Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 583/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská

a reštrukturalizačná, k. s., Horná 23, Banská Bystrica, správkyne konkurznej podstaty

úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a. s. v konkurze, Priemyselná 720, Strážske, právne

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Michal Polák – advocati s. r. o., Panenská 24,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Polák, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 29. júna 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s.,

o d m i e t a pre nedostatok právomocí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská a reštrukturalizačná,

k. s. (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo „žalobkyňa“), správkyne konkurznej podstaty úpadcu

SLOVAKIA STEEL MILLS, a. s. v konkurze (ďalej len „úpadca“), ktorou namietala

porušenie základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 29. júna 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa svojou žalobou

na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) proti spoločnosti

(ďalej aj „žalovaná v 1. rade“), a proti spoločnosti

, (ďalej aj „žalovaná v 2. rade“ alebo

spolu aj „žalované“), domáhala: 1. určenia, že kúpna zmluva z 18. februára 2013 v znení jej

dodatkov č. 1 až 4 uzavretá medzi úpadcom (predávajúcim) a žalovanou v 1. rade

(kupujúcou) o predaji hnuteľných vecí vyšpecifikovaných v prílohe č. 1 tejto zmluvy

za kúpnu cenu 10 244 235,55 € bez dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) je proti

veriteľom úpadcu právne neúčinná, 2. uloženia povinnosti žalovaným tieto hnuteľné veci

vydať v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, 3. určenia, že kúpna zmluva z 21. júna 2013

v znení jej dodatku č. 1 uzavretá medzi úpadcom (predávajúcim) a žalovanou v 1. rade

(kupujúcou) o predaji tam označených nehnuteľností za kúpnu cenu 2 632 035,08 €

bez DPH (ďalej spolu s kúpnou zmluvou z 18. februára 2013 len „kúpne zmluvy“) je

proti veriteľom úpadcu neúčinná, 4. uloženia povinnosti žalovanej v 2. rade tieto

nehnuteľnosti vydať v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, 5. určenia, že nájomná zmluva

z 25. júna 2013 uzavretá medzi úpadcom (nájomcom) a žalovanou v 1. rade

(prenajímateľkou) o nájme tam označených nehnuteľných a hnuteľných vecí (ďalej len

„nájomná zmluva“) je proti veriteľom úpadcu právne neúčinná, 6. uloženia povinnosti

žalovanej v 1. rade zaplatiť peňažnú náhradu v sume už úpadcom na jej základe zaplateného

nájomného v prospech všeobecnej podstaty úpadcu a napokon 7. uloženia povinnosti

žalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy tohto súdneho konania.

V právnej veci žaloby sa konanie viedlo na okresnom súde pod sp. zn. .

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 25. októbra 2017 v spojení s jeho

opravným uznesením sp. zn. z 11. mája 2018 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným priznal proti žalobkyni

(sťažovateľke) nárok na náhradu trov konania.

4. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie –

riadny opravný prostriedok, na základe ktorého bol rozsudkom krajského súdu rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdený a súčasne bol žalovaným proti žalobkyni

(sťažovateľke) priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok okresného

súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 4. augusta 2018.

5. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«... Sťažovateľ má za to, že Napádané rozhodnutie je výsledkom nesprávneho

právneho posúdenia veci, ústiaceho až do popretia účelu ako aj významu rozhodujúcej

právnej normy. Za rozhodujúcu právnu otázku v predmetnej veci možno považovať otázku

súvisiacu s aplikáciou ust. a nasl. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako

„ZKR“), či všeobecnú požiadavku na účinnosť odporovaného právneho úkonu je potrebné

vnímať (a) ako požiadavku na účinnosť právneho úkonu v čase vyhlásenia meritórneho

rozhodnutia súdu, alebo (b) ako požiadavku, aby odporovaný právny úkon nadobudol

účinnosť (bol aspoň po nejakú dobu od svojho vykonania účinný), a preto vyvoláva alebo

aspoň po nejakú dobu vyvolával určité právne účinky, pričom následná neúčinnosť

právneho úkonu v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia súdu neznamená nemožnosť

domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu...

... Odvolací súd v Napádanom rozhodnutí nesprávne interpretoval právne normy

definujúce zákonné podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, keď uzavrel, že následná

neúčinnosť Nájomnej zmluvy v čase vyhlásenia Rozsudku je prekážkou úspešného

odporovania tomuto právnemu úkonu.

