Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 91/2016
PDF · 258.9 KB
No categories available
II. ÚS 91/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpenej advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Advokátska
kancelária, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 117/03 (EX 955/03) a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 117/03 (EX 955/03)
p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 117/03
(EX 955/03) p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej
právnej zástupkyne Mgr. Eleny Szabóovej, Advokátska kancelária, Hlavné námestie 7,
Nové Zámky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 91/2016-11 zo 4. februára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , predtým (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Er 117/03 (EX 955/03).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:
«(...) 1. Sťažovateľka je ako povinná účastníčkou exekučného konania, ktoré sa na
základe návrhu oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Račianska 42/A, Bratislava zo dňa
14.3.2003 viedlo pred exekútorským úradom Šaľa, súdny exekútor dr. Ľubomír Pekár.
2. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er 117/03 zo dňa 18.11.2004 súd
zamietol námietky povinnej voči exekúcii.
3. Písomným podaním z 28.2.2013 povinná doručila súdu jej procesné návrhy, okrem
iného aj žiadosť o preskúmanie zákonnosti exekučného titulu (v nadväznosti na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011) pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky
týkajúcej sa vymáhaného príslušenstva pohľadávky a zastavenie exekúcie. Do rozhodnutia
súdu žiadala o odklad exekúcie.
4. Podaním z 11.9.2013 podala sťažovateľka na Okresnom súde Nové Zámky
sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť sa konštatuje, že „došlo k určitým
prieťahom“, sťažnosť je čiastočne opodstatnená, a súd vo veci bude konať.
5. Nahliadnutím do súdneho spisu sťažovateľka zistila
a) že oprávnený listom, ktorý bol doručený súdu 31.5.2012, požiadal o zmenu
súdneho exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie exekútorský úrad
JUDr. Rudolfa Krutého,
b) súd požiadal ex. úrad Dr. Pekára o zaslanie exekučného spisu,
c) exekučný spis sa nachádza v súdnom spise porušovateľa.
d) súd vo veci nekoná.
6. V danej exekučnej veci je pritom, minimálne od doručenia exekučného spisu, daný
dôvod na zamietnutie návrhu oprávneného na zmenu exekútora pre nedostatok nestrannosti
JUDr. Krutého (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010, II. ÚS 200/2012,
II. ÚS 150/2012 a rozhodnutia Ústavného súdu SR vo vzťahu k ďalším viac ako 1700
podaniam súvisiacim s osobou resp. postavením menovaného súdneho exekútora).
7. Nerozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľky v exekučnom konaní po dobu
viac ako dvoch rokov, a nerozhodnutie o jej návrhu o odklad exekúcie po rovnako dlhú
dobu nemôže byť v súlade s právom sťažovateľky na primeranú rýchlosť konania a ochranu
jej základných a ústavných práv. (...)
Sťažovateľka namieta, že vyššie opísaným postupom porušovateľa práv v konaní
EX 955/2003, 9Er 117/2003 sú porušované jej základné práva, najmä právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v zmysle jeho dodatkových protokolov, v spojení s článkom 48 Ústavy Slovenskej
republiky(...)
Vo vzťahu k odstráneniu prieťahov sťažovateľka využila jediný prostriedok, ktorý jej
v tomto smere právny poriadok poskytuje, a upozornila sťažnosťou na porušovanie svojich
práv. Prieťahy v konaní napriek tomu pretrvávajú, pričom ide o obdobie absolútnej
nečinnosti súdu vo vzťahu k podaniu sťažovateľky.
Nečinnosť znamená zároveň aj negatívny zásah do práv oprávneného - keďže súd
nerozhodol ani o jeho žiadosti a exekučný spis sa nachádza v súdnom spise a teda ani jeden
z exekútorov (Dr. Pekár, JUDr. Krutý) vo veci konať nemôže; poškodenie práv
oprávneného však sťažovateľka nenamieta, vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie vo
vzťahu k týmto porušeniam.
(...) Sťažovateľka sa okrem konštatovania porušenia práv domáha aj poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.500 EUR, slovom: dvetisícpäťsto eur.
Primeranosť požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje
takto:
1. Ako sťažovateľka odôvodnila vyššie, konanie je poznačené absolútnou
nečinnosťou súdu, a zároveň neprimeranou dĺžkou konania ako celku.
2. V dôsledku exekúcie, ktorá sa, podľa sťažovateľky, vykonáva na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky (príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne,
teda 91,25 % (!!) ročne, je sťažovateľka obmedzená v nakladaní s bankovými účtami,
na ktorých je zriadené obmedzenie aj v rozsahu príslušenstva pohľadávky, a v zmysle
zákona a poučenia v Upovedomení o začatí exekúcie prakticky v nakladaní s celým svojim
majetkom.
