Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 433/2016
PDF · 408.24 KB
No categories available
II. ÚS 433/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval
sťažnosť mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica, Námestie rodiny 1, Bratislava,
právne zastúpenej advokátom Mgr. Jozefom Štefankom, PhD., LL.M., Grösslingová 6-8,
Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20
ods. 1, 4 a 5 a čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8
ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej
kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry Bratislava, vo veci
vedenej pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 a príkazom jej vyšetrovateľa na prehliadku
iných priestorov a pozemkov ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 z 12. novembra 2015,
postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej prokuratúry
vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 181/15/1000 a jej prípismi č. VII/1 Gv 181/15/1000-10
z 29. decembra 2015 a č. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo 16. februára 2016, ako aj
sťažnosť Ing. Jozefa Krúpu, starostu mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica,
právne zastúpeného advokátom Mgr. Jozefom Štefankom, PhD., LL.M., Grösslingová 6-8,
Bratislava, vo veci bližšie neoznačeného neústavného a nezákonného zásahu do veci
územnej samosprávy postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia
Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky,
expozitúry Bratislava, vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 a príkazom
jej vyšetrovateľa na prehliadku iných priestorov a pozemkov ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-
2015 z 12. novembra 2015, postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 181/15/1000 a jej prípismi
č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 z 29. decembra 2015 a č. VII/1 Gv 181/15/1000-23
zo 16. februára 2016 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica o d m i e t a .
2. Sťažnosť Ing. Jozefa Krúpu, starostu mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica,
o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. apríla 2016
doručené podanie mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica, Námestie rodiny 1,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), a Ing. Jozefa Krúpu, starostu mestskej časti
Bratislava-Záhorská Bystrica, Námestie rodiny 1, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“, spolu
len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom Mgr. Jozefom Štefankom, PhD., LL.M.,
Grösslingová 6-8, Bratislava, označené ako „ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky proti porušeniu základných práv a slobôd a ľudských práv
a základných slobôd sťažovateľa a súčasne podľa čl. 127a Ústavy Slovenskej republiky
proti neústavnému a nezákonnému rozhodnutiu a zásahu do vecí územnej samosprávy“.
Z obsahu podania možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta v režime podľa čl. 127
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) porušenie svojich základných práv
podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1, 4 a 5 a čl. 22 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8
ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“)
postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej
kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry Bratislava (ďalej len
„národná kriminálna agentúra“ alebo „porušovateľ v 1. rade“), vo veci vedenej pod
ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 (ďalej aj „napadnutý postup národnej kriminálnej
agentúry“) a príkazom jej vyšetrovateľa na prehliadku iných priestorov a pozemkov
ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 z 12. novembra 2015 (ďalej aj „napadnutý príkaz
vyšetrovateľa“), postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej
prokuratúry (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“ alebo „porušovateľ v 2. rade“) vo veci
vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 181/15/1000 (ďalej aj „napadnutý postup úradu špeciálnej
prokuratúry“), jej prípisom č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 z 29. decembra 2015 (ďalej aj
„napadnutý prípis úradu špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015“) a jej prípisom
č. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo 16. februára 2016 (ďalej aj „napadnutý prípis úradu
špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016“).
Sťažovateľ v režime podľa čl. 127a ods. 1 ústavy namieta neústavný a nezákonný
zásah do veci územnej samosprávy napadnutým postupom národnej kriminálnej agentúry,
napadnutým príkazom vyšetrovateľa, napadnutým postupom úradu špeciálnej prokuratúry,
napadnutým prípisom úradu špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015 a napadnutým
prípisom úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016.
Z podania sťažovateľov, ktoré obsahuje tak sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ako
aj sťažnosť podľa čl. 127a ústavy, ale tieto sťažnosti sú koncipované ako jeden celok, a z jej
príloh vyplýva, že 12. novembra 2015 v čase okolo 10.20 h sa do priestorov miestneho
úradu sťažovateľky dostavili príslušníci národnej kriminálnej agentúry a v súvislosti
s podozrením z páchania korupčnej trestnej činnosti vyzvali podľa § 89 ods. 1 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“) sťažovateľa (ako starostu sťažovateľky) na vydanie dokumentov „súvisiacich
s poskytovaním finančných prostriedkov, resp. iných hnuteľných alebo nehnuteľných vecí
/najmä formou darovacích, sponzorských zmlúv, resp. zmlúv o spolupráci pri výstavbe
a pod./ pre obec Záhorská Bystrica v časovom priestore od 1. 1. 2011 až po súčasnosť“.
