Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 58/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti F. P., zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Bilickým, Farská 9, Nitra, pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Obvodným súdom Bratislava I pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo F. P., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. F. P., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia F.

P. v sume 275,95 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatpäť centov) na účet

advokáta JUDr. Juraja Bilického, Farská 9, Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -12

z 29. januára 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť F. P.(ďalej len „sťažovateľka“), v časti,

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom Obvodným súdom Bratislava I pod sp. zn. ).

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 3182/2014

z 22. mája 2014 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla, že predmetné

konanie začalo ešte 23. marca 1993 doručením žaloby J. Š., ktorou sa domáhal proti

sťažovateľke ako odporkyni v 1. rade a mestskej časti Bratislava – Staré Mesto

ako odporkyni v 2. rade určenia, že „je vlastníkom trojizbového bytu na 3. poschodí

v obytnom dome ... a tento byt sú mu odporcovia povinní vydať“. Súčasťou tohto vyjadrenia

bol podrobný prehľad procesných úkonov vykonaných v danej veci, z ktorého okrem iného

vyplýva, že:

„Dňa 21. 7. 1994 na súd doručené podanie navrhovateľa, obsahom ktorého bol...

návrh na zmenu žalobného petitu...

Dňa 19. 9. 1994 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom sa vykonalo

dokazovanie, zároveň bola súdom pripustená zmena žalobného návrhu v zmysle návrhu

navrhovateľa.

Dňa 22. 9. 1994 na súd doručené podanie navrhovateľa – návrh na vydanie

predbežného opatrenia.

Dňa 8. 11. 1994 do súdneho spisu doručené podanie odporkyne v 1. rade –

vyjadrenie a vzájomný návrh.

Dňa 2. 3. 1995 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie

o predbežnom opatrení, ktorým sa odporkyni v 1. rade zakázalo disponovať s bytom...

Dňa 8. 6. 1995 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom vykonané dokazovanie...

Dňa 26. 6. 1995 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený v poradí

prvý rozsudok č. kon.: -39, ktorým súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva

k bytu je neplatná a odporcovia majú predmetný byt vydať navrhovateľovi. Protinávrh

odporkyne súd zamietol.

Dňa 31. 8. 1995 na súd doručené odvolanie odporcu v 2. rade Mestskej časti

Bratislava – Staré Mesto.

Dňa 11. 9. 1995 na súd doručené odvolanie odporkyne v 1. rade...

Dňa 26. 4. 1996 odvolací súd vo veci na deň 29. 5. 1996 vytýčil termín pojednávania,

ktoré bolo z dôvodu žiadosti odporkyne v 1. rade pre jej neprítomnosť na území SR

odročené na deň 26. 6. 1996.

Dňa 26. 6. 1996 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. kon.: -69, ktorým rozhodnutím bol

potvrdený rozsudok súdu 1. stupňa...

Dňa 17. 9. 1996 do súdneho spisu doručené dovolanie odporcu v 2. rade...

Dňa 1. 10. 1996 do súdneho spisu doručené dovolanie odporkyne v 1. rade...

Dňa 25. 2. 1998 Najvyšší súd SR vo veci rozhodol rozsudkom č. kon.: 4 Cdo

65/1997-97, ktorým rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v

Bratislave na ďalšie konanie...

Dňa 12. 5. 1999 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 26. 5.

1999.

Dňa 18. 5. 1999 na súd doručené podanie navrhovateľa, ktorým súdu oznámil,

že nehnuteľnosť, ktorej sa spor týka, previedol na svojho syna a nevestu, navrhol pripustiť

zmenu účastníka konania.

Dňa 26. 5. 1999 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu

uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. kon.: -119, ktorým súd rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie...

Dňa 29. 5. 2000 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom súd uznesením pripustil

do konania vstup J. Š. a T. Š. ako navrhovateľov v 2. a 3. rade, pojednávanie bolo

odročené na deň 25. 9. 2000...

Dňa 25. 9. 2000 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre odporkyňou v 1. rade vznesenú námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu

Bratislava I...

Dňa 20. 12. 2000 na súd doručené podanie, ktorým odporkyňa v 1. rade navrhla

nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd navrhovateľom zakázal zdržať sa akéhokoľvek

konania spojeného s bytom, ktorý je predmetnom sporu...

Krajský súd v Bratislave o námietke zaujatosti rozhodol uznesením č. kon.:

14 -148 zo dňa 30. 3. 2001 tak, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci...

