Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 37/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti Ing. P. Ch., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., P., pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. P. Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. P. Ch. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia Ing. P.

Ch. v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet

jeho advokáta JUDr. M. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -10

z 22. januára 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. Ch., P. (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 132/13 zo 4. marca

2013 vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:

„... dňa 22. 02. 2002 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Ing. P. Ch. o vrátenie

majetkového prospechu. Nakoľko návrh neobsahoval všetky náležitosti riadneho návrhu,

súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania, na zaplatenie súdneho poplatku za

návrh. Navrhovateľ pôvodne nezaplatil súdny poplatok za návrh v stanovenej lehote, preto

súd konanie zastavil uznesením č. k. z 31. 10. 2003. V lehote na podanie

odvolania proti tomuto uzneseniu navrhovateľ súdny poplatok za návrh zaplatil, preto súd

autoremedúrou následne predmetné uznesenie zrušil.

Navrhovateľ doplnil návrh v zmysle až podaním doručeným súdu

dňa 24. 02. 2004.

Prvé pojednávanie sa konalo 22. 4. 2005, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom

vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatrie na preskúmanie

duševného stavu navrhovateľa...

MUDr. Ž. predložila súdu vypracovaný znalecký posudok dňa 20. 2. 2006...

Následne bol vytýčený termín pojednávania na 22. 9. 2006, ktorý bol zrušený

z dôvodu, že zákonný sudca... bol preložený na KS Trenčín...

Dňa 15. 10. 2007 sa konalo na OS Trnava ešte pojednávanie, kde bol prítomný

i navrhovateľ (toto pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely zistenia, či H. O.

súhlasí s ustanovením za opatrovníka sťažovateľovi, pozn.).

Medzi tým súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. ohľadom

pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa zistil, že

predmetné konanie bolo zastavené uznesením č. k. -267 z 20. 6. 2011...

Sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 19. 4. 2012, kedy sa pojednávanie konalo

a súd pripustil rozšírenie návrhu navrhovateľa... Pojednávanie bolo odročené na 3. 7. 2012

z dôvodu potreby vypočuť svedka M. K...

Následne navrhovateľ doložil do spisu dňa 25. 6. 2012 plnomocenstvo pre inú fyzickú

osobu, aby ho v konaní zastupovala... Súd uznesením č. k. -286 z 27. 6. 2012

nepripustil toto zastupovanie...

3. 7. 2012 súd... riadne pojednával, vypočúval volaného svedka. Následne odročil

pojednávanie na 4. 10. 2012 (pre účely doplnenia dokazovania, pozn.)...

Navrhovateľ i Dipl. Ing. K. sa voči predmetnému uzneseniu odvolali... súd predložil

odvolania na rozhodnutie na KS v Trnave...

Spis s rozhodnutím o odvolaní nebol vrátený do 27. 9. 2012, preto súd zrušil termín

pojednávania z dôvodu, že sa doposiaľ nevrátil spis z KS v Trnave.

Rozhodnutie o odvolaní bolo súdu z KS doručené dňa 9. 11. 2012...

Na pojednávaní dňa 22. 1. 2013 súd vo veci pojednával, účastníkom uviedol, ako sa

mu javí právne vec v zmysle a dal účastníkom priestor zaujať k tomu

stanovisko.

Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na 26. 2. 2013, kedy vyhlásil dokazovanie

za skončené a odročil pojednávame na 19. 3. 2013 za účelom vyhlásenia rozsudku...“

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení taktiež uviedla:

„Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o spor o vydanie majetkového

prospechu, resp. o zaplatenie sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom navrhovateľ

postupne rozširoval predmet sporu... Postup navrhovateľa je do značnej miery účelový

v súvislosti s využívaním okolností týkajúcich sa jeho duševného stavu.

K rýchlosti konania neprispela ani skutočnosť, že vec bola opakovane prideľovaná

iným sudcom, čo však bolo spôsobené ich odchodom z daného súdu, alebo z dôvodu zmeny

obsadenia súdu alebo z dôvodu zániku, či znovuobnovenia Okresného súdu Piešťany, čo

príslušný konajúci sudca nemôže ovplyvniť...

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní...“

Dňa 21. marca 2013 bolo ústavnému súdu doručené stanovisko sťažovateľa

k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom sa ohradil proti jeho tvrdeniu o účelovom správaní

sťažovateľa v súvislosti so zneužívaním duševného stavu; za tento úkon právnej služby si

uplatnil náhradu trov konania v sume 137,97 €. Sťažovateľ uviedol, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že procesné úkony

v danej veci boli vykonané tak, ako ich opísala podpredsedníčka okresného súdu, preto ich

považuje za preukázané, na doplnenie však uvádza:

- Dňa 22. februára 2013 bolo okresnému súdu doručené rozšírenie návrhu

navrhovateľa. Na základe tohto návrhu okresný súd na pojednávaní konanom 26. februára

2013 uznesením vylúčil „konanie navrhovateľa proti odporkyni vo veci: 1. návrhu

na vyplatenie 1/2-ice trhovej hodnoty nehnuteľnosti v N., ktorú Ing. M. predala a kúpila si

novú nehnuteľnosť v P. spolu s navýšením trhovej hodnoty o 15 % od roku 2002; 2. návrhu

na vyplatenie sumy 2.331,- Sk spolu s 15 % úrokom od roku 2002“ na samostatné konanie,

čo odôvodnil potrebou vykonať nové dokazovanie. Uznesenie okresného súdu č. k. 6 C

148/2008-452 z 26. februára 2013 nadobudlo právoplatnosť 19. marca 2013.