... Z normatívneho textu a Sťažovateľovi známej právnej doktríny a právnej praxe

nepochybne plynie, že neúčinnosť zmluvy deklarovaná súdnym rozhodnutím v odporovacom

spore je neúčinnosťou relatívnou a nepriamou, pôsobiacou od počiatku (ex tunc). Naproti

tomu neúčinnosť zmluvy, ku ktorej dochádza v dôsledku výpovede, je neúčinnosťou

absolútnou a priamou, pôsobiacou od okamihu uplynutia výpovednej lehoty (ex nunc).

Akékoľvek plnenie, ktoré si počas trvania záväzkového vzťahu zmluvné strany vypovedanej

zmluvy poskytli, sa nepovažuje za bezdôvodné obohatenie, ust.

v znení neskorších predpisov sa preto nepoužije.

... Určenie neúčinnosti v odporovacom konaní priorizuje oprávnenie konkurzných

veriteľov uspokojiť sa z ušlého majetku úpadcu pred záujmom tretej osoby profitovať

z majetkového prospechu získaného odporovateľným (odporovaným) právnym úkonom.

Všeobecnú požiadavku na účinnosť odporovaného právneho úkonu, ktorú možno nájsť

v odbornej literatúre, nemožno podľa názoru Sťažovateľa s prihliadnutím na účel

objektívneho odporového práva v konkurze, ktorým je kvalifikovaná majetková saturácia

konkurzných veriteľov spočívajúca v reštitúcii pôvodných zodpovednostných vzťahov týchto

veriteľov a úpadcu v prípadoch, keď sú tieto vzťahy modifikované právom reprobovaným

konaním dlžníka (úpadcu) ukracujúcim možnosť konkurzných veriteľov byť uspokojení

z majetku dlžníka, vnímať ako požiadavku na účinnosť právneho úkonu v čase vyhlásenia

meritórneho rozhodnutia súdu, ale ako požiadavku, aby odporovaný právny úkon

nadobudol účinnosť (bol aspoň po nejakú dobu od svojho vykonania účinný), a preto

vyvolal určité právne účinky. Opačný (v Rozsudku a Potvrdzujúcom rozsudku prezentovaný)

záver by znamenal popretie zmyslu relatívnej neúčinnosti, keďže hoci by bol právny úkon

po určitú dobu účinný (napríklad tiež v prípade právnych úkonov uzavretých na určitú

dobu) a na jeho základe by z majetku úpadcu ušiel majetok inak použiteľný na uspokojenie

konkurzných veriteľov, nebolo by možné zjednať (za naplnenia ostatných predpokladov

odporovateľnosti) nápravu prostredníctvom justifikácie subjektívneho a objektívneho

1

odporového práva. Tento záver podporuje aj Sťažovateľovi známa súdna prax...

... Ak by aj Odvolací súd vychádzal z pravidla vyjadreného v ust. ,

aj pri potvrdzovaní rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd totiž podľa ustálenej

5 6

judikatúryako aj názorov procesualistickej doktrínynevyhnutne musí vysporiadať

so všetkými právnymi a skutkovými námietkami strany sporu vyjadrenými v odvolaní, ktoré

7

je z hľadiska samotnej podstaty prejednávanej veci možné považovať za rozhodujúcealebo

inak povedané tie, ktoré by za predpokladu ich validity bez ďalšieho samé o sebe alebo

v spojení s inými dôvodmi spôsobili alebo aspoň mohli spôsobiť úspech odvolateľa v spore.

Odvolací súd sa vôbec nezaoberal ani čiastočným zdôvodnením objasňujúcim

Sťažovateľovi, prečo považuje právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za správne

a ani tým, že Rozsudok je argumentačne nedôsledný a nepresvedčivý, popierajúci zmysel

a význam aplikovaných noriem.

... Sťažovateľ vidí pochybenie Odvolacieho súdu v tom, že Odvolací súd sa

v Napádanom rozhodnutí vôbec nevyporiadal s ťažiskovými argumentmi Sťažovateľa, ktoré

uviedol v odvolaní voči Rozsudku.

... Z odôvodnenia Napádaného rozhodnutia (ani z odôvodnenia Rozsudku)

predovšetkým nie je zrejmé, akou úvahou sa súd spravoval pri formulovaní záveru

8

o nemožnosti odporovať Nájomnej zmluve z dôvodu jej neúčinnosti v dôsledku výpovede.