Zo zápisnice o vydaní veci spísanej operatívnym pracovníkom národnej kriminálnej
agentúry 12. novembra 2015 o 10.34 h pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 vyplýva, že
sťažovateľ na výzvu na vydanie vecí reagoval slovami: „Požadované zmluvy dobrovoľne
nevydávam a žiadam vás, aby ste podali žiadosť do podateľne.“ Sťažovateľ následne opustil
priestory miestneho úradu bez podpísania zápisnice, pričom podľa vyjadrenia jeho
asistentky „šiel podať trestné oznámenie“. Po odchode sťažovateľa prišiel do priestorov
miestneho úradu vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry, ktorý vyzval asistentku, aby
telefonicky kontaktovala sťažovateľa na účely zabezpečenia jeho prítomnosti v priestoroch
miestneho úradu. Sťažovateľ mal na výzvu vyšetrovateľa sprostredkovanú asistentkou
reagovať telefonicky slovami: „s vyšetrovateľom sa nemám o čom baviť.“ Zápisnicu
o vydaní veci podpísali piati prítomní príslušníci národnej kriminálnej agentúry a asistentka
sťažovateľa.
Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza, že výzve na vydanie
vecí odmietol vyhovieť z dôvodu, že bola príliš všeobecná, a preto na jej základe nevedel
identifikovať, ktoré konkrétne dokumenty má vydať. Žiadal preto, aby žiadosť o vydanie
vecí bola podaná do podateľne miestneho úradu, na základe čoho by predmetné dokumenty
pripravil a odovzdal. Po nesúhlase policajtov s takýmto postupom ich sťažovateľ podľa
sťažnosti požiadal o predloženie príkazu na prehliadku priestorov miestneho úradu.
„Polícia žiadny príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov a ani na odňatie veci...
starostovi nepredložila, a ani neopustila budovu.“ Toto konanie „... v spojení
s nedôstojným a arogantným prejavom policajtov starosta sťažovateľky vyhodnotil ako
zneužívanie právomoci verejného činiteľa, z ktorého dôvodu okamžite podal trestné
oznámenie na Generálnej prokuratúre SR...“.
Zo zápisnice o vykonaní prehliadky priestorov miestneho úradu sťažovateľky
ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 z 12. novembra 2015 (ďalej aj „zápisnica o vykonaní
prehliadky“) vyplýva, že vyšetrovateľ so sťažovateľom potom, čo opustil priestory
miestneho úradu, dvakrát telefonicky komunikoval prostredníctvom služobného telefónu
asistentky sťažovateľa a opakovane ho vyzval, aby sa dostavil na miesto, a poučil ho, že ak
požadované veci nebudú dobrovoľne vydané, na základe súhlasu prokurátora bude
vykonaná prehliadka priestorov. Sťažovateľ sa do priestorov miestneho úradu vrátil
o 13.47 h a po opätovnej výzve na vydanie veci a po poučení uviedol, že „postup polície
považuje za protizákonný a nechápe, čo od neho žiada polícia“. Výzva, ako aj poučenie
boli príslušníkmi národnej kriminálnej agentúry zachytené obrazovo-zvukovým záznamom.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že nemá záujem zúčastniť sa prehliadky, bude prítomný vo svojej
kancelárii a účasťou na prehliadke poveruje svoju asistentku. Na otázku vyšetrovateľa, kde
sa môžu nachádzať predmetné dokumenty, sťažovateľ uviedol, že „pravdepodobne na
ekonomickom úseku, finančnom, prípadne... na sekretariáte“ alebo v archíve v priestoroch
starej budovy miestneho úradu. O 14.19 h sťažovateľ opätovne uviedol, že postup polície
považuje za protizákonný, „a ďalej sa odmietol vyjadriť“.
Po tom, čo požadované veci neboli ani po opakovaných výzvach dobrovoľne vydané,
príslušníci národnej kriminálnej agentúry so súhlasom prokurátora špeciálnej prokuratúry
daným vyšetrovateľovi telefonicky vykonali v čase od 14.25 h do 18.35 h prehliadku
priestorov miestneho úradu sťažovateľky. Sťažovateľ v priebehu prehliadky opustil budovu
miestneho úradu o 14.31 h, vrátil sa o 15.15 h.
Pri prehliadke bolo zaistených niekoľko desiatok písomných dokumentov, najmä
„zmlúv o zabezpečení spolupráce pri výstavbe a rozvoji Mestskej časti Bratislava –
Záhorská Bystrica“, „darovacích zmlúv“ a „sponzorských zmlúv“ uzavretých medzi
sťažovateľkou na jednej strane a fyzickými i právnickými osobami na druhej strane.
Zápisnicu o prehliadke priestorov podpísal vyšetrovateľ, nezúčastnená osoba,
kriminalistický technik a päť operatívnych pracovníkov polície. Pri mene sťažovateľa je
v zápisnici uvedená poznámka „bezdôvodne odmietol podpísať“.
Sťažovateľka 23. novembra 2015 podala námietku proti obsahu zápisnice o vydaní
veci, ako aj námietku proti obsahu zápisnice o vykonaní prehliadky, pričom navrhla, aby
predmetné zápisnice obsahovali aj skutočnosti týkajúce sa sťažovateľom namietanej
nezrozumiteľnosti výzvy na vydanie veci, jeho požiadavky na podanie žiadosti
o predloženie dokumentov v podateľni miestneho úradu, ako aj jeho žiadosti o predloženie,
resp. doručenie príkazu na vykonanie prehliadky iných priestorov. Vyšetrovateľ národnej
kriminálnej agentúry dvomi samostatnými uzneseniami ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015
z 30. novembra 2015 námietky proti obsahu zápisníc zamietol podľa § 60 ods. 1 Trestného
poriadku ako nedôvodné. Sťažovateľka 10. decembra 2015 podala proti uvedeným
uzneseniam vyšetrovateľa sťažnosti. Rozhodnutia prokurátora o týchto sťažnostiach
sťažovateľky nie sú ale pripojené k sťažnosti sťažovateľky adresovanej ústavnému súdu
a sťažovateľka sa o nich nezmieňuje ani v odôvodnení svojej sťažnosti.
