Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 91/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Advokátska

kancelária, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky

v konaní vedenom pod sp. zn. (EX 955/03) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. (EX 955/03)

p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.

(EX 955/03) p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej

právnej zástupkyne Mgr. Eleny Szabóovej, Advokátska kancelária, Hlavné námestie 7,

Nové Zámky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 zo 4. februára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , predtým (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(EX 955/03).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) 1. Sťažovateľka je ako povinná účastníčkou exekučného konania, ktoré sa na

základe návrhu oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Račianska 42/A, Bratislava zo dňa

14.3.2003 viedlo pred exekútorským úradom Šaľa, súdny exekútor dr. Ľubomír Pekár.

2. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 18.11.2004 súd

zamietol námietky povinnej voči exekúcii.

3. Písomným podaním z 28.2.2013 povinná doručila súdu jej procesné návrhy, okrem

iného aj žiadosť o preskúmanie zákonnosti exekučného titulu (v nadväznosti na rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. ) pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky

týkajúcej sa vymáhaného príslušenstva pohľadávky a zastavenie exekúcie. Do rozhodnutia

súdu žiadala o odklad exekúcie.

4. Podaním z 11.9.2013 podala sťažovateľka na Okresnom súde Nové Zámky

sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť sa konštatuje, že „došlo k určitým

prieťahom“, sťažnosť je čiastočne opodstatnená, a súd vo veci bude konať.

5. Nahliadnutím do súdneho spisu sťažovateľka zistila

a) že oprávnený listom, ktorý bol doručený súdu 31.5.2012, požiadal o zmenu

súdneho exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie exekútorský úrad

JUDr. Rudolfa Krutého,

b) súd požiadal ex. úrad Dr. Pekára o zaslanie exekučného spisu,

c) exekučný spis sa nachádza v súdnom spise porušovateľa.

d) súd vo veci nekoná.

6. V danej exekučnej veci je pritom, minimálne od doručenia exekučného spisu, daný

dôvod na zamietnutie návrhu oprávneného na zmenu exekútora pre nedostatok nestrannosti

JUDr. Krutého (nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ,

a rozhodnutia Ústavného súdu SR vo vzťahu k ďalším viac ako 1700

podaniam súvisiacim s osobou resp. postavením menovaného súdneho exekútora).

7. Nerozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľky v exekučnom konaní po dobu

viac ako dvoch rokov, a nerozhodnutie o jej návrhu o odklad exekúcie po rovnako dlhú

dobu nemôže byť v súlade s právom sťažovateľky na primeranú rýchlosť konania a ochranu

jej základných a ústavných práv. (...)

Sťažovateľka namieta, že vyššie opísaným postupom porušovateľa práv v konaní

EX 955/2003, sú porušované jej základné práva, najmä právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v zmysle jeho dodatkových protokolov, v spojení s článkom 48 Slovenskej

republiky(...)

Vo vzťahu k odstráneniu prieťahov sťažovateľka využila jediný prostriedok, ktorý jej

v tomto smere právny poriadok poskytuje, a upozornila sťažnosťou na porušovanie svojich

práv. Prieťahy v konaní napriek tomu pretrvávajú, pričom ide o obdobie absolútnej

nečinnosti súdu vo vzťahu k podaniu sťažovateľky.

Nečinnosť znamená zároveň aj negatívny zásah do práv oprávneného - keďže súd

nerozhodol ani o jeho žiadosti a exekučný spis sa nachádza v súdnom spise a teda ani jeden

z exekútorov (Dr. Pekár, JUDr. Krutý) vo veci konať nemôže; poškodenie práv

oprávneného však sťažovateľka nenamieta, vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie vo

vzťahu k týmto porušeniam.

(...) Sťažovateľka sa okrem konštatovania porušenia práv domáha aj poskytnutia

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.500 EUR, slovom: dvetisícpäťsto eur.

Primeranosť požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje

takto:

1. Ako sťažovateľka odôvodnila vyššie, konanie je poznačené absolútnou

nečinnosťou súdu, a zároveň neprimeranou dĺžkou konania ako celku.

2. V dôsledku exekúcie, ktorá sa, podľa sťažovateľky, vykonáva na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky (príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne,

teda 91,25 % (!!) ročne, je sťažovateľka obmedzená v nakladaní s bankovými účtami,

na ktorých je zriadené obmedzenie aj v rozsahu príslušenstva pohľadávky, a v zmysle

zákona a poučenia v Upovedomení o začatí exekúcie prakticky v nakladaní s celým svojim

majetkom.

