Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-219-2010.pdf
PDF · 118.04 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/219/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1. G.. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, F., 2. P. C., H.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, F., právne zastúpených Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 68 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o určenie povinnosti zabezpečiť preloženie vodovodného potrubia, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovia 1. a 2. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 659,68 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Naništu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 5.11.2010 domáhali, aby súd určil, že žalovaný je povinný zabezpečiť na vlastné náklady preloženie vodovodného potrubia nachádzajúceho sa na pozemku žalobcov - parcela č. XXXXX/XX s výmerou 1872 m2, zapísaná na LV č. XXXX k.ú. F., v reg. „C“ tak, aby potrubie bolo vedené a umiestnené mimo uvedenú parcelu, v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovia svoj nárok skutkovo odôvodnili tým, že zmluvou uzavretou v októbri 2003 nadobudli od žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozemok parc. č. XXXXX/XX vo výmere 1872 m2, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. F. za účelom výstavby rodinného domu na ňom. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že táto nehnuteľnosť je predávaná bez tiarch s tým, že cez pozemok je vedené potrubie stredného tlaku plynu a informácie o iných vadách, resp. právach tretích osôb k pozemku zmluva neobsahovala.
Následne po odkúpení pozemku žalobcovia zistili, že cez pozemok vedie v zmluve neuvedené vodovodné potrubie, na základe čoho majú za to, že došlo k predaju veci s vadou, ktorej odstránenia sa domáhali tak, ako je uvedené v petite ich žaloby.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26.1.2012 tak, že žalobu zamietol a to z dôvodu premlčania, to znamená, že žalobcovia neuplatnili práva z vád vecí vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote.
Na základe odvolania žalobcov bol predmetný rozsudok uznesením KS v Prešove č.k. 8Co/67/2012-82 zo dňa 25.2.2013 zrušený a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že súd prvého stupňa nevysvetlil, z akého dôvodu považoval za začiatok plynutia premlčacej doby deň 10.3.2004,
ak skôr dospel k jednoznačnému záveru, že vytknutie vady u scudziteľa v tento deň žalobcovia ničím nepreukázali. Krajský súd ďalej uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal argumentmi žalobcov prednesenými v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, že ich nárok premlčaný nie je. Vzhľadom na to, že pre tieto vady je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov bolo potrebné sa vecou znova zaoberať.
Okresný súd vo veci znovu rozhodol (v poradí druhým rozsudkom) na pojednávaní konanom dňa 28.07.2014 v neprítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu.
Podľa § 101 ods.2 O.s.p. - Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn . 6 Cdo/75/2012 - Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523101'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523101'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP), posudzuje súd podľa okolností konkrétneho prípadu.
Z ustálenej súdnej praxe ďalej vyplýva, že o žiadosti o odročenie pojednávania môže súd rozhodovať len na základe skutočností, ktoré má ku dňu rozhodovania k dispozícii.
Žalobcovi 1. bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 16.06.2014 a tento podaním doručeným súdu až dňa 21.07.2014 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu účasti na dlhodobo plánovanej dovolenke. Dôvod, z ktorého požadoval pojednávanie odročiť, však žiadnym spôsobom nepreukázal. Na základe uvedeného súd má za to, že u žalobcu 1. nebol preukázaný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.
Pokiaľ ide o žalobkyňu 2. táto svoju neprítomnosť neospravedlnila a za takéto ospravedlnenie nemožno považovať zmienku v žiadosti žalobcu 1., ktorý nie je jej zástupcom a na ktorú nepripojila svoj podpis.
Právny zástupca žalobcov svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom nepreukázal ani dôvod neprítomnosti u žalobcu 1.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, výsluchom účastníkov konania, pričom s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania súd zistil nasledujúce:
Dňa 23.10.2003 bola medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi uzavretá Kúpna zmluva č. XXX/XXXX, predmet ktorej je uvedený v článku 1 a zodpovedá pozemku uvedenému v žalobe žalobcov (čl. 5-6).
V tejto zmluve v článku 4 bod 4.1. sa uvádza, že predávajúca nehnuteľnosť sa prevádza bez tiarch.
