrokoch zrušené, čo tiež možno pripočítať na ťarchu konania pred

okresným súdom ako neefektívne konanie /III. ÚS 201/2014/.

V prejednávanej veci napadnuté konanie sťažovateľky nebolo právoplatne skončené

od roku 2012, napriek tomu, že od začatia konania uplynulo už viac ako 5 rokov a 10

mesiacov. Sťažovateľka má za to, že v danom prípade si samotná povaha veci vyžaduje

osobitnú pozornosť/starostlivosť všeobecného súdu, čo okrem iného znamená, že všeobecný

súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis

mutandis , a iné).

Postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené

základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru.

... Sťažovateľka sa touto ústavnou sťažnosťou domáha priznania primeraného

finančného zadosťučinenia, keďže len konštatovanie porušenia jej základného práva nie je

pre ňu dostatočným zadosťučinením. Sťažovateľka sa domáha priznania peňažného

zadosťučinenia vo výške 8 000,- EUR.

V dôsledku prieťahov v konaní došlo v prípade sťažovateľky k následkom, ktoré sa už

nedajú zásadne napraviť ani odstrániť. V konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté o výživnom na

maloletú ani o dlžnom výživnom. Pritom sa jedná v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1

zákona o rodine o zákonnú povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu. Súd svojím postupom

nenaplnil legitímne očakávania maloletej na poberanie výživného od jej otca a maloletej

bolo odopreté právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča - otca. Súd plynulo

nekonal a do dnešného dňa nerozhodol v spore, ktorého predmetom je výživné potrebné pre

každodenný dôstojný život sťažovateľky a jej maloletej dcéry. Keďže iba konštatovanie

porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Vzhľadom na rozsah, závažnosť a následky ujmy spôsobenej sťažovateľke iba

samotné konštatovanie porušenia práva nie je možné považovať za dostatočné

zadosťučinenie, túto ujmu pritom nie je možné uspokojiť inak. S ohľadom na vyššie uvedené,

s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania a zbytočných prieťahov, ako aj s poukazom na

ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva,

považuje sťažovateľka uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia za primeranú,

odôvodnenú a v súlade so zásadami spravodlivosti.

... Sťažovateľka si v zmysle o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

uplatňuje trovy konania v celkovej výške 312,44 EUR za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti po 147,33 EUR) a 2 x režijný paušál po

8,84 EUR.

... Vzhľadom na vyššie uvedené sa sťažovateľka svojou ústavnou sťažnosťou domáha

vydania nálezu tohto znenia:

1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v SR a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 8 000,-

EUR, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania

vo výške 312,44 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám jej právnej

zástupkyne.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn. z 18. júla 2018,

a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 30. júla

2018.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

,,... Po oboznámení sa s obsahom predloženej sťažnosti a predmetného spisu,

v ktorom sú namietané prieťahy, Vám predkladám stanovisko zamerané na Vami položené

otázky:

• skutková a právna zložitosť sporu

- z právnej stránky sa jedná o bežný typ sporu; zo skutkovej stránky ide o konanie

s cudzím prvkom, ktoré je bez ohľadu na predmet sporu vždy náročné - problémy pri

doručovaní zásielok, nutnosť prekladu všetkých listín, predvolávanie na pojednávanie

s výrazným časovým predstihom. ...

• prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobila sťažovateľka

- sťažovateľka síce v konaní nespôsobila žiadne preukázateľne priame prieťahy,

avšak ako uviedla aj na poslednom pojednávaní, nemá vedomosť o pohybe a pobyte

odporcu, o jeho zamestnaní, ani majetkových pomeroch. Celá ťarcha tohto zisťovania

a preukazovania ostáva tak na súde. Právna zástupkyňa sťažovateľky pritom na tomto

pojednávaní žiadala, aby odporca dokladoval svoje zárobkové pomery v súlade s uloženou

povinnosťou odvolacím súdom.

• prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom

- obdobie od 26.7.2017 do 6.3.2018.

• záver, či zistené prieťahy sú zbytočnými prieťahmi

- ponechávam na zváženie ústavného súdu.

• iné okolnosti, ktoré mali vplyv na prieťahy

- je potrebné poukázať predovšetkým na problémy pri doručovaní zásielok odporcovi

do Veľkej Británie. Z celej uvedenej chronológie je nepochybné, že toto doručovanie do

uvedenej krajiny je problematické. Ako vyplýva z obsahu spisu, súdu sa nevrátili doručenky,

ale ani celé zásielky, nebolo teda zrejmé, či k ich doručeniu došlo alebo nie. V tejto

súvislosti bolo o súčinnosť opakovane požiadané Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré

zabezpečilo aspoň doručenie nepodpísanej zápisnice z výsluchu odporcu. Opakovane bolo

doručenie zásielok reklamované cestou Slovenskej pošty, a. s., pričom vo všetkých

reklamovaných prípadoch bolo oznámené, že zásielky sa stratili na území Veľkej Británie.