Dňa 13. 3. 2002 súd vydal písomné vyhotovenie uznesenia o pripustení vstupu do

konania J. Š. a T. Š. a uznesením č. kon.: -155 vydal predbežné opatrenie,

ktorým navrhovateľom uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania spojeného s bytom,

ktorý je predmetnom sporu.

Dňa 28. 3. 2002 na súd doručené odvolanie navrhovateľov podané voči rozh.

o predbežnom opatrení...

Dňa 19. 7. 2002 odvolací súd uznesením č. kon. -178 rozhodol

o podanom odvolaní a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil...

Dňa 27. 5. 2003 sa vo veci konalo pojednávanie, toto bolo za účelom doplnenia

dokazovania odročené na deň 27. 6. 2003. Dňa 27. 6. 2003 odporkyňa v prvom rade

požiadala súd o odročenie termínu pojednávania...

Dňa 7. 10. 2003 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu potreby

nariadenia znaleckého dokazovania odročené na neurčito.

Dňa 7. 10. 2003 súd uznesením nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom

z odboru písmoznalectvo – ručné písmo...

Dňa 25. 4. 2005 výzva súdu adresovaná ustanovenému znalcovi na prevzatie si

súdneho spisu.

Dňa 13. 7. 2005 ustanovený znalec predložil súdu vypracovaný znalecký posudok

spolu s vyúčtovaním znalečného...

Dňa 24. 3. 2006 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň

9.6.2006, odporca v 2. rade vyzvaný na predloženie potrebnej dokumentácie...

Dňa 9. 6. 2006 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 12. 9.

2006. Pojednávanie bolo zo zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne preložené na deň 19. 9.

2006.

Dňa 19. 9. 2006 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 22. 9.

2006.

Dňa 22. 9. 2006 bol na pojednávaní vo veci vyhlásený v poradí druhy rozsudok

č. kon. -267, ktorým súd konanie v časti návrhu navrhovateľa v 1. rade zastavil

a zároveň určil že kúpna zmluva o predaji bytu uzatvorená dňa 11. 12. 1990 je neplatná,

zároveň vzájomný návrh odporkyne v 1. rade zo dňa 8. 11. 1994 súd zamietol.

Dňa 12. 4. 2007 do súdneho spisu doručené odvolanie odporkyne v 1. rade...

Dňa 19. 11. 2008 odvolací súd vo veci vyhlásil rozsudok č. kon.: -294,

ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh zamietol.

V zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že dohoda o vydaní

nehnuteľnosti – bytu na ul. .... v časti bytu odporkyne v 1. rade je neplatná...

Dňa 26. 2. 2009 na súd doručené podanie – dovolanie navrhovateľov...

Dňa 15. 4. 2010 Najvyšší súd SR uznesením č. kon. -315 napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie...

Dňa 22. 8. 2012 na odvolací súd doručené podanie navrhovateľov – žiadosť

o rozhodnutie vo veci, oznámenie o úmrtí pôvodného navrhovateľa v 1. rade p. J. Š.

Dňa 30. 8. 2012 daný pokyn sudcu odvolacieho súdu na ďalší postup vo veci –

zistenie stavu dedičského konania po nebohom navrhovateľovi v 1. rade...

Dňa 20. 3. 2013 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom holo vyhlásené uznesenie

č. kon.: -389, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých

častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie...

Dňa 27. 3. 2014 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu potreby

ďalšieho dokazovania odročené na deň 29. 4. 2014.“

Následne bol vo veci „vytýčený ďalší termín pojednávania na deň 3. 6. 2014.“

Uvedené podľa názoru predsedníčky okresného súdu preukazuje, že „sa jedná o vec

po faktickej i právnej stránke zložitú, v konaní bolo potrebné vykonať rozsiahle

dokazovanie, bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. V predmetnej veci už tunajší

súd dvakrát meritórne rozhodol, došlo však k odlišnému právnemu posúdeniu veci sudcami

rôznych stupňov súdov. Zároveň v obdobiach od 23. 4. 1996 - 13. 8. 1996, 8. 4. 1997 - 12.

3. 1998, 5. 2. 2001 - 4. 6. 2001, 7. 5. 2002 - 17. 9. 2002, 20. 4. 2007 - 15. 12. 2008, 16. 4.

2009 - 5. 5. 2010 a od 27. 1. 2011 do 6. 5. 2013 sa súdny spis nachádzal v dispozícii

Krajského súdu v Bratislave ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo malo nemalý

vplyv na celkovú dĺžku súdneho konania. Na celkovú dĺžku súdneho konania malo o. i. vplyv

i to, že v danej veci došlo viackrát k zmene zákonného sudcu..., zároveň účastníci

opakovane realizovali svoje procesné práva..., o ktorých návrhoch bolo potrebné

rozhodnúť, pričom rozhodnutia súdu boli následne napádané opravnými prostriedkami.