Dňa 25. novembra 2015 sťažovateľka podala úradu špeciálnej prokuratúry podnet na
preskúmanie zákonnosti postupu príslušníkov národnej kriminálnej agentúry pri vykonávaní
prehliadky priestorov miestneho úradu sťažovateľky a na preskúmanie zákonnosti
napadnutého príkazu vyšetrovateľa podľa § 31 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry prípisom č. k. VII/1 Gv 181/15/1000-10
z 29. decembra 2015 sťažovateľke oznámil, že po prešetrení veci dospel k záveru, že
policajné orgány postupovali v súlade s Trestným poriadkom, teda ich postup bol zákonný
a dôvodný, a preto nie je potrebné prijímať žiadne opatrenia, ktorými by sa príkaz na
prehliadku iných priestorov a pozemkov rušil.
Dňa 22. decembra 2015 sťažovateľka podala Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363
ods. 1 Trestného poriadku, a to napadnutého príkazu vyšetrovateľa na prehliadku iných
priestorov a telefonického súhlasu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry z 12. novembra
2015 na vykonanie tejto prehliadky.
Námestník generálneho prokurátora Slovenskej republiky prípisom
č. k. XVI/2 Pz 3/16/1000-5 z 15. januára 2016 sťažovateľku upovedomil podľa § 365 ods. 1
Trestného poriadku, že jej návrhu nevyhovuje, a to s poukazom na § 181 ods. 3 Trestného
poriadku, podľa ktorého proti príkazu opravný prostriedok nie je prípustný.
Dňa 29. januára 2016 sťažovateľka podala úradu špeciálnej prokuratúry opakovaný
podnet na preskúmanie zákonnosti postupu príslušníkov národnej kriminálnej agentúry pri
vykonávaní prehliadky iných priestorov a na preskúmanie zákonnosti napadnutého príkazu
vyšetrovateľa podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre.
Vedúci oddelenia korupcie špeciálnej prokuratúry, zastupujúci zástupcu špeciálneho
prokurátora, prípisom č. k. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo 16. februára 2016 sťažovateľke
oznámil, že postup a predchádzajúce rozhodnutia prokurátora i policajného orgánu považuje
za zákonné, a preto opakovaný podnet sťažovateľky ako nedôvodný odkladá.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie ňou
označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť
v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa a príslušníkov národnej kriminálnej
agentúry pri vykonávaní prehliadky priestorov miestneho úradu. Sťažovateľka tiež namieta
porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé
konanie postupom a prípismi úradu špeciálnej prokuratúry pri vybavovaní jej podnetu
a opakovaného podnetu na preskúmanie zákonnosti postupu policajných orgánov pri
vykonávaní prehliadky.
Postupom vyšetrovateľa a príslušníkov národnej kriminálnej agentúry došlo podľa
sťažovateľky k porušeniu jej
- základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
tým, že „neboli splnené zákonné podmienky pre prípustnosť uskutočnenia prehliadky iných
priestorov alebo pozemkov v zmysle ust. § 101 a i. Trestného poriadku, a to najmä pokiaľ
ide o otázku samotnej existencie príkazu na prehliadku iných priestorov, zákonného obsahu
príkazu... otázku rešpektovania procesných práv dotknutých osôb...“, a tým, že
„porušovateľ 1/ (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pozn.) v rozpore s čl. 2 ods. 2
Ústavy SR založil svoje konanie nie na zákone ale na svojvôli“;
- základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového
protokolu tým, že porušovateľ v 1. rade „bez zákonného dôvodu na takmer 9 hodín
znemožnil sťažovateľke 1/ ako správcovi a užívateľovi priestorov pokojne užívať nehnuteľný
majetok ako aj hnuteľný majetok nachádzajúci sa v priestoroch“, a tým, že „bez zákonného
dôvodu odcudzil z priestorov početnú dokumentáciu vo vlastníctve sťažovateľky 1/
a neustále túto zadržiava“;
- práv podľa čl. 8 ods.1 a 2 dohovoru a základného práva podľa čl. 22 ods. 1 ústavy
tým, že „počas vykonávanej prehliadky priestorov porušovateľ 1/ narušil pracovnú
integritu sťažovateľky 1/ i jej zamestnaneckého zboru, prehliadal priestory a hnuteľné veci,
vo vlastníctve sťažovateľky 1/, pričom sa oboznamoval s ich obsahom, vrátane priestorov
a písomností, ktoré nemajú nič spoločné s domnelou trestnou činnosťou“, a tým, že
„vystavením prakticky celého zamestnaneckého kolektívu sťažovateľky 1/ traumatizujúcemu
zážitku a vplyvu ovplyvnil výkonnosť a efektivitu sťažovateľky 1/ v nadchádzajúcom
období“.
K porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru napadnutým príkazom vyšetrovateľa na vykonanie prehliadky iných priestorov
došlo podľa sťažovateľky aj tým, že „neboli splnené zákonné podmienky pre príkaz na
prehliadku iných priestorov alebo pozemkov v zmysle ust. § 101 a i. Trestného poriadku,
a to najmä pokiaľ ide o otázku dôvodnosti vydania príkazu na prehliadku iných priestorov,
zákonného obsahu a formy príkazu na prehliadku iných priestorov, času vydania
a doručenia príkazu na prehliadku iných priestorov a zodpovedania obsahu príkazu na
prehliadku iných priestorov skutočne vykonanej prehliadke priestorov...“.
K porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1, 4 a 5
a čl. 22 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru napadnutým
postupom úradu špeciálnej prokuratúry a jej napadnutými prípismi došlo podľa
sťažovateľky tým, že úrad špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry (porušovateľ
v 2. rade) „sa účelovo opomenul vysporiadať s relevantnými argumentmi sťažovateľky 1/
v odôvodnení týkajúcom sa právneho posúdenia postupu porušovateľa 1/, neodstránil
zjavné nedostatky v zákonnosti postupu porušovateľa 1/ voči sťažovateľom, naopak
nezákonným vybavením podnetu a opakovaného podnetu formálne legitimizoval skorší
nezákonný postup“, a tiež tým, že v napadnutých prípisoch úradu špeciálnej prokuratúry
„absentuje materiálne odôvodnenie vybavenia podnetu a najmä opakovaného podnetu“.
Sťažovateľ svoju sťažnosť, v ktorej namieta nezákonný a neústavný zásah do vecí
územnej samosprávy napadnutým postupom národnej kriminálnej agentúry, napadnutým
príkazom vyšetrovateľa, napadnutým postupom úradu špeciálnej prokuratúry a jej
napadnutými prípismi, odôvodňuje tým, že
„na takmer 9 hodín porušovateľ 1/ znefunkčnil dňa 12. 11. 2015 najmä počas
pracovnej doby miestny úrad sťažovateľky 1/, ktorý z tohto dôvodu nemohol vykonávať
svoje právomoci v samospráve;
vystavením prakticky celého zamestnaneckého kolektívu mestskej časti
traumatizujúcemu zážitku a vplyvu ovplyvnil výkonnosť a efektivitu mestskej časti
v nadchádzajúcom období, a tým aj efektivitu výkonu jej kompetencií v územnej
samospráve;
bez zákonného dôvodu odcudzil a zadržiava písomnú dokumentáciu mestskej časti
v neprimerane dlhej dobe, pričom táto dokumentácia slúži ako nevyhnutný podklad pre
uskutočňovanie čiastkových kompetencií a zákonných povinností mestskej časti
(účtovníctvo, registratúra);
v rozpore so zákonom o prokuratúre a Ústavou SR porušovateľ 2/ neodstránil
nedostatky v postupe porušovateľa 1/, formálne legitimizoval zásah do vecí územnej
samosprávy, čím sa sám na zásahu podieľal a podieľa“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný
súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky 1/ na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... právo
pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, právo vlastniť
majetok a právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva
a nezákonným vyvlastnením podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy SR, právo sťažovateľky 1/ na
rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru v spojení
s porušením základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných
písomností a ochranu osobných údajov zaručené v čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
postupom porušovateľa 1/ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015
v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 12. 11. 2015 – prehliadkou priestorov a v spojení
s postupom porušovateľa 2/ pri vybavení podnetu a opakovaného podnetu sťažovateľky 1/
listom č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 zo dňa 29. 12. 2015 v spojení s listom
č. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo dňa 16. 2. 2016 – porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľky 1/... podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo... podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru... príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemku vydaným
porušovateľom 1/ pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015, podľa označenia z 12. 11. 2015
a v spojení s postupom porušovateľa 2/ pri vybavení podnetu a opakovaného podnetu
sťažovateľky 1/ listom č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 zo dňa 29. 12. 2015 v spojení s listom
č. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo dňa 16. 2. 2016 porušené bolo.
3. Postupom porušovateľa 1/ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-
BA-2015 v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 12. 11. 2015 – prehliadkou priestorov
a príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemku vydaným porušovateľom pod
ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015, podľa označenia z 12. 11. 2015 a v spojení s postupom
porušovateľa 2/ pri vybavení podnetu a opakovaného podnetu sťažovateľky 1/ listom
č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 zo dňa 29. 12. 2015 v spojení s listom č. VII/1 Gv 181/15/1000-
23 zo dňa 16. 2. 2016 došlo k nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy.
4. Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemku vydaný porušovateľom 1/ pod
ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015, podľa označenia z 12. 11. 2015, sa zrušuje.
5. Porušovateľovi 1/ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015
sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľky 1/ zaručeného čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu...
