Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 356/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, Rakúsko, zastúpeného advokátom Mgr. Milanom Kantuľákom,

Advokátska kancelária, Na pažiti 19, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 10

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Slovenskej

republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

upovedomením a konaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vedeným pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla

2014 doručená sťažnosť , , Rakúsko (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a

(ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru upovedomením a konaním Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vedeným pod sp. zn.

IV Pz 221/13/1000. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 17. apríla 2014.

Sťažovateľ tvrdí, že trestné stíhanie vedené proti nemu pre ohováranie ministra vlády

Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“) je neústavné, a má byť preto zrušené už

v prípravnom konaní. Okrem toho polemizuje s ústavnosťou niekoľkých ďalších konaní

popísaných v bodoch 24  26.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľky Prezídia Policajného zboru,

Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry Bratislava

(ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-385/NKA-PK-BA-2013 z 5. augusta 2013 bolo proti

sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c)

s poukazom na ustanovenie na

tom skutkovom základe, že 14. marca 2013 rozoslal na viaceré konkrétne označené mailové

adresy „Výzvu pre ministra dopravy Jána Počiatka (test na prítomnosť omamných

a psychotropných látok v tele)“, v ktorej uviedol, že „Naše informácie, že užívate omamné

a psychotropné látky sú zatiaľ overené z troch zdrojov“ a „Tiež Vás žiadame, aby ste nám

zodpovedali na otázku, či si myslíte, že výkon funkcie ministra je zlučiteľný s užívaním

uvedených látok“, pričom túto výzvu uverejnil na konkrétne označených voľne prístupných

internetových stránkach, čím oznámil nepravdivý údaj o možnej konzumácii omamných

a psychotropných látok ministrom dopravy Slovenskej republiky Ing. Jánom Počiatkom

(ďalej aj „poškodený“) a tento údaj následne ďalej šíril prostredníctvom sociálnych sietí,

pričom táto informácia bola značnou mierou spôsobilá ohroziť vážnosť poškodeného

Ing. Jána Počiatka u spoluobčanov, poškodiť ho v jeho osobnom živote, vo funkcii ministra

a spôsobiť mu vážnu ujmu na jeho cti, ľudskej dôstojnosti a odbornosti.

3. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“)

č. k. -7 z 3. septembra 2013 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu

vyšetrovateľa zamietnutá ako nedôvodná.

4. Sťažovateľ návrhom zo 16. septembra 2013 požiadal generálnu prokuratúru

o zrušenie už označeného právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia postupom podľa

.

5. Prípisom generálnej prokuratúry č. k. -10 z 5. februára 2014

bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa oznámené, že neboli zistené dôvody na zrušenie

napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry v spojení s uznesením vyšetrovateľa. Prípis bol

právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 17. februára 2014.

6. Sťažovateľ považuje za podstatné, že poškodený Ing. Ján Počiatek verejne v online

diskusii denníka „Plus 1 deň“ na otázku čitateľa , či sa podrobí testu na zistenie

prítomnosti omamných a psychotropných látok v jeho tele, odpovedal, že kedykoľvek sa

podrobí, keď ho o to ktokoľvek požiada. Následne sťažovateľ ako novinár zaslal

inkriminovaný mail, v ktorom poškodeného žiadal o to, aby sa podrobil testu na zistenie

prítomnosti omamných a psychotropných látok. Súčasne adresoval predsedovi vlády

Slovenskej republiky otázku, či si myslí, že výkon funkcie ministra je zlučiteľný s užívaním

omamných a psychotropných látok.

7. Poškodený sa testu dobrovoľne nepodrobil, ale podal trestné oznámenie na

sťažovateľa ako novinára pre prečin ohovárania. Sťažovateľ ešte predtým, ako sa dozvedel

o podaní trestného oznámenia, podal žalobu proti poškodenému, ktorou sa dožadoval, aby

bol poškodený zaviazaný na vykonanie testu na zistenie prítomnosti omamných

a psychotropných látok v jeho tele. Poškodený sa napokon podrobil testu na zistenie

prítomnosti omamných a psychotropných látok na území Rakúskej republiky.

8. Podľa názoru sťažovateľa napadnutým upovedomením z 5. februára 2014, ako aj

konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu a

dohovoru, ale aj a 2 a dohovoru.

