Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 433/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval

sťažnosť mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica, Námestie rodiny 1, Bratislava,

právne zastúpenej advokátom Mgr. Jozefom Štefankom, PhD., LL.M., Grösslingová 6-8,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20

ods. 1, 4 a 5 a , práv podľa a

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry Bratislava, vo veci

vedenej pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 a príkazom jej vyšetrovateľa na prehliadku

iných priestorov a pozemkov ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 z 12. novembra 2015,

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej prokuratúry

vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 181/15/1000 a jej prípismi č. VII/1 Gv 181/15/1000-10

z 29. decembra 2015 a č. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo 16. februára 2016, ako aj

sťažnosť Ing. Jozefa Krúpu, starostu mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica,

právne zastúpeného advokátom Mgr. Jozefom Štefankom, PhD., LL.M., Grösslingová 6-8,

Bratislava, vo veci bližšie neoznačeného neústavného a nezákonného zásahu do veci

územnej samosprávy postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia

Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky,

expozitúry Bratislava, vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 a príkazom

jej vyšetrovateľa na prehliadku iných priestorov a pozemkov ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-

2015 z 12. novembra 2015, postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 181/15/1000 a jej prípismi

č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 z 29. decembra 2015 a č. VII/1 Gv 181/15/1000-23

zo 16. februára 2016 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica o d m i e t a .

2. Sťažnosť Ing. Jozefa Krúpu, starostu mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica,

o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. apríla 2016

doručené podanie mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica, Námestie rodiny 1,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), a Ing. Jozefa Krúpu, starostu mestskej časti

Bratislava-Záhorská Bystrica, Námestie rodiny 1, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“, spolu

len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom Mgr. Jozefom Štefankom, PhD., LL.M.,

Grösslingová 6-8, Bratislava, označené ako „ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ podľa

Slovenskej republiky proti porušeniu základných práv a slobôd a ľudských práv

a základných slobôd sťažovateľa a súčasne podľa a

proti neústavnému a nezákonnému rozhodnutiu a zásahu do vecí územnej samosprávy“.

Z obsahu podania možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta v režime podľa čl. 127

ods. 1 (ďalej len „“) porušenie svojich základných práv

podľa , , 4 a 5 a , práv podľa a

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry Bratislava (ďalej len

„národná kriminálna agentúra“ alebo „porušovateľ v 1. rade“), vo veci vedenej pod

ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 (ďalej aj „napadnutý postup národnej kriminálnej

agentúry“) a príkazom jej vyšetrovateľa na prehliadku iných priestorov a pozemkov

ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 z 12. novembra 2015 (ďalej aj „napadnutý príkaz

vyšetrovateľa“), postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej

prokuratúry (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“ alebo „porušovateľ v 2. rade“) vo veci

vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 181/15/1000 (ďalej aj „napadnutý postup úradu špeciálnej

prokuratúry“), jej prípisom č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 z 29. decembra 2015 (ďalej aj

„napadnutý prípis úradu špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015“) a jej prípisom

č. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo 16. februára 2016 (ďalej aj „napadnutý prípis úradu

špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016“).

Sťažovateľ v režime podľa a ods. 1 namieta neústavný a nezákonný

zásah do veci územnej samosprávy napadnutým postupom národnej kriminálnej agentúry,

napadnutým príkazom vyšetrovateľa, napadnutým postupom úradu špeciálnej prokuratúry,

napadnutým prípisom úradu špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015 a napadnutým

prípisom úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016.

Z podania sťažovateľov, ktoré obsahuje tak sťažnosť podľa , ako

aj sťažnosť podľa a , ale tieto sťažnosti sú koncipované ako jeden celok, a z jej

príloh vyplýva, že 12. novembra 2015 v čase okolo 10.20 h sa do priestorov miestneho

úradu sťažovateľky dostavili príslušníci národnej kriminálnej agentúry a v súvislosti

s podozrením z páchania korupčnej trestnej činnosti vyzvali podľa § 89 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) sťažovateľa (ako starostu sťažovateľky) na vydanie dokumentov „súvisiacich

s poskytovaním finančných prostriedkov, resp. iných hnuteľných alebo nehnuteľných vecí

/najmä formou darovacích, sponzorských zmlúv, resp. zmlúv o spolupráci pri výstavbe

a pod./ pre obec Záhorská Bystrica v časovom priestore od 1. 1. 2011 až po súčasnosť“.