6. Porušovateľovi 1/ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015
prikazuje, aby obnovil stav pred porušením práv sťažovateľky 1/ podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu... tak, že sťažovateľke 1/ vráti – vydá
všetky dokumenty odňaté pri prehliadke priestorov dňa 12. 11. 2015, a to najneskôr do
15 dní.
7. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľke 1/ a sťažovateľovi 2/ trovy
konania...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127a ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej
samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému
alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný
súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažnosti sťažovateľky a sťažovateľa, zastúpených tým istým právnym zástupcom,
sú z formálneho hľadiska vyhotovené ako jedna sťažnosť od dvoch sťažovateľov, pričom už
zo záhlavia (nadpisu) sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia predkladajú svojej podania
s odkazom na rozdielne ustanovenia ústavy; sťažovateľka podáva sťažnosť podľa čl. 127
ods. 1 ústavy a sťažovateľ podáva sťažnosť podľa čl. 127a ods. 1 ústavy. Z ústavy, ako aj
zo zákona o ústavnom súde vyplýva, že konanie o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ako
aj konanie o sťažnosti podľa čl. 127a ods. 1 ústavy smerujú k uplatneniu rozdielnych
právomocí ústavného súdu, ku ktorému môže dôjsť len v samostatných konaniach, v rámci
ktorých sa uplatňujú rozdielne právne režimy. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na
svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej každé konanie pred ústavným súdom možno začať
len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a aj preto žiadne z nich
nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom. Ústavná i zákonná úprava
konaní pred ústavným súdom koncipuje jednotlivé typy konaní výlučne ako samostatné
konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania
(konaní) pred ústavným súdom (m. m. II. ÚS 66/01, II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06,
IV. ÚS 314/07). Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti fyzickej osoby
alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc,
ktorou disponuje v konaní o sťažnosti orgánov územnej samosprávy podľa čl. 127a ods. 1
ústavy, čo, prirodzene, platí aj v opačnom „garde“.
Z uvedeného vyplýva, že podanie (sťažnosť) sťažovateľov disponuje závažným
nedostatkom, ktorý ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, čo platí
o to viac, že obaja sťažovatelia sú zastúpení advokátom, t. j. kvalifikovaným právnym
zástupcom. Pri prísne formalistickom prístupe by ústavný súd mohol podanie sťažovateľov
odložiť podľa § 23a zákona o ústavnom súde s odôvodnením, že nejde o návrh na začatie
konania pred ústavným súdom. Uprednostňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti,
ústavný súd považoval za vhodné uplatniť výnimku z už citovanej judikatúry, a preto
podanie sťažovateľov predbežne prerokoval ako dve samostatné sťažnosti a rozhodol o nich
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde dvoma samostatnými výrokmi.
II.1 Sťažnosť sťažovateľky podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20
ods. 1, 4 a 5 a čl. 22 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru
napadnutým postupom národnej kriminálnej agentúry, napadnutým príkazom vyšetrovateľa,
napadnutým prípisom úradu špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015 a napadnutým
prípisom úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016, ako aj postupom, ktorý
prechádzal ich vydaniu. V rámci predbežného prerokovania ústavný súd preskúmal, či
sťažnosť sťažovateľky obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom
o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2
II.1.1 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených základných práv
podľa ústavy a práv podľa dohovoru napadnutým postupom národnej kriminálnej
agentúry, napadnutým príkazom vyšetrovateľa a napadnutým prípisom úradu
špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho
vydaniu
Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc
rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity.
Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani
podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade
nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti
podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného
súdu (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Z princípu
subsidiarity právomoci ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu,
ktorá namieta porušenie svojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať
postupnosť ústavnej ochrany, a preto predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí
požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci
ústavného súdu (m. m. IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť
využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej
moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie
(m. m. IV. ÚS 115/07).
Sťažovateľka mala v namietanej veci právo podnetom podľa § 31 ods. 2 zákona
o prokuratúre žiadať preskúmanie postupu príslušníkov národnej kriminálnej agentúry pri
vykonávaní prehliadky priestorov svojho miestneho úradu a tiež preskúmanie zákonnosti
napadnutého príkazu vyšetrovateľa (čo aj využila), pričom úrad špeciálnej prokuratúry ako
príslušný orgán prokuratúry bol oprávnený a povinný o tomto podnete rozhodnúť (čo aj
prípisom z 29. decembra 2015 urobil). Právomoc úradu špeciálnej prokuratúry tak v danom
prípade vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať napadnutý postup národnej
kriminálnej agentúry pri vykonávaní prehliadky iných priestorov, ako aj napadnutý príkaz
vyšetrovateľa na vykonanie prehliadky. Rovnako právomoc špeciálneho prokurátora úradu
špeciálnej prokuratúry preskúmať postup a prípis prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry
na základe opakovaného podnetu sťažovateľky podaného podľa § 36 ods. 1 zákona
o prokuratúre vylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k prípisu prokurátora úradu
špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015, ako aj vo vzťahu k postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
II.1.2 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým prípisom
úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016, ako aj postupom, ktorý
predchádzal jeho vydaniu
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Podľa § 99 ods. 1 Trestného poriadku domovú prehliadku možno vykonať, ak je
dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo
v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo
že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať
zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.
