Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 12/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou Čillovou, advokátska

kancelária, 29. augusta 474/23, Turčianske Teplice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

16 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd Martin

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Lucie Čillovej, advokátska kancelária,

29. augusta 474/23, Turčianske Teplice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 11. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

«... Sťažovateľka je matkou maloletej ,

a maloletej , , ktoré pochádzajú z manželstva sťažovateľky

a pána , ktorých manželstvo bolo rozvedené na základe

rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 22.10.2013, č. k. .

Maloleté boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením

výživného vo výške 95,- Eur mesačne na maloletú a vo výške 85 € mesačne

na maloletú , vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Sťažovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.10.2015 domáhala zvýšenia

výživného na maloleté deti vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala

od posledného rozhodovania súdu o výživnom. Návrh bol doručený na OS Martin dňa

2.11.2015. Konanie je vedené na OS Martin pod. sp. zn. .

Súd vytýčil termín pojednávania na deň 23.02.2016. Termín pojednávania sa nekonal

z dôvodu práceneschopnosti sudkyne a pojednávanie sa odročilo na neurčito.

V období od 23.02.2016 do dnešného dňa, súd neurobil v tomto smere žiadny úkon

k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa sťažovateľka nachádza, a to všetko napriek tomu,

že ide o vec starostlivosti o maloletých.

Sťažovateľka podala na OS Martin urgenciu na vytýčenie termínu pojednávania.

Urgencia bola doručená OS Martin dňa 28.03.2017.

Sťažovateľka podala k rukám predsedníčky súdu Okresného súdu Martin sťažnosť

účastníka konania - /doručená dňa 27.09.2017/ na zbytočné prieťahy v súdnom konaní

vedenom na OS Martin pod sp. zn. v zmysle

o súdoch v znení neskorších predpisov.

V odpovedi predsedníčky OS Martin zo dňa 23.10.2017 je vymedzené: „Vaša

sťažnosť je opodstatnená, ako však vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu, Okresný súd

Martin je vo veľmi kritickej personálnej situácii... Z uvedeného dôvodu Vám v tejto kritickej

situácii na Okresnom súde neviem uviesť, kedy bude vo Vašej veci vytýčený termín

pojednávania.“

Máme za to, že v danom konaní dochádza k prieťahom v konaní. Zastávame názor, že

pri účinnejšom a dôslednejšom postupe okresného súdu by sa konanie mohlo urýchliť

a nemuselo by v ňom dochádzať k prieťahom.

... V danej veci sťažovateľka poukazuje na nasledovné:

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: a/ zložitosť veci,

b/ správanie účastníka a c/ postup súdu (napr. ).

Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ).

A/ Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, zastávame právny názor, že dĺžka

posudzovaného konania nie je závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

b/ Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, zastávame právny názor nie je tu žiadna významná okolnosť,

ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či

a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

c/ Zastávame právny názor, že okresný súd bol v danej veci nečinný. Uvedená

nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Súd nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu dlhodobej právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku a dohovoru.

... Sťažovateľka požaduje priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré odôvodňuje:

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby

prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti

bez zbytočných prieťahov. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty

Sťažovateľka má pocit obrovskej frustrácie, pomalým a neefektívnym konaním súdu

v predmetnom konaní. Stratená viera v spravodlivosť je spôsobená postupom súdu.

Demokratickom právnom štáte nemožno pripustiť takýto postup súdu, pretože tým dochádza

k výraznému oslabeniu právnej istoty občanov a ich dôvery v ochranu ich základných

ústavných práv zo strany orgánov štátnej moci.

Sťažovateľka poukazuje na to, že súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži

na jej upevňovanie a rozvíjanie.

Okresný súd Martin bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných

dôvodov absolútne nečinný. Konanie ako celok je poznačené neefektívnosťou súdu.

Je zrejmé, že súd zmysluplne nesmeruje ku konečnému meritórnemu rozhodnutiu veci.

... Sťažovateľka sa nachádza v stave dlhodobej právnej neistoty... Sťažovateľka

svojím správaním neprispela k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom. Je vecou

štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná prekážka,

nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní.

Zastávame právny názor, že deklarovanie porušenia základného práva nie je

v konkrétnej veci možné považovať za dostatočné a do úvahy prichádza v tomto prípade

i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Na dovŕšenie ochrany práv

porušených nečinnosťou všeobecného súdu považujeme za potrebné priznať aj finančné

zadosťučinenie.