Zo zápisnice o vydaní veci spísanej operatívnym pracovníkom národnej kriminálnej

agentúry 12. novembra 2015 o 10.34 h pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 vyplýva, že

sťažovateľ na výzvu na vydanie vecí reagoval slovami: „Požadované zmluvy dobrovoľne

nevydávam a žiadam vás, aby ste podali žiadosť do podateľne.“ Sťažovateľ následne opustil

priestory miestneho úradu bez podpísania zápisnice, pričom podľa vyjadrenia jeho

asistentky „šiel podať trestné oznámenie“. Po odchode sťažovateľa prišiel do priestorov

miestneho úradu vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry, ktorý vyzval asistentku, aby

telefonicky kontaktovala sťažovateľa na účely zabezpečenia jeho prítomnosti v priestoroch

miestneho úradu. Sťažovateľ mal na výzvu vyšetrovateľa sprostredkovanú asistentkou

reagovať telefonicky slovami: „s vyšetrovateľom sa nemám o čom baviť.“ Zápisnicu

o vydaní veci podpísali piati prítomní príslušníci národnej kriminálnej agentúry a asistentka

sťažovateľa.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza, že výzve na vydanie

vecí odmietol vyhovieť z dôvodu, že bola príliš všeobecná, a preto na jej základe nevedel

identifikovať, ktoré konkrétne dokumenty má vydať. Žiadal preto, aby žiadosť o vydanie

vecí bola podaná do podateľne miestneho úradu, na základe čoho by predmetné dokumenty

pripravil a odovzdal. Po nesúhlase policajtov s takýmto postupom ich sťažovateľ podľa

sťažnosti požiadal o predloženie príkazu na prehliadku priestorov miestneho úradu.

„Polícia žiadny príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov a ani na odňatie veci...

starostovi nepredložila, a ani neopustila budovu.“ Toto konanie „... v spojení

s nedôstojným a arogantným prejavom policajtov starosta sťažovateľky vyhodnotil ako

zneužívanie právomoci verejného činiteľa, z ktorého dôvodu okamžite podal trestné

oznámenie na Generálnej prokuratúre SR...“.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky priestorov miestneho úradu sťažovateľky

ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 z 12. novembra 2015 (ďalej aj „zápisnica o vykonaní

prehliadky“) vyplýva, že vyšetrovateľ so sťažovateľom potom, čo opustil priestory

miestneho úradu, dvakrát telefonicky komunikoval prostredníctvom služobného telefónu

asistentky sťažovateľa a opakovane ho vyzval, aby sa dostavil na miesto, a poučil ho, že ak

požadované veci nebudú dobrovoľne vydané, na základe súhlasu prokurátora bude

vykonaná prehliadka priestorov. Sťažovateľ sa do priestorov miestneho úradu vrátil

o 13.47 h a po opätovnej výzve na vydanie veci a po poučení uviedol, že „postup polície

považuje za protizákonný a nechápe, čo od neho žiada polícia“. Výzva, ako aj poučenie

boli príslušníkmi národnej kriminálnej agentúry zachytené obrazovo-zvukovým záznamom.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že nemá záujem zúčastniť sa prehliadky, bude prítomný vo svojej

kancelárii a účasťou na prehliadke poveruje svoju asistentku. Na otázku vyšetrovateľa, kde

sa môžu nachádzať predmetné dokumenty, sťažovateľ uviedol, že „pravdepodobne na

ekonomickom úseku, finančnom, prípadne... na sekretariáte“ alebo v archíve v priestoroch

starej budovy miestneho úradu. O 14.19 h sťažovateľ opätovne uviedol, že postup polície

považuje za protizákonný, „a ďalej sa odmietol vyjadriť“.

Po tom, čo požadované veci neboli ani po opakovaných výzvach dobrovoľne vydané,

príslušníci národnej kriminálnej agentúry so súhlasom prokurátora špeciálnej prokuratúry

daným vyšetrovateľovi telefonicky vykonali v čase od 14.25 h do 18.35 h prehliadku

priestorov miestneho úradu sťažovateľky. Sťažovateľ v priebehu prehliadky opustil budovu

miestneho úradu o 14.31 h, vrátil sa o 15.15 h.

Pri prehliadke bolo zaistených niekoľko desiatok písomných dokumentov, najmä

„zmlúv o zabezpečení spolupráce pri výstavbe a rozvoji Mestskej časti Bratislava –

Záhorská Bystrica“, „darovacích zmlúv“ a „sponzorských zmlúv“ uzavretých medzi

sťažovateľkou na jednej strane a fyzickými i právnickými osobami na druhej strane.

Zápisnicu o prehliadke priestorov podpísal vyšetrovateľ, nezúčastnená osoba,

kriminalistický technik a päť operatívnych pracovníkov polície. Pri mene sťažovateľa je

v zápisnici uvedená poznámka „bezdôvodne odmietol podpísať“.

Sťažovateľka 23. novembra 2015 podala námietku proti obsahu zápisnice o vydaní

veci, ako aj námietku proti obsahu zápisnice o vykonaní prehliadky, pričom navrhla, aby

predmetné zápisnice obsahovali aj skutočnosti týkajúce sa sťažovateľom namietanej

nezrozumiteľnosti výzvy na vydanie veci, jeho požiadavky na podanie žiadosti

o predloženie dokumentov v podateľni miestneho úradu, ako aj jeho žiadosti o predloženie,

resp. doručenie príkazu na vykonanie prehliadky iných priestorov. Vyšetrovateľ národnej

kriminálnej agentúry dvomi samostatnými uzneseniami ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015

z 30. novembra 2015 námietky proti obsahu zápisníc zamietol podľa § 60 ods. 1 Trestného

poriadku ako nedôvodné. Sťažovateľka 10. decembra 2015 podala proti uvedeným

uzneseniam vyšetrovateľa sťažnosti. Rozhodnutia prokurátora o týchto sťažnostiach

sťažovateľky nie sú ale pripojené k sťažnosti sťažovateľky adresovanej ústavnému súdu

a sťažovateľka sa o nich nezmieňuje ani v odôvodnení svojej sťažnosti.