Podľa § 99 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v odseku 1 možno
vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie a prehliadku pozemku, ktoré nie
sú verejne prístupné.
Podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku prehliadku iných priestorov alebo prehliadku
pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo
v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný
písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo
pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do
24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.
Podľa § 101 ods. 2 Trestného poriadku prehliadku iných priestorov alebo pozemkov
vykoná bez meškania orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt.
Podľa § 101 ods. 3 Trestného poriadku bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1
môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz
alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu
pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo
o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. O vykonaní tohto úkonu musí
však bez meškania upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa
odseku 1.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto
možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,
IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna
intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní
príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami
prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
Na základe argumentácie, ktorej podstatný obsah je citovaný, resp. popísaný v časti I
tohto uznesenia, sťažovateľka vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu okrem iného
namieta, že napadnutým prípisom úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016
a postupom, ktorý prechádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu jej základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Napadnutým prípisom úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016 nadriadený
prokurátor odložil opakovaný podnet sťažovateľky na preskúmanie napadnutého postupu
národnej kriminálnej agentúry a napadnutého príkazu vyšetrovateľa ako nedôvodný.
Vo svojom prípise okrem iného uviedol:
„Konštatujem, že na predchádzajúci podnet Mestskej časti Bratislava – Záhorská
Bystrica... odpovedal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR listom zo dňa
29. 12. 2015. V predmetnom liste je podrobne právne zdôvodnený postup polície ako aj
prokurátora zo dňa 12. 11. 2015 viažuci sa na vykonávanie prehliadky iných priestorov
a pozemkov a na zaistenie listinných dôkazov, a preto hodnotím postup prokurátora tak, že
bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a bezodkladnosť vykonania
procesného úkonu bola podmienená neochotou zo strany starostu uposlúchnuť výzvu
policajta.“
Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry odloženie (v poradí prvého) podnetu
sťažovateľky odôvodnil vo svojom prípise z 29. decembra 2015, na ktorý sa odvolal
nadriadený prokurátor konajúci o opakovanom podnete, v podstate takto:
«... dňa 12. 11. 2015 vyšetrovateľ PZ obdržal podnet na preverenie podozrenia
zo spáchania korupčnej trestnej činnosti v Mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica,
ku ktorej dochádza od roku 2012 v súvislosti s podmieňovaním vydania stavebného
povolenia alebo kolaudačného rozhodnutia poskytnutím „daru“ v podobe peňažných
prostriedkov na účet mestskej časti. Vyšetrovateľ PZ rozhodol, že bude potrebné zabezpečiť
darovacie zmluvy, ktoré sa nachádzajú u starostu... a to postupom podľa § 89 ods. 1
Trestného poriadku. Dňa 12. 11. 2015 v čase o 10.30 h vyšetrovateľ PZ telefonicky
konzultoval vec so službukonajúcim prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR,
ktorý udelil súhlas na vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov v sídle Miestneho
úradu... v prípade, ak nebudú požadované darovacie zmluvy dobrovoľne vydané.
V uvedenom čase sa príslušníci PZ Národnej kriminálnej agentúry... dostavili do budovy
Miestneho úradu... na miesto verejnosti prístupné a starosta Ing. Jozef Krúpa bol po
poučení vyzvaný na vydanie veci podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, o čom bola
spracovaná zápisnica, ktorú podpísal operatívny pracovník PZ, prítomné osoby za Miestny
úrad... a starosta ju nepodpísal. Starosta výzve nevyhovel a opustil priestory
miestneho úradu. Následne sa vyšetrovateľ PZ opätovne telefonicky spojil
so službukonajúcim prokurátorom... s tým, že ho informoval o neúspešnosti postupu podľa
§ 89 Trestného poriadku a že bude pristúpené k postupu podľa § 101 Trestného poriadku,
pričom prokurátor opätovne potvrdil dôvodnosť tohto postupu podľa § 101 ods. 3 Trestného
poriadku. Prehliadka iných priestorov, a to Miestneho úradu... bola vykonaná v súlade
s § 105 Trestného poriadku za prítomnosti pracovníčky miestneho úradu, nezúčastnenej
osoby a sčasti aj samotného starostu... O úkone bola spísaná zápisnica, z ktorej okrem
iného vyplýva, že boli zaistené viaceré zmluvy o zabezpečení spolupráce pri výstavbe
a rozvoji Mestskej časti..., darovacie zmluvy a sponzorské zmluvy za obdobie rokov 2011 –
2015. Zápisnica o prehliadke... bola podpísaná vyšetrovateľom PZ, nezúčastnenou osobou
a osobami prítomnými pri prehliadke, pričom starosta zápisnice odmietol podpísať.