Nekonanie zo strany súdu v danej veci výrazne zasahuje do rodičovských práv

sťažovateľky ako matky maloletých detí. Sťažovateľka podala návrh na zvýšenie výživného,

pretože nastala podstatná zmena pomerov od posledného rozhodovania súdu ohľadom

vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom Zvýšené výživné, ktoré je predmetom

konania je potrebné na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Matka je nútená vzhľadom

na zvýšené nevyhnuté výdavky na maloleté deti požičiavať si peniaze, vzhľadom na to, že

otec nie je ochotný prispieť dcéram nad rozsah súdom určenej vyživovacej povinnosti

určenej rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 22.10.2013, č. k. .

V zmysle zákona o rodine má byť životná úroveň detí a rodičov rovnaká. Zákon pred

potreby rodiča stavia potreby dieťaťa. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú

starostlivosť rodiča o dieťa. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným

plneniam, pretože matka nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj

všetky ostatné potreby a to hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, stravovanie

a pod...»

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný

súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené boli.

2. Okresnému súdu Martin prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5000 € /v sume

päťtisíc eur/, ktoré je Okresný súd Martin povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Martin je povinný uhradiť sťažovateľke -

trovy právneho zastúpenia v sume 312,34 € za 2 úkony právnej pomoci... na účet jej právnej

zástupkyni JUDr. Lucii Čillovej... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu listom sp. zn. Spr 9/18 z 1. februára 2018, ktorá popísala chronológiu

úkonov vykonaných v danej veci, uviedla vyjadrenia zákonných sudcov v napadnutom

konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... Vyjadrenie zákonného sudcu Mgr. Petra Majchera, ktorý sa vo veci sp. zn.

stal zákonným sudcom dňa 4.12.2017:

Uvedená právna vec mi bola pridelená Dodatkom č. 10 k Rozvrhu práce na rok 2017

zo dňa 28.11.2017, účinným dňa 04.12.2017.

Skutková a právna zložitosť sporu:

V konaní o zvýšenie výživného sa musí súd zamerať prioritne na zisťovanie zmeny

pomerov účastníkov konania. Vo veci boli predkladané a zo strany súdu zisťované

zárobkové pomery účastníkov ako i vyčíslenie výdavkov na maloleté deti.

Uvedenie všetkých procesných úkonov od podania návrhu dňa 02.11.2015:

lustrácia súvisiacich spisov dňa 09.11.2015

uznesenie č.k. -19 zo dňa 09.11.2015 o ustanovení kolízneho

opatrovníka maloletým deťom

doručovaný návrh, vz. 63 a poučenie 09.11.2015 - spis predložený zákonnej sudkyni

dňa 11.11.2015 spis s určeným termínom pojednávania na deň 23.01.2016 vrátený

kancelárii

dňa 11.12.2015 oznámené účastníkom, že bol chybne vytýčený termín, správny má

byť 23.02.2016 o 08.30 hod.

z dôvodu náhleho ochorenia zákonnej sudkyne zrušený termín pojednávania

na základe Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce na rok 2016 účinného dňa 26.04.2016

z dôvodu dlhodobej PN JUDr. Braškovej bola vec po prerozdelení vecí pridelená Mgr. Eve

Marčekovej

dňa 23.05.2016 bola vec predložená zákonnej sudkyni na vytýčenie termínu

pojednávania

na základe Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce na rok 2017 účinným dňa 22.06.2017

z dôvodu zániku funkcie sudcu Mgr. Evy Marčekovej bola vec pridelená sudkyni JUDr.

Miroslave Korbašovej

na základe Dodatku č. 10 k Rozvrhu práce na rok 2017 účinným dňa 04.12.2017

(05.12.2017) bola vec pridelená z dôvodu materskej dovolenky sudkyne JUDr. Miroslavy

Korbašovej sudcovi Mgr. Petrovi Majcherovi

dňa 12.12.2017 bol vytýčený termín pojednávania na deň 26.01.2018 o 10.00 hod.

na pojednávaní dňa 26.01.2018 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd schválil

rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

dňa 30.01.2018 bol rozsudok expedovaný

v súčasnosti sa čaká na dôjdení doručeniek a vyznačí sa právoplatnosť

a vykonateľnosť

Prekážky postupu konania:

Uviesť nedokážem, to je otázka na predchádzajúcich sudcov.