9. Sťažovateľ je novinár, pričom vo svojej novinárskej činnosti sa venoval otázke

verejného záujmu, pretože to, či člen vlády užíva omamné a psychotropné látky, je vecou

verejného záujmu. K tomu smerovala i druhá otázka sťažovateľa určená predsedovi vlády,

a to, či považuje výkon funkcie ministra za zlučiteľný s užívaním omamných

a psychotropných látok. Sťažovateľ si ako novinár overoval pravdivosť informácií

získaných od jeho zdrojov a pýtal sa poškodeného ako člena vlády, či splní svoj sľub, ktorý

prezentoval verejne, a podrobí sa testu s cieľom, aby sa potvrdila alebo vyvrátila pravdivosť

informácií zo zdrojov sťažovateľa. Za položenie otázky, v ktorej nebol prezentovaný žiaden

nepravdivý fakt, čelí sťažovateľ trestnému stíhaniu, ktoré je aprobované napadnutým

upovedomením generálnej prokuratúry. Už len samotné trestné konanie predstavuje tzv.

chilling effect jednak pre sťažovateľa, ale tiež aj pre ostatných novinárov, ktorí sa o túto

problematiku nebudú môcť zaujímať. Inými slovami, do právoplatného skončenia trestného

konania sa nebude môcť žiadny novinár poškodeného opýtať, či užíva, alebo neužíva

omamné a psychotropné látky, a či splní svoj verejný prísľub. Takýto postup podľa

sťažovateľa narúša činnosť novinárov ako strážnych psov demokracie a porušuje slobodu

prejavu a právo na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej moci, ktorým generálna

prokuratúra nepochybne je. Treba tiež zdôrazniť, že trestný postih za ohováranie sa

vyžaduje len vtedy, ak sa ním ohrozujú práva maloletých, podporuje terorizmus a pod., a nie

vtedy, ak si sťažovateľ overoval pravdivosť zdrojov v otázke, ktorá je predmetom verejného

záujmu. Generálna prokuratúra sa nevysporiadala so všetkými námietkami sťažovateľa, jej

upovedomenie nie je dostatočne odôvodnené. Tým došlo k porušeniu

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 10 dohovoru. Aprobovaním trestného stíhania generálna

prokuratúra vyvolala chilling effect nielen pre sťažovateľa, ale aj pre ostatných novinárov,

pričom je podstatná časová súvislosť tohto chilling effectu. Inými slovami, diskusia o tom,

či poškodený užíva alebo neužíva omamné a psychotropné látky, je na mieste práve vtedy,

keď osoba zastáva vysokú politickú funkciu, a nie po ukončení trestného konania, kedy je

predpoklad, že túto funkciu už nebude zastávať. Takéto trestné konanie vedené proti

sťažovateľovi preto predstavuje určitý druh cenzúry, a teda zásah do slobody prejavu

s cieľom neinformovať o legitímnej téme, o ktorej majú médiá povinnosť informovať.

10. Sťažovateľ žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa , SR

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Upovedomením

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, spis. zn. -10 zo dňa

05.02.2014 a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo.

2. Zrušuje sa v celom rozsahu Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, spis. zn. -10 zo dňa 05.02.2014 a vec sa vracia Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky na ďalšie konanie, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi

do 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho

zástupcu Mgr. Milana Kantuľáka.“

II.

11. Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. -10 z 5. februára 2014

adresovaného právnemu zástupcovi sťažovateľa vyplýva, že neboli zistené dôvody

na zrušenie uznesenia okresnej prokuratúry z 3. septembra 2013 v spojení s uznesením

vyšetrovateľa z 5. augusta 2013. Podanie právneho zástupcu sťažovateľa zo 16. septembra

2013 bolo po obsahovej stránke posúdené ako návrh na zrušenie právoplatného uznesenia

okresnej prokuratúry z 3. septembra 2013 v spojení s uznesením vyšetrovateľa z 5. augusta

2013, a to postupom podľa . Podľa názoru generálnej prokuratúry

uznesenie o vznesení obvinenia treba považovať za zákonné a dôvodné. Skutočnosti zistené

pred vznesením obvinenia a dôkazy zadovážené po začatí trestného stíhania boli

dostatočným podkladom na vyslovenie záveru, že sa prečin stal a že ho spáchal sťažovateľ.