Vyšetrovateľ PZ dňa 12. 11. 2015 vydal písomný príkaz na prehliadku iných
priestorov a pozemkov, ktorá je vykonaná v priestoroch budovy Miestneho úradu Záhorská
Bystrica so sídlom Gbelská 6, 841 06 Záhorská Bystrica, v ktorom sa odvolal na
predchádzajúci telefonický súhlas prokurátora... Príkaz bol odôvodnený tým, že
v priestoroch miestneho úradu sa nachádzajú veci pochádzajúce z trestnej činnosti resp.
súvisiace s trestnou činnosťou. Ide o zmluvy súvisiace s poskytovaním finančných
prostriedkov, ktoré starosta... odmietol podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne
vydať. Príkaz bol doručený Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR dňa 16. 11. 2015
a Miestnemu úradu... dňa 13. 11. 2015.
Vzhľadom na to, že podozrenie na existenciu zmlúv sa potvrdilo uvedeným
procesným úkonom, zmluvy boli zaistené ako dôkazy a týmto neodkladným úkonom bolo
začaté trestné stíhanie, čo potvrdzuje uznesenie podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku zo dňa 12. 11. 2015, ktoré obsahuje skutky označené ako zločin prijímania úplatku
podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin podplácania podľa § 333 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona.»
Po citácii ustanovení § 101 ods. 1 až 3 Trestného poriadku prokurátor úradu
špeciálnej prokuratúry vo svojom prípise ďalej uviedol:
„Trestný poriadok v uvedených ustanoveniach neurčuje, akou formou môže byť
súhlas prokurátora vydaný, resp. akou formou má byť príslušný orgán upovedomený. Nie je
vylúčená ani telefonická forma udelenia súhlasu...
Postup policajných orgánov pri zadovažovaní dôkazov v predmetnej trestnej veci
vykonaním prehliadky iných priestorov a pozemkov a zaistením listinných dôkazov bol
v súlade s § 101 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku, jednalo sa o neodkladnosť úkonu
vzhľadom na odmietavý postoj štatutára miestneho úradu, ktorý po výzve na vydanie veci
tejto výzve nevyhovel. Neodkladnosť úkonu vyplynula z toho, aby sa zabránilo zmareniu
získania dôležitých dôkazov. Rovnako bol postupom policajných orgánov dodržaný § 105
Trestného poriadku určujúci postup pri výkone samotnej prehliadky. Je pravdou, že bola
zaznamenaná chyba v označení predmetného miestneho úradu, kde nebolo špecifikované
v príkaze, že sa jedná o Mestskú časť Bratislava – Záhorská Bystrica, ale len Miestny úrad
Záhorská Bystrica s adresou Gbelská 6 a správne malo byť uvedené Námestie rodiny 1...
Vyšetrovateľ PZ bol upozornený na uvedený nedostatok s tým aby pri identifikovaní
objektov v budúcnosti vychádzali z viacerých zdrojov.
... policajné orgány postupovali v súlade s Trestným poriadkom, to znamená postup
bol zákonný a dôvodný...“
Ústavný súd v nadväznosti na citované v prvom rade pripomína, že nie je súčasťou
systému orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym
orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia
základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd, príp. iný orgán verejnej moci.
Zmyslom a účelom uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
nie je primárne preskúmavanie a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci
rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane
základných práv a slobôd) fyzických osôb a právnických osôb, ktoré uplatnili pri výklade
a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavanie, či
v konaní pred týmito orgánmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové
a právne závery zo skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa
sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,
prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.
Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch
nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť teda
predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných
slobodách (m. m. III. ÚS 38/05).
Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že
úrad špeciálnej prokuratúry v namietanej veci vykonával svoju právomoc ústavne
udržateľným spôsobom a že účinky výkonu jeho právomoci sú zlučiteľné s obsahom
sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Nadriadený prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry svojím prípisom zo 16. februára
2016 predovšetkým v spojení s prípisom prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry
z 29. decembra 2015, s ktorým sa nadriadený prokurátor stotožnil a na ktorého podstatný
obsah poukázal, podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval
na všetky podstatné výhrady sťažovateľky týkajúce sa odôvodnenosti vykonania prehliadky
priestorov jej miestneho úradu, ako aj samotného priebehu tejto prehliadky. Z uvedených
prípisov úradu špeciálnej prokuratúry vyplýva, že vykonanie prehliadky iných priestorov
príslušníkmi národnej kriminálnej agentúry bez príkazu podľa § 101 ods. 3 Trestného
poriadku bolo dôvodné, keďže starosta sťažovateľky (sťažovateľ, pozn.) nevyhovel
opakovanej výzve podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku na dobrovoľné vydanie
označených vecí dôležitých pre trestné konanie (ako vyplýva zo zápisnice o vykonaní
prehliadky vecí), z čoho vyplynula obava zo zmarenia možnosti na získanie týchto dôkazov
a zároveň nevyhnutnosť okamžitého vykonania prehliadky ako neodkladného úkonu,
ktorým bolo v konečnom dôsledku začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku vo veci podozrenia zo spáchania korupčnej trestnej činnosti.