Dňa 25. novembra 2015 sťažovateľka podala úradu špeciálnej prokuratúry podnet na

preskúmanie zákonnosti postupu príslušníkov národnej kriminálnej agentúry pri vykonávaní

prehliadky priestorov miestneho úradu sťažovateľky a na preskúmanie zákonnosti

napadnutého príkazu vyšetrovateľa podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry prípisom č. k. VII/1 Gv 181/15/1000-10

z 29. decembra 2015 sťažovateľke oznámil, že po prešetrení veci dospel k záveru, že

policajné orgány postupovali v súlade s , teda ich postup bol zákonný

a dôvodný, a preto nie je potrebné prijímať žiadne opatrenia, ktorými by sa príkaz na

prehliadku iných priestorov a pozemkov rušil.

Dňa 22. decembra 2015 sťažovateľka podala Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363

ods. 1 , a to napadnutého príkazu vyšetrovateľa na prehliadku iných

priestorov a telefonického súhlasu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry z 12. novembra

2015 na vykonanie tejto prehliadky.

Námestník generálneho prokurátora Slovenskej republiky prípisom

č. k. XVI/2 Pz 3/16/1000-5 z 15. januára 2016 sťažovateľku upovedomil podľa § 365 ods. 1

, že jej návrhu nevyhovuje, a to s poukazom na Trestného

poriadku, podľa ktorého proti príkazu opravný prostriedok nie je prípustný.

Dňa 29. januára 2016 sťažovateľka podala úradu špeciálnej prokuratúry opakovaný

podnet na preskúmanie zákonnosti postupu príslušníkov národnej kriminálnej agentúry pri

vykonávaní prehliadky iných priestorov a na preskúmanie zákonnosti napadnutého príkazu

vyšetrovateľa podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre.

Vedúci oddelenia korupcie špeciálnej prokuratúry, zastupujúci zástupcu špeciálneho

prokurátora, prípisom č. k. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo 16. februára 2016 sťažovateľke

oznámil, že postup a predchádzajúce rozhodnutia prokurátora i policajného orgánu považuje

za zákonné, a preto opakovaný podnet sťažovateľky ako nedôvodný odkladá.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie ňou

označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť

v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa a príslušníkov národnej kriminálnej

agentúry pri vykonávaní prehliadky priestorov miestneho úradu. Sťažovateľka tiež namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé

konanie postupom a prípismi úradu špeciálnej prokuratúry pri vybavovaní jej podnetu

a opakovaného podnetu na preskúmanie zákonnosti postupu policajných orgánov pri

vykonávaní prehliadky.

Postupom vyšetrovateľa a príslušníkov národnej kriminálnej agentúry došlo podľa

sťažovateľky k porušeniu jej

- základného práva podľa a práva podľa dohovoru

tým, že „neboli splnené zákonné podmienky pre prípustnosť uskutočnenia prehliadky iných

priestorov alebo pozemkov v zmysle ust. a i. , a to najmä pokiaľ

ide o otázku samotnej existencie príkazu na prehliadku iných priestorov, zákonného obsahu

príkazu... otázku rešpektovania procesných práv dotknutých osôb...“, a tým, že

„porušovateľ 1/ (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pozn.) v rozpore s čl. 2 ods. 2

SR založil svoje konanie nie na zákone ale na svojvôli“;

- základných práv podľa , 4 a 5 a práva podľa dodatkového

protokolu tým, že porušovateľ v 1. rade „bez zákonného dôvodu na takmer 9 hodín

znemožnil sťažovateľke 1/ ako správcovi a užívateľovi priestorov pokojne užívať nehnuteľný

majetok ako aj hnuteľný majetok nachádzajúci sa v priestoroch“, a tým, že „bez zákonného

dôvodu odcudzil z priestorov početnú dokumentáciu vo vlastníctve sťažovateľky 1/

a neustále túto zadržiava“;

- práv podľa a 2 dohovoru a základného práva podľa

tým, že „počas vykonávanej prehliadky priestorov porušovateľ 1/ narušil pracovnú

integritu sťažovateľky 1/ i jej zamestnaneckého zboru, prehliadal priestory a hnuteľné veci,

vo vlastníctve sťažovateľky 1/, pričom sa oboznamoval s ich obsahom, vrátane priestorov

a písomností, ktoré nemajú nič spoločné s domnelou trestnou činnosťou“, a tým, že

„vystavením prakticky celého zamestnaneckého kolektívu sťažovateľky 1/ traumatizujúcemu

zážitku a vplyvu ovplyvnil výkonnosť a efektivitu sťažovateľky 1/ v nadchádzajúcom

období“.

K porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru napadnutým príkazom vyšetrovateľa na vykonanie prehliadky iných priestorov

došlo podľa sťažovateľky aj tým, že „neboli splnené zákonné podmienky pre príkaz na

prehliadku iných priestorov alebo pozemkov v zmysle ust. a i. ,

a to najmä pokiaľ ide o otázku dôvodnosti vydania príkazu na prehliadku iných priestorov,

zákonného obsahu a formy príkazu na prehliadku iných priestorov, času vydania

a doručenia príkazu na prehliadku iných priestorov a zodpovedania obsahu príkazu na

prehliadku iných priestorov skutočne vykonanej prehliadke priestorov...“.

K porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1, 4 a 5

a a práv podľa a a 2 dohovoru napadnutým

postupom úradu špeciálnej prokuratúry a jej napadnutými prípismi došlo podľa

sťažovateľky tým, že úrad špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry (porušovateľ

v 2. rade) „sa účelovo opomenul vysporiadať s relevantnými argumentmi sťažovateľky 1/

v odôvodnení týkajúcom sa právneho posúdenia postupu porušovateľa 1/, neodstránil

zjavné nedostatky v zákonnosti postupu porušovateľa 1/ voči sťažovateľom, naopak

nezákonným vybavením podnetu a opakovaného podnetu formálne legitimizoval skorší

nezákonný postup“, a tiež tým, že v napadnutých prípisoch úradu špeciálnej prokuratúry

„absentuje materiálne odôvodnenie vybavenia podnetu a najmä opakovaného podnetu“.

Sťažovateľ svoju sťažnosť, v ktorej namieta nezákonný a neústavný zásah do vecí

územnej samosprávy napadnutým postupom národnej kriminálnej agentúry, napadnutým

príkazom vyšetrovateľa, napadnutým postupom úradu špeciálnej prokuratúry a jej

napadnutými prípismi, odôvodňuje tým, že

„na takmer 9 hodín porušovateľ 1/ znefunkčnil dňa 12. 11. 2015 najmä počas

pracovnej doby miestny úrad sťažovateľky 1/, ktorý z tohto dôvodu nemohol vykonávať

svoje právomoci v samospráve;

vystavením prakticky celého zamestnaneckého kolektívu mestskej časti

traumatizujúcemu zážitku a vplyvu ovplyvnil výkonnosť a efektivitu mestskej časti

v nadchádzajúcom období, a tým aj efektivitu výkonu jej kompetencií v územnej

samospráve;

bez zákonného dôvodu odcudzil a zadržiava písomnú dokumentáciu mestskej časti

v neprimerane dlhej dobe, pričom táto dokumentácia slúži ako nevyhnutný podklad pre

uskutočňovanie čiastkových kompetencií a zákonných povinností mestskej časti

(účtovníctvo, registratúra);

v rozpore so zákonom o prokuratúre a SR porušovateľ 2/ neodstránil

nedostatky v postupe porušovateľa 1/, formálne legitimizoval zásah do vecí územnej

samosprávy, čím sa sám na zásahu podieľal a podieľa“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky 1/ na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru... právo

pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, právo vlastniť

majetok a právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva

a nezákonným vyvlastnením podľa , 4 a 5 SR, právo sťažovateľky 1/ na

rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru v spojení

s porušením základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochranu osobných údajov zaručené v

postupom porušovateľa 1/ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015

v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 12. 11. 2015 – prehliadkou priestorov a v spojení

s postupom porušovateľa 2/ pri vybavení podnetu a opakovaného podnetu sťažovateľky 1/

listom č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 zo dňa 29. 12. 2015 v spojení s listom

č. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo dňa 16. 2. 2016 – porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľky 1/... podľa SR, právo... podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru... príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemku vydaným

porušovateľom 1/ pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015, podľa označenia z 12. 11. 2015

a v spojení s postupom porušovateľa 2/ pri vybavení podnetu a opakovaného podnetu

sťažovateľky 1/ listom č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 zo dňa 29. 12. 2015 v spojení s listom

č. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo dňa 16. 2. 2016 porušené bolo.

3. Postupom porušovateľa 1/ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-

BA-2015 v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 12. 11. 2015 – prehliadkou priestorov

a príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemku vydaným porušovateľom pod

ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015, podľa označenia z 12. 11. 2015 a v spojení s postupom

porušovateľa 2/ pri vybavení podnetu a opakovaného podnetu sťažovateľky 1/ listom

č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 zo dňa 29. 12. 2015 v spojení s listom č. VII/1 Gv 181/15/1000-

23 zo dňa 16. 2. 2016 došlo k nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy.

4. Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemku vydaný porušovateľom 1/ pod

ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015, podľa označenia z 12. 11. 2015, sa zrušuje.