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobila sťažovateľka:

V priebehu konania neboli zistené prieťahy spôsobené sťažovateľkou.

Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom:

Prieťahy podľa môjho názoru boli spôsobené od pridelenia veci Mgr. Eve

Marčekovej dňa 26.04.2016 do pridelenia veci JUDr. Korbašovej 22.06.2017, keďže to bolo

obdobie bez akéhokoľvek úkonu.

Záver:

Možno konštatovať že v období od 26.04.2016 do 22.06.2017 došlo k zbytočným

prieťahom.

Iné okolnosti:

V súčasnosti je vec skončená, k ďalším prieťahom nedochádza.

Z vyššie uvedeného prehľadu úkonov vyplýva, že v súčasnej dobe vo veci koná štvrtý

zákonný sudca, keď predchádzajúci sudcovia buď odišli na materskú dovolenku alebo do

starobného dôchodku. Je pochopiteľné, že každý zákonný sudca, ktorý do konania vstúpi,

musí si preštudovať celý spisový materiál, oboznámiť sa s výpoveďami účastníkov a určiť

ďalší procesný postup.

Vyjadrenie predsedníčky Okresného súdu Martin

Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu

práv sťažovateľov na spravodlivý a rýchly proces ponechávame na rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky, ktorý zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci pri zohľadňovaní povahy konania, správanie účastníka konania

a spôsob, akým súd vo veci postupoval.

Sudcovia Okresného súdu Martin sú dlhodobo značne pracovne vyťažení

a v dôsledku toho nie sú schopní konať všetky potrebné úkony urýchlene tak, ako by to

zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo

možnom najrýchlejšom rozhodnutí vo veci. V súčasnosti z počtu 16 sudcov je vo výkone 13

sudcov.

Vyslovene súhlasíme s upustením pojednávania vo veci, nakoľko od ústneho

pojednávania neočakávame ďalšie objasnenie veci.“

4. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne už v ústavnej sťažnosti

z 13. novembra 2017 oznámila, že „netrvá na verejnom ústnom pojednávaní v jej veci“.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

6. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je

uvedená v bode I.3 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa

spornými nestali. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiaceho

spisu, preto pri posudzovaní napadnutého konania z týchto vychádzal, avšak opomenul

duplicitné opísanie týchto úkonov.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní „o zvýšenie výživného na maloleté deti“ vedenom pod sp. zn.

došlo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

10. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

11.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

zvýšenie výživného na maloleté deti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú

starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného

znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (m. m.

, , ).

11.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od skutkovej zložitosti veci. Po právnej stránke

možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov.

11.3 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

11.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v posudzovanom konaní nečinný minimálne od 26. apríla

2016 do 22. júna 2017. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,

pretože počas viac ako jedného roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka a jej maloleté

deti v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Vzhľadom aj na povahu veci (išlo o zvýšenie

výživného na maloleté deti) v okolnostiach danej veci nebolo možné prihliadať na tzv.

„objektívne okolnosti“, teda na to, že sudcovia okresného súdu „sú dlhodobo značne

pracovne vyťažení“, na ktoré v danej veci poukázala predsedníčka súdu. Ústavný súd už

v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom citovanú

predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa pre tento účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v

oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri

napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri

posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Pri

posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto nebolo možné prihliadnuť na opakované zmeny

zákonných sudcov v posudzovanom konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

12. Pretože okresný súd rozsudkom č. k. -110 z 26. januára 2018

v napadnutom konaní rozhodol, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky podľa § 56

ods. 3 písm. a) , pričom o tomto návrhu rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

13. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5 000 € najmä s odôvodnením: „Sťažovateľka má pocit obrovskej frustrácie, pomalým

a neefektívnym konaním súdu v predmetnom konaní. Stratená viera v spravodlivosť je

spôsobená postupom súdu.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,

vzhľadom aj na povahu veci (zvýšenie výživného na maloleté deti) považuje za primerané

vo výške 1 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že vec bola medzičasom

schválenou rodičovskou dohodou ukončená.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

14. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 13. novembra

2017). Za dva úkony vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 €

a režijný paušál v sume dvakrát po 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 312,34 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

15. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018