Sú to objektívne dôvody, ktoré tunajší súd žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, preto by

nemali byť pripísané na jeho ťarchu. Keďže odporca je občanom cudzieho štátu, všetky

písomnosti museli byť prekladané do anglického jazyka, čo si v každom prípade vyžiadalo

značný časový priestor. Vzhľadom na uvedené problémy predovšetkým pri doručovaní

zásielok je vykonanie dokazovania v predmetnom konaní spočívajúce v zistení majetkových

pomerov odporcu mimoriadne problematické a časovo náročné, čo výrazne ovplyvňuje

dĺžku tohto konania.

Obdobie, keď sa spis nachádzal na odvolacom súde (25.4.2016 až 12.9.2016), nie

som oprávnený žiadnym spôsobom hodnotiť či posudzovať.

Sumarizujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti považujem sťažovateľkou požadované

finančné zadosťučinenie za neprimerane vysoké...

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na konaní ústneho pojednávania a súhlasím

s upustením od neho.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu

okresného súdu v posudzovanom konaní zaujala takéto stanovisko:

„... Sťažovateľka trvá na tom, že konanie pred Okresným súdom Košice II, č.k.

je od počiatku neefektívne a dochádza v ňom k prieťahom, a to z týchto

dôvodov:

1./ Až na základe listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa

17.6.2013 súd doručoval písomnosti pre otca do Veľkej Británie príslušnému orgánu.

2./ Napriek tomu, že súd žiadal, aby otec svoje tvrdenia pri výsluchu dožiadaným

orgánom aj preukázal, uspokojil sa iba s tvrdeniami otca a iba na základe tvrdení otca

vydal vo veci dňa 21.09.2015 rozsudok, ktorý bol práve z dôvodu, že tvrdenia otca neboli

preukázané žiadnymi dôkazmi, zrušený krajským súdom a vec bola súdu prvej inštancie

vrátená na ďalšie konanie. Po vrátení veci tak súd opäť musí absolvovať proces dožiadania

smerujúci k tomu, aby tvrdenia otca boli aj preukázané. Uvedené však súd mohol urobiť

ešte v roku 2014 dotazovaním dožiadaného orgánu, že napriek tomu, že o to žiadal, neboli

tvrdenia otca doložené dôkazmi. A ešte v roku 2014 tak mohol byť tento nedostatok

odstránený.

3./ Od vrátenia veci súdu prvej inštancie sťažovateľka nemá vedomosť, či súd

doručuje zásielky určené pre otca do Veľkej Británie príslušnému orgánu na základe listu

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2013, ak tieto otcovi doposiaľ

doručené neboli.

4./ Sťažovateľka nemôže súhlasiť s konštatovaním súdu, že ona v konaní spôsobila

prieťahy z dôvodu, že nemá vedomosť o pohybe a pobyte otca, o jeho zamestnaní, ani

o majetkových pomeroch, a preto celá ťarcha zisťovania a preukazovania ostáva na súde.

Sťažovateľka má za to že ak by aj poznala pobyt otca, neznamená to, že súd by mu úspešne

zásielky doručil. Ak by sťažovateľka mala vedomosť o majetkových pomeroch otca,

vychádzal by súd iba z jej vedomostí a tvrdení alebo by tieto tvrdenia museli byť

preukázané? Nie je povinnosťou sťažovateľky po 6 a pol roku od začatia konania poznať

aktuálny pobyt otca a jeho aktuálne majetkové pomery. Dokonca je to podľa sťažovateľky aj

nemožné, ak nie je v kontakte s otcom maloletého dieťaťa, pretože ten o dieťa nejaví žiaden

záujem.

5./ Vzhľadom na skutočnosť, že

- že konanie nie je po 6 a pol roku právoplatne skončené a v krátkom čase ani

skončené právoplatne nebude

- že súd od počiatku koná neefektívne

- že sťažovateľka prieťahy v konaní nespôsobila

- že ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré si zasluhuje osobitnú

pozornosť a promptnosť súdu,

považuje sťažovateľka požadované finančné zadosťučinenie za adekvátne.

6./ Sťažovateľka si uplatňuje trovy konania v celkovej výške 475,05 EUR...“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý si ústavný súd zapožičal) ústavný

súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

:

Dňa 2. marca 2012 bol okresnému súdu doručený návrh na úpravu práv a povinností

rodičov k maloletému dieťaťu , .

