Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 98/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Danielom

Boľanovským, Slovenská 69, Prešov, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -159 z 25. apríla 2019 a takto

rozhodol

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozsudku a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

aj „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -159 z 25. apríla 2019

(ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová

(predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol pred všeobecnými súdmi

žalovaný v konaní o náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená porušením jeho povinnosti

ako predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Sťažovateľ

ako predseda spoločenstva a štatutárny orgán žalobcu

podpísal so Štátnym fondom rozvoja bývania ako veriteľom zmluvu

o poskytnutí podpory vo forme úveru, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver

pre účely obnovy bytovej budovy. Žalobca mal povinnosť v zmysle tejto zmluvy

skolaudovať stavbu – obnovu bytovej budovy, pre ktorú bol poskytnutý tento úver, v lehote

24 mesiacov odo dňa otvorenia účtu v banke. Zmluvné strany sa dohodli, že ak nedôjde

k dodržaniu tejto lehoty, Štátnym fondom rozvoja bývania zvýši úrokovú sadzbu

poskytovaného úveru. Lehota na kolaudáciu stavby dodržaná nebola.

4. Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k.

120 z 5. apríla 2018 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) rozhodol tak, že sťažovateľa

zaviazal zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 2 630,32 € spoločne s úrokom z omeškania.

5. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

6. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že krajský súd v napadnutom rozsudku

nedostatočným spôsobom reagoval na ním prezentované námietky. Tvrdí, že z odôvodnení

rozhodnutí všeobecných súdov nevyplýva, ako sa vysporiadali „s hypotézou relevantnej

právnej normy, ktorá je rozhodujúca pre daný prípad“. Všeobecné súdy mali podľa

sťažovateľa právo dotvárať, pričom z ich rozhodnutí nie je zrejmé, porušenia akej

konkrétnej povinnosti sa mal sťažovateľ dopustiť. V danom prípade absentuje aj príčinná

súvislosť medzi konaním/opomenutím a následkom. Všeobecné súdy sa navyše

nevysporiadali s existenciou okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť.

7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozhodnutím Krajského súdu v Prešov e č. k. zo dňa 25.04.2019

porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Prešov e č. k. zo dňa 25.04.2019

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia 222,10 Eur...“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo vlastniť majetok...

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

13. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok...

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom

upravuje o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

15. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

16. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

19. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstata základného práva na súdnu

ochranu podľa spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany

svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne

vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana

v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu

vykonávajú ( v spojení s ; ,

, ).

20. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec

podstatný význam (, ). Ak ide o argument, ktorý je vo veci

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (,

).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv podľa

a dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu. Tvrdí, že krajský súd sa nedostatočným

spôsobom vysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa „naplnenia hypotézy relevantnej

právnej normy“, nešpecifikovania konkrétnej povinnosti, porušenia ktorej sa mal dopustiť,

námietkou absencie príčinnej súvislosti medzi konaním/opomenutím a následkom a taktiež

existenciou okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť.

22. Vychádzajúc z argumentov sťažovateľa, ústavný súd hneď na úvod konštatuje,

že sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo neuplatnil

svoje námietky v dovolaní proti napadnutému rozsudku, teda prečo nevyčerpal všetky jemu

dostupné opravné prostriedky ešte pred podaním tejto ústavnej sťažnosti.

23. Ústavný súd pritom stabilne judikuje, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné

aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj

, , ).

24. Uvedená skutočnosť by sama osebe postačovala na odmietnutie tejto ústavnej

sťažnosti podľa pre jej neprípustnosť.

25. Navyše, pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľ, ktorý je v konaní

pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený, poukazuje vo vzťahu k splneniu

podmienok prijatia jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie na ustanovenia zákona

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ktorý bol k 1. marcu 2019 zrušený,

nie na ustanovenia platného a účinného (pozri bod 14 tohto

uznesenia).

26. Nad rámec uvedeného ústavný súd odkazuje na ďalší nedostatok tejto ústavnej

sťažnosti, a to, že z predložených dokumentov nevyplýva, že by sťažovateľ všetky svoje

námietky uvedené v ústavnej sťažnosti uplatnil v konaní pred krajským súdom, čo by mohlo

v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu zakladať aj dôvod na odmietnutie časti

tejto ústavnej sťažnosti z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Ústavný súd totiž v prípade, ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv

a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť,

ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, na jej posúdenie nemá právomoc

(pozri , , , ).

27. Ústavný súd napokon uvádza, že odhliadnuc od uvedených nedostatkov by bolo

možné už na prvý pohľad v tejto veci uzavrieť, že krajský súd poskytol v odôvodnení

napadnutého rozsudku dostatočnú a relevantnú odpoveď na všetky sťažovateľom

prezentované námietky, a teda, že aj v prípadne neexistencie už uvedených prekážok

by bolo potrebné túto ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

28. K tomuto ústavný súd len v stručnosti konštatuje, že krajský súd v relevantnej

časti odôvodnenia napadnutého rozsudku (body 11 a nasl.) podrobným spôsobom vysvetlil,

aké povinnosti podľa zákona i zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov sťažovateľ

ako predseda spoločenstva porušil, komu a aká škoda vznikla (vlastníkom bytov

a nebytových priestorov) a taktiež to, aká je príčinná súvislosť medzi porušením jeho

povinností a vznikom škody.

29. Ústavný súd preto dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa

je potrebné odmietnuť podľa z dôvodu

neprípustnosti a podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

30. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu