Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 37/2013
PDF · 210.32 KB
No categories available
III. ÚS 37/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2013 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci
sťažnosti Ing. P. Ch., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., P., pre namietané porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 148/2008 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. 4 C 46/2002) takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. P. Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 148/2008
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 148/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. P. Ch. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia Ing. P.
Ch. v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet
jeho advokáta JUDr. M. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 37/2013-10
z 22. januára 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. Ch., P. (ďalej len „sťažovateľ“),
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 148/2008.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 132/13 zo 4. marca
2013 vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:
„... dňa 22. 02. 2002 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Ing. P. Ch. o vrátenie
majetkového prospechu. Nakoľko návrh neobsahoval všetky náležitosti riadneho návrhu,
súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania, na zaplatenie súdneho poplatku za
návrh. Navrhovateľ pôvodne nezaplatil súdny poplatok za návrh v stanovenej lehote, preto
súd konanie zastavil uznesením č. k. 4 C/46/02 z 31. 10. 2003. V lehote na podanie
odvolania proti tomuto uzneseniu navrhovateľ súdny poplatok za návrh zaplatil, preto súd
autoremedúrou následne predmetné uznesenie zrušil.
Navrhovateľ doplnil návrh v zmysle § 42 ods. 3 O. s. p. až podaním doručeným súdu
dňa 24. 02. 2004.
Prvé pojednávanie sa konalo 22. 4. 2005, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom
vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatrie na preskúmanie
duševného stavu navrhovateľa...
MUDr. Ž. predložila súdu vypracovaný znalecký posudok dňa 20. 2. 2006...
Následne bol vytýčený termín pojednávania na 22. 9. 2006, ktorý bol zrušený
z dôvodu, že zákonný sudca... bol preložený na KS Trenčín...
Dňa 15. 10. 2007 sa konalo na OS Trnava ešte pojednávanie, kde bol prítomný
i navrhovateľ (toto pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely zistenia, či H. O.
súhlasí s ustanovením za opatrovníka sťažovateľovi, pozn.).
Medzi tým súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Ps/8/2008 ohľadom
pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa zistil, že
predmetné konanie bolo zastavené uznesením č. k. 6 Ps/8/2008-267 z 20. 6. 2011...
Sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 19. 4. 2012, kedy sa pojednávanie konalo
a súd pripustil rozšírenie návrhu navrhovateľa... Pojednávanie bolo odročené na 3. 7. 2012
z dôvodu potreby vypočuť svedka M. K...
Následne navrhovateľ doložil do spisu dňa 25. 6. 2012 plnomocenstvo pre inú fyzickú
osobu, aby ho v konaní zastupovala... Súd uznesením č. k. 6 C/148/2008-286 z 27. 6. 2012
nepripustil toto zastupovanie...
3. 7. 2012 súd... riadne pojednával, vypočúval volaného svedka. Následne odročil
pojednávanie na 4. 10. 2012 (pre účely doplnenia dokazovania, pozn.)...
Navrhovateľ i Dipl. Ing. K. sa voči predmetnému uzneseniu odvolali... súd predložil
odvolania na rozhodnutie na KS v Trnave...
Spis s rozhodnutím o odvolaní nebol vrátený do 27. 9. 2012, preto súd zrušil termín
pojednávania z dôvodu, že sa doposiaľ nevrátil spis z KS v Trnave.
Rozhodnutie o odvolaní bolo súdu z KS doručené dňa 9. 11. 2012...
Na pojednávaní dňa 22. 1. 2013 súd vo veci pojednával, účastníkom uviedol, ako sa
mu javí právne vec v zmysle § 118 O. s. p. a dal účastníkom priestor zaujať k tomu
stanovisko.
Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na 26. 2. 2013, kedy vyhlásil dokazovanie
za skončené a odročil pojednávame na 19. 3. 2013 za účelom vyhlásenia rozsudku...“
Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení taktiež uviedla:
„Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o spor o vydanie majetkového
prospechu, resp. o zaplatenie sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom navrhovateľ
postupne rozširoval predmet sporu... Postup navrhovateľa je do značnej miery účelový
v súvislosti s využívaním okolností týkajúcich sa jeho duševného stavu.
K rýchlosti konania neprispela ani skutočnosť, že vec bola opakovane prideľovaná
iným sudcom, čo však bolo spôsobené ich odchodom z daného súdu, alebo z dôvodu zmeny
obsadenia súdu alebo z dôvodu zániku, či znovuobnovenia Okresného súdu Piešťany, čo
príslušný konajúci sudca nemôže ovplyvniť...
Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní...“
Dňa 21. marca 2013 bolo ústavnému súdu doručené stanovisko sťažovateľa
k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom sa ohradil proti jeho tvrdeniu o účelovom správaní
sťažovateľa v súvislosti so zneužívaním duševného stavu; za tento úkon právnej služby si
uplatnil náhradu trov konania v sume 137,97 €. Sťažovateľ uviedol, že súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania danej veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C/148/2008 ústavný súd zistil, že procesné úkony
v danej veci boli vykonané tak, ako ich opísala podpredsedníčka okresného súdu, preto ich
považuje za preukázané, na doplnenie však uvádza:
- Dňa 22. februára 2013 bolo okresnému súdu doručené rozšírenie návrhu
navrhovateľa. Na základe tohto návrhu okresný súd na pojednávaní konanom 26. februára
2013 uznesením vylúčil „konanie navrhovateľa proti odporkyni vo veci: 1. návrhu
na vyplatenie 1/2-ice trhovej hodnoty nehnuteľnosti v N., ktorú Ing. M. predala a kúpila si
novú nehnuteľnosť v P. spolu s navýšením trhovej hodnoty o 15 % od roku 2002; 2. návrhu
na vyplatenie sumy 2.331,- Sk spolu s 15 % úrokom od roku 2002“ na samostatné konanie,
čo odôvodnil potrebou vykonať nové dokazovanie. Uznesenie okresného súdu č. k. 6 C
148/2008-452 z 26. februára 2013 nadobudlo právoplatnosť 19. marca 2013.