5. Porušovateľovi 1/ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015

sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľky 1/ zaručeného čl. 20

ods. 1 a Dodatkového protokolu...

6. Porušovateľovi 1/ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015

prikazuje, aby obnovil stav pred porušením práv sťažovateľky 1/ podľa

Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu... tak, že sťažovateľke 1/ vráti – vydá

všetky dokumenty odňaté pri prehliadke priestorov dňa 12. 11. 2015, a to najneskôr do

15 dní.

7. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľke 1/ a sťažovateľovi 2/ trovy

konania...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa a ods. 1 ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej

samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému

alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný

súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosti sťažovateľky a sťažovateľa, zastúpených tým istým právnym zástupcom,

sú z formálneho hľadiska vyhotovené ako jedna sťažnosť od dvoch sťažovateľov, pričom už

zo záhlavia (nadpisu) sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia predkladajú svojej podania

s odkazom na rozdielne ustanovenia ; sťažovateľka podáva sťažnosť podľa

ods. 1 a sťažovateľ podáva sťažnosť podľa a ods. 1 . Z , ako aj

zo vyplýva, že konanie o sťažnosti podľa , ako

aj konanie o sťažnosti podľa a ods. 1 smerujú k uplatneniu rozdielnych

právomocí ústavného súdu, ku ktorému môže dôjsť len v samostatných konaniach, v rámci

ktorých sa uplatňujú rozdielne právne režimy. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na

svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej každé konanie pred ústavným súdom možno začať

len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a aj preto žiadne z nich

nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom. Ústavná i zákonná úprava

konaní pred ústavným súdom koncipuje jednotlivé typy konaní výlučne ako samostatné

konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania

(konaní) pred ústavným súdom (m. m. , , ,

). Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby podľa nemôže ústavný súd uplatniť právomoc,

ktorou disponuje v konaní o sťažnosti orgánov územnej samosprávy podľa čl. 127a ods. 1

, čo, prirodzene, platí aj v opačnom „garde“.

Z uvedeného vyplýva, že podanie (sťažnosť) sťažovateľov disponuje závažným

nedostatkom, ktorý ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, čo platí

o to viac, že obaja sťažovatelia sú zastúpení advokátom, t. j. kvalifikovaným právnym

zástupcom. Pri prísne formalistickom prístupe by ústavný súd mohol podanie sťažovateľov

odložiť podľa s odôvodnením, že nejde o návrh na začatie

konania pred ústavným súdom. Uprednostňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti,

ústavný súd považoval za vhodné uplatniť výnimku z už citovanej judikatúry, a preto

podanie sťažovateľov predbežne prerokoval ako dve samostatné sťažnosti a rozhodol o nich

podľa dvoma samostatnými výrokmi.

II.1 Sťažnosť sťažovateľky podľa

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20

ods. 1, 4 a 5 a a práv podľa a a 2 dohovoru

napadnutým postupom národnej kriminálnej agentúry, napadnutým príkazom vyšetrovateľa,

napadnutým prípisom úradu špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015 a napadnutým

prípisom úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016, ako aj postupom, ktorý

prechádzal ich vydaniu. V rámci predbežného prerokovania ústavný súd preskúmal, či

sťažnosť sťažovateľky obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom

o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

II.1.1 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených základných práv

podľa a práv podľa dohovoru napadnutým postupom národnej kriminálnej

agentúry, napadnutým príkazom vyšetrovateľa a napadnutým prípisom úradu

špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc

rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity.

Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu (m. m. , , , ). Z princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu,

ktorá namieta porušenie svojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať

postupnosť ústavnej ochrany, a preto predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí

požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci

ústavného súdu (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej

moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

Sťažovateľka mala v namietanej veci právo podnetom podľa § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre žiadať preskúmanie postupu príslušníkov národnej kriminálnej agentúry pri

vykonávaní prehliadky priestorov svojho miestneho úradu a tiež preskúmanie zákonnosti

napadnutého príkazu vyšetrovateľa (čo aj využila), pričom úrad špeciálnej prokuratúry ako

príslušný orgán prokuratúry bol oprávnený a povinný o tomto podnete rozhodnúť (čo aj

prípisom z 29. decembra 2015 urobil). Právomoc úradu špeciálnej prokuratúry tak v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať napadnutý postup národnej

kriminálnej agentúry pri vykonávaní prehliadky iných priestorov, ako aj napadnutý príkaz

vyšetrovateľa na vykonanie prehliadky. Rovnako právomoc špeciálneho prokurátora úradu

špeciálnej prokuratúry preskúmať postup a prípis prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry

na základe opakovaného podnetu sťažovateľky podaného podľa § 36 ods. 1 zákona

o prokuratúre vylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k prípisu prokurátora úradu

špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015, ako aj vo vzťahu k postupu, ktorý jeho vydaniu

predchádzal.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.1.2 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva

podľa a práva podľa dohovoru napadnutým prípisom

úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016, ako aj postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Podľa domovú prehliadku možno vykonať, ak je

dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo

v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo

že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať

zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

Podľa z dôvodov uvedených v odseku 1 možno

vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie a prehliadku pozemku, ktoré nie

sú verejne prístupné.

