Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 390/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou Mgr. Máriou Kolíkovou,

Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa a a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -110 z 19. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 24. mája 2016

doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojich

základných práv podľa , a 4 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -110 z 19. novembra

2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Dňa 01. mája 2012 sťažovateľ uzavrel manželstvo s ...

Sťažovateľ má s manželkou dve dcéry, a to ... a

... Od júla 2008 do júla 2012 rodina žila spoločne v USA. Od júla 2012 sa na

základe vzájomnej dohody medzi manželmi dočasne presťahovali na Slovensko...

Dňa 29. júla 2014 podala... ... návrh na nariadenie predbežného

opatrenia týkajúceho sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým

dcéram, v ktorom navrhla tri alternatívy znenia petitu. Predmetný spis je na Okresnom súde

Bratislava III vedený pod sp. zn. . Okresný súd Bratislava III návrh matky

zamietol uznesením zo dňa 26. augusta 2014, č. k. -58. Matka sa proti tomuto

uzneseniu odvolala, odvolaním doručeným 19. septembra 2014. Krajský súd v Bratislave

uznesením zo dňa 19. novembra 2014, č. k. -110 rozhodnutie Okresného

súdu Bratislava III o zamietnutí návrhu zmenil, a to tak, že predbežným opatrením rozhodol

o zákaze styku otca s maloletými deťmi. Týmto uznesením Krajský súd v Bratislave zároveň

zmenil zatiaľ platné uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. -24 zo dňa

10. decembra 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k.

175 zo dňa 23. apríla 2014 v časti úpravy styku. Dňa 11. marca 2015 bolo sťažovateľom

podané dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. novembra 2014,

č. k. -110, ktorým bola otcovi odňatá akákoľvek možnosť stretávať sa

so svojimi deťmi.

Dňa 19. novembra 2014 podal sťažovateľ voči predmetnému rozhodnutiu krajského

súdu dovolanie.

Dňa 13. apríla 2015 podal sťažovateľ voči predmetnému rozhodnutiu aj ústavnú

sťažnosť vedenú pod sp. zn. .

Dňa 26. novembra 2015 bolo sťažovateľovi doručené odmietnutie ústavnej sťažnosti

z dôvodu, že bola podaná predčasne (s ohľadom na prebiehajúce dovolacie konanie).

Dňa 23. marca 2016 nám bolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa

v predmetnej veci...

Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. -110 zo dňa

19. novembra 2014 bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)

a SR ako aj právo na súkromný a rodinný život podľa článku 8 ods. 1

a 2 Dohovoru aj SR a a ods. 4 SR, a to tým, že

v predmetnom konaní, prebiehajúcom pred Krajským súdom v Bratislave, bola postupom

voči účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Krajský súd v Bratislave

v konaní o odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. -58

zo dňa 26.08.2014, vo veci starostlivosti súdu o maloletú ...

a maloletú ... žiadnym spôsobom neumožnil otcovi maloletých detí,

sťažovateľovi, sa vyjadriť, pričom je potrebné osobitne poukázať na skutočnosť, že sa

jednalo o cudzinca a predbežné opatrenie odvolacieho súdu zakázalo otcovi styk

s maloletými deťmi. ...

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“) v konaní o návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia vychádzal čisto iba z tvrdení matky, a teda

navrhovateľky, pričom si vôbec nevyžiadal vyjadrenie či stanovisko otca alebo maloletých

detí, ktorých práva boli rozhodovaním priamo dotknuté. Krajský súd v procese svojho

rozhodovania neprihliadol na všetkých ostatných účastníkov súdneho konania, nezameral

sa ani na záujem detí, venoval sa iba tvrdeniam matky, ktoré posúdil jednostranne

a subjektívne, bez objektívneho zistenia skutkového stavu a náležitého zhodnotenia situácie,

pričom taktiež možno mať dôvodné pochybnosti, či vôbec došlo k osvedčeniu matkou

tvrdených skutočností. Okrem toho cielene sťažoval prístup sťažovateľa k informáciám

o priebehu konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia tým spôsobom, že do

rozhodnutia odvolacieho súdu nedostal návrh matky, rozhodnutie prvostupňového súdu

a odvolanie matky proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Poukazujeme na to, že právny

zástupca sťažovateľa súd osobitne žiadal, aby boli sťažovateľovi tieto listiny preložené

a doručené. Súd svojím postupom prakticky zabránil účastníkovi súdneho konania zúčastniť

sa konania a vyjadriť sa ku skutočnostiam uvádzaných protistranou napriek jeho aktívnej

snahe. Poukazujeme na to, že právny zástupca sťažovateľa osobitne žiadal, aby mu tieto

listiny boli preložené a doručené.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR a základné právo

sťažovateľa na súkromný a rodinný život podľa článku 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd aj SR a a ods. 4

SR rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -110 zo dňa

19. novembra 2014 o nariadení predbežného opatrenia porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -110 zo dňa

19. novembra 2014 o nariadení predbežného opatrenia sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie

konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 15 000 €... do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania zistil, že k sťažnosti

je pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa Advokátskou kanceláriou

Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, konajúcou prostredníctvom

konateľky a advokátky Mgr. Márie Kolíkovej, ktorá podľa zistenia ústavného súdu má

od 29. apríla 2016 pozastavenú advokátsku činnosť.

Z uvedeného dôvodu sťažnosť nespĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), keďže k nej nie je pripojené kvalifikované

splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2

).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné náležitosti podľa ustanovenia ,

ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona

o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sa k návrhu na začatie konania musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa

podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ k návrhu doručenému ústavnému súdu

24. mája 2016 pripojil splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

pre Advokátsku kanceláriu Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava,

konajúcu prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. Márie Kolíkovej. Advokátka

Mgr. Mária Kolíková v uvedenom splnomocnení v mene advokátskej kancelárie prijala

splnomocnenie. Splnomocnenie je tiež udelené Mgr. Lukášovi Opettovi, partnerovi

advokátskej kancelárie Kolíková & Partners, s. r. o., avšak iba „v rozsahu nahliadania

do spisu a účasti na pojednávaní“. Podľa zistenia ústavného súdu má Mgr. Mária Kolíková

od 29. apríla 2016 pozastavenú advokátsku činnosť, pričom sťažnosť bola podaná na

poštovú prepravu až 20. mája 2016, teda v čase, keď už advokátka Mgr. Mária Kolíková

mala advokátsku činnosť pozastavenú. Sťažovateľ splnomocnenie pre nového advokáta

ústavnému súdu nedoručil.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že daný rozsah nedostatkov zákonom

predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , , ,

, , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj

v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016