- Na pojednávaní konanom 19. marca 2013 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým

návrh sťažovateľa (doručený okresnému súdu 22. februára 2002, doplnený podaniami

doručenými okresnému súdu 24. februára 2004 a 17. septembra 2012, pozn.) zamietol

a zaviazal ho zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Rozsudok č. k. -454

z 19. marca 2013 bol doručený účastníkom konania hneď po pojednávaní. Dňa 3. apríla

2013 podal sťažovateľ proti uvedenému rozsudku odvolanie. Vec dosiaľ nebola predložená

odvolaciemu súdu na rozhodnutie z dôvodu, že spis bol 21. marca 2013 predložený

ústavnému súdu.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

V obsahu označených práv zaručených a dohovorom nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (napr. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom posudzovaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým

sa od bývalej manželky (po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

dohodou z 9. augusta 1995, pozn.) domáhal vrátenia majetkového prospechu z titulu

bezdôvodného obohatenia. Ústavný súd konštatuje, že takýto typ konania tvorí bežnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a v zásade nevykazuje znaky skutkovej alebo

právnej zložitosti.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil, že

tento už vo svojom návrhu z 21. februára 2002 uviedol adresu, na ktorej mu nebolo možné

doručiť poštovú zásielku – výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh, pretože

sa odsťahoval. Okresný súd následne zisťoval jeho pobyt prostredníctvom Registra

obyvateľov Slovenskej republiky, Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej

stráže a Sociálnej poisťovne, čo prispelo k predĺženiu posudzovaného konania. Svoju

poplatkovú povinnosť si sťažovateľ splnil až po doručení mu (10. novembra 2003)

rozhodnutia okresného súdu č. k. -41 z 31. októbra 2003 o zastavení konania.

Tieto skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia.

V ďalšom priebehu konania bol sťažovateľ aktívny, využil svoje procesné práva

a viackrát dopĺňal petit návrhu, podával návrhy na doplnenie dokazovania, podal opravný

prostriedok proti procesnému rozhodnutiu okresného súdu. Sťažovateľ sa osobne zúčastnil

všetkých pojednávaní vykonaných okresným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv

účastníkov konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť

v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci

(napr. ).

3. Pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie zbytočných

prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu, ústavný súd

poukazuje predovšetkým na to, že trvanie napadnutého konania (viac ako 11 rokov) je už

samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a nezlučiteľné s ústavnými a medzinárodnými

zárukami základných práv a slobôd.

Konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len

na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s bez

toho, aby ústavný súd osobitne vyhodnocoval, prípadne osobitne uvádzal jednotlivé obdobia

nečinnosti (obdobne napr. , , ). Podobne

hodnotí stav konania i Európsky súd pre ľudské práva, pokiaľ ide o záruky základného

práva na urýchlené prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ako z prehľadu procesných úkonov uvedených v I. časti tohto nálezu vyplýva,

okresný súd dosiaľ neodstránil právnu neistotu sťažovateľa, pretože vec nie je dosiaľ

právoplatne skončená, teda stav právnej neistoty účastníkov konania okresný súd

neodstránil ani po uplynutí viac ako 11 rokov od podania návrhu na začatie konania.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ako aj ostatné okolnosti

posudzovaného prípadu dospel ústavný súd k záveru, že v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby namietajúcej porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru vysloví, že porušenie týchto práv

vzniklo nečinnosťou, môže prikázať, aby ten, kto tieto práva porušil, vo veci konal

[podobne ]. Ústavný súd preto v súlade

so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľa prikázal okresnému súdu

konať v danej veci bez zbytočných prieťahov, a to jednak pokiaľ bude v zmysle rozhodnutia

odvolacieho súdu povinný v budúcnosti vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne aj len

pri doručovaní rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania, ako aj pri rozhodovaní

o časti návrhu sťažovateľa, ktorý vylúčil na samostatné konanie (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 26 000 €.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania ústavný súd priznal sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku

nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľa si v podaní doručenom ústavnému súdu 22. januára

2013 uplatnil trovy konania v sume 855,14 € (za dva úkony právnej služby – príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti plus dva režijné paušály) a v podaní

doručenom ústavnému súdu 21. marca 2013 trovy konania v sume 137,97 € (za jeden úkon

právnej služby – stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume

269,58 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2012) v sume

po 127,16 € a dva režijné paušály v sume po 7,63 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd

(bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania za tretí

úkon právnej služby, t. j. stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, pretože toto

neobsahovalo žiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie ústavného súdu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013