Dňa 19. marca 2012 bola uznesením ustanovená tlmočníčka na preklad návrhu, bolo

vydané uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka a výzvy na vyjadrenie sa k návrhu.

Zároveň bol daný pokyn na zistenie majetkových pomerov sťažovateľky.

Dňa 23. apríla 2012 boli okresnému súdu doručené preklady listín.

Dňa 1. júna 2012 bola uznesením tlmočníčke priznaná odmena.

Dňa 28. júna 2012 bola tlmočníčke uložená povinnosť preložiť do anglického jazyka

predvolanie na súdne pojednávanie. Toho istého dňa bol určený termín pojednávania na

26. november 2012.

Dňa 9. júla 2012 boli okresnému súdu doručené požadované preklady predvolaní.

Dňa 25. júla 2012 bola doručená správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia

rodinných pomerov.

Dňa 26. novembra 2012 bolo pojednávanie pre neúčasť otca maloletej (predvolanie

sa mu nepodarilo doručiť, matka – sťažovateľka nemala vedomosť o inej doručovacej

adrese otca) odročené na 10. december 2012.

Dňa 28. novembra 2012 bola na Pošte Košice I reklamovaná zásielka (dožiadanie

týkajúce sa spôsobu doručenia zásielky – predvolania otca na pojednávanie).

Dňa 10. decembra 2012 bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely zistenia

adresy pobytu otca maloletej.

Dňa 17. decembra 2012 doručila sťažovateľka písomné oznámenie týkajúce sa

adresy otca maloletej. Zároveň navrhla, aby súd ustanovil otcovi opatrovníka a pokračoval

v konaní.

Dňa 14. januára 2013 pošta oznámila okresnému súdu, že zásielka bola

pravdepodobne stratená.

Dňa 30. januára 2013 bol daný opakovaný pokyn na doručovanie zásielok odporcovi

do Veľkej Británie na adresu súdu Reading Country Court. Zásielky sa nepodarilo doručiť

(zásielka sa od predmetného súdu vrátila s prípisom, že je potrebné kontaktovať prokurátora

„Treasury Solicitor“).

Dňa 11. marca 2013 sa okresný súd obrátil so žiadosťou o súčinnosť pri doručovaní

zásielok (s otázkou, na aký orgán sa má súd v tejto veci obrátiť, resp. ako ďalej postupovať

vo veci doručovania písomností, ako aj výsluchu otca) na Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Dňa 18. marca 2013 bolo súdu doručené podanie sťažovateľky, v ktorom žiada

o čiastočné rozhodnutie vo veci, a to v rozsahu zverenia maloletej do starostlivosti matky.

Dňa 17. apríla 2013 bol okresnému súdu doručený prípis otca maloletej, v ktorom

uvádza, že mu boli doručené súdne dokumenty, a rád by sa vyjadril k niektorým

sťažovateľkou uvedeným tvrdeniam. S týmto cieľom súd žiada, aby dokumenty zaslal

agentúre „The Reciprocal Enforcement of Maintenance Orders (REMO)“ (Agentúra pre

recipročné vymáhanie plnenia súdnych príkazov k vyživovacej povinnosti).

Dňa 13. mája 2013 okresný súd vyzval ministerstvo, aby oznámilo, akým spôsobom

vybavilo žiadosť z 11. marca 2013.

Dňa 25. júna 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď ministerstva, z ktorej

vyplýva, že zásielky boli okresným súdom doručované na vecne nepríslušný súd (v súlade

s čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra

2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných

veciach v členských štátoch a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 je pre mesto

Reading príslušným súdom Royal Courts of Justice, a nie Reading Country Court, kam boli

zásielky adresované).

Dňa 27. júna 2013 okresný súd vydal pokyn na zaslanie dokumentov na Royal Courts

of Justice.

Dňa 12. júla 2013 bola zásielka expedovaná z okresného súdu.

Dňa 31. júla 2013 bolo okresnému súdU doručené potvrdenie o prijatí dokumentov

zo strany Royal Courts of Justice.

Dňa 3. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o tom, že zásielka

bola vo Veľkej Británii doručená adresátovi.

Dňa 12. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené oznámenie, že výsluch otca

maloletej sa uskutoční 18. novembra 2013.

Dňa 21. februára 2014 uložil okresný súd uznesením prekladateľke, aby preložila do

angličtiny žiadosť o podanie správy z 20. februára 2014 o výsluchu otca maloletej

adresovanú Royal Courts of Justice (ďalej len „žiadosť o podanie správy“).