Podľa prehliadku iných priestorov alebo prehliadku

pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo

v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný

písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo

pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do

24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

Podľa prehliadku iných priestorov alebo pozemkov

vykoná bez meškania orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt.

Podľa bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1

môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz

alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu

pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo

o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. O vykonaní tohto úkonu musí

však bez meškania upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa

odseku 1.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ).

Na základe argumentácie, ktorej podstatný obsah je citovaný, resp. popísaný v časti I

tohto uznesenia, sťažovateľka vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu okrem iného

namieta, že napadnutým prípisom úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016

a postupom, ktorý prechádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu jej základného práva na inú

právnu ochranu podľa a k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Napadnutým prípisom úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016 nadriadený

prokurátor odložil opakovaný podnet sťažovateľky na preskúmanie napadnutého postupu

národnej kriminálnej agentúry a napadnutého príkazu vyšetrovateľa ako nedôvodný.

Vo svojom prípise okrem iného uviedol:

„Konštatujem, že na predchádzajúci podnet Mestskej časti Bratislava – Záhorská

Bystrica... odpovedal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR listom zo dňa

29. 12. 2015. V predmetnom liste je podrobne právne zdôvodnený postup polície ako aj

prokurátora zo dňa 12. 11. 2015 viažuci sa na vykonávanie prehliadky iných priestorov

a pozemkov a na zaistenie listinných dôkazov, a preto hodnotím postup prokurátora tak, že

bol v súlade s príslušnými ustanoveniami a bezodkladnosť vykonania

procesného úkonu bola podmienená neochotou zo strany starostu uposlúchnuť výzvu

policajta.“

Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry odloženie (v poradí prvého) podnetu

sťažovateľky odôvodnil vo svojom prípise z 29. decembra 2015, na ktorý sa odvolal

nadriadený prokurátor konajúci o opakovanom podnete, v podstate takto:

«... dňa 12. 11. 2015 vyšetrovateľ PZ obdržal podnet na preverenie podozrenia

zo spáchania korupčnej trestnej činnosti v Mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica,

ku ktorej dochádza od roku 2012 v súvislosti s podmieňovaním vydania stavebného

povolenia alebo kolaudačného rozhodnutia poskytnutím „daru“ v podobe peňažných

prostriedkov na účet mestskej časti. Vyšetrovateľ PZ rozhodol, že bude potrebné zabezpečiť

darovacie zmluvy, ktoré sa nachádzajú u starostu... a to postupom podľa § 89 ods. 1

. Dňa 12. 11. 2015 v čase o 10.30 h vyšetrovateľ PZ telefonicky

konzultoval vec so službukonajúcim prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR,

ktorý udelil súhlas na vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov v sídle Miestneho

úradu... v prípade, ak nebudú požadované darovacie zmluvy dobrovoľne vydané.

V uvedenom čase sa príslušníci PZ Národnej kriminálnej agentúry... dostavili do budovy

Miestneho úradu... na miesto verejnosti prístupné a starosta Ing. Jozef Krúpa bol po

poučení vyzvaný na vydanie veci podľa , o čom bola

spracovaná zápisnica, ktorú podpísal operatívny pracovník PZ, prítomné osoby za Miestny

úrad... a starosta ju nepodpísal. Starosta výzve nevyhovel a opustil priestory

miestneho úradu. Následne sa vyšetrovateľ PZ opätovne telefonicky spojil

so službukonajúcim prokurátorom... s tým, že ho informoval o neúspešnosti postupu podľa

a že bude pristúpené k postupu podľa ,

pričom prokurátor opätovne potvrdil dôvodnosť tohto postupu podľa § 101 ods. 3 Trestného

poriadku. Prehliadka iných priestorov, a to Miestneho úradu... bola vykonaná v súlade

s za prítomnosti pracovníčky miestneho úradu, nezúčastnenej

osoby a sčasti aj samotného starostu... O úkone bola spísaná zápisnica, z ktorej okrem

iného vyplýva, že boli zaistené viaceré zmluvy o zabezpečení spolupráce pri výstavbe

a rozvoji Mestskej časti..., darovacie zmluvy a sponzorské zmluvy za obdobie rokov 2011 –

2015. Zápisnica o prehliadke... bola podpísaná vyšetrovateľom PZ, nezúčastnenou osobou

a osobami prítomnými pri prehliadke, pričom starosta zápisnice odmietol podpísať.