3. Obmedzení v zmysle predchádzajúceho bodu sa sťažovateľka nezbaví ani

uhradením istiny pohľadávky a „reálneho“ príslušenstva (úrok z omeškania v zákonnej

výške), pretože predmetom exekúcie až dovtedy, kým súd nerozhodne inak, je aj vymoženie

príslušenstva pohľadávky vo výške 0,25 % denne. Ako vyplýva z priloženej tabuľky, úrok

z omeškania zo sumy 24.830 Sk by mal k dnešnému dňu (v zmysle exekučného titulu

a určenia predmetu exekúcie) dosahovať takmer 300.000 Sk, čo je 5,53-násobkom bežného

zákonného úroku z omeškania v čase jeho vzniku.

4. S prihliadnutím na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn.

a ďalšiu judikatúru všeobecných súdov v spotrebiteľských veciach sťažovateľka namieta

neposkytnutie ochrany nielen ako účastníčke exekučného konania, ale aj neposkytnutie

súdnej ochrany sťažovateľke ako spotrebiteľke, vo vzťahu k plneniu vymáhanému na

základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

5. Opísané konanie súdu - porušovateľa, pri zohľadnení zásady uplatňovanej

Ústavným súdom SR, že všeobecné súdy sú garantami dodržiavania základných a ústavných

práv, považuje sťažovateľka za nesprávne a ústavne neobhájiteľné.

Z vyššie uvedených dôvodov má sťažovateľka za to, že samotné konštatovanie

porušenia jej práv nemôže byť dostatočnou satisfakciou, a že navrhovaná výška finančného

zadosťučinenia je primeraná intenzite porušenia práv, judikatúre Ústavného súdu

Slovenskej republiky aj Európskeho súdu pre ľudské práva aj okolnostiam konania a dobe

trvania zásahu do práv sťažovateľky.

(...) Sťažovateľka si nie je vedomá, že by k vytýkaným porušeniam svojich základných

práv sama vedome prispela.

Exekučné konanie je z hľadiska zložitosti veci konaním jednoduchým, tvoriacim

bežnú súčasť agendy súdov. Preto nemožno vo vzťahu k namietaným porušeniam

zohľadňovať vznik prieťahov zložitosťou veci.

Z hľadiska postupu sťažovateľky v konaní možno konštatovať, že sťažovateľka

nezavinila prieťahy v konaní, a ich odstránenia sa predpísaným (a v podstate jediným

možným) spôsobom domáhala. Hodnotenie postupu súdu ponecháva sťažovateľka na úvahu

Ústavnému súdu SR. (...)

Sťažovateľka navrhuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby na základe

predložených dôkazov, súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky ,

vyjadrení oboch zúčastnených strán a po vykonaní prípadného ďalšieho dokazovania

rozhodol:

I. Okresný súd Nové Zámky v exekučnom konaní EX 955/2003, porušil

základné právo sťažovateľky (predtým ) na spravodlivé prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v zmysle jeho dodatkových protokolov, v spojení s článkom 48 Slovenskej

republiky na verejné prerokovanie veci pred súdom bez zbytočných prieťahov.

II. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Nové Zámky, aby v konaní spisová

značka , EX 955/2003 konal bez zbytočných prieťahov, s rešpektovaním

základných práv sťažovateľky.

III. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

2500 EUR, ktoré je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

IV. Priznáva sťažovateľke náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Nové Zámky

povinný vyplatiť na účet jej advokátky do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto

rozhodnutia. (...)»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného

súdu listom sp. zn. Spr 186/16 zo 6. apríla 2016, ktorý bol zaslaný sťažovateľke.

Sťažovateľka nevyužila svoje právo a k vyjadreniu okresného súdu nezaujala stanovisko,

avšak už v samotnej sťažnosti uviedla, že „vzdáva sa práva na verejné prejednanie

a súhlasí s tým, aby Ústavný súd o sťažnosti rozhodol na základe obsahu súdneho spisu,

ústavnej sťažnosti a písomných vyjadrení oboch účastníkov konania“.