Dňa 6. marca 2014 bol okresnému súdu doručený preklad žiadosti o podanie správy.

Dňa 20. marca 2014 rozhodol okresný súd o vyúčtovaní odmeny prekladateľke.

Dňa 24. marca 2014 bola žiadosť o podanie správy podaná na poštovú prepravu do

Veľkej Británie.

Dňa 9. júna 2014 požiadal okresný súd ministerstvo o súčinnosť pri riešení otázky,

ako ďalej postupovať pre účely zistenia, či zo strany dožiadaného súdu došlo k výsluchu

otca maloletej.

Dňa 16. júna 2014 požiadalo ministerstvo o zaslanie relevantných písomností pre

účely urgencie vybavenia dožiadania prostredníctvom Európskej justičnej siete

v občianskych a obchodných veciach.

Dňa 4. júla 2014 okresný súd zaslal ministerstvu požadované písomnosti.

Dňa 18. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie ministerstva, podľa

ktorého podľa informácie poskytnutej anglickým kontaktným bodom sa výsluch uskutočnil

18. novembra 2013 a zápisnica bude súdu zaslaná ihneď, ako bude podpísaná sudcom, ktorý

výsluch vykonal. Do toho času ministerstvo okresnému súdu zaslalo nepodpísanú kópiu

zápisnice o výsluchu.

Dňa 25. júla 2014 bola okresnému súdu doručená podpísaná zápisnica o výsluchu

otca maloletej.

Dňa 13. augusta 2014 okresný súd uznesením prekladateľke uložil, aby v lehote 20

dní preložila zápisnicu do slovenského jazyka.

Dňa 5. septembra 2014 bol okresnému súdu doručený preklad zápisnice.

Dňa 10. septembra 2014 okresný súd uznesením priznal prekladateľke odmenu za

preklad.

Dňa 21. januára 2015 nariadil okresný súd pojednávanie na 25. máj 2015 (náhradný

termín určil na 21. september 2015).

Dňa 23. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o doručení

predvolania zo strany Royal Courts of Justice.

Dňa 25. mája 2015 bol okresnému súdu doručený prípis otca maloletej, v ktorom

oznamuje, že zo zdravotných dôvodov sa nemôže zúčastniť nariadeného pojednávania ani

iných pojednávaní na Slovensku. V prípade potreby bude pripravený podrobiť sa výsluchu

prostredníctvom dožiadaného súdu vo Veľkej Británii.

Dňa 25. mája 2015 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na

21. september 2015.

Dňa 21. septembra 2015 sa konalo pojednávanie vo veci, na ktorom okresný súd

vyhlásil rozsudok, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi

bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu do 31. augusta 2004 mesačne sumou 120 €

a od 1. septembra 2014 do budúcna mesačne sumou 150 €.

Dňa 5. októbra 2015 bol rozsudok doručený právnej zástupkyni sťažovateľky.

Dňa 1. októbra 2015 okresný súd uznesením prekladateľke uložil, aby v lehote 20 dní

preložila rozsudok do anglického jazyka.

Dňa 19. októbra 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti

rozsudku z 21. septembra 2015.

Dňa 1. októbra 2015 okresný súd uznesením prekladateľke uložil, aby v lehote 20 dní

preložila odvolanie sťažovateľky do anglického jazyka.

Dňa 28. októbra 2015 bol okresnému súdu doručený preklad rozsudku a odvolania.

Dňa 4. novembra 2015 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní odmeny za

preklady.

Dňa 14. marca 2016 bol preklad textu odvolania a rozsudku podaný na poštovú

prepravu.

Dňa 30. marca 2016 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o prijatí dokumentov

zo strany Royal Courts of Justice.

Dňa 25. apríla 2016 bol spis s predkladacou správou predložený krajskému súdu, aby

rozhodol o podanom opravnom prostriedku.

Dňa 31. augusta 2016 krajský súd uznesením č. k. -414 zrušil

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 12. septembra 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 13. septembra 2016 okresný súd uznesením prekladateľke uložil, aby v lehote 20

dní preložila rozsudok krajského súdu do anglického jazyka.

Dňa 13. októbra 2016 bol okresnému súdu doručený preklad uznesenia krajského

súdu.

Dňa 17. októbra 2016 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní odmeny za

preklad.

Dňa 18. októbra 2016 bol preklad uznesenia krajského súdu odoslaný (podaný

na poštovú prepravu) otcovi maloletej.

Dňa 6. decembra 2016 bola na pošte reklamovaná zásielka podaná na poštovú

prepravu 18. októbra 2016, keďže do spisu nebola vrátená doručenka.

Dňa 7. februára 2017 pošta oznámila, že zásielka sa stratila na území Veľkej Británie.