Vyšetrovateľ PZ dňa 12. 11. 2015 vydal písomný príkaz na prehliadku iných

priestorov a pozemkov, ktorá je vykonaná v priestoroch budovy Miestneho úradu Záhorská

Bystrica so sídlom Gbelská 6, 841 06 Záhorská Bystrica, v ktorom sa odvolal na

predchádzajúci telefonický súhlas prokurátora... Príkaz bol odôvodnený tým, že

v priestoroch miestneho úradu sa nachádzajú veci pochádzajúce z trestnej činnosti resp.

súvisiace s trestnou činnosťou. Ide o zmluvy súvisiace s poskytovaním finančných

prostriedkov, ktoré starosta... odmietol podľa dobrovoľne

vydať. Príkaz bol doručený Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR dňa 16. 11. 2015

a Miestnemu úradu... dňa 13. 11. 2015.

Vzhľadom na to, že podozrenie na existenciu zmlúv sa potvrdilo uvedeným

procesným úkonom, zmluvy boli zaistené ako dôkazy a týmto neodkladným úkonom bolo

začaté trestné stíhanie, čo potvrdzuje uznesenie podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku zo dňa 12. 11. 2015, ktoré obsahuje skutky označené ako zločin prijímania úplatku

podľa , a prečin podplácania podľa ,

ods. 2 písm. b) .»

Po citácii ustanovení až 3 prokurátor úradu

špeciálnej prokuratúry vo svojom prípise ďalej uviedol:

„ v uvedených ustanoveniach neurčuje, akou formou môže byť

súhlas prokurátora vydaný, resp. akou formou má byť príslušný orgán upovedomený. Nie je

vylúčená ani telefonická forma udelenia súhlasu...

Postup policajných orgánov pri zadovažovaní dôkazov v predmetnej trestnej veci

vykonaním prehliadky iných priestorov a pozemkov a zaistením listinných dôkazov bol

v súlade s , , , jednalo sa o neodkladnosť úkonu

vzhľadom na odmietavý postoj štatutára miestneho úradu, ktorý po výzve na vydanie veci

tejto výzve nevyhovel. Neodkladnosť úkonu vyplynula z toho, aby sa zabránilo zmareniu

získania dôležitých dôkazov. Rovnako bol postupom policajných orgánov dodržaný § 105

určujúci postup pri výkone samotnej prehliadky. Je pravdou, že bola

zaznamenaná chyba v označení predmetného miestneho úradu, kde nebolo špecifikované

v príkaze, že sa jedná o Mestskú časť Bratislava – Záhorská Bystrica, ale len Miestny úrad

Záhorská Bystrica s adresou Gbelská 6 a správne malo byť uvedené Námestie rodiny 1...

Vyšetrovateľ PZ bol upozornený na uvedený nedostatok s tým aby pri identifikovaní

objektov v budúcnosti vychádzali z viacerých zdrojov.

... policajné orgány postupovali v súlade s , to znamená postup

bol zákonný a dôvodný...“

Ústavný súd v nadväznosti na citované v prvom rade pripomína, že nie je súčasťou

systému orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia

základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd, príp. iný orgán verejnej moci.

Zmyslom a účelom uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa

nie je primárne preskúmavanie a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci

rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane

základných práv a slobôd) fyzických osôb a právnických osôb, ktoré uplatnili pri výklade

a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavanie, či

v konaní pred týmito orgánmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa

sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.

Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch

nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť teda

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (m. m. ).

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že

úrad špeciálnej prokuratúry v namietanej veci vykonával svoju právomoc ústavne

udržateľným spôsobom a že účinky výkonu jeho právomoci sú zlučiteľné s obsahom

sťažovateľkou označeného základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Nadriadený prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry svojím prípisom zo 16. februára

2016 predovšetkým v spojení s prípisom prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry

z 29. decembra 2015, s ktorým sa nadriadený prokurátor stotožnil a na ktorého podstatný

obsah poukázal, podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval

na všetky podstatné výhrady sťažovateľky týkajúce sa odôvodnenosti vykonania prehliadky

priestorov jej miestneho úradu, ako aj samotného priebehu tejto prehliadky. Z uvedených

prípisov úradu špeciálnej prokuratúry vyplýva, že vykonanie prehliadky iných priestorov

príslušníkmi národnej kriminálnej agentúry bez príkazu podľa § 101 ods. 3 Trestného

poriadku bolo dôvodné, keďže starosta sťažovateľky (sťažovateľ, pozn.) nevyhovel

opakovanej výzve podľa na dobrovoľné vydanie

označených vecí dôležitých pre trestné konanie (ako vyplýva zo zápisnice o vykonaní

prehliadky vecí), z čoho vyplynula obava zo zmarenia možnosti na získanie týchto dôkazov

a zároveň nevyhnutnosť okamžitého vykonania prehliadky ako neodkladného úkonu,

ktorým bolo v konečnom dôsledku začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného

poriadku vo veci podozrenia zo spáchania korupčnej trestnej činnosti.

Napriek určitým formálnym nedostatkom, ktoré sa vyskytli v postupe vyšetrovateľa

(nejednoznačnosť v tom, či pri vykonávaní prehliadky iných priestorov postupoval podľa

alebo podľa , resp. tiež

nesprávne uvedenie adresy uskutočnenia prehliadky v príkaze na jej vykonanie), ústavný

súd zastáva názor, že vzhľadom na už uvedené nejde o nedostatky s ústavnou intenzitou, t. j.

také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohli

viesť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv podľa , resp. dohovoru.