... Nemenej závažné je, že odôvodnenie Napádaného rozhodnutia sa nezaoberá

tvrdením Sťažovateľa, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov,

ktorými sú najmä Odporované právne úkony a Znalecký posudok č. 12/2017 vypracovaný

znaleckou organizáciou predložený do Súdneho konania

Sťažovateľom (ďalej aj len ako „Znalecký posudok“), k nesprávnemu skutkovému zisteniu,

že Odporovanými právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov Úpadcu,

hoci v dôsledku uzavretia Odporovaných právnych úkonov bol ostatný majetok Úpadcu,

tvorený predovšetkým technologickým zariadením, znehodnotený do takej miery, že

uspokojenie veriteľov Úpadcu zo speňaženia tohto majetku bude nevyhnutne podstatnou

mierou znížené a veritelia Úpadcu ukrátení (z obsahu Znaleckého posudku vyplynulo, že

v dôsledku uzavretia Kúpnych zmlúv došlo ku dňu 14.07.2014 k zníženiu všeobecnej

hodnoty technologického zariadenia predstavujúceho zostávajúcu podstatnú časť majetku

podliehajúceho konkurzu Úpadcu o 25.235.000 EUR!)...»

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľa vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 29.06.2018, sp. zn. ... porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.06.2018, sp. zn. ...

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v sume 390,48 EUR (slovom tristodeväťdesiat euro a štyridsaťosem centov)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu,

Advokátska kancelária Michal Polák- advocati s.r.o.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

12. Ako to z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie základného

práva vlastniť majetok a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako

aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu.

13. Sťažovateľka odôvodňuje porušenie označených základných práv podľa ,

ako aj práva podľa dohovoru nesprávnym právnym posúdením veci spočívajúcim

v nesprávnej interpretácii a aplikácii ustanovení a nasl.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

v rozhodujúcom období, pokiaľ sa krajský súd bez ďalšieho stotožnil s tým nesprávnym

právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého pre zánik nájomnej zmluvy (ešte pred

vyhlásením rozsudku okresného súdu, pozn.) dôsledkom výpovede správcu konkurznej

podstaty úpadcu z 24. marca 2015 túto nie je možné považovať za právny úkon

bez primeraného protiplnenia a ani za právny úkon veriteľov ukracujúci, pretože táto

zmluva v čase vyhlásenia rozsudku okresného súdu 25. októbra 2017 už nebola právne

účinná, t. j. odporovateľná.

14. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti namieta, že krajský súd sa v rámci odôvodnenia

svojho rozhodnutia nevysporiadal s jej ďalšími podľa jej názoru pre rozhodnutie o veci

podstatnými odvolacími námietkami, a to najmä pokiaľ namietala, že okresný súd

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uzavrel,

že sťažovateľkou odporovanými právnymi úkonmi (kúpnymi zmluvami) nedošlo

k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu.

IV.

15. Ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú

primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného

súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov

(porovnaj ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takú

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porovnaj

, , , , ). Za situácie,

ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní

pred ústavným súdom.

16. V zmysle dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. V zmysle dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

18. V prípade, ak sťažovateľka nesúhlasila s právnym posúdením veci krajským

súdom, mala možnosť podať dovolanie podľa , v ktorom je premietnutý

princíp uvedený v . Ide o princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako

stav, v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie). Zároveň len

dovolací súd rozhoduje o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných

v .

19. Takisto, pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti namieta, že krajský súd sa v rámci

odôvodnenia svojho rozhodnutia nevysporiadal s jej ďalšími podľa jej názoru

pre rozhodnutie o veci podstatnými odvolacími námietkami, t. j. nedostatočné odôvodnenie

rozsudku krajského súdu, mala možnosť podať dovolanie podľa (pozri

zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 3. decembra 2015 uverejnené Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov

Slovenskej republiky 1/2016 pod číslom R 2/2016 a aktuálne aj za účinnosti Civilného

sporového poriadku).

20. daná právomoc ústavného súdu mu neumožňuje nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo na základe

zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 420 písm. f),

resp. . Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy,

ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľka ako

účastník konania zvolila medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľke dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry

ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa

sťažovateľka mohla domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,

dovolenými a (počnúc od 1. júla 2016 Civilným sporovým

poriadkom) ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

21. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa .

22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2018