3. Obmedzení v zmysle predchádzajúceho bodu sa sťažovateľka nezbaví ani
uhradením istiny pohľadávky a „reálneho“ príslušenstva (úrok z omeškania v zákonnej
výške), pretože predmetom exekúcie až dovtedy, kým súd nerozhodne inak, je aj vymoženie
príslušenstva pohľadávky vo výške 0,25 % denne. Ako vyplýva z priloženej tabuľky, úrok
z omeškania zo sumy 24.830 Sk by mal k dnešnému dňu (v zmysle exekučného titulu
a určenia predmetu exekúcie) dosahovať takmer 300.000 Sk, čo je 5,53-násobkom bežného
zákonného úroku z omeškania v čase jeho vzniku.
4. S prihliadnutím na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/2/2011
a ďalšiu judikatúru všeobecných súdov v spotrebiteľských veciach sťažovateľka namieta
neposkytnutie ochrany nielen ako účastníčke exekučného konania, ale aj neposkytnutie
súdnej ochrany sťažovateľke ako spotrebiteľke, vo vzťahu k plneniu vymáhanému na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
5. Opísané konanie súdu - porušovateľa, pri zohľadnení zásady uplatňovanej
Ústavným súdom SR, že všeobecné súdy sú garantami dodržiavania základných a ústavných
práv, považuje sťažovateľka za nesprávne a ústavne neobhájiteľné.
Z vyššie uvedených dôvodov má sťažovateľka za to, že samotné konštatovanie
porušenia jej práv nemôže byť dostatočnou satisfakciou, a že navrhovaná výška finančného
zadosťučinenia je primeraná intenzite porušenia práv, judikatúre Ústavného súdu
Slovenskej republiky aj Európskeho súdu pre ľudské práva aj okolnostiam konania a dobe
trvania zásahu do práv sťažovateľky.
(...) Sťažovateľka si nie je vedomá, že by k vytýkaným porušeniam svojich základných
práv sama vedome prispela.
Exekučné konanie je z hľadiska zložitosti veci konaním jednoduchým, tvoriacim
bežnú súčasť agendy súdov. Preto nemožno vo vzťahu k namietaným porušeniam
zohľadňovať vznik prieťahov zložitosťou veci.
Z hľadiska postupu sťažovateľky v konaní možno konštatovať, že sťažovateľka
nezavinila prieťahy v konaní, a ich odstránenia sa predpísaným (a v podstate jediným
možným) spôsobom domáhala. Hodnotenie postupu súdu ponecháva sťažovateľka na úvahu
Ústavnému súdu SR. (...)
Sťažovateľka navrhuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby na základe
predložených dôkazov, súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky 9Er/117/2003,
vyjadrení oboch zúčastnených strán a po vykonaní prípadného ďalšieho dokazovania
rozhodol:
I. Okresný súd Nové Zámky v exekučnom konaní EX 955/2003, 9Br/117/03 porušil
základné právo sťažovateľky (predtým ) na spravodlivé prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v zmysle jeho dodatkových protokolov, v spojení s článkom 48 Ústavy Slovenskej
republiky na verejné prerokovanie veci pred súdom bez zbytočných prieťahov.
II. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Nové Zámky, aby v konaní spisová
značka 9Er/117/2003, EX 955/2003 konal bez zbytočných prieťahov, s rešpektovaním
základných práv sťažovateľky.
III. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
2500 EUR, ktoré je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
IV. Priznáva sťažovateľke náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Nové Zámky
povinný vyplatiť na účet jej advokátky do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto
rozhodnutia. (...)»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného
súdu listom sp. zn. Spr 186/16 zo 6. apríla 2016, ktorý bol zaslaný sťažovateľke.
Sťažovateľka nevyužila svoje právo a k vyjadreniu okresného súdu nezaujala stanovisko,
avšak už v samotnej sťažnosti uviedla, že „vzdáva sa práva na verejné prejednanie
a súhlasí s tým, aby Ústavný súd o sťažnosti rozhodol na základe obsahu súdneho spisu,
ústavnej sťažnosti a písomných vyjadrení oboch účastníkov konania“.