V článku 4 bod 4.2. sa uvádza, že kupujúci boli oboznámení s tým, že cez pozemok je vedené potrubie stredného tlaku plynu k rodinnému domu p. F..
V článku 4 v bode 4.2. - správne by malo byť 4.3. - kupujúci vyhlasujú, že stav nehnuteľnosti je im dobre známy a že nehnuteľnosť v tomto stave kupujú.
Z výpisu z LV č. XXXX (čl. 7) súd zistil, že skutočne žalobcovia 1. a 2. sú vlastníkmi parcely č. XXXXX/ XX o výmere 1872 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. F., pričom kúpna zmluva vyššie uvedená bola povolená vkladom značky V XXXX/XXXX.
Na čl. 8-26 spisu sa nachádzajú listiny predložené žalobcami, z ktorých vyplýva, že medzi nimi a žalovaným prebiehala početná komunikácia týkajúca sa odstránenia vady predaného pozemku, spočívajúcej v tom, že sa pod jeho povrchom nachádza vodovodné potrubie.
Z listu žalovaného adresovaného žalobcom s dátumom 21.7.2005 vyplýva, že žalovaný im preposlal stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti vo veci preloženia trasy vodovodnej prípojky pre G.. C. - odpoveď. Z tohto stanoviska Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Košice vyplýva, že listom zo dňa 16. 6.2005 Mesto Prešov požiadalo o preloženie vodovodu na pozemku parc. č. 14306/50 k.ú. Prešov. Východoslovenská vodárenská spoločnosť v danom liste cituje § 35 z. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Zároveň zo sprievodného listu, ktorým bolo predmetné stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti zaslané žalobcom vyplýva, že náklady na preložku znáša ten, z koho podnetu je preložka vyvolaná.
Listom zo dňa 18.10.2005 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcov, že mestský úrad vyvinul úsilie preložiť predmetný vodovod za finančnej spoluúčasti Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, avšak ich stanovisko bolo záporné. Možnosť prekládky ako aj náklady spojené s realizáciou boli prerokované s odborom výstavby a dopravy mestského úradu. Po zistení, že rozpočtový náklad na projektovú prípravu ako aj samotnú realizáciu vodovodu je príliš vysoký a pohybuje sa vo vyššom obnose ako informovali žalobcovia, navrhujú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka žalobcom odstúpenie od zmluvy.
Listom zo dňa 15.5.2009 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcov, že navrhuje odkúpenie vyššie uvedeného pozemku späť do vlastníctva Mesta Prešov za tú istú cenu, za ktorú bol odpredaný.
Z listu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti zo dňa 22.6.2005, ktorý bol odpoveďou na list žalovaného zo dňa 16.6.2005, týkajúci sa preložky vodovodu prechádzajúceho cez pozemok žalobcov, žalobcovia vyvodzujú uznanie nároku a teda uznanie zodpovednosti za vady a povinnosti ich odstránenia zo strany žalovaného. Na základe toho majú za to, že ich nárok nemôže byť premlčaný, pretože v dôsledku tohto uznania nároku, resp. požiadavky žalobcov, začala plynúť nová 10-ročná premlčacia lehota.
Žalobcovia ďalej opakovane tvrdili, že vadu pozemku spočívajúcu v tom, že sa na ňom nachádza cudzia vec a to vodovodné potrubie, notifikovali žalovanému dňa 10.3.2004, keď žalobca G.. F. C. doručil na Mestský úrad v Prešove list zo dňa 10.3.2004 s názvom vyrovnanie pozemku - oznámenie. Žalobcovia tvrdili, že v tento deň žalobca Ing. F. C. vytkol vadu pozemku spočívajúcu v tom, že cez neho prechádza vodovodné potrubie zamestnancovi Mesta Prešov. Žalobca v 1. rade zároveň uviedol, že pri vytknutí tejto vady žiadal, aby bolo preložené vodovodné potrubie, nič iné od žalovaného nežiadal.