Napriek určitým formálnym nedostatkom, ktoré sa vyskytli v postupe vyšetrovateľa
(nejednoznačnosť v tom, či pri vykonávaní prehliadky iných priestorov postupoval podľa
§ 101 ods. 1 Trestného poriadku alebo podľa § 101 ods. 3 Trestného poriadku, resp. tiež
nesprávne uvedenie adresy uskutočnenia prehliadky v príkaze na jej vykonanie), ústavný
súd zastáva názor, že vzhľadom na už uvedené nejde o nedostatky s ústavnou intenzitou, t. j.
také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohli
viesť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv podľa ústavy, resp. dohovoru.
V tejto súvislosti ústavný súd tiež poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie
každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok
porušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. IV. ÚS 104/2012,
I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012). O zákonnosti získaných
dôkazov v trestnom konaní napokon v konečnom dôsledku rozhoduje príslušný súd
konajúci o obžalobe prokurátora, resp. o uplatnenom riadnom alebo mimoriadnom
opravnom prostriedku. Je vecou orgánov činných v trestnom konaní, aby v záujme
náležitého objasnenia skutkového stavu vykonávali dokazovanie zákonným spôsobom.
Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci orgánov činných v trestnom konaní by
bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou, k čomu v prerokúvanej veci nedošlo.
Na základe uvedeného ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľky v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú odmietol.
II.1.3 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených základných práv
podľa čl. 20 ods. 1, 4, a 5 a čl. 22 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru
a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým prípisom úradu špeciálnej
prokuratúry zo 16. februára 2016, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za
primeranú náhradu.
Podľa čl. 20 ods. 5 ústavy iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy,
ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide
o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu
verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.
Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných
písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.
Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať
s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu
krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo
na ochranu práv a slobôd iných.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného
záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré
považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom
alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.
Zo sťažnosti zjavne vyplýva, že podľa argumentácie sťažovateľky k namietanému
porušeniu jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 4, a 5 a čl. 22 ods. 1 ústavy, práv podľa
čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu malo dôjsť v priamej
príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Za
týchto okolností v prípade, ak ústavný súd už dospel k záveru, že napadnutým prípisom
úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho
vydaniu, k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nemohlo dôjsť, tak reálne
nemožno uvažovať ani o porušení jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 4, a 5 a čl. 22
ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového
protokolu.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť sťažnosti podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
II.2 K sťažnosti sťažovateľa podľa čl. 127a ods. 1 ústavy
Sťažovateľ na základe argumentácie citovanej, resp. popísanej v časti I tohto
uznesenia namieta, že napadnutým postupom národnej kriminálnej agentúry, napadnutým
príkazom vyšetrovateľa, napadnutým postupom úradu špeciálnej prokuratúry, napadnutým
prípisom úradu špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015 a napadnutým prípisom úradu
špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016 „došlo k nezákonnému a neústavnému zásahu
do vecí územnej samosprávy...“.
Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti potom sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po jej
prijatí na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že „Postupom porušovateľa 1/ v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 v súvislosti s úkonom vykonaným
dňa 12. 11. 2015 – prehliadkou priestorov a príkazom na prehliadku iných priestorov
a pozemku vydaným porušovateľom pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015, podľa
označenia z 12. 11. 2015 a v spojení s postupom porušovateľa 2/ pri vybavení podnetu
a opakovaného podnetu sťažovateľky 1/ listom č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 zo dňa
29. 12. 2015 v spojení s listom č. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo dňa 16. 2. 2016 došlo
k nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy.“.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde na účely zistenia, či sťažnosť obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti
predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 58) a či nie sú dané dôvody na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 58 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí návrhu uvedených v § 20 musí obsahovať označenie veci územnej samosprávy,
do ktorej sa zasiahlo.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Z už citovaného § 58 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde vyplýva, že
obligatórnou náležitosťou sťažnosti podanej podľa čl. 127a ústavy je označenie veci
územnej samosprávy, do ktorej sa podľa sťažovateľa zasiahlo (malo zasiahnuť), pričom
ústavný súd je podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie
konania, ktorým sťažovateľ v podstate vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným
súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.
Veci územnej samosprávy sú predmetom právnej úpravy obsiahnutej v štvrtej hlave
ústavy, ako aj v osobitných zákonoch vymedzujúcich postavenie orgánov územnej
samosprávy, najmä v zákone Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov a vo vzťahu k mestským častiam Bratislavy v zákone
Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave
v znení neskorších predpisov.
Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, vo svojej sťažnosti
neuviedol žiadnu konkrétnu vec územnej samosprávy, do ktorej malo byť neústavne alebo
nezákonne zasiahnuté. Okrem všeobecného konštatovania v odôvodnení sťažnosti, že
kompetencia „príslušnej jednotky územnej samosprávy... je v prípade obcí daná najmä v §
4 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení...“, sťažovateľ neuviedol žiadne konkrétne
ustanovenie ústavy alebo príslušného zákona, ktoré by vymedzovalo vec územnej
samosprávy, do ktorej malo byť zasiahnuté.
Z uvedených dôvodov ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti oboch sťažovateľov ako celku sa ústavný súd ich
ďalšími procesnými návrhmi už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. mája 2016