3.1 Predseda okresného vo svojom vyjadrení uviedol tieto skutočnosti:
„(...) Tak ako sťažovateľka uvádza, dňa 28.2.2013 doručila do spisu prostredníctvom
zvolenej advokátky procesné návrhy a to návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad
exekúcie. Vyšší súdny úradník vybavujúci vec úpravou zo dňa 1.10.2013 uložil zaslať návrh
oprávnenému s tým, aby sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní. Okrem toho súčasne
exekútorovi uložil doručiť návrh na zmenu exekútora, aby sa k nemu vyjadril a predložil
súdu svoj exekučný spis s vyčíslením trov exekúcie. Táto úprava bola expedovaná zo súdu
3.10.2013. Vyjadrenie oprávneného k procesným návrhom povinnej bol súdu doručený
22.10.2013 a stanovisko exekútora dňa 18.10.2013. Následne oprávnený dňa 10.12.2013
urgoval rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Uznesením 9Er 117/03-61
zo dňa 30.3.2016 súd rozhodol o návrhu na zastavenie exekúcie a to tak, že exekučné
konanie nezastavil a zároveň návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol. Toto uznesenie
bolo zo súdu expedované 30.3.2016.
Z uvedeného vyplýva, že o procesných návrhoch sťažovateľky nebolo zo strany súdu
rozhodnuté v primeranej lehote, čo bolo spôsobené jednak tým, že v oddelení 9Er v období
od októbra 2013 do októbra 2015 sa vystriedalo šesť vyšších súdnych úradníkov
(Mgr. Lukáš Kuťka, JUDr. Roman Laurinec, Mgr. Danica Matejíčková, JUDr. Dominika
Hudecová, JUDr. Linka Szárazová, Mgr. Viktor Voros a to z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti, alebo z dôvodu odchodu zo súdu či nástupu na materskú dovolenku)
ktorí okrem tohto oddelenia mali pridelené na vybavenie aj iné súdne oddelenia tak ako to
vyplýva z Rozvrhu práce na uvedené roky. Okrem toho nečinnosť súdu v tejto veci bola
ovplyvnená tým, že za jeden kalendárny rok nám v priemere napadne približne 17000
nových exekučných vecí, pričom po vydaní poverenia, potom ako sú jednotlivé spisy
založené medzi povolené exekúcie, sú v množstve týchto exekučných vecí (počítajúc na
desaťtisíce ročne) podávané rôzne procesné návrhy, predovšetkým návrhy na zmenu
exekútora alebo zmenu účastníka konania. Vzhľadom na počet navrhovaných procesných
úkonov, keď každý vyšší úradník má v priemere pridelených na vybavenie 3500 až 4000
spisov, pri nemeniacom sa počte zamestnancov súdu ani pri najlepšej vôli nie je v našich
silách všetky veci vybavovať v primeraných lehotách ani pri maximálnom využití
pracovného času aj keď sa o to snažíme.
Za vzniknuté pochybenie sa sťažovateľke týmto ospravedlňujeme s tým, že
v predmetnej veci plynulosť a efektívnosť všetkých ďalších úkonov bude odsledovaná
v pravidelných mesačných intervaloch zo strany dozornej úradníčky tak, aby sa zabránilo
vzniku akýmkoľvek ďalším prieťahom v konaní.
Zároveň týmto oznamujeme, že netrváme na verejnom prejednaní veci, súhlasíme od
jeho upustenia.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 Er 117/03 (EX 955/03):
Dňa 31. marca 2003 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Ľubomíra Pekára (ďalej aj „súdny exekútor“ alebo „exekútor“) o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe návrhu spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. (ďalej len
„oprávnená“), na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 24. marca 2003
voči sťažovateľke ako povinnej. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 9 Er 117/2003 a na
rozhodnutie bola pridelená sudkyni Mgr. Viere Betákovej.
Dňa 10. apríla 2003 okresný súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi
Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 27. júna 2003 exekútor zaslal sťažovateľke upovedomenie o začatí exekúcie.
Dňa 6. mája 2004 boli prostredníctvom exekútora okresnému súdu doručené
námietky sťažovateľky proti exekúcii.
Dňa 2. júna 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku
za podané námietky proti exekúcii.
Dňa 9. septembra 2004 okresný súd požiadal register obyvateľov Slovenskej
republiky (ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie adresy trvalého a prechodného
pobytu sťažovateľky.
Dňa 24. septembra 2004 bolo okresnému súdu doručené oznámenie registra
obyvateľov o trvalom pobyte sťažovateľky.
Dňa 5. novembra 2004 sťažovateľka požiadala okresný súd o oslobodenie od
súdnych poplatkov.