Žalobca sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním došlým súdu dňa 8.2.2011 (čl. 34), v ktorom uviedol, že žaloba je postavená na nesprávnom právnom základe. Má za to, že postupovať by sa malo podľa § 597 Občianskeho zákonníka. Zároveň v tomto podaní vzniesol námietku premlčania, pretože žalobcovia neuplatnili svoj nárok v zákonnej 3-ročnej lehote a snahu spolupôsobiť pri odstraňovaní závadného stavu nemožno považovať za uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky. Zároveň nesúhlasí s tým, že žalobcovia tvrdia, že ide o tzv. určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., pretože podľa petitu žaloby ide jednoznačne o žalobu na plnenie podľa § 80 písm. p) O.s.p..
Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 80 písm. b) O.s.p. - návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. - Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd má za to, že názor žalobcu spočívajúci v tom, že v danom konaní nejde o žalobu o plnenie ale o žalobu o určenie je nesprávny. V prejednávanej veci sa žalobca žiadnym spôsobom nedomáha určenia práva alebo právneho vzťahu, prípadne určenia, že tieto neexistujú ale domáha sa vykonania povinnosti a to zabezpečenia preložky vodovodného potrubia. Súhlasiť možno s tým, že petit žaloby na plnenie v sebe implicitne zahrňuje aj určenie, pretože ak by súd takejto žalobe vyhovel a uložil povinnosť plnenia, je zrejmé, že týmto zároveň určuje túto povinnosť splniť. Uvedenému zodpovedá aj ustálený judikatórny záver, že žaloba o plnenie je prekážkou res iudicate k žalobe na určenie. V danom prípade, ak by však išlo o určovaciu žalobu, ktorá by musela znieť napríklad tak, že medzi účastníkmi konania existuje vzťah zo zodpovednosti za vady, táto by bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu práve preto, že takéto určenie má iba predbežný charakter k otázke splnenia povinnosti z tejto zodpovednosti plynúcej a preto, ak možno žalovať na plnenie povinnosti, nemôže byť (až na určité výnimky, ktoré v danom prípade neexistovali), naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.
Čo sa týka samotného právneho vzťahu, ktorý je predmetom tejto žaloby, je nepochybné, že zo strany mesta došlo k predaju pozemku žalobcov. Zároveň je nepochybné, že dodatočne sa ukázalo, že cez tento pozemok vedie cudzia vec - vodovodné potrubie, o ktorom niet v zmluve o predaji pozemku zmienky a o ktorom pravdepodobne nevedel ani žalovaný.
Je teda zrejmé, že medzi žalobcami a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy), podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 596 Občianskeho zákonníka ak má vec vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní v kúpnej zmluve na nich upozorniť.
Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 6 mesiacov, ak ide o vady krmív do 3 týždňov a ak ide o vady zvierat do 6 týždňov od prevzatia veci.
Súd súhlasí s právnym názorom žalovaného na aplikáciu § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.) s tým, že ide o ustanovenie všeobecného charakteru týkajúceho sa zodpovednosti za vady, ktoré sa nachádza sa v ôsmej časti Občianskeho zákonníka prvej hlavy s názvom Všeobecné ustanovenia. To znamená, že toto ustanovenie sa aplikuje na zodpovednosť za vady vtedy, ak v osobitnom zmluvnom vzťahu nie je zodpovednosť za vady upravená inak. V danom prípade ustanovenia o kúpnej zmluve podľa § 588 a nasledujúce obsahujú vlastnú špeciálnu úpravu zodpovednosti za vady a táto úprava tak vylučuje použitie úpravy všeobecnej.
Súd ako rozhodujúcu otázku musel riešiť kedy, či vôbec a akým spôsobom došlo k oznámeniu, teda notifikácii vady predanej veci.
Podľa vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka k tejto notifikácii muselo dôjsť do 6 mesiacov odo dňa prevzatia veci. Ak teda zmluva bola uzatváraná v októbri 2003, muselo sa tak stať najneskôr do konca mája 2004. Žalobca opakovane uvádzal, že písomne túto vadu vytkol až niekedy v roku 2005 ale ústne, že tak urobil dňa 10.3.2004, keď odniesol na stavebný úrad vyjadrenie k výzve na vykonanie nápravy, ktorú mal vykonať na základe výzvy tejto inštitúcie.