Zo spáchania protiprávneho konania je sťažovateľ usvedčovaný výpoveďou poškodeného,

obsahom emailu zo 14. marca 2013 adresovaného Ministerstvu dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Úradu vlády Slovenskej republiky

a prezidentovi Slovenskej republiky, ako aj vytlačenými článkami z internetových stránok

www.smer.sk a www.ginn.pro, ktoré obsahujú nepravdivú informáciu, ako aj správu

viedenského toxikologického laboratória z 11. apríla 2013, z ktorej vyplýva, že analýzou

vzorky vlasov poškodeného odobratej 25. marca 2013 neboli nájdené žiadne drogy a ich

metabolity a neboli zistené žiadne náznaky užívania benzodiazepínov a príbuzných látok

v pozorovanom období, ktoré je vzhľadom na dĺžku skúmaných vlasov približne

trojmesačné pred odobratím vzorky vlasov. Je teda preukázané, že sťažovateľom uvádzaný

a prostredníctvom počítačovej siete prezentovaný a rozširovaný údaj o užívaní omamných

a psychotropných látok poškodeným ako politikom a verejne známou osobou je nepravdivý

a má taký charakter, že je spôsobilý značne ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť

jeho postavenie vo verejnom živote a zamestnaní a tiež spôsobiť narušenie vzťahov v jeho

manželstve a rodine. Sťažovateľovo konanie bolo pokryté zavinením, a to minimálne

na úrovni nepriameho úmyslu. Keďže od poškodeného požadoval vykonanie testu

na zistenie drog v jeho tele, bol nepochybne uzrozumený so skutočnosťou, že výsledok

testovania môže byť aj negatívny, čo znamená, že informáciu rozširoval s vedomím, že

môže byť aj nepravdivá.

III.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia tiež neprípustné návrhy, návrhy nespĺňajúce predpísané náležitosti

a zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

14. Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

15. Jadrom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého za položenie otázky

poškodenému ako členovi vlády (v ktorej nebol prezentovaný žiaden nepravdivý fakt), či

splní svoj verejne prezentovaný sľub a podrobí sa testu s cieľom, aby sa potvrdila, alebo

vyvrátila pravdivosť zdrojov sťažovateľa, čelí teraz trestnému stíhaniu, pričom už len

samotné toto trestné stíhanie predstavuje tzv. chilling effect tak pre sťažovateľa, ako aj pre

ostatných novinárov. Žiaden novinár sa nebude môcť do skončenia trestného stíhania opýtať

poškodeného, či užíva, alebo neužíva omamné a psychotropné látky, a či splní svoj verejný

prísľub.

16. Ústavný súd pripomína, že podľa a nasl. generálny

prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) je oprávnený rozhodnúť

o zrušení právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta vydaného v prípravnom

konaní, ak takým rozhodnutím, alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

Ide teda o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno preskúmať právoplatné

rozhodnutie vydané v rámci prípravného konania. Je to akási analógia ďalšieho

mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je dovolanie. Kým dovolanie umožňuje

preskúmanie právoplatných konečných rozhodnutí vo veci samej, právomoc generálneho

prokurátora sa týka právoplatných rozhodnutí prijatých v prípravnom konaní. Dotknutá

strana trestného konania je oprávnená podať generálnemu prokurátorovi návrh na postup

podľa a nasl. (porov.: Šimovček, I., Jalč, A., Szabová, E.: Revízia

rozhodnutí v trestnom konaní, Praha: Leges, 2015, s. 126 a nasl.).

17. Ústavný súd konštantne veľmi citlivo vníma zásahy do slobody prejavu. Ústavný

súd vytváral túto judikatúru na pôdoryse súkromného (, bod 21;

bod 38; , , , ) aj správneho

práva (). Ľudsko-právne delikátne prostredie práva trestného však nie je

v tomto smere kultivované judikatórne a ani teoreticky.

18. Ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných opravných prostriedkov

budovaných „zdola“ skonštruovaná dodatočne „zhora“, aby pokryla rozhodnutia a zásahy

verejnej moci v ich celej šírke a rozmanitosti. Táto univerzálnosť ústavnej sťažnosti

umožňuje prieskum rôznych paralelných konaní, ale v špecifických situáciách aj čiastkové

rozhodnutia v konaniach, pre ktoré sú typické pomerne autonómne fázy a ktoré ešte nie sú

celkovo ukončené (). Ústavný súd už výnimočne konštatoval porušenie

ústavných práv aj v súvislosti so vznesením obvinenia (, ).

