Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 290/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1

a a práv podľa , 3 a 4 a a 3

písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Trnava sp. zn. z 28. januára 2016 a uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 11. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

(ďalej len „“) a práv podľa , 3 a 4 a

ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 28. januára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“)

a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 11. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 13. januára 2016 požiadal

okresný súd o prepustenie z väzby podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože predchádzajúce rozhodnutia

neobsahovali „primerané a zákonom vyžadované odôvodnenie...“.

3. Okresný súd nariadil výsluch sťažovateľa (proti sťažovateľovi bolo vznesené

obvinenie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

v znení neskorších predpisov, pozn.) na 28. január 2016, keď ho v tomto

termíne dal sudca aj predviesť. Obhajca a prokurátor boli tiež upovedomení o mieste a čase

výsluchu a napadnutým rozhodnutím okresný súd žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby zamietol a „nenahradil väzbu probačným a mediačným dohľadom“.

4. Proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ písomnú

sťažnosť, v odôvodnení ktorej namietal, že týmto rozhodnutím boli porušené jeho práva

na obhajobu, a to v tej podobe, že o výsluchu nebol včas a riadne upovedomený „tak, ako to

má na mysli dikcia paragrafu 72 ods. 2 veta piata za bodkočiarkou “.

Napadnutým uznesením krajského súdu však bola sťažnosť sťažovateľa zamietnutá.

5. Sťažovateľ v podanej sťažnosti nachádza porušenie svojich označených práv

v tom, že postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu bola porušená jednak

zásada kontradiktórnosti konania a tiež jeho právo na obhajobu. Krajský súd sa tiež

nezaoberal jeho konkrétnymi námietkami uvedenými v sťažnosti a neskúmal ich

opodstatnenosť, pričom tvrdí, že upovedomenie o výsluchu mu nikdy nebolo doručené, čím

boli podľa neho porušené jeho označené práva uvedené v bode 1.

6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol v bode 1, že jeho základné právo

na preskúmateľné väzobné rozhodnutie podľa , 2 a 5 a , 3 a 4

dohovoru, právo na obhajobu podľa a dohovoru

napadnutým rozhodnutím okresného súdu porušené bolo. V bode 2 navrhol vysloviť

porušenie jeho práv označených v bode 1 (navyše aj základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu).

V bode 3 petitu žiadal, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu

a prikázal mu v jeho veci znovu konať a rozhodnúť. Súčasne sa v bodoch 5 a 6 petitu

domáhal priznania finančného zadosťučinenia (od krajského súdu a tiež okresného súdu

v sume po 2 500 €).

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

9. Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5,

a , ako aj práv podľa , 3 a 4 a a 3

písm. c) dohovoru napadnutým uzneseniami okresného súdu a krajského súdu, ako aj

postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

10. Podľa osobná sloboda sa zaručuje. Podľa

nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný

záväzok. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Podľa každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa

obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu

obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podľa čl. 5 ods. 1

dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť

slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným

zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b) zákonné zatknutie alebo

iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa

zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné

zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny

orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody

domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho

spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia

pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,

alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie

alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,

alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Podľa čl. 5 ods. 3

dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami

odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú

osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený

v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže podmieniť

zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý,

kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh

na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody

a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu... Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený

z trestného činu má tieto minimálne práva: obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu

podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu

poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.

II.A

K namietanému porušeniu označených práv zaručených a dohovorom

napadnutým rozhodnutím okresného súdu

11. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby podľa , pričom zároveň rozhodol

podľa aj o tom, že väzbu sťažovateľa nenahradí

dohľadom probačného a mediačného úradníka súdu.

12. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity. Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci

vychádza zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj

ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je

daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

13. Sťažovateľ mal právo podať proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu

sťažnosť (čo aj urobil) 2. februára 2016, v ktorej predniesol tie isté námietky, ako to uvádza

v sťažnosti podanej ústavnému súdu v bodoch 2 až 5. O tejto sťažnosti bol oprávnený a aj

povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti

sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o tejto časti sťažnosti.

14. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v časti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.B

K namietanému porušeniu označených práv zaručených a dohovorom

napadnutým rozhodnutím krajského súdu

15. Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd preskúmal

námietky sťažovateľa a tiež relevantné podklady, ktoré si zadovážil zo spisu okresného

súdu, a konštatoval, že sťažnosť možno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už

citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V

súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky,

pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti

(obdobne napr. , , ). Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Posúdenie veci všeobecným súdom sa tak môže stať predmetom kritiky zo strany

ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom

rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne

popreli účel a význam zákonného predpisu (, , ,

).