Žalobcami tvrdená ústna notifikácia však nie je žiadnym spôsobom inak preukázaná. Súd zároveň má za to a považuje za nevierohodné, že napriek tomu, že bol písomne adresovaný list žalovanému, nebola v ňom uvedená taká závažná otázka ako je notifikácia vady, ohľadom ktorej teraz prebieha súdne konanie.
Zároveň je nesprávny aj údaj o tom, že k tomuto doručeniu oznámenia malo dôjsť dňa 10.3.2004, pretože na čl. 37 sa nachádza prezenčná pečiatka žalovaného, z ktorej vyplýva, že predmetné oznámenie bolo doručené Mestu Prešov až dňa 11.3.2004. Súd preto tieto tvrdenia žalobcov o ústnej notifikácii vady, ktorou sa mali domáhať preloženia vodovodného potrubia, má za nepreukázané a také, na ktoré pri rozhodovaní nemožno brať zreteľ.
Uvedené tvrdenie o notifikácii má súd za nevierohodné aj preto, že na žiadosti žalobcov žalovaný odpovedal s odstupom niekoľkých týždňov. Adresovanie žiadosti VVS po viac ako 15 mesiacov od notifikácie vady sa postupu žalovaného vymyká a preto je zrejmé, že predmetný list nebol reakciou na tvrdenú ústnu notifikáciu vady veci a túto ako takú nepotvrdzuje.
Aj keby súd hypoteticky mal za to, že k tejto notifikácii dňa 10.3.2004 došlo, nebolo by možné priznať takejto notifikácii právnu relevanciu pre uvedený spor. Ako vyplýva napríklad z Veľkého akademického komentára k Občianskemu zákonníka od Karla Eliáša a kolektívu k tomu, aby nedošlo k zániku práv zo zodpovednosti za vady veci nestačí, že kupujúci vady vytkol ale je nutné, aby v tejto lehote konkrétne uviedol, aké právo z tohto dôvodu uplatňuje. Právo zo zodpovednosti za vady musí byť uplatnené platným spôsobom, včas, na správnom mieste a dôvodne. Iba takéto uplatnenie práva zodpovednosti za vady vyvolá zákonom stanovené účinky. Rovnako k tomu pristupuje aj judikatúra, kde pri komentári k § 599 Občianskeho zákonníka v uvedenej publikácii sa uvádza aj odkaz na R17/76-III., podľa ktorého k tomu, aby nedošlo k zániku práv zodpovednosti za vady veci predanej v obchode, nestačí, že kupujúci v záručnej dobe vytkol obchodnej organizácii vady veci ale je nutné, aby v tejto lehote konkrétne uviedol, aké právo z tohto dôvodu uplatňuje u obchodnej organizácie.
Je teda zrejmé, že notifikácia vady preto, aby mala právnu relevanciu, musí byť vykonaná včas, voči zodpovednému subjektu a v súlade so zákonom. To znamená, že musí sa notifikovať vada, ktorá skutočne existuje, zároveň sa musí uplatňovať právo z tejto zodpovednosti za vady a musí byť uvedené, aké právo sa uplatňuje. Nemôže sa však uplatňovať hocijaké právo, ale iba právo, ktoré zákon v konkrétnom prípade uplatňovať umožňuje. V danom prípade zákonu zodpovedá požiadavka na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy, nie však preložka vodovodného potrubia.
Teda aj keby súd hypoteticky mal za to, že k vytknutiu vady dňa 10.3.2004 alebo 11.3.2004 došlo, nebola by to notifikácia vykonaná zákonným spôsobom a ako taká by nemohla mať právnu relevanciu.
Pokiaľ sa jedná o samú tvrdenú notifikáciu vád, žalobcovia nevedeli uviesť, ktorému pracovníkovi mestského úradu mali túto notifikáciu oznámiť, taktiež neuviedli jeho pracovné zaradenie.
Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Z toho vyplýva, že v prípade notifikácie vád právnickej osoby je najlepšie túto notifikáciu urobiť písomne a adresovať ju žalovanému ako právnickej osobe, pretože potom je už vecou interných predpisov, komu bude predmetná notifikácia na vybavenie pridelená. V danom prípade by to bol pravdepodobne odbor mestského majetku, ktorý komunikoval so žalobcami. Súd má za to, že notifikácia urobená akémukoľvek zamestnancovi mestského úradu nemôže mať právnu relevanciu, pretože potom by bolo potrebné uznať, že notifikáciou spôsobujúcou zákonom predpokladané účinky je aj oznámenie takejto vady vrátnikovi mestského úradu. V súvislosti s touto otázkou súd analogicky poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 7. 8.2012 sp. zn. 3Cdo/196/2012 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod číslom 65/2013, podľa ktorého nie každé prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, ktorá je adresovaná orgánu alebo právnickej osobe, niektorým z pracovníkov orgánu alebo právnickej osoby, má právne účinky riadneho doručenia v zmysle § 48 ods. 1 O.s.p. Tieto účinky vyvoláva iba doručenie pracovníkovi, ktorý bol na to oprávnený. Osobu začlenenú do organizačnej štruktúry niektorého orgánu alebo právnickej osoby, ktorá je oprávnená preberať zásielky adresované
tomuto orgánu alebo právnickej osobe určuje autonómne adresát zásielky. Ten, kto realizuje doručenie písomnosti určenej do vlastných rúk, subjektom uvedeným v § 48 ods. 1 O.s.p. je povinný skúmať, či doručovanú písomnosť za adresáta preberá ten pracovník orgánu alebo právnickej osoby, koho adresát určil za oprávneného na prijímanie jemu určených zásielok. Pre prejednávaný prípad súd znova opakuje, že preto, aby osobná notifikácia vykonaná ústne vo vzťahu k pracovníkovi žalovaného mala právne následky, musela by byť vykonaná voči tomu pracovníkovi, ktorý podľa vnútorných predpisov má oprávnenie takéto notifikácie prijímať. To samozrejme, keďže je vôbec pochybné, či k tejto notifikácii došlo zo strany žalobcov, preukázané nebolo. Žalobcovia ďalej majú za to, že z dôvodu toho, že žalovaný sa snažil spolupôsobiť pri odstránení tejto vady tým, že požiadal Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť o preloženie potrubia, svoj záväzok zo zodpovednosti za vady uznal.
Podľa § 110 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Súd má za to, že v danom prípade k platnému uznaniu dlhu nedošlo a nová premlčacia lehota tak nezačala plynúť. Predovšetkým vychádza zo svojho záveru o tom, že k notifikácii vady vôbec nedošlo včas, prípadne nedošlo riadnym spôsobom a v takom prípade uplynutím 6 mesiacov došlo k zániku zodpovednosti za vady žalovaného preklúziou. Uznať síce možno premlčaný záväzok, avšak nie záväzok prekludovaný. To znamená, že v prejednávanej veci aj keby súd hypoteticky uznal, že ide o uznanie záväzku zo strany žalovaného, toto by bolo neplatné, pretože by sa uznával záväzok, ktorý v čase svojho uznania už neexistoval ani v naturálnej podobe.
Ďalej súd znova odkazujúc na publikáciu Občiansky zákonník: Veľký akademický komentár od Karla Eliáša a kolektívu musel riešiť otázku, či je vôbec možné aj uznanie dlhu nepeňažitého. Tento komentár zastáva názor, že to možné je. Otázkou však je, či v každom konkrétnom prípade môžu byť splnené obidva definičné znaky uznania dlhu, teda vyjadrenie právneho dôvodu jeho vzniku a ďalej jeho výška. Je nepochybné, že i u uznania nepeňažitého dlhu zásadne možno jasne špecifikovať právny titul jeho vzniku. Problematické je však už stanovenie výšky takéhoto dlhu, resp. lepšie povedané jeho rozsahu. U uznania iného ako peňažitého dlhu bude teda nutné vždy celkom presne vymedziť jeho rozsah. Požiadavka určitosti takéhoto uznania dlhu tu vystupuje do popredia ešte viac ako u uznania dlhu peňažitého. Uznanie dlhu je totiž obligatórne kauzálny úkon na rozdiel od všeobecnej zásady uvedenej v § 495 Občianskeho zákonníka. V prípade zodpovednosti za vady teda bolo potrebné, aby žalovaný uznal svoju zodpovednosť za vady a uznal, že splní požiadavku žalobcov na odstránenie, resp. na preloženie potrubia.