19. Ústavný súd po zvážení všetkých okolností danej veci uprednostnil uplatnenie

princípu subsidiarity. Sťažovateľ nie je stíhaný väzobne. Všeobecné súdy sú v prvom rade

povolané ochraňovať slobodu a férovosť () a predmetná vec je príležitosť

na rozvoj judikatúry k skutkovej podstate ohovárania, a to zvlášť v situácii, keď

sťažovateľovo správanie vykazuje znaky strategickej litigácie. Z uvedených dôvodov

ústavný súd odmietol sťažnosť ako neprípustnú, pretože v sťažovateľovej veci prebieha

neukončené súdne trestné konanie sp. zn. , a tak má ešte účinné právne

prostriedky nápravy na ochranu slobody prejavu. Stíhanie ohovárania verejných činiteľov

stálo pri zrode štrasburskej judikatúry slobody prejavu (Lingens v. Rakúsko) a na

štrasburskej úrovni, u nás a v Českej republike (populárne porov: Pomluva – vstupenka za

mříže? In: Extra ligové noviny 4/2011; dostupné na internete:

http://llp.cz/magaziny/pomluva-vstupenka-za-mrize/). prebiehajú diskusie o ústavnosti

skutkovej podstaty ohovárania. Ústavný súd zaznamenal aj pozície prokuratúry k slobode

prejavu (uznesenie Krajskej prokuratúry v Bratislave -6 In:

www.pravnelisty.sk).

20. Podľa názoru ústavného súdu je už teraz zrejmé, že pri konečnom hodnotení veci

bude potrebné vysporiadať sa s viacerými závažnými okolnosťami, ktoré sú pre

posudzovanie zásahov do slobody prejavu relevantné a rozhodujúce. Nanajvýš neutrálne

ústavný súd uvažuje, že je relevantné posúdiť, či veta „Naše informácie, že užívate omamné

a psychotropné látky sú zatiaľ overené z troch zdrojov.“ vôbec môže byť v kontexte veci

testovaná kritériom pravdivosti, zvlášť z perspektívy subsidiarity trestného práva

a z perspektívy, že skutok mal smerovať proti verejnému činiteľovi a nositeľovi moci

(). Bude potrebné zvážiť aj tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého poškodený

verejne v on-line diskusii na otázku čitateľa, či sa podrobí testu na zistenie prítomnosti

omamných a psychotropných látok v jeho tele, odpovedal, že sa testu kedykoľvek podrobí,

keď ho o to ktokoľvek požiada, čo by znamenalo, že samotný poškodený sa pripojil v tejto

otázke k verejnej diskusii, pričom sťažovateľ ako novinár v nej pokračoval v duchu toho, čo

poškodený sám prisľúbil.

21. Trestná ochrana cti, tzv. urážkové právo, má pôvod ešte v statickejšej, menej

urbánnej a menej „profánnej“ spoločnosti s úplne inými informačnými tokmi, ako poznáme

v súčasnosti (porov. Vojáček, L. Urážky, pomluvy, nactiutrhání: ochrana cti

v československém trestním právu. Praha: Eurolex Bohemia, 2006, ISBN 8086861511; tiež

Acta Iuridica Olomucensia, 2013, Vol. 8, Supplementum na téma: Ochrana cti – aspekty

teoretické, praktické a historické). Zvlášť takáto ochrana ústavných činiteľov je ústavne

povážlivá, napríklad ak vezmeme do úvahy osud § 102, § 103 a osobitne § 156 ods. 3

bývalého (porov. , uznesenie uverejnené pod č. ,

tiež uznesenie č. k. -88 a č. k. -104 a novely ,

a ). Ústavný súd si v tomto smere vie

predstaviť konanie o súlade iniciované všeobecnými súdmi.

22. Napokon ústavný súd podotýka, že obsah sťažnosti je nejednoznačný v otázke,

ktoré práva považuje sťažovateľ za porušené, resp. v súvislosti s ktorými právami žiada, aby

ústavný súd vyslovil ich porušenie. Z titulnej strany sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ

namieta porušenie a , dohovoru, ako aj

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V rámci

ďalšieho textu sťažnosti namieta porušenie a 2 a , ako aj

čl. 6 ods. 1 a čl. 10 dohovoru (porov. tiež bod 24).

23. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že ústavné

súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených.

V prebiehajúcom trestnom konaní, resp. v konaní, ktoré bolo iba začaté, možno i prípadné

protiústavné procesné vady napraviť v rámci celého konania obvyklým a zákonom

predvídateľným spôsobom, a to predovšetkým samotnými všeobecnými súdmi. Ingerenciu

ústavného súdu do rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní je preto v prípravnom

trestnom konaní potrebné považovať, azda s výnimkou úplne mimoriadnej situácie,

za neprípustnú. Spravidla teda, až po právoplatnom skončení trestného konania možno

na ústavnom súde namietať také pochybenia verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho

dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv

a slobôd (m. m. , , , , ).