Dňa 9. februára 2017 vyzval okresný súd prekladateľku na zaslanie ďalšieho

vyhotovenia prekladu uznesenia krajského súdu pre účely opätovného doručovania na

adresu otca.

Dňa 1. marca 2017 bol okresnému súdu doručený preklad uznesenia krajského súdu.

Dňa 6. marca 2017 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní odmeny za preklad.

Dňa 16. marca 2017 bolo uznesenie krajského súdu odoslané (podané na poštovú

prepravu) otcovi maloletej.

Dňa 23. júna 2017 bola na pošte reklamovaná zásielka podaná na poštovú prepravu

16. marca 2017, keďže do spisu nebola vrátená doručenka.

Dňa 26. júla 2017 pošta oznámila, že zásielka sa stratila na území Veľkej Británie.

Dňa 22. marca 2018 bolo nariadené pojednávanie na okresnom súde na 14. máj 2018.

Dňa 28. marca 2018 bolo prekladateľke uložené, aby v lehote 5 dní preložila

predvolanie na pojednávanie do anglického jazyka.

Dňa 6. apríla 2018 bol okresnému súdu doručený preklad predvolania na

pojednávanie.

Dňa 14. mája 2018 okresný súd pojednávanie odročil z dôvodu, že nebolo vykázané

doručenie predvolania na pojednávanie, resp. pre účely výsluchu otca maloletej dožiadaným

súdom v zahraničí, a zaobstaranie listinných dôkazov dokumentujúcich jeho majetkové

pomery.

Dňa 9. júla 2018 predložila sudkyňa vyššiemu súdnemu úradníkovi pokyn na

prípravu dožiadania – výsluch otca maloletej so žiadosťou o zaslanie listín.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedenom pod

sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

10.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem

iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (m. m.

, , ).

10.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému

konaniu uvádza, že vzhľadom na nutnosť prekladu úkonov a listín do cudzieho jazyka

a vzhľadom na nutnosť doručovania do cudziny možno posudzovanú záležitosť považovať

po vecnej stránke za zložitejšiu. Vo vzťahu k posudzovanému konaniu teda akceptuje

vyjadrenie predsedu okresného súdu, že vec je po skutkovej stránke „náročná“, pretože ide

o konanie s cudzím prvkom (napr. ). Na uvedenú skutočnosť ústavný súd

pri určení výšky finančného zadosťučinenia nemohol neprihliadnuť. Po právnej stránke

možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov.

10.3 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

10.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že konanie o úprave práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného

súdu o naplnenie účelu konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť

organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená

a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania. Ústavný súd

konštatuje, že trvanie napadnutého konania iba pred okresným súdom viac ako 6,5 roka je

v kontexte starostlivosti o maloleté dieťa už samo osebe neprimerané. Okrem toho okresný

súd bol danej veci aj krátkodobo opakovane nečinný, a to konkrétne od 28. októbra 2015 do

14. marca 2016 (päť mesiacov) a od 26. júla 2017 do 22. marca 2018 (sedem mesiacov),

pričom doručovanie písomností nepríslušnému orgánu (od 28. júna 2012 do 27. júna 2013)

tiež nemožno považovať za efektívny úkon, keďže následkom tohto postupu bolo

minimálne ročné obdobie, ktoré sa sústredilo iba na doručovanie, i keď ústavný súd vníma

ťažkosti spojené s doručovaním do cudziny (a súhlasí aj s tým, že okresný súd nemôže

zodpovedať za stratu zásielok v cudzine).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Uvedená nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je

ospravedlniteľná, pretože počas minimálne dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako

navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej

nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom iba sčasti

došlo v dôsledku zložitosti veci, ale uvedené obdobie možno uviesť na vrub okresnému

súdu. pritom v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci ‒a teda

vykonanie spravodlivosti ‒bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

11. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci bez

zbytočných prieťahov.

12. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

8 000 € najmä s odôvodnením, že „V dôsledku prieťahov v konaní došlo v prípade

sťažovateľky k následkom, ktoré sa už nedajú zásadne napraviť ani odstrániť. V konaní

nebolo doposiaľ rozhodnuté o výživnom na maloletú ani o dlžnom výživnom.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,

vzhľadom aj na povahu veci (starostlivosť o maloleté dieťa) považuje za primerané

vo výške 1 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že vec je zložitejšia,

pretože ide o konanie s cudzím prvkom.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 15. decembra 2017

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 30. júla 2018). Za dva úkony

vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný paušál dvakrát po

8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 € a režijný

paušál 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky predstavujú celkove sumu 475,05 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2018