V tejto súvislosti ústavný súd tiež poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie

každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok

porušenie garantovaného základného práva, v danom prípade základného práva

podľa , resp. práva podľa dohovoru (napr. ,

, , , ). O zákonnosti získaných

dôkazov v trestnom konaní napokon v konečnom dôsledku rozhoduje príslušný súd

konajúci o obžalobe prokurátora, resp. o uplatnenom riadnom alebo mimoriadnom

opravnom prostriedku. Je vecou orgánov činných v trestnom konaní, aby v záujme

náležitého objasnenia skutkového stavu vykonávali dokazovanie zákonným spôsobom.

Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci orgánov činných v trestnom konaní by

bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou, k čomu v prerokúvanej veci nedošlo.

Na základe uvedeného ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti podľa ako zjavne

neopodstatnenú odmietol.

II.1.3 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených základných práv

podľa , 4, a 5 a , práv podľa a 2 dohovoru

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým prípisom úradu špeciálnej

prokuratúry zo 16. februára 2016, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva

je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za

primeranú náhradu.

Podľa iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy,

ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide

o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu

verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo

na ochranu práv a slobôd iných.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Zo sťažnosti zjavne vyplýva, že podľa argumentácie sťažovateľky k namietanému

porušeniu jej základných práv podľa , 4, a 5 a , práv podľa

čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu malo dôjsť v priamej

príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Za

týchto okolností v prípade, ak ústavný súd už dospel k záveru, že napadnutým prípisom

úradu špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, k porušeniu a dohovoru nemohlo dôjsť, tak reálne

nemožno uvažovať ani o porušení jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 4, a 5 a čl. 22

ods. 1 , práv podľa a 2 dohovoru a práva podľa dodatkového

protokolu.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť sťažnosti podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K sťažnosti sťažovateľa podľa a ods. 1

Sťažovateľ na základe argumentácie citovanej, resp. popísanej v časti I tohto

uznesenia namieta, že napadnutým postupom národnej kriminálnej agentúry, napadnutým

príkazom vyšetrovateľa, napadnutým postupom úradu špeciálnej prokuratúry, napadnutým

prípisom úradu špeciálnej prokuratúry z 29. decembra 2015 a napadnutým prípisom úradu

špeciálnej prokuratúry zo 16. februára 2016 „došlo k nezákonnému a neústavnému zásahu

do vecí územnej samosprávy...“.

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti potom sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po jej

prijatí na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že „Postupom porušovateľa 1/ v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 v súvislosti s úkonom vykonaným

dňa 12. 11. 2015 – prehliadkou priestorov a príkazom na prehliadku iných priestorov

a pozemku vydaným porušovateľom pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015, podľa

označenia z 12. 11. 2015 a v spojení s postupom porušovateľa 2/ pri vybavení podnetu

a opakovaného podnetu sťažovateľky 1/ listom č. VII/1 Gv 181/15/1000-10 zo dňa

29. 12. 2015 v spojení s listom č. VII/1 Gv 181/15/1000-23 zo dňa 16. 2. 2016 došlo

k nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy.“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na účely zistenia, či sťažnosť obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti

predpísané ( a ) a či nie sú dané dôvody na jej

odmietnutie podľa .

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí návrhu uvedených v § 20 musí obsahovať označenie veci územnej samosprávy,

do ktorej sa zasiahlo.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Z už citovaného vyplýva, že

obligatórnou náležitosťou sťažnosti podanej podľa a je označenie veci

územnej samosprávy, do ktorej sa podľa sťažovateľa zasiahlo (malo zasiahnuť), pričom

ústavný súd je podľa viazaný návrhom na začatie

konania, ktorým sťažovateľ v podstate vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.

Veci územnej samosprávy sú predmetom právnej úpravy obsiahnutej v štvrtej hlave

, ako aj v osobitných zákonoch vymedzujúcich postavenie orgánov územnej

samosprávy, najmä v o obecnom zriadení

v znení neskorších predpisov a vo vzťahu k mestským častiam Bratislavy v zákone

Slovenskej národnej rady č. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave

v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, vo svojej sťažnosti

neuviedol žiadnu konkrétnu vec územnej samosprávy, do ktorej malo byť neústavne alebo

nezákonne zasiahnuté. Okrem všeobecného konštatovania v odôvodnení sťažnosti, že

kompetencia „príslušnej jednotky územnej samosprávy... je v prípade obcí daná najmä v §

4 ods. 3 o obecnom zriadení...“, sťažovateľ neuviedol žiadne konkrétne

ustanovenie alebo príslušného zákona, ktoré by vymedzovalo vec územnej

samosprávy, do ktorej malo byť zasiahnuté.

Z uvedených dôvodov ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti oboch sťažovateľov ako celku sa ústavný súd ich

ďalšími procesnými návrhmi už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2016