Ústavný súd musí z uvedených dôvodov sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú,

pretože v sťažovateľovej veci prebieha neukončené súdne trestné konanie sp. zn.

, a po rozhodnutí všeobecných súdov je ústavný súd pripravený posúdiť

ústavnosť ich rozhodnutí. (Ústavný súd doručí uznesenie aj Okresnému súdu Bratislava III.)

24. Nad rámec uvedeného treba uviesť, že sťažovateľ svoju sťažnosť často dopĺňal

a žiadal jej rozšírenie podľa vývoja jeho veci. Prvé dve doplnenia samotného sťažovateľa,

teda nie jeho právneho zástupcu, z augusta a novembra 2014 označené ako doplnenia k číslu

predmetnej veci však súvisia s inými sťažovateľovými trestnými vecami týkajúcimi sa

volebného práva a praktík exekútorov a nemajú žiadnu väzbu k predmetnej veci. V tejto

časti pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Ústavný

súd preto ani nevyzýval sťažovateľa na odstránenie náležitostí jeho sťažnosti (napr.

doloženie splnomocnenia pre advokáta), pretože dôvodov na odmietnutie jeho „rozšírenej“

sťažnosti bolo viacero. (i) Vo veci volieb prezidenta, kde sťažovateľ volil dvakrát a bol

stíhaný pre prečin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda, sťažovateľ napadol

uznesenie generálneho prokurátora č. k. -8 z 18. júna 2014, ktorým

rozhodol, že uznesením o zastavení stíhania bol porušený zákon v prospech sťažovateľa,

pretože odôvodnenie neobsahovalo dôkazy, o ktoré boli opreté skutkové tvrdenia, zvlášť

hodnotenie svedeckých výpovedí. Ústavný súd rozumie, že rozhodnutím ex offo bola

zhoršená jeho pozícia v trestnom konaní, ale uznesenie vychádza zo zákonných kompetencií

generálneho prokurátora, má procesný charakter (jeho účelom je lepšie odôvodnenie

rozhodnutia) a ústavný súd tam nenašiel znaky adresnej svojvôle smerovanej proti nemu.

(ii) Napadnuté upovedomenie generálnej prokuratúry č. k. -8

z 9. septembra 2014, ktorým malo byť porušené právo na inú právnu ochranu, odôvodnene

vysvetľuje, že preskúmavané uznesenie krajskej prokuratúry konštatujúce oneskorenosť

opravného prostriedku sťažovateľa proti vzneseniu obvinenia pre ohováranie exekútorov

bolo podané oneskorene. Navyše v obidvoch veciach platia závery o neprípustnosti ako

v „hlavnej“ sťažnosti (bod 15 a nasl.).

25. Z podania právneho zástupcu doručeného ústavnému súdu 31. marca 2015

vyplýva, že proti sťažovateľovi bola podaná obžaloba, a tak žiada ústavný súd, aby prikázal

Okresnému súdu Bratislava III, aby sa zdržal ďalšieho konania vo veci sp. zn. ,

kým ústavný súd neposúdi ústavnosť vznesenia obvinenia. V tomto podaní je právnym

zástupcom sťažovateľa JUDr. Michal Mandzák bez doloženého splnomocnenia.

26. Ďalšie tri podania právneho zástupcu JUDr. Michala Mandzáka súviseli

so samotným konaním sp. zn. , so sťažovateľovou snahou ho nahrávať (porov.

tiež. ), prenášať cez internet, fotiť prokurátora a taktiež súviseli so zmenou

pojednávacej miestnosti na menšiu. Tieto veci sú samostatnou zložkou, vláknom veci

(porov. bod 22) a chýba pri nich splnomocnenie advokátovi. Ak všeobecné súdy budú

pokračovať v zásahoch a sťažnosti budú podané riadne (), nie

v komplikovanej „skrumáži“ s hlavnou vecou, ústavný súd sa k nim vyjadrí, pretože otázka

nahrávania na pojednávaní je stavebným prvkom našej judikatúry (). V tejto

časti ústavný súd vec odmieta pre nesplnenie zákonom predpísaných záležitostí.

27. Ústavný súd tu však neutrálne musí dodať, že si váži občiansku iniciatívu

( bod 67, , ), ale horlivosť jednotlivcov sa musí

zmestiť do procesných foriem, aby oni sami nezmarili úsilie a vec ochrany slobody.

Triezvosť do úsilia má priniesť spolupráca s advokátom.

28. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

29. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2016