Dňa 18. novembra 2004 okresný súd uznesením č. k. 9 Er 117/03-26 priznal
sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. V ten istý deň okresný súd uznesením
č. k. 9 Er 117/03-27 zamietol námietky sťažovateľky proti exekúcii.
Dňa 31. mája 2012 bol okresnému súdu doručený návrh oprávnenej na zmenu
súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára a žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
Dňa 28. februára 2013 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na
zastavenie exekúcie „vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 24.3.2003
zo sumy 24.830 Sk do zaplatenia, a vo výške 0,25 % denne od 28.8.2002 do 24.3.2003“
a „v časti 8 830 Sk, ktorá bola poplatkom za poskytnutie úveru“, a návrh na odklad
exekúcie.
Dňa 3. októbra 2013 okresný súd vyzval oprávnenú na vyjadrenie k návrhu
sťažovateľky na zastavenie exekúcie a súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára na
vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora a zároveň ho požiadal o zaslanie originálu
exekučného spisu sp. zn. EX 955/03 a o vyčíslenie trov v prípade, ak si ich uplatňuje.
Dňa 9. októbra 2013 sa oprávnená vyjadrila k návrhu sťažovateľky na zastavenie
a odklad exekúcie.
Dňa 18. októbra 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie súdneho exekútora
JUDr. Ľubomíra Pekára k návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora, v ktorom
uvádza, že s návrhom súhlasí, a vyčíslenie trov exekúcie.
Dňa 10. decembra 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávnenej,
v ktorom žiada o „bezodkladné rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora“.
Dňa 30. marca 2016 okresný súd uznesením č. k. 9 Er 117/03-61 rozhodol, že
exekučné konanie nezastavuje, a návrh sťažovateľky na odklad exekúcie zamietol.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 117/03 dochádza k porušovaniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto
vec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie
odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie
o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava
a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach
nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť
poskytnutá súdna ochrana (napr. I. ÚS 70/98, I. ÚS 56/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania, nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, pretože
napadnuté exekučné konanie je z hľadiska zložitosti veci štandardným konaním tvoriacim
frekventovanú súčasť agendy okresných súdov. Napokon ani predseda okresného súdu
vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná
správaním sťažovateľky.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že doterajšie viac ako 16-ročné trvanie konania na okresnom
súde v iných typoch konania by bolo už samo osebe neprimerané. Ústavný súd však
prihliada na povahu exekučného konania, a preto sa sústredil v prvom rade na to, či okresný
súd rozhodoval v rozumnej lehote o procesných návrhoch účastníkov konania, a dospel
k záveru, že súd bol však v danej veci aj v období, keď rozhodoval o návrhu sťažovateľky
na zastavenie exekúcie, opakovane nečinný, konkrétne od 28. februára 2013 do 3. októbra
2013 (sedem mesiacov) a od 18. októbra 2013 do 3. marca 2016 (dva roky a päť mesiacov).
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne
počas 3 rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo
je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr.
I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo
v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu.
Na obranu okresného súdu, podľa ktorého k prieťahom malo dôjsť jednak z nepriaznivých
personálnych dôvodov súdu, a najmä boli ovplyvnené „tým, že za jeden kalendárny rok
nám v priemere napadne približne 17000 nových exekučných vecí“, nebolo možné ani
v tomto prípade prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil
(pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v
tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných
prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú
v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v
oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru
ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo
obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem
uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené
právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup
súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom
konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti
nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedu
okresného súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
2 500 € s odôvodnením, že „(i) konanie je poznačené absolútnou nečinnosťou súdu,
a zároveň neprimeranou dĺžkou konania ako celku, (ii) v dôsledku exekúcie, ktorá sa(...)
vykonáva na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky (príslušenstvo - úrok z omeškania
vo výške 0,25 % denne, teda 91,25 % (!!) ročne, je sťažovateľka obmedzená v nakladaní
s bankovými účtami, (iii) úrok z omeškania zo sumy 24.830 Sk by mal k dnešnému dňu
(v zmysle exekučného titulu a určenia predmetu exekúcie) dosahovať takmer 300.000 Sk,
čo je 5,53-násobkom bežného zákonného úroku z omeškania v čase jeho vzniku, (iv)
k zbytočným prieťahom dochádza sťažovateľke ako spotrebiteľke, vo vzťahu k plneniu
vymáhanému na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,
vzhľadom aj na doterajšiu dĺžku napadnutého konania považuje za primerané vo výške
2 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 1. júla 2015).
Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný
paušál dvakrát po 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 296,44 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2016