3.1 Predseda okresného vo svojom vyjadrení uviedol tieto skutočnosti:

„(...) Tak ako sťažovateľka uvádza, dňa 28.2.2013 doručila do spisu prostredníctvom

zvolenej advokátky procesné návrhy a to návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad

exekúcie. Vyšší súdny úradník vybavujúci vec úpravou zo dňa 1.10.2013 uložil zaslať návrh

oprávnenému s tým, aby sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní. Okrem toho súčasne

exekútorovi uložil doručiť návrh na zmenu exekútora, aby sa k nemu vyjadril a predložil

súdu svoj exekučný spis s vyčíslením trov exekúcie. Táto úprava bola expedovaná zo súdu

3.10.2013. Vyjadrenie oprávneného k procesným návrhom povinnej bol súdu doručený

22.10.2013 a stanovisko exekútora dňa 18.10.2013. Následne oprávnený dňa 10.12.2013

urgoval rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Uznesením -61

zo dňa 30.3.2016 súd rozhodol o návrhu na zastavenie exekúcie a to tak, že exekučné

konanie nezastavil a zároveň návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol. Toto uznesenie

bolo zo súdu expedované 30.3.2016.

Z uvedeného vyplýva, že o procesných návrhoch sťažovateľky nebolo zo strany súdu

rozhodnuté v primeranej lehote, čo bolo spôsobené jednak tým, že v oddelení 9Er v období

od októbra 2013 do októbra 2015 sa vystriedalo šesť vyšších súdnych úradníkov

(Mgr. Lukáš Kuťka, JUDr. Roman Laurinec, Mgr. Danica Matejíčková, JUDr. Dominika

Hudecová, JUDr. Linka Szárazová, Mgr. Viktor Voros a to z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti, alebo z dôvodu odchodu zo súdu či nástupu na materskú dovolenku)

ktorí okrem tohto oddelenia mali pridelené na vybavenie aj iné súdne oddelenia tak ako to

vyplýva z Rozvrhu práce na uvedené roky. Okrem toho nečinnosť súdu v tejto veci bola

ovplyvnená tým, že za jeden kalendárny rok nám v priemere napadne približne 17000

nových exekučných vecí, pričom po vydaní poverenia, potom ako sú jednotlivé spisy

založené medzi povolené exekúcie, sú v množstve týchto exekučných vecí (počítajúc na

desaťtisíce ročne) podávané rôzne procesné návrhy, predovšetkým návrhy na zmenu

exekútora alebo zmenu účastníka konania. Vzhľadom na počet navrhovaných procesných

úkonov, keď každý vyšší úradník má v priemere pridelených na vybavenie 3500 až 4000

spisov, pri nemeniacom sa počte zamestnancov súdu ani pri najlepšej vôli nie je v našich

silách všetky veci vybavovať v primeraných lehotách ani pri maximálnom využití

pracovného času aj keď sa o to snažíme.

Za vzniknuté pochybenie sa sťažovateľke týmto ospravedlňujeme s tým, že

v predmetnej veci plynulosť a efektívnosť všetkých ďalších úkonov bude odsledovaná

v pravidelných mesačných intervaloch zo strany dozornej úradníčky tak, aby sa zabránilo

vzniku akýmkoľvek ďalším prieťahom v konaní.

Zároveň týmto oznamujeme, že netrváme na verejnom prejednaní veci, súhlasíme od

jeho upustenia.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. (EX 955/03):

Dňa 31. marca 2003 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora

JUDr. Ľubomíra Pekára (ďalej aj „súdny exekútor“ alebo „exekútor“) o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na základe návrhu spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. (ďalej len

„oprávnená“), na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 24. marca 2003

voči sťažovateľke ako povinnej. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a na

rozhodnutie bola pridelená sudkyni Mgr. Viere Betákovej.

Dňa 10. apríla 2003 okresný súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi

Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Dňa 27. júna 2003 exekútor zaslal sťažovateľke upovedomenie o začatí exekúcie.

Dňa 6. mája 2004 boli prostredníctvom exekútora okresnému súdu doručené

námietky sťažovateľky proti exekúcii.

Dňa 2. júna 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

za podané námietky proti exekúcii.

Dňa 9. septembra 2004 okresný súd požiadal register obyvateľov Slovenskej

republiky (ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie adresy trvalého a prechodného

pobytu sťažovateľky.

Dňa 24. septembra 2004 bolo okresnému súdu doručené oznámenie registra

obyvateľov o trvalom pobyte sťažovateľky.

Dňa 5. novembra 2004 sťažovateľka požiadala okresný súd o oslobodenie od

súdnych poplatkov.