17. Podstatné námietky sťažovateľa sú založené na argumentácii uvedenej v bodoch

2 až 5 tohto uznesenia. V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti

ústavný súd zistil po preskúmaní jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 11. januára 2016 (č.

l. 180 a 181 súdneho spisu), že sudca okresného súdu termín neverejného zasadnutia určil

na 28. január 2016 v úprave z 18. januára 2016 (č. l. 183), pričom jeho obhajca JUDr. Ján

Januška bol o termíne konania upovedomený už 18. januára 2016 (mailom) a 19. januára

2016 aj poštou. Do Ústavu na výkon väzby bola 18. januára 2016 faxom

doručená žiadosť okresného súdu o predvedenie spolu s pripojenou návratkou

pre sťažovateľa, ktorú mal podpísať, ale podľa zistenia ústavného súdu v spise absentuje

podpísaná návratka od obžalovaného na termín zasadnutia na 28. január 2016, pričom ústav

na výkon väzby sťažovateľa aj eskortoval na neverejné zasadnutie. Nemožno preto vylúčiť

skutočnosť, že o termíne neverejného zasadnutia sťažovateľ naozaj nebol informovaný,

ako uvádza v sťažnosti. Na druhej strane zo súdneho spisu vyplýva, že okresný súd

postupoval v súlade s a zaslal predvolanie na výsluch sťažovateľovi

a najmä jeho obhajcovi včas. Zo zápisnice z neverejného zasadnutia (č. l. 189 a 190)

konaného 28. januára 2016 súčasne vyplýva, že sťažovateľ, resp. jeho obhajca túto

námietku nepredniesol ihneď na tomto zasadnutí, ale urobil tak až v sťažnosti z 1. februára

2016 proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu (č. l. 195 až 198), ktorú doručil

okresnému súdu 2. februára 2016. Z tejto zápisnice je však tiež zrejmé, že sťažovateľ a jeho

obhajca boli osobne prítomní a vypovedali pred sudcom okresného súdu aj za účasti

prokurátora, podali aj opravný prostriedok, teda v žiadnom prípade nemohla byť porušená

zásada kontradiktórnosti konania a nemohlo byť porušené jeho právo na obhajobu, ako to

uvádza sťažovateľ. Krajský súd to napokon potvrdil aj vo svojom napadnutom rozhodnutí

na s. 3. Zo sťažnosti, ako aj zistení ústavného súdu teda vyplýva, že minimálne obhajca

sťažovateľa kvalifikovaným spôsobom a v dostatočnom časovom predstihu získal

informácie, že sa výsluch sťažovateľa koná 28. januára 2016, pričom ani on, ani sťažovateľ

na pojednávaní pred okresným súdom nenamietali nejaké vady v súvislosti s predvolávaním

sťažovateľa a ani nežiadali stanoviť nový termín pojednávania. Inak povedané, ochrana

označených práv nemôže byť iba prísne formálna, iluzórna alebo akademická, ak z hľadiska

materiálneho bol prípadný formálny nedostatok konvalidovaný v ďalšom priebehu

posudzovania žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, najmä v rámci druhostupňového

súdneho konania.

18. Obdobne k iným opakujúcim dôvodom týkajúcim sa nedostatočného

odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ústavný súd poznamenáva, že aj keď je pravdou,

že krajský súd mu nedal odpoveď na všetky jeho námietky uvedené v sťažnosti proti

napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, na druhej strane primerane, jasne a zrozumiteľne

odkázal na predchádzajúce závery uvedené v rozhodnutí krajského súdu z 19. novembra

2015, keďže dôvody sťažovateľa v jeho posledných žiadostiach o prepustenie z väzby pre

jej nezákonnosť sa v značnej miere iba opakovali a vo vzťahu k jednotlivým právam ich

predtým podrobne skúmal a vysvetlil aj ústavný súd vo veci sťažovateľa pod sp. zn.

.

19. Na základe uvedeného ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru,

že medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom jednotlivých označených

základných práv podľa a práv podľa dohovoru citovaných v bode 10 neexistuje taká

príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie

konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení, a preto sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú, pričom

podrobnejšie a bližšie k obsahu označených práv odkazuje aj na svoje predchádzajúce

závery uvedené v odôvodnení uznesenia sp. zn. z 3. februára 2016, pričom

rozhodnutie sťažovateľ dobre pozná, pretože bolo mu bolo doručené 7. marca 2016.

20. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa a tiež jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2016