Zo žiadnej z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise niečo také nevyplýva. Za uznanie dlhu nemožno považovať spolupôsobenie žalovaného pri odstránení vady veci, ktorú nevedomky spôsobil a preposlanie listu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti žalobcom. Naviac zo sprievodného listu, tak ako je to vyššie uvedené, vyplýva, že náklady preložky musí hradiť ten, kto o preložku žiada. V danom prípade by to teda boli žalobcovia, pretože oni preložku potrubia požadovali. Z následnej písomnej komunikácie medzi účastníkmi konania vyplýva, že žalovaný požiadavku žalobcov na odstránenie potrubia neuznal, pretože im navrhoval, buď to odstúpenie od zmluvy, alebo spätné odkúpenie pozemku.
Ďalšou vadou uznávacieho prejavu je, že uznávací prejav sa musí urobiť voči veriteľovi. V danom prípade list týkajúci sa spolupôsobenia pri preložke vodovodného potrubia, z ktorého žalobcovia odvádzajú uznanie nároku, nebol urobený voči nim ako potencionálnym veriteľom ale voči Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti ako vlastníkovi vodovodného potrubia.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že žalobcovia nepreukázali notifikáciu vád kúpenej veci žalovanému v 6 - mesačnej záručnej lehote. Súd má ďalej za to, že k uznaniu záväzku zo strany žalovaného nedošlo a z vyššie uvedených dôvodov platne ani dôjsť nemohlo. Naviac žalobcovia sa domáhali nároku, ktorý nemá v hmotno - právnom predpise oporu.
Na základe uvedených dôvodov teda súd žalobu zamietol.
V súvislosti so zamietnutím žaloby súd ešte zdôrazňuje, že podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp. povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu.
Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť návrhu.
V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
Je teda zrejmé, že na základe vykonaných dôkazov sa žalobcom ich žalobné tvrdenia najmä o včasnej o notifikácii vady nepodarilo preukázať. Aj keby hypoteticky k včasnej a riadnej notifikácii vád veci došlo, vzhľadom na názor súdu o tom, že k uznaniu práva nedošlo, by žalobe nebolo možné vyhovieť pre uplynutie trojročnej premlčacej lehoty (§ 100 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. § 102 Občianskeho zákonníka - Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní plne úspešnému žalovanému. Náhrada trov konania žalovaného spočíva v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pokiaľ ide o výšku tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby, vychádzal súd z § 11 ods. 1 písm. a) tejto vyhlášky - základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V súlade s týmto ustanovením základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby bola v roku 2011 - 57 €, v roku 2012 - 58,69 €, v roku 2013 - 60,07 €, v roku 2014 - 61,87 €.
Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za nasledujúce úkony právnej služby: 1. 3.2.2011 - prevzatie a príprava zastúpenia - 57 €, 2. 8.2.2012 - vyjadrenie sa k žalobe - 57 €, 3. 24.5.2011 - zastupovanie pri pojednávaní - 57 €, 4. 11.10.2011 - zastupovanie pri pojednávaní bez prejednania veci - 14,25 €, 5. 6.12.2011 - zastupovanie pri pojednávaní - 57 €, 6. 26.1.2012 - zastupovanie pri pojednávaní - 58,69 €, 7. 23.4.2012 - vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcov - 58,69 €, 8. 16.9.2013 - zastupovanie pri pojednávaní
- 60,07 €, 9. 28.7.2014 - zastupovanie pri pojednávaní - 61,87 €, spolu 481,57 €. K tomu treba pripočítať režijný paušál vo výške 68,16 € (5x7,41 € + 2 x7,63 € + 7,81 € + 8,04 €), spolu s 20 % DPH potom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 659,68 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.