Dňa 18. novembra 2004 okresný súd uznesením č. k. -26 priznal

sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. V ten istý deň okresný súd uznesením

č. k. -27 zamietol námietky sťažovateľky proti exekúcii.

Dňa 31. mája 2012 bol okresnému súdu doručený návrh oprávnenej na zmenu

súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára a žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.

Dňa 28. februára 2013 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na

zastavenie exekúcie „vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 24.3.2003

zo sumy 24.830 Sk do zaplatenia, a vo výške 0,25 % denne od 28.8.2002 do 24.3.2003“

a „v časti 8 830 Sk, ktorá bola poplatkom za poskytnutie úveru“, a návrh na odklad

exekúcie.

Dňa 3. októbra 2013 okresný súd vyzval oprávnenú na vyjadrenie k návrhu

sťažovateľky na zastavenie exekúcie a súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára na

vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora a zároveň ho požiadal o zaslanie originálu

exekučného spisu sp. zn. EX 955/03 a o vyčíslenie trov v prípade, ak si ich uplatňuje.

Dňa 9. októbra 2013 sa oprávnená vyjadrila k návrhu sťažovateľky na zastavenie

a odklad exekúcie.

Dňa 18. októbra 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie súdneho exekútora

JUDr. Ľubomíra Pekára k návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora, v ktorom

uvádza, že s návrhom súhlasí, a vyčíslenie trov exekúcie.

Dňa 10. decembra 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávnenej,

v ktorom žiada o „bezodkladné rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora“.

Dňa 30. marca 2016 okresný súd uznesením č. k. -61 rozhodol, že

exekučné konanie nezastavuje, a návrh sťažovateľky na odklad exekúcie zamietol.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

(ako aj podľa dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto

vec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie

odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie

o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani

a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach

nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť

poskytnutá súdna ochrana (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania, nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, pretože

napadnuté exekučné konanie je z hľadiska zložitosti veci štandardným konaním tvoriacim

frekventovanú súčasť agendy okresných súdov. Napokon ani predseda okresného súdu

vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná

správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že doterajšie viac ako 16-ročné trvanie konania na okresnom

súde v iných typoch konania by bolo už samo osebe neprimerané. Ústavný súd však

prihliada na povahu exekučného konania, a preto sa sústredil v prvom rade na to, či okresný

súd rozhodoval v rozumnej lehote o procesných návrhoch účastníkov konania, a dospel

k záveru, že súd bol však v danej veci aj v období, keď rozhodoval o návrhu sťažovateľky

na zastavenie exekúcie, opakovane nečinný, konkrétne od 28. februára 2013 do 3. októbra

2013 (sedem mesiacov) a od 18. októbra 2013 do 3. marca 2016 (dva roky a päť mesiacov).

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne

počas 3 rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo

je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr.

). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo

v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu.

Na obranu okresného súdu, podľa ktorého k prieťahom malo dôjsť jednak z nepriaznivých

personálnych dôvodov súdu, a najmä boli ovplyvnené „tým, že za jeden kalendárny rok

nám v priemere napadne približne 17000 nových exekučných vecí“, nebolo možné ani

v tomto prípade prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil

(pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v

tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci  a teda vykonanie spravodlivosti  bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v

oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem

uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené

právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup

súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom

konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti

nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedu

okresného súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

2 500 € s odôvodnením, že „(i) konanie je poznačené absolútnou nečinnosťou súdu,

a zároveň neprimeranou dĺžkou konania ako celku, (ii) v dôsledku exekúcie, ktorá sa(...)

vykonáva na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky (príslušenstvo - úrok z omeškania

vo výške 0,25 % denne, teda 91,25 % (!!) ročne, je sťažovateľka obmedzená v nakladaní

s bankovými účtami, (iii) úrok z omeškania zo sumy 24.830 Sk by mal k dnešnému dňu

(v zmysle exekučného titulu a určenia predmetu exekúcie) dosahovať takmer 300.000 Sk,

čo je 5,53-násobkom bežného zákonného úroku z omeškania v čase jeho vzniku, (iv)

k zbytočným prieťahom dochádza sťažovateľke ako spotrebiteľke, vo vzťahu k plneniu

vymáhanému na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,

vzhľadom aj na doterajšiu dĺžku napadnutého konania považuje za primerané vo výške

2 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 1. júla 2015).

Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný

paušál dvakrát po 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 296,44 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016