Taktiež vytýčené pojednávania boli práve z dôvodov na strane účastníkov odročované na

neskoršie termíny.“.

Predsedníčka okresného súdu v označenom podaní a právny zástupca sťažovateľky

v podaní z 5. júna 2014 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce

plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie

a stav právnej istoty.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

).

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy skutkový stav

a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci. Predmetom

konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľov na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

o predaji bytu a o vzájomnom návrhu sťažovateľky na určenie neplatnosti dohody o vydaní

obytného domu v časti tohto bytu, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov.

Pokiaľ ide o skutkovú stránku, ústavný súd uznáva argumentáciu okresného súdu

o vyššej miere zložitosti prípadu objektívne zapríčinenej rozsiahlosťou dokazovania

skutkového stavu relevantného pre rozhodnutie danej veci, avšak zároveň konštatuje, že táto

skutočnosť nemôže zakladať dôvod na ospravedlnenie nečinnosti a neefektívnosti postupu

okresného súdu v tejto veci, ktorou by bolo možné zdôvodniť doterajšiu dĺžku konania,

a to najmä s poukazom na povahu veci, ktorá si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania

().

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu jej základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru.

Je zrejmé, že sťažovateľka predmetnému konaniu pripisovala veľký význam,

vzhľadom na to, že je spojené s „násilným zabránením v užívaní predmetného bytu

sťažovateľkou a jej rodinou“ zo strany pôvodného navrhovateľa v roku 1997 a tento stav

trvá až dosiaľ.

Ústavný súd konštatuje, že v priebehu celého konania bola sťažovateľka aktívna

a súčinnostná, pričom využívala viaceré svoje procesné oprávnenia (podávala procesné

návrhy, návrhy vo veci samej, návrhy na doplnenie dokazovania, opravné prostriedky).

Na túto skutočnosť poukázala aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení. Keďže

zodpovednosť za vznik týchto prekážok postupu konania nemôže znášať okresný súd,

ústavný súd túto okolnosť zohľadnil pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia

(podobne , , ).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd opierajúc sa o svoju konštantnú judikatúru zastáva názor, že napadnuté

konanie, ktoré nebolo právoplatne skončené od roku 1993, nie je potrebné osobitne

vyhodnocovať a hodnotiť jednotlivé procesné úkony vykonané okresným súdom v jeho

doterajšom priebehu. V okolnostiach danej veci už samotná dĺžka konania (21 rokov)

je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná a nepochybne

signalizuje, že v napadnutom konaní dosiaľ nedošlo k naplneniu účelu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie právnej neistoty

účastníkov konania (m. m. , , ).

Súdne konanie, ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho,

ako to je v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia vcelku považovať

za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v i právom podľa

ods. 1 dohovoru (, , ).

Obranu okresného súdu spočívajúcu vo viacerých zmenách zákonného sudcu

rozhodujúceho v danej veci ústavný súd neakceptoval, pretože táto skutočnosť nemôže byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

Podľa ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby namietajúcej porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru vysloví, že porušenie týchto práv

vzniklo nečinnosťou, môže prikázať, aby ten, kto tieto práva porušil, vo veci konal

[podobne ]. Ústavný súd preto v súlade

so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľky prikázal okresnému súdu,

aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania, no najmä na jeho neprimeranú

dĺžku, ktorá predlžuje stav právnej neistoty sťažovateľky do takej miery, že sa jej právo

na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate, ústavný súd

priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ktoré zaviazal uhradiť

okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky JUDr. Peter Stodola v sťažnosti z 12. júla 2013

vyčíslil trovy konania sumou 275,95 € pozostávajúcou z dvoch úkonov právnej služby

(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonaných v roku 2013)

v sume po 130,17 € a dvoch režijných paušálov v sume po 7,81 €. Dňa 29. novembra 2013

advokát JUDr. Juraj Bilický listom z 21. novembra 2013 oznámil, že právnemu zástupcovi

sťažovateľky bol na vlastnú žiadosť pozastavený výkon advokácie. Počas obdobia

pozastavenia ho poveril zastupovaním. Na zmenu právneho zástupcu sťažovateľky ústavný

súd reagoval v bode 4 výroku nálezu. Keďže suma požadovaná právnym zástupcom

sťažovateľky neodporuje sume vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, rozhodol o jej priznaní tak,

ako to je uvedené v bode 4 výroku nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014