- Na pojednávaní konanom 19. marca 2013 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým
návrh sťažovateľa (doručený okresnému súdu 22. februára 2002, doplnený podaniami
doručenými okresnému súdu 24. februára 2004 a 17. septembra 2012, pozn.) zamietol
a zaviazal ho zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Rozsudok č. k. 6 C/148/2008-454
z 19. marca 2013 bol doručený účastníkom konania hneď po pojednávaní. Dňa 3. apríla
2013 podal sťažovateľ proti uvedenému rozsudku odvolanie. Vec dosiaľ nebola predložená
odvolaciemu súdu na rozhodnutie z dôvodu, že spis bol 21. marca 2013 predložený
ústavnému súdu.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 148/2008.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
V obsahu označených práv zaručených ústavou a dohovorom nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02, III. ÚS 344/2011).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len
čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd
(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
1. Predmetom posudzovaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým
sa od bývalej manželky (po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
dohodou z 9. augusta 1995, pozn.) domáhal vrátenia majetkového prospechu z titulu
bezdôvodného obohatenia. Ústavný súd konštatuje, že takýto typ konania tvorí bežnú súčasť
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a v zásade nevykazuje znaky skutkovej alebo
právnej zložitosti.
2. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil, že
tento už vo svojom návrhu z 21. februára 2002 uviedol adresu, na ktorej mu nebolo možné
doručiť poštovú zásielku – výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh, pretože
sa odsťahoval. Okresný súd následne zisťoval jeho pobyt prostredníctvom Registra
obyvateľov Slovenskej republiky, Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej
stráže a Sociálnej poisťovne, čo prispelo k predĺženiu posudzovaného konania. Svoju
poplatkovú povinnosť si sťažovateľ splnil až po doručení mu (10. novembra 2003)
rozhodnutia okresného súdu č. k. 4 C/46/02-41 z 31. októbra 2003 o zastavení konania.
Tieto skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia.
V ďalšom priebehu konania bol sťažovateľ aktívny, využil svoje procesné práva
a viackrát dopĺňal petit návrhu, podával návrhy na doplnenie dokazovania, podal opravný
prostriedok proti procesnému rozhodnutiu okresného súdu. Sťažovateľ sa osobne zúčastnil
všetkých pojednávaní vykonaných okresným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd
poukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv
účastníkov konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť
v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci
(napr. III. ÚS 242/03).
3. Pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie zbytočných
prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu, ústavný súd
poukazuje predovšetkým na to, že trvanie napadnutého konania (viac ako 11 rokov) je už
samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a nezlučiteľné s ústavnými a medzinárodnými
zárukami základných práv a slobôd.
Konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len
na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s čl. 48 ods. 2 ústavy bez
toho, aby ústavný súd osobitne vyhodnocoval, prípadne osobitne uvádzal jednotlivé obdobia
nečinnosti (obdobne napr. II. ÚS 3/09, IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 473/2011). Podobne
hodnotí stav konania i Európsky súd pre ľudské práva, pokiaľ ide o záruky základného
práva na urýchlené prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ako z prehľadu procesných úkonov uvedených v I. časti tohto nálezu vyplýva,
okresný súd dosiaľ neodstránil právnu neistotu sťažovateľa, pretože vec nie je dosiaľ
právoplatne skončená, teda stav právnej neistoty účastníkov konania okresný súd
neodstránil ani po uplynutí viac ako 11 rokov od podania návrhu na začatie konania.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ako aj ostatné okolnosti
posudzovaného prípadu dospel ústavný súd k záveru, že v konaní vedenom okresným
súdom pod sp. zn. 6 C/148/2008 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej
osoby alebo právnickej osoby namietajúcej porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vysloví, že porušenie týchto práv
vzniklo nečinnosťou, môže prikázať, aby ten, kto tieto práva porušil, vo veci konal
[podobne § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd preto v súlade
so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľa prikázal okresnému súdu
konať v danej veci bez zbytočných prieťahov, a to jednak pokiaľ bude v zmysle rozhodnutia
odvolacieho súdu povinný v budúcnosti vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne aj len
pri doručovaní rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania, ako aj pri rozhodovaní
o časti návrhu sťažovateľa, ktorý vylúčil na samostatné konanie (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 26 000 €.
Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania ústavný súd priznal sťažovateľovi
finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku
nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
Právny zástupca sťažovateľa si v podaní doručenom ústavnému súdu 22. januára
2013 uplatnil trovy konania v sume 855,14 € (za dva úkony právnej služby – príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti plus dva režijné paušály) a v podaní
doručenom ústavnému súdu 21. marca 2013 trovy konania v sume 137,97 € (za jeden úkon
právnej služby – stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume
269,58 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2012) v sume
po 127,16 € a dva režijné paušály v sume po 7,63 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd
(bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania za tretí
úkon právnej služby, t. j. stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, pretože toto
neobsahovalo žiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie ústavného súdu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2013