Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 420/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

, zastúpených advokátom ,

, vo veci namietaného porušenia a

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 9. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2015 doručená sťažnosť a , obaja bytom

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie čl. 2

ods. 2 a (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 9. septembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia sa žalobou doručenou Okresnému

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) domáhali, aby súd uložil mestu Prešov (ďalej len

„žalovaný“) povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady preloženie vodovodného

potrubia nachádzajúceho sa na pozemku sťažovateľov. Okresný súd rozsudkom

sp. zn. z 28. júla 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu

sťažovateľov zamietol a zaviazal ich na náhradu trov konania. Sťažovatelia po doručení

rozsudku okresného súdu podali proti nemu odvolanie a súčasne namietli zaujatosť vo veci

konajúceho sudcu. Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol o nevylúčení sudcu

z prerokovania a rozhodnutia veci a zároveň potvrdil rozsudok

okresného súdu ako vecne správny.

3. Podľa tvrdenia sťažovateľov napadnutý rozsudok porušuje ich právo

na spravodlivý proces „nakoľko vec bola nesprávne a nespravodlivo až zaujato prejednaná

a... rozhodnutá“. Sťažovatelia považujú postup konajúcich súdov v ich veci za zjavne

svojvoľný a závery napadnutého rozsudku za neudržateľné.

Podľa sťažovateľov „odvolacie konanie bolo formálne, nezohľadnilo v odvolaní

uvádzané sťažovateľmi zásadné a významné skutočnosti, ktoré poukázali, že prvostupňové

konanie bolo vedené voči sťažovateľom až šikanóznym spôsobom a kladením povinnosti,

ktoré nemajú oporu ako v tak ani v obvyklom postupe súdu. Prvostupňové konanie

sťažovatelia považujú... za vysoko tendenčné..., súd vopred prejudikoval rozhodnutie, bez

toho aby vykonal navrhované dôkazy, ktoré odmietol..., sudca opakovane bránil

uplatňovaniu zákonných práv v konaní sťažovateľom..., a po zmene sudcu, konanie

smerovalo jednoznačne... k výsledku v neprospech sťažovateľov.“.

Sťažovatelia namietajú nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie

veci krajským súdom, ktorý sa v napadnutom rozsudku stotožnil so závermi okresného súdu

o nepreukázaní notifikácie vád veci sťažovateľmi a o neuznaní zodpovednosti za vady veci

žalovaným. Sťažovatelia tiež poukázali „na porušovanie ich procesných práv počas doby

konania ako na prvostupňovom tak na odvolacom súde..., pričom osobitne závažné je

2

odňatie práva ( možnosti ) sťažovateľom konať pred súdom“. V súvislosti s touto námietkou

uviedli, že:

«- podaním zo dňa 18.10.2013 žalobcovia navrhli zmenu petitu v alternatívnej

požiadavke, kde okrem pôvodného petitu navrhovali aj uloženie povinnosti zaplatiť

10.498,36 €, a tento nárok dôvodne a podložene odvodili od prepočítaných nákladov

na prekládku vodovodného potrubia...

- súd Uznesením zo dňa 15.11.2013... nepripustil zmenu petitu čo odôvodnil

neobvykle až absurdne, že „... vec je v stave na meritórne rozhodnutie a dokazovanie

o výške nákladov na preloženie vodovodného potrubia by konanie predĺžilo...“!!! Súd

v tomto Uznesení, v štádiu konania pred uzavretím dokazovania, predčasne a najmä

nezákonne prejudikoval rozhodnutie vo veci samej...v neprospech žalobcov, čo je hrubé

porušenie zákonného postupu súdu...

- dňa 21.7.2014 čo je doba 7 dní pred pojednávaním... sa žalobca v 1. rade písomne

včas ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a žiadal pojednávanie odročiť... Súd žiadal

e mailom právneho zástupcu žalobcu v 1. rade doložiť doklad, že tento žalobca skutočne

odchádza na dovolenku a kedy bola dovolenka zakúpená. Požadovaný doklad nemohol byť

pre nereálnosť požiadavky zabezpečený nakoľko žalobca v 1. rade sa už v Prešove

nenachádzal v tom čase. Poznamenávam, že žiadanie predloženia dokladu o dovolenke

nepozná, účastník musí súdu oznámiť dôvod odročenia, čo bolo včas

učinené, ale nie je povinný predkladať listinné dôkazy o dovolenke. Preto sa javí uvedená

požiadavka súdu ako nezákonná a taktiež pojednávanie konané 28.7.2014, bez účasti

ospravedlnených žalobcov a vyhlásenie rozsudku je postup v rozpore s ..

Zjavné porušenie procesného postupu vyvolalo stav že účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom ( ), na čo sa musí

v odvolacom konaní prihliadnuť.»

Vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu o vznesenej námietke zaujatosti konajúceho

sudcu sťažovatelia uviedli, že námietku podali „z dôvodov vedenia konania svojvoľným,

neštandardným spôsobom, s posunom žalobcov do nerovného procesného postavenia,

kladenia nezákonných požiadaviek a... aj z dôvodu... osobného procesného šikanovania

a odňatia... možnosti vypovedať pred súdom“. Podľa názoru sťažovateľov sa krajský súd

„s diskriminačným konaním sudcu voči žalobcom“ vysporiadal nesprávne

a nezákonne, keď konštatoval, že sťažovateľmi namietané okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní, nepreukazujú tvrdený pomer sudcu k prejednávanej veci.

Sťažovatelia v tejto súvislosti v sťažnosti uviedli, že «predsedom senátu odvolacieho súdu

bol , ktorý ale konal ako sudca vo veci na prvostupňovom súde, potom

odročil konanie na neurčito a následne bol už sudcom Krajského súdu, teda mal vedomosti

o konaní ako sudca prvostupňového súdu, a rozhodoval o veci ako sudca odvolacieho súdu,

o sa nám javí ako nesprávne, nakoľko o odvolaní rozhodoval sudca, ktorý

„nedokončil“ svoje pôsobenie na súde inštančne nižšom a preniesol rozhodovaciu

právomoc na odvolací súd».

4. Sťažovatelia namietajú tiež prieťahy v konaní „nakoľko od podania odvolania...

do doručenia Rozsudku Krajského súdu Prešov... uplynula doba viacej ako 1 rok a dva

mesiace, čo je neprimerane dlhá doba konania“.

5. Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že:

„... Krajský súd Prešov ako odvolací súd, Rozsudkom č. k. zo dňa

9.9.2015 porušil základné práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6

ods. 1 Dohovoru a Ústavu SR Čl. 2 ods. 2, Čl. 127 ods. 1.

Zrušuje Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. zo dňa 9.9.2015

Zrušuje Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -152 zo dňa

28.7.2014.

Priznáva náhradu trov konania právnemu zástupcovi sťažovateľov... za 2 úkony

právnej služby... spolu... 296,44 €.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

4

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným

porušením práv v rozsahu, v akom ich sťažovatelia, ktorí sú kvalifikovane právne zastúpení,

vymedzili v petite sťažnosti, teda porušením a a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom

krajského súdu. Tvrdenie o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

postupom krajského súdu v odvolacom konaní, ktoré sťažovatelia uvádzali v texte sťažnosti

mimo petitu, ústavný súd považoval iba za súčasť ich argumentácie (obdobne

, ).

9. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal z toho, že podľa

právneho názoru sťažovateľov im bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku

nesprávneho procesného postupu okresného súdu; a krajský súd o nimi vznesenej námietke

zaujatosti sudcu okresného súdu rozhodol nesprávne a nezákonne.

10. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

11. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľov poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak

nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. , ,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov.

, , , , ). Za situácie, ak

právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov podľa (ďalej len „OSP“), nemožno

sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

12. Podľa ustálenej súdnej praxe proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

je prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v . Ide o prípady závažných vád

konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené

v . Okrem iného ide aj o prípad, ak bola postupom súdu účastníkovi odňatá

možnosť konať pred súdom [ ]. Dovolací súd má vždy povinnosť

prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v a popri skúmaní podmienok

prípustnosti podľa sa vždy zaoberá aj prípadnou prípustnosťou dovolania

z dôvodu závažných procesných vád konania vymenovaných v .

6

13. Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi a judikatúry

všeobecného súdnictva sú závažné procesné pochybenia súdov (vrátane porušenia práva

na nestranný súd) dôvodom na podanie odvolania ( a nasl. ), prípadne (za splnenia

zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie dovolania [ (pozri

napr. , )]. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj

na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 21. augusta 1997, v ktorom sa inter

alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného

rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia posúdiť túto otázku samostatne

a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci

rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“

14. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd v súčinnosti s okresným

súdom zistil, že sťažovatelia nevyužili v danej veci dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok podľa a nasl. . Nevyužitie tejto zákonnej možnosti účinnej ochrany

práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno nahradzovať sťažnosťou

ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická osoba

(alebo právnická osoba) nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich

práv.

15. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia dovolanie proti

napadnutému rozsudku krajského súdu nepodali a priamo sa obrátili so sťažnosťou

na ústavný súd, v ktorej tvrdia také porušenie svojich procesných oprávnení, ktoré napĺňajú

prípustnosť dovolania podľa a . ani

nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených

základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie

všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

16. Ústavný súd preto uzavrel, že sťažovatelia nevyužili účinný mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý podľa zákona mali k dispozícii, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti.

Keďže sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej preukazovali), že dovolanie nepodali

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach ich prípadu ani neprichádzal

do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

17. Na základe uvedeného ústavný súd podľa

sťažnosť ako neprípustnú odmietol, pričom sa argumentáciou sťažovateľov vo vzťahu

k porušeniu